Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201409 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201409.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. I. W. L., narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto W. G., A. Č. W., bez ďalšieho bližšieho označenia, Z. W. G., aktuálne s miestom pobytu K. Z. J. X., zastúpeného pánom Martinom Škamlom, advokátom, Advokátska kancelária Škamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 17.8.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-PO-69-22/2015-Ž zo dňa 15.7.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-69-22/2015-Ž zo dňa 15.7.2015 v napadnutom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neudelení azylu navrhovateľovi p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím ČAS: MU-PO-69-22/2015-Ž zo dňa 15.7.2015 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil, v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu však z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že po objektívnom vyhodnotení a komplexnom posúdení všetkých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu. Zdôraznil, že povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu konania uviedol a teda okruh dokazovania závisí od navrhovateľom uvádzaných okolností. Pretože navrhovateľ uviedol, že v krajine pôvodu sa nijako politicky neangažoval, nebol zadržaný ani prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a tiež nebol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Odporca ďalej s poukazom na priebeh predchádzajúceho azylového konania (ktoré bolo zastavené) dôvodil, že odchod navrhovateľa zo Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria“) bol silne motivovaný ekonomickými činiteľmi, čo pramenilo z nepriaznivej všeobecnej situácie v tejto krajine zapríčinenej pretrvávajúcim ozbrojeným konfliktom. Vo vzťahu k dôvodom žiadosti o azyl odporca uviedol, že navrhovateľ zjavne nie je utečencom, ak jediným dôvodom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe bola nechuť k vojenskému výcviku alebo strach z boja. Odporca skúmal, či odmietnutie výkonu vojenskej služby skutočne súviselo s morálnym presvedčením alebo svedomím navrhovateľa, pričom túto možnosť vylúčil. Takisto dospel k záveru, že ani trest za vyhýbanie sa vojenskej službe ukladaný v krajine pôvodu podľa Vojenského trestného zákona Sýrie nepredstavuje perzekúciu podľa Dohovoru
o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevská konvencia“). V zmysle uvedeného dokumentu totiž možno za perzekúciu považovať iba trest za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných alebo politických dôvodov.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti o neudelení azylu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 17.8.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Namietal, že záver odporcu o ekonomickej motivácii navrhovateľa nemôže byť správny, pretože aj zo samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v Sýrii prebieha ozbrojený konflikt a teda dôvodom opustenia krajiny bola práve bezpečnostná situácia, tak ako aj tvrdil v priebehu azylového konania. Skutočnosť, že navrhovateľ chcel požiadať o azyl v Nemeckej spolkovej republike (ďalej len „Nemecko“) nemôže spôsobiť subsumovanie pod pojem ekonomický migrant. Takisto má za to, že záver odporcu, podľa ktorého navrhovateľ nespĺňa požiadavky na udelenie azylu z dôvodu, že doteraz nemal v krajine pôvodu žiadne problémy, nie je správny. Podmienkou pre udelenie azylu totiž nie je s poukazom na § 8 zákona o azyle to, aby na navrhovateľovi bolo prenasledovanie už vykonané. Ďalej namietal, že odporca nemal v napadnutom rozhodnutí vylúčiť možnosť odmietnutia výkonu vojenskej služby navrhovateľom pre jeho morálne presvedčenie alebo svedomie, pretože nie je zrejmé, z akých iných než týchto dôvodov by nemal nastúpiť na vojenskú službu. Ako ďalej dôvodil navrhovateľ, z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v prípade nástupu na vojenskú službu by bojoval proti príslušníkom Islamskému štátu (ďalej len „IS“). Odporca podľa názoru navrhovateľa dostatočne neskúmal dôvod, prečo navrhovateľ odmietol nastúpiť na vojenskú službu a bojovať a taktiež samotný spôsob boja, taktiku a zaobchádzanie so zajatcami zo strany príslušníkov IS. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ ďalej uviedol, že pri nástupe na vojenskú službu mu preukázateľne hrozí prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle. Tieto obavy z prenasledovania má (navrhovateľ) v zmysle § 8 zákona o azyle z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine osôb, ktorá odmieta násilie, a i preto sa odmieta zúčastniť ozbrojeného konfliktu.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.9.