Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/75/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201355 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201355.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. A. D. D., (podľa rodného listu A. D.) narodeného XX.X.XXXX K. J., Macedónska republika, aktuálne s miestom pobytu K. Ú. Z. Y. pre T. A., zastúpeného pánom Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom Farská 34, Nitra proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.7.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA12-160-008/2015- AV zo dňa 8.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA12-160-008/2015-AV zo dňa 8.7.2015 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n a r i a ď u j e, aby navrhovateľ pán A. D. D., nar. XX.X.XXXX K. J. (podľa údaju rodného listu č. 56/1962 A. D.), aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bol bezodkladne p r e p u s t e n ý zo zaistenia. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-160-008/2015-AV zo dňa 8.7.2015 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“), pričom dobu zaistenia stanovil do 8.10.2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal zistený stav veci, poukázal na právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa č.p.: PPZ-4-5/HCP-NR-CP-NR-AV/21006 zo 4.2.2006 a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ sa zdržiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene a bez náležitého povolenia, pričom sa 9.7.2015 dostavil k odporcovi za účelom podania žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu. Ďalej odporca uviedol, že dôvody, pre ktoré bol navrhovateľovi udelený tolerovaný pobyt, pominuli, že počas pobytu na Slovensku sa dopúšťal trestnej činnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.7.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie stavu veci. Poukázal na udelenie tolerovaného pobytu od 14.4.2015 do 12.7.2015 podľa ust. § 58 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, na jeho zrušenie rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA12-226-012/2015-Ž z 8.7.2015 z dôvodu, že jeho trestné stíhanie malo byť 11.6.20105 zastavené. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že tolerovaný pobyt mu bol udelený z dôvodu, že nie je možné jeho vycestovanie a jeho zaistenie nie je účelné (§ 58 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov), pričom zdôraznil, že dôvod udelenia tolerovaného pobytu nezanikol, ale stále trvá. O tom predložil doklad - oznámenie Okresného súdu Nitra z 10.7.2015 vo veci sp. zn.: 5T/60/2008, podľa ktorého je v tejto trestnej veci určený termín hlavného pojednávania, prítomnosť navrhovateľa na ňom je nutná, vec nie je právoplatne skončená. Tiež uviedol, že nie je štátnym príslušníkom Macedónskej republiky o čom svedčia doklady, priložené k podanému opravnému prostriedku - rodný list č. 56/1962, potvrdenie Ministerstva Macedónskej republiky, oddelenia pre správne záležitosti z 10.2.2014, potvrdenie Veľvyslanectva Macedónskej republiky z 30.7.2015. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 10.8.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Na pojednávaní poverený pracovník odporcu uviedol, že aktuálne je voči navrhovateľovi vedené trestné konanie vo veci trestného činu zanedbania povinnej výživy. Zástupca navrhovateľa reagujúc na túto informáciu odporcu uviedol, že zastupuje navrhovateľa a že mu nie je známe, že by bol navrhovateľ aktuálne trestne stíhaný v označenej veci. Z obsahu podaného odvolania a priloženého administratívneho spisu súd zistil, že odporca navrhovateľa identifikoval ako „A. D. D.“, nar. XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Macedónskej republiky. Nakoľko zástupca navrhovateľa identifikoval ako „A. D. D.“, pričom z predloženého rodného listu č. 56/1962 zo 7.2.2014 Matričnej služby Tetovo vyplýva, že tento rodný list je vydaný na meno „A. D., nar. XX.X.XXXX, meno otca: D., meno matky: Y.. vyzval súd zástupcu navrhovateľa, aby zosúladil označenie navrhovateľa. Zástupca navrhovateľa podaním z 21.8.2015, ktoré doručil súdu na pojednávaní, zosúladil meno a priezvisko navrhovateľa v súlade s jeho rodným listom. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súčasne nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zadržania. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č.p.: PPZ-HCP- BA12-160/2015-AV z obsahu ktorého zistil, že právoplatným rozhodnutím OCP PZ Nitra č.p.: PPZ-4-5/ HCP-NR-CP-NR-AV/2006 zo 4.2.2006 (ďalej len „vyhosťovacie rozhodnutie“, resp. „rozhodnutie o vyhostení“) bol navrhovateľ - „A. D.