Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/64/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201195 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201195.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Demokratická republika Kongo, zast. Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-95-33/2015-AV zo dňa 29.06.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA6-95-33/2015-AV zo dňa 29.06.2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 22.7.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 13.7.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-95-33/2015-AV vydanom dňa 29.06.2015, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 29.06.2015 do 30.06.2016 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 30.06.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 10.02.2015 bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktorým bol navrhovateľovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.02.2015. Na uvedenom základe bol navrhovateľ dňa 10.2.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov bol umiestnený v zariadení Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Rozhodnutie o zaistení nadobudlo právoplatnosť 10.02.2015. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu zo dňa 10.02.2015 opravný prostriedok, ktorý Krajský súd v Bratislave uznesením odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. Predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil. Odporca v rozhodnutí uviedol, že komunikoval s pracovníkmi zabezpečujúcimi výkon trestu vyhostenia navrhovateľa, pričom sa mu nepodarilo zabezpečiť cestovný doklad navrhovateľovi. Ďalej uviedol, že pracovníci Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 17.2.2015 požiadali o sprostredkovanie žiadosti o vystavenie náhradného dokladu pre navrhovateľa na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, vykonali opakovanú návštevu na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa. Taktiež bola zaslaná žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu priamo na Zastupiteľský úrad Konžskej demokratickej republiky, pričom odporca zistil, že navrhovateľ sa musí osobne dostaviť na Veľvyslanectvo do Prahy. V danej veci bol kontaktovaný Policajný pridelenec v Prahe ako aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Prahe. Z uvedeného vyplynulo, že navrhovateľ sa musí osobne dostaviť na Veľvyslanectvo Konžskej demokratickej republiky v Prahe za účelom vystavenia cestovného dokladu. Taktiež bola zaslaná žiadosť Ředitelství služby cizinecké polície v Prahe vo veci umožnenia vstupu navrhovateľovi. Zároveň bolo kontaktované Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Keni, ktoré má diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť aj na území Konžskej demokratickej republiky, ktoré prisľúbilo, že sa pokúsi o kladné vybavenie žiadosti, na základe čoho bola odoslaná diplomatická nóta na Ministerstvo zahraničných vecí Konžskej demokratickej republiky. Poukázal na to, že navrhovateľ nerešpektuje medzinárodné právne predpisy a zmluvy, ktoré upravujú pohyb štátnych príslušníkov tretej krajiny, čoho dôkazom je doterajšie konanie navrhovateľa. Mal za to, že štátny príslušník tretej krajiny je povinný rešpektovať všeobecne záväzné predpisy platné na území členských štátov schengenského priestoru a dodržať podmienky pobytu, ktoré sú mu stanovené. Uviedol, že v prípade navrhovateľa je potrebné zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia navrhovateľa formou zaistenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V prípade ak by nepostupoval tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, navrhovateľovi by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a tým by odporca mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru zo strany navrhovateľa. Navrhovateľovi by bola daná šanca ďalej páchať protispoločenskú činnosť, ktorou je zdržiavanie sa na území členských štátov schengenského priestoru bez oprávnenia. Odporca konštatoval, že predmetné zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a tiež namietal, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci. Podľa jeho názoru je zarážajúce, že odporca zistil až po mnohých vykonaných úkonoch, že je potrebné, aby sa navrhovateľ osobne dostavil na zastupiteľský úrad do Českej republiky. Mal za to, že uvedená informácia vyplýva z činnosti policajného orgánu a mala mu byť už vopred známa. Preto mali požiadať o vstup na územie Českej republiky a v prípade odmietnutia zvoliť iný postup, ktorý by smeroval k získaniu náhradného cestovného dokladu. Uviedol, že zo žiadnych správ nie je zrejmé, či by zastupiteľstvo Konžskej demokratickej republiky vydalo cestovný doklad, pokiaľ by navrhovateľ oň dobrovoľne nežiadal (navrhovateľ je