Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/184/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201383 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201383.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: mal. G. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený zákonným zástupcom - matkou D. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Kafendova XX, U., zastúpení: Mgr. Marián Hrbáň, advokát, Jelačičova 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. U zo dňa 27.06.2012 a č. U zo dňa 12.06.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. U zo dňa 12.06.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. V časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. U zo dňa 27.06.2012 sa konanie z a s t a v u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 424,15 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. U zo dňa 27.06.2012 sa o d k l a d á až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v prejednávaných veciach. o d ô v o d n e n i e : I. Elektronickými prostriedkami podanou žalobou dňa 09.09.2013, doplnenou písomne dňa 12.09.2013, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B/X/XXXX/XXXXX/X/SIS zo dňa 27.06.2012, ktorým mu bolo podľa § 34 ods. 9 a 10, § 41 ods. 8 a § 58 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z.z.) uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutý v zmysle rozhodnutia č. U zo dňa 17.03.2011 v sume 6.638,79 eur a tiež rozhodnutia č. U zo dňa 12.06.2013, ktorým podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a podľa § 28 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) nebolo vyhovené jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu žalovaného vo vyššie uvedenej veci zo dňa 27.06.2012. Žalobca v žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu č. U zo dňa 27.06.2012 o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, ktoré si jeho zákonná zástupkyňa prezvala na pošte dňa 23.07.2012, podal odvolanie, ktoré žalovaný oznámením zo dňa 09.08.2012 vyhodnotil ako podané po zákonom stanovenej lehote. Podobné oznámenie bolo žalobcovi zaslané aj Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolacím orgánom. Napriek nesúhlasu s uvedenými oznámeniami a s postupom správneho orgánu pri doručovaní rozhodnutia zo dňa 27.06.2012 požiadal žalobca o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uvedenému rozhodnutiu. Rozhodnutím č. U zo dňa 12.06.2013 žalovaný nevyhovel žiadosti zo dňa 24.09.2012 o odpustenie zmeškania lehoty. Žalobca v žalobe zdôvodnil, prečo považuje rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci a zároveň namietal, že pri doručovaní uvedeného rozhodnutia bol nesprávne uplatnený inštitút tzv. náhradného doručenia tvrdiac, že týmto spôsobom možno doručiť písomnosť len za predpokladu, že jej adresát sa naozaj v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý (napr. R70/2002, R5/2006, uznesenie NS SR sp. zn. Sžo 2/2007, Sžo 181/2008). Žalobca tiež tvrdil, že v konaní bola porušená zásadu súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku tým, že žalobca nebol správnym orgánom riadne a správnym spôsobom poučený o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 27.06.2012 bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty a že včasnosť podania odvolania bude potrebné preukázať a tiež že žalobca nebol informovaný o tom, že správny orgán nedodrží zákonom stanovené lehoty pre rozhodovanie v predmetnej veci. Žalobca preto tvrdil, že nemohol realizovať v konaní práva účastníka konania a tým mu bola spôsobená ujma. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že proti rozhodnutiu č. U zo dňa 27.06.2012 o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podal žalobca odvolanie až dňa 03.08.2012, po zákonom stanovenej lehote. Správnosť postupu žalovaného potvrdilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny listom č. AA/XXXX/XXXXX-SSVODPPK zo dňa 27.08.2012. Na základe toho podal žalobca dňa 24.09.2012 žalovanému žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, ktoré bolo dňa 20.11.2012 doložené potvrdením, že v čase od 02.07.2012 do 21.07.2012 sa zákonná zástupkyňa žalobcu D. F. nezdržiavala v mieste svojho trvalého pobytu z dôvodu doprovodu maloletého žalobcu na liečebnom pobyte v K. center R., kde absolvoval liečbu hyperbarickou oxygenoterapiou. Následne vydal žalovaný rozhodnutie č. U zo dňa 12.06.2013 o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 27.06.2012, nakoľko v žiadosti neboli uvedené objektívne dôvody pre rozhodnutie o vyhovení žiadosti. Žalovaný vo vyjadrení tiež uviedol, že na základe prípisu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.09.2013 opätovne prešetril relevantné skutočnosti a zistil, že podľa potvrdenia centra K. R. maloletý žalobca absolvoval liečbu v uvedenom centre v termínoch od 27.03.2012 do 07.04.2012 a od 25.06.2012 do 04.07.2012, pričom počas jeho druhého pobytu je ako sprevádzajúca osoba uvedená p. S. A.. Uvedená informácia je podľa žalovaného v rozpore s potvrdením, ktoré priložila zákonná zástupkyňa maloletého žalobcu k svojmu odvolaniu, z čoho vyplýva, že matka žalobcu D. F. bola v čase doručovania rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.06.2012 v mieste svojho trvalého pobytu. Preto považoval žalovaný odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 27.06.2012 o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla za podané po zákonom stanovenej lehote. III. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím č. U zo dňa 27.06.2012 žalovaný podľa § 34 ods. 9, 10, § 41 ods. 8 a § 58 ods. 1 písm. a/ zák. č. 448/2008 Z.z. uložil žalobcovi ako fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, ktorý mu bol poskytnutý v zmysle rozhodnutia č. U zo dňa 17.03.2011 v sume 6.638,79 eur. Rozhodnutie bolo doručované zákonnej zástupkyni žalobcu D. F. na adresu X. XX, U., podľa údajov na doručenke sa prvý pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie uskutočnil dňa 03.07.2012, pokus o opakované doručenie prebehlo dňa 04.07.2012, ktorý bol zároveň dňom uloženia zásielky na pošte. Zákonná zástupkyňa žalobcu si zásielku s rozhodnutím vyzdvihla na pošte dňa 23.07.2012, čo potvrdila svojim podpisom na doručenke. Dňa 03.08.2012 bolo žalovanému doručené odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, ktoré žalovaný následne listom zo dňa 09.08.2012 zaslaným zákonnej zástupkyne žalobcu vyhodnotil ako oneskorene podané a predložil ho odvolaciemu orgánu - Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie žalobcovi takisto oznámilo listom z 27.08.2012, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci povinnosti vrátiť príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bolo podané oneskorene a predmetné rozhodnutie preto nadobudlo právoplatnosť. Podaním doručeným žalovanému dňa 24.09.2012 požiadal žalobca o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 27.06.2012 a požiadal o odkladný účinok žiadosti. Zákonná zástupkyňa žalobcu v žiadosti okrem iného uviedla, že v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia bola spolu s deťmi na dovolenke. V prílohe ďalšieho podania zo dňa 17.11.2012 doložila žalovanému potvrdenie MUDr. S. R. (ambulancia intenzívnej medicíny a anesteziológie) o tom, že žalobca v termíne od 02.07.2012 do 21.07.2012 absolvoval v hyperbarickom centre K. liečbu hyperbarickou oxygenoterapiou. Žalovaný rozhodnutím č. U zo dňa 12.06.2013 nevyhovel žiadosti zo dňa 24.09.2012 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 27.06.2012 a to z dôvodu, že v žiadosti neboli uvedené objektívne dôvody pre rozhodnutie o odpustení zmeškanej lehoty. Žalovaný po vydaní uvedeného rozhodnutia zistil, že podľa potvrdenia uvedeného zariadenia zo dňa 10.10.2013 sa žalobca zúčastnil na terapii v dátumoch od 25.06.2012 do 03.07.2012 v sprievode S. A.. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/213/2013 na základe žaloby mal. J. F. (brata žalobcu) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok a o neodpustení zmeškania lehoty, za prakticky totožných skutkových a právnych okolností súd uznesením zo dňa 18.02.2014 zastavil konanie postupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1Sžso/51/2014-42 zo dňa 30.06.2015 uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd odôvodil uznesenie tým, že napadnuté rozhodnutie o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, ktoré nemožno preskúmať v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pretože nejde o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Pokiaľ ide o druhé rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebolo odpustené zmeškanie lehoty na podanie odvolania voči vyššie spomenutému rozhodnutiu, odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že ide o rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach. Naopak konštatoval, že od preskúmania tohto rozhodnutia záleží, či sa bude ďalej konať vo veci a či bude preskúmavané pôvodné rozhodnutie správneho orgánu o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. IV. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ods. 2 správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa ods. 4 správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa ods. 5 rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 28 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok. Podľa ods.2 zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok. Podľa ods. 3 proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (druhá hlava piatej časti O.s.p.) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ods. 3 predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. V. Jednou z podmienok prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd v zhode so závermi Najvyššieho súdu SR vo vyššie uvedenej veci (týkajúcej sa brata žalobcu v rovnakom právnom postavení ako žalobca) konštatuje, že rozhodnutie žalovaného č. U. zo dňa 27.06.2012 je rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bolo prípustné odvolanie. Žalobca odvolanie proti tomuto rozhodnutiu síce podal, avšak odvolanie bolo žalovaným vyhodnotené ako podané oneskorene, čo žalobca fakticky akceptoval tým, že požiadal žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Napriek uvedenému žalobca napadol toto prvostupňové rozhodnutie žalobou, a to až po uplynutí viac ako 13 mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia zákonnej zástupkyni. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla je rozhodnutím, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, postupoval súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a v tejto časti konanie zastavil. Ako bolo uvedené vyššie, zákonná zástupkyňa žalobcu odôvodnil svoju žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci vrátenia príspevku tým, že v čase doručovania tohto rozhodnutia sa v mieste svojho bydliska (Kafendova XX, U.) nezdržiavala. Svoju žiadosť doplnila o potvrdenie, že v čase od 02.07.2012 do 21.07.2012 maloletý žalobca absolvoval liečbu hyperbarickou oxygenoterapiou v hyperbarickom centre K. v R., kde maloletého žalobcu sprevádzala. V napadnutom rozhodnutí č. U zo dňa 12.06.2013 žalovaný neuviedol prakticky žiadne dôvody, pre ktoré žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nevyhovel. Po vydaní uvedeného rozhodnutia však žalovaný viedol dokazovanie na preverenie tvrdení zákonnej zástupkyne žalobcu, že v mesiaci júl 2012 sprevádzala maloletého žalobcu na liečebnom pobyte v Piešťanoch, pričom z potvrdenia zariadenia K. zistil, že maloletého Alexandra F. počas terapie v hyperbarickej komore sprevádzala p. S. A.. Týmito zisteniami žalovaný argumentoval v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby a vyvodil z nich, že nakoľko maloletého G. F. počas terapie v hyperbarickej komore sprevádzala S. A. (stará matka), musela byť zákonná zástupkyňa žalobcu v čase doručovania rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla prítomná v mieste svojho bydliska a preto doručenie predmetného rozhodnutia tzv. náhradným spôsobom (uložením na pošte) prebehlo v súlade so zákonom. Uvedené závery i postup žalovaného sú podľa názoru súdu v rozpore so zákonom. Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorým sa konanie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. subsidiárne spravuje, predovšetkým ukladá správnemu orgánu povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a poskytovať im pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). V súvislosti s rozhodovaním o žiadosti žalobcu (jeho zákonnej zástupkyne) o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania možno jednoznačne konštatovať, že žalovaný povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom konania porušil, pretože pred vydaním rozhodnutia nevenoval náležitú pozornosť tvrdeniam a predloženým dôkazom žalobkyne o liečebnom pobyte maloletého žalobcu v Piešťanoch v čase od 02. do 21. júla 2012, kde ho mala sprevádzať jeho zákonná zástupkyňa (matka). Žalovaný rozhodol o neodpustení zmeškania lehoty bez toho, aby sa s tvrdeniami matky žalobcu a ňou predloženým potvrdením zariadenia Oxymed akýmkoľvek spôsobom vysporiadal, čím porušil povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať predmetnou vecou (§ 3 ods. 3 Správneho poriadku), ako aj povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Dokazovanie, ktoré žalovaný vykonal po vydaní rozhodnutia, taktiež prebehlo v rozpore so zákonom, nakoľko jeho výsledky nemohli byť vzaté pri rozhodovaní do úvahy a účastníkovi konania nebolo umožnené sa k nim vyjadriť. Zistené skutočnosti na viac žalovaný nesprávne vyhodnotil, pretože ani dodatočne zistená skutočnosť, že maloletého žalobcu sprevádzala počas terapie v hyperbarickej komore Lenka A. nijako nepreukazuje, že počas pobytu v Piešťanoch s ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom nebola aj jeho matka. Podľa názoru súdu niet žiadneho podkladu pre záver, že ak bola v hyperbarickej komore s maloletým žalobcom stará matka Lenka A., musela sa zákonná zástupkyňa žalobcu zdržovať v čase doručovania rozhodnutia vo veci vrátenia príspevku v mieste trvalého bydliska. Napriek existujúcim pochybnostiam o dodržaní zákona pri doručovaní rozhodnutia zo dňa 27.06.2012 zákonnej zástupkyni žalobcu vychádzal súd s ohľadom na potrebu stabilizácie vyššie opísaných právnych vzťahov zo skutočnosti, že predmetné rozhodnutie žalovaného sa považuje za právoplatné. Súd je však toho názoru, že zistené skutočnosti dostatočne osvedčujú existenciu závažných dôvodov na strane zákonnej zástupkyne žalobcu, ktoré jej bránili podať odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu v lehote 15 dní od uloženia zásielky s rozhodnutím na pošte. Rozhodnutím o odpustení zmeškania lehoty sa vytvoria predpoklady preto, aby mohlo byť rozhodnutie vo veci uloženia povinnosti vrátiť peňažný príspevok meritórne preskúmané na základe podaného odvolania. Tým bude možné s konečnou platnosťou usporiadať právne vzťahy súvisiace s poskytnutým peňažným príspevkom na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu a naplniť tak cieľ aplikovanej právnej úpravy, ktorým je predovšetkým podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie o nevyhovení žiadosti maloletého žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd - 2x 130,16 eur, účasť na pojednávaní - 139,83 eur, režijný paušál ku každému z priznaných úkonov právnej pomoci - 2x 7,81 eur a 1x 8,39, čo spolu predstavuje sumu 424,15 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Ostatné vyúčtované trovy právneho zastúpenia za opakované nahliadnutia advokáta do spisu nepovažoval súd za účelne vynaložené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Nakoľko žalobca v konaní osvedčil, že žalovaný začal na základe rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla exekučné konanie, považoval predseda senátu za potrebné vyhovieť jeho návrhu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v prejednávaných veciach. Preto podľa § 250c ods. 1 O.s.p. odložil vykonateľnosť rozhodnutia č. B3/2012/38554/1/SIS zo dňa 27.06.2012, nakoľko okamžitým vymožením sumy rovnajúcej sa poskytnutému príspevku by mohlo dôjsť k závažnému zásahu do majetkovej sféry žalobcu a jeho rodiny, najmä keď je tu dôvodný predpoklad, že predmetné rozhodnutie bude preskúmané v odvolacom konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.