“, nar. XX.X.XXXX, bytom J., A. X. za použitia ust. § 57 ods. 1 písm. a), bod 2/ v tom čase platného zákona č. 48/2002 Z.z. (z dôvodu že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia,) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky so zákazom vstupu na Slovensko do 3.2.2016. Na základe jeho následnej žiadosti mu bol udelený tolerovaný pobyt na dobu od 14.4. do 12.7.2015 (z dôvodu potrebnej prítomnosti navrhovateľa na Slovensku, nakoľko bolo voči nemu začaté trestné stíhanie). Dňa 8.7.2015 sa navrhovateľ dostavil na OCP PZ Nové Zámky za účelom podania žiadosti o predĺženie tolerovaného pobytu. Rozhodnutím odporcu PPZ-HCP-BA12-226-012/2015-Ž z 8.7.2015 mu bol tolerovaný pobyt zrušený. Ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia z dôvodu, že podľa oznámenia Mobilnej jednotky PZ Bratislava bolo začaté trestné stíhanie zastavené z dôvodu § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a teda navrhovateľova prítomnosť nie je potrebná. Dňa 8.7.2015 bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v ktorej odpovedal na kladené otázky, obsahovo zamerané na okolnosti jeho vstupu na slovenské územie, disponovanie cestovným dokladom, trestného stíhania, žiadosti o azyl, vydania vyhosťovacieho rozhodnutia. Z obsahu zápisnice nie je zrejmé v rámci akého konania bol navrhovateľ vypočutý, tiež v akom rozsahu udelil plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby prítomným advokátom p. Mgr. Štefanom Slováčikom. Následne bol navrhovateľovi „ ...pred vydaním rozhodnutia o zaistení ...“ predložený na oboznámenie administratívny spis č.: PPZ-HCP-BA12-160/2015-AV. Dňa 8.7.2015 ÚPZC odporcovi oznámil, že predpokladaná doba, potrebná k vykonaniu všetkých potrebných úkonov spojených s uplatnením vrátenia navrhovateľa podľa medzinárodnej zmluvy je šesť mesiacov. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa ust. § 3 ods. 5 veta prvá správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 18 ods. 3 správneho poriadku o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust- § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa bodu 16 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátoch na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné. Podľa ust. Článku 15 ods. 1 Návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k názoru, že existujú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie. K dôvodu zrušenie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.: Ako to je zrejmé z obsahu administratívneho spisu odporcu, odporca navrhovateľovi neoznámil začatie konania o jeho zaistení, ktorá povinnosť mu vyplýva z ust. § 18 ods. 3 správneho poriadku (§ 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Nakoľko navrhovateľ sa k odporcovi dostavil z vlastného popudu s cieľom podania žiadosti o predĺženie jeho tolerovaného pobytu (udeleného na dobu od 14.4.2015 do 12.7.2015), mohol sa domnievať, že jeho výsluch - spísanie zápisnice o vyjadrení účastníka konania z 8.7.2015 - sa týka tejto jeho žiadosti. Naviac ani z predmetnej zápisnice nevyplýva v akej veci podáva vyjadrenie. Oznámenie správneho orgánu o začatí konania - v danom prípade konania o zaistení navrhovateľa začatého z podnetu odporcu - je jednou z podstatných náležitostí samotného konania, nakoľko sa ním zaručuje vedomosť účastníka konania (navrhovateľa) o samotnom konaní (jeho druhu a do úvahy prichádzajúceho rozhodnutia), ako aj možnosť aktívneho uplatnenia práv navrhovateľa ako účastníka konania, ktoré mu prináležia (ust. § 33 ods. 1 správneho poriadku). Nakoľko odporca navrhovateľovi neoznámil začatie konania (o jeho zaistení), došlo v predmetom konaní k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože odporca navrhovateľovi de facto odňal možnosť navrhovať vykonanie dôkazov prípadne svedčiacich v jeho prospech, brániť sa, vyjadriť sa k samotnému konaniu, resp. realizovať súčinnosť v zmysle ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku. Na tomto konštatovaní (že odporca navrhovateľovi neoznámil začatie správneho konania vo veci zaistenia navrhovateľa) nič nemení skutočnosť, že odporca až následne - v rámci oboznámenia navrhovateľa s obsahom administratívneho spisu pred vydaním rozhodnutia (realizovaného samostatnou zápisnicou o vyjadrení účastníka konania) oznámil navrhovateľovi, že bude vydané rozhodnutie o zaistení a že má možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. K dôvodu zrušenie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.: Niet pochýb o tom, že konanie o zaistení je samostatným konaním i keď ide o konanie v rámci konania o administratívnom vyhostení. Každé obmedzenie osobnej slobody, teda aj zaistenie za účelom výkonu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení je výrazným zásahom do základného práva na slobodu. Základným právnym aktom, ktorý rieši problematiku návratov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov EÚ je Návratová smernica, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom o pobyte cudzincov (Príloha č. 2, bod. 11. zákona o pobyte cudzincov). Vychádzajúc z jej jednotlivých ustanovení, osobitne ustanovení vyššie citovaných (bod 16. preambuly, Článku 15 ods. 1) je povinnosťou konajúceho správneho orgánu (v danom prípade odporcu), aby objektívne zistil, či sa za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa nedajú použiť iné, miernejšie donucovacie prostriedky ako zaistenie, resp. či ich uplatneniu bránia také či onaké okolnosti. Je skutočnosťou, že zákon o pobyte cudzincov v ust. § 88 ods. 1 písm. b) dáva správnemu orgánu oprávnenie zaistiť navrhovateľa na účel výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, avšak znenie tohto zákonného ustanovenia je potrebné vykladať (a teda aj aplikovať) v zmysle ustanovení Návratovej smernice. Teda podľa názoru súdu bolo aj v predmetnom konaní o zaistení navrhovateľa potrebné zvážiť, či zaistenie navrhovateľa je jediným vhodným a účelným opatrením. Za tým účelom bolo povinnosťou odporcu zisťovať informácie, potrebné k posúdeniu danej otázky a následnému rozhodnutiu. Okrem informácií, ktoré odporca získal v rámci zápisnice o podaní vyjadrenia navrhovateľa z 8.7.2015 bolo povinnosťou odporcu zistiť napr. rodinné pomery, priebeh jeho pobytu a aktuálne miesto jeho pobytu na Slovensku, spôsob zaobstarávania si prostriedkov na živobytie, dôvod jeho nevycestovania zo Slovenska (v zmysle vyhosťovacieho rozhodnutia), či sa pokúsil o vybavenie si cestovného dokladu a s akým výsledkom, dispozíciu finančnými prostriedkami na ev. zloženie peňažnej záruky, či je schopný zabezpečiť si sám, resp. kým svoj ev. pobyt na Slovensku do faktického vycestovania zo Slovenska, akými finančnými prostriedkami disponuje, v akom stave je jeho trestné stíhanie vedené na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 5T/60/2008 a podobne. Takto zistený stav veci by vo svojom súhrne predstavovali dostatočnú masu informácií, na základe ktorej by odporca mohol kvalifikovane posúdiť, či v danom prípade je či nie je možné použiť za účelom výkonu vyhosťovacieho rozhodnutia iné - miernejšie donucovacie prostriedky (ktoré zákon o pobyte cudzincov vymenováva v ust. § 89 ods. 1), resp. či sú naplnené predpoklady pre zaistenie navrhovateľa ako jediného, vhodného a účelného prostriedku na výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa. K dôvodu zrušenie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.: Ako to je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporca v ňom poukázal iba na neexistenciu oprávnenia navrhovateľa k pobytu na Slovensku, na obsah podaného vyjadrenia, na výsledok navrhovateľom podaných žiadostí o azyl. Takého odôvodnenie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa súd vyhodnotil ako nedostatočné, znemožňujúce jeho preskúmanie. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia, ktoré je realizované v ÚPZC Medveďov. V ďalšom konaní bude potrebné, aby odporca, pokiaľ bude pokračovať vo výkone rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa z územia Slovenskej republiky tomuto oznámil začatie konkrétneho konania, opätovne predvolal navrhovateľa, vypočul ho k otázkam, ktoré súd načrtol v odôvodnení tohto rozsudku (v časti týkajúcej sa nedostatočne zisteného stavu veci), tiež aby ustáli štátnu príslušnosť navrhovateľa (tento uviedol, že na Slovensko pricestoval s „juhoslovanským cestovným dokladom“), prípadne aby vykonal ďalšie dokazovanie, či už z vlastného podnetu, alebo na základe prípadne podaných návrhov navrhovateľa. Odporca bude tiež povinný vysporiadať sa s dokladmi, ktoré odporca priložil k podanému opravnému prostriedku a ktoré sú založené aj v administratívnom spise. Až na základe takto doplneného dokazovania - zistenia stavu veci bude objektívne možné posúdiť predovšetkým skutočnosť, či rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa je (fakticky) vykonateľné, a ak áno, či existujú aj iné - miernejšie prostriedky k jeho vykonaniu (ako iba zaistenie - teda prostriedky, ktoré má na mysli ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). V každom prípade, pokiaľ odporca v ďalšom konaní vydá rozhodnutie, bude jeho úlohou v zmysle cit. ust. správneho poriadku opísať v ňom zistený stav veci a prezentovať úvahu, ktorou sa pri jeho vydaní riadil. Súd odporúča, aby v prípade zastupovania navrhovateľa zvoleným zástupcom odporca zabezpečil založenie (spísanie) náležitého plnomocenstva. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p.. Navrhovateľ bol síce v konaní úspešný, trovy konania si však ani v podanom návrhu a ani v priebehu pojednávania pred súdom neuplatnil, pričom odporca v zmysle zákona na náhradu trov konania nemá nárok (tieto si však tiež neuplatnil). Preto súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku tohto rozsudku týkajúceho sa trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).