neúspešný žiadateľ o azyl, a do krajiny sa vrátiť nechcel). Mal za to, že policajný útvar koná neefektívne, jeho činnosťou dochádza k neprimeranému predlžovaniu procesu vyhostenia a aj k narušeniu základného práva podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o zaistení je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do práv zaistenej osoby. Rozhodnutie o zaistení je krajná možnosť, ktorú je možné aplikovať v prípadoch ustanovených zákonom, kedy je súčasne s určitosťou preukázané, že iná možnosť neexistuje. Touto možnosťou môže byť zrejmá a preukázaná závažná nebezpečnosť osoby pre spoločnosť, alebo osoba síce nie je pre spoločnosť závažne nebezpečná, ale nemá prostriedky alebo možnosti pre to, aby dokázala sama existovať v spoločnosti. Poukázal na to, že odporca sa nevysporiadal s otázkou možnosti využitia iných alternatívnych opatrení v súlade s § 89 zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že má na zemí Slovenskej republiky priateľku, má dostatočnú hotovosť (takmer 2000 eur), prostredníctvom, ktorých by si vedel pokryť svoje živobytie mimo priestorov ÚPZC. Namietal, že dĺžka zaistenia je neprimeraná. Rozhodnutie o predĺžení zaistenia musí byť založené na podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že námietky uvedené v opravnom prostriedku podľa jeho názoru nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú s jeho zisteniami. Uviedol, že navrhovateľ bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom mu bola stanovená doba zaistenia do 30.06.2015. Nakoľko počas doby zaistenia sa nepodarilo získať cestovný doklad pre navrhovateľa musel predĺžiť lehotu na základe žiadosti Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Mal za to, že počas tejto lehoty sa podarí zrealizovať vyhostenie navrhovateľa. V súčasnej dobe, po vykonaní úkonov je zrejmé, že je potrebné zotrvanie navrhovateľa v Útvare Policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove, pretože jeho prepustením by došlo k zmareniu sledovaného cieľa a to vyhosteniu z územia Slovenskej republiky. Poukázal na to, že počas zaistenia skúmal možnosť uloženia alternatívy zaistenia, avšak navrhovateľ uviedol, že nemá zabezpečené ubytovanie. Administratívny spis odporcu okrem iného obsahuje žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia zo dňa 26.6.2015, žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu zo dňa 17.2.2015, žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu zo dňa 17.2.2015, žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu- urgencia zo dňa 9.6.2015, žiadosť o vystavenie NCD zo dňa 9.6.2015, žiadosť o kooperáciu zo dňa 22.6.2015 adresovanú Veľvyslanectvu SR v Keni, žiadosť o kooperáciu zo dňa 18.6.2015 adresovanú Polícii Českej republiky, odpoveď Ředitelství služby cizinecké policie v Prahe zo dňa 19.7.2015, žiadosť o predĺženie platnosti cestovného pasu zo dňa 24.6.2015 adresovanú Veľvyslanectvu Konžskej demokratickej republiky, Praha1 - Nové Mesto, zápisnicu o vyjadrení zo dňa 29.6.2015, rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 13.7.2015. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10.2.2015 bol navrhovateľ rozhodnutím odporcu č. PPZ-HCP-BA6-95-013/2015-AV v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený a následne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov so stanovením dĺžky doby zaistenia do 30.06.2015. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že príslušný správny orgán vydal pod č. p. PPZ-HCP-BA6-95-011/2015-AV dňa 10.2.2015 rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa z územia Slovenskej republiky s určením mu zákazu vstupu na územie Slovenska na dobu jedného roka. Účastníkovi konania bolo vydané rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedené pod číslom MU-329-14/PO-Ž-2014 zo dňa 26.1.2015, ktorým bolo jeho konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len zákon o azyle). Na základe uvedených skutočností, navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, čím naplnil dôvod na administratívne vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 24.7.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺží z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Odporca sa na pojednávanie dňa 24.7.2015 nedostavil, svoju neúčasť na ňom ospravedlnil, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia uvedeného v opravnom prostriedku zo dňa 13.7.2015. Poukázala na to, že odporca sa vyjadril písomne len stručne k námietkam v opravnom prostriedku, a k námietke ohľadom postupu týkajúceho sa zabezpečenia náhradného cestovného dokladu sa nevyjadril vôbec. Uviedla, že konanie odporcu nie je efektívne a rýchle, teda nie sú splnené podmienky zo strany odporcu. Navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že vznesené námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci odporcom ako aj existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nepovažuje za dôvodné. V preskúmavanom rozhodnutí je jasne formulovaný zákonný dôvod (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov - nevydanie náhradného cestovného dokladu), pre ktorý bola predĺžená lehota zaistenia navrhovateľa a to do 30.06.2016. Nakoľko počas doby zaistenia sa nepodarilo získať cestovný doklad pre navrhovateľa, bolo nutné predĺžiť lehotu zaistenia. K námietke navrhovateľa, že odporca koná neefektívne, jeho činnosťou dochádza k neprimeranému predlžovaniu procesu vyhostenia navrhovateľa, súd poukazuje na to, že samotné úkony správneho orgánu nemôžu byť rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní efektívnosti a účelnosti zaistenia navrhovateľa. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vykonal viacero úkonov v súvislosti s vystavením náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi. Zaslal dňa 17.2.2015 žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, vykonal opakovanú návštevu (dňa 9.3.2015, 15.4.2015 a 6.5.2015) na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky za účelom zistenia nových skutočností ohľadne žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa. Zakaždým dostali odpoveď, že Zastupiteľský úrad Konžskej demokratickej republiky so sídlom v Prahe nereagoval na predmetnú žiadosť. Dňa 9.6.2015 pracovníci ÚPCZ Medveďov odovzdali na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky urgenciu k predmetnej žiadosti. Dňa 9.6.2015 odporca zaslal aj žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu priamo na Zastupiteľský úrad Konžskej demokratickej republiky, na ktorú odpovedali dňa 15.6.2015 s tým, že ich zastupiteľský úrad nevydáva žiadne náhradné cestovné doklady, ale biometrické pasy a navrhovateľ sa musí osobne dostaviť na Veľvyslanectvo do Prahy. Dňa 17.6.2015 odporcovi bolo oznámené, že Veľvyslanectvo Konžskej demokratickej republiky nemá k dispozícii mobilné zariadenie na zber biometrických údajov, a preto žiadateľ o pas sa musí osobne dostaviť na veľvyslanectvo do Prahy. Dňa 22.6.2015 odporca so žiadosťou o kooperáciu oslovil aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Keni, ktoré má diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť aj na území Konžskej demokratickej republiky. Dňa 25.6.2015 bola odoslaná diplomatická nóta na Ministerstvo zahraničných vecí Konžskej demokratickej republiky so žiadosťou o vystavenie cestovného pasu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia tým, že sa nepodarilo zabezpečiť náhradný cestovný doklad počas lehoty zaistenia navrhovateľa. K námietke o riadnom nezistení skutkového stavu veci a to pri skúmaní prípadných alternatív zaistenia vyplývajúcich z § 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov súd uvádza, že v danom prípade nie je možné namiesto zaistenia uložiť navrhovateľovi povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku, pretože sám navrhovateľ do Zápisnice o vyjadrení zo dňa 10.2.2015 na otázku „ Ak by správny orgán v zmysle § 89 ods. 1 písm.a) a b) zákona o pobyte cudzincov uložil povinnosť hlásenia pobytu a zloženia peňažnej záruky vedeli by ste tieto povinnosti splniť“ uviedol, nie. K námietke, že dĺžka doby zaistenia navrhovateľa o jeden celý rok je neprimeraná, súd uvádza, že podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Dĺžka zaistenia závisí jednak od komunikácie príslušných orgánov Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi Konžskej demokratickej republiky, vybavovania prostriedkov na zabezpečenie prevozu navrhovateľa, komunikácie navrhovateľa, vybavenia všetkých náležitostí potrebných na dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signátormi. K vydaniu cestovných dokladov navrhovateľovi doteraz nedošlo. Rozhodnutie odporcu o predĺžení zaistenia je vydané v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o námietku, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu, súd poukazuje na ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, z ktorého vyplýva, že policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o dvanásť mesiacov, z ktorého nevyplýva obmedzenie predlžovať lehotu jedenkrát alebo dvakrát, ale len časové obmedzenie spočívajúce v tom, že táto lehota môže byť predĺžená najviac o 12 mesiacov. Tvrdenie navrhovateľa, že predĺžiť lehotu zaistenia o jeden celý rok je neprimerané, nie je ničím podložené, nakoľko z uvedeného ustanovenia vyplýva pre orgány polície len časové obmedzenie dvanástich mesiacov, spočívajúce v maximálnej dĺžke lehoty počas ktorej môže byť u cudzinca predĺžené zaistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú dôvodné a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).