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na jeho dôvodoch a zdôraznil, že pri rozhodovaní posudzoval navrhovateľa aj vo vzťahu k ustanoveniam 167 a 169 Príručky o postupoch a kritériách pri priznávaní štatútu utečenca z roku 1992 (ďalej len „príručka“) vydanej Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“). Nebola pritom preukázaná hrozba potrestania z dôvodov uvedených v Ženevskej konvencii. Odporca uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v opravnom prostriedku argumentuje odmietnutie nástupu do vojenskej služby možnou účasťou na akciách, ktoré sú v rozpore s jeho politickým, náboženským alebo morálnym presvedčením či s jeho svedomím, mal túto výhradu uplatniť počas pohovoru pred odporcom (t.j. v azylovom konaní). Jediným dôvodom opustenia krajiny a odmietnutia výkonu základnej vojenskej služby bola podľa odporcu obava o jeho život v dôsledku všeobecnej nepriaznivej situácie v krajine pôvodu. Navrhovateľovi sa nepodarilo opodstatniť svoje obavy z perzekúcie v prípade návratu do Sýrie.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti o neudelení azylu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom azylového spisu ČAS: MU - 104/PO-Ž-2014 z ktorého zistil, že navrhovateľ prvýkrát požiadal o udelenie azylu už v roku 2014, a to z uvedených dôvodov: zlá bezpečnostná situácia v Sýrii, diskriminácia kurdskej menšiny, odmietanie nástupu na vojenskú službu, hrozba smrti od prívržencov IS. Konanie bolo rozhodnutím ČAS: MU-104-15/PO-Ž-2014 zo dňa 10.6.2014 v zmysle § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené a to z dôvodu, že navrhovateľ svojvoľne opustil pobytový tábor Rohovce. Ako súd ďalej zistil z obsahu aktuálneho azylového spisu ČAS: MU-PO-69/2015-Ž, navrhovateľ odcestoval do Nemecka ktoré opakovane v priebehu azylového konania označil za svoju cieľovú krajinu. V Slovenskej republike podľa jeho názoru nie sú vytvorené podmienky pre ďalšiu adaptáciu azylanta. V zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov bol navrhovateľ transferovaný
späť na územie Slovenskej republiky, kde druhýkrát požiadal o azyl z dôvodu existencie vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a skutočnosti, že by v prípade nevycestovania zo Sýrie musel nastúpiť na vojenskú službu, kde by bol jeho život v ohrození. Uviedol, že on ani jeho rodina žijúca v Sýrii nemali v krajine pôvodu žiadne problémy, bývajú však v oblasti pod kontrolou IS a s poukazom na skutočnosť, že sám navrhovateľ pozná niekoľko ľudí ktorých táto skupina už zabila, má za to že aj jeho rodina je v ohrození. Na vstupnom pohovore pred odporcom ďalej uviedol, že v Sýrii navštevoval univerzitu, ktorú musel z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie opustiť. Následne sa vrátil do rodného mesta (Al Hasaka) a otvoril si tam malú kaviarničku.
Podľa informácií o krajine pôvodu navrhovateľa založených v azylovom spise v meste (provincii) Al Hasaka momentálne prebiehajú rozsiahle boje, a to predovšetkým medzi IS, ktorý ovláda značnú časť územia a Kurdskými jednotkami ľudovej ochrany (ďalej len „YPG“). Civilisti sú vážne ohrození násilnými útokmi IS, nevyberanými útokmi síl sýrskej vlády a YPG, ako aj príležitostnými bojmi medzi sýrskou vládou a YPG či medzi kurdskými skupinami. Majú obmedzené možnosti úteku z konfliktných zón, takisto vzhľadom na obmedzený humanitárny prístup badať vážny nedostatok hodnotiacich informácií z tejto oblasti. Podľa správy neexistuje žiadna možnosť náhradnej služby oproti službe vojenskej, vyhýbanie sa tejto povinnosti je trestané podľa platného Vojenského trestného zákona odňatím slobody na dĺžku do šiestich mesiacov v čase mieru a do piatich rokov v čase vojny, pričom kto odíde zo štátu bez zanechania adresy a vyhýba sa odvedeniu, bude potrestaný väzbou v dĺžke od troch mesiacov do dvoch rokov a peňažnou pokutou.
V spise sa nachádza správa UNHCR z októbra 2014 (Posúdenie medzinárodnej ochrany s ohľadom na ľudí utekajúcich zo Sýrie, III. aktualizácia), podľa ktorej sa stav ochrany v Sýrii zhoršil a z tohto dôvodu apeluje na všetky štáty, aby zabezpečili ochranu sýrskych civilistov pred vyhostením a aby im bola poskytnutá medzinárodná ochrana, forma ktorej sa môže líšiť v závislosti na spracovaní a prijímacej kapacite krajín. Pretože sa predpokladá, že ozbrojený konflikt ktorý momentálne destabilizuje situáciu na celom území bude trvať dlho a teda situácia zostane v blízkej budúcnosti neistá, niektoré vlády by mali prijať opatrenia na pozastavenie núteného návratu do Sýrie, a to vrátane neúspešných žiadateľov o azyl. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle prvá veta na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Ako možno zistiť z obsahu azylových spisov, navrhovateľ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky už druhýkrát, pričom nepochybne táto nie je jeho cieľovou krajinou. Navrhovateľ v priebehu celého azylového konania deklaroval záujem žiť a pracovať v Nemecku, má za to, že Slovenská republika nie je vhodným štátom pre adaptáciu azylanta.
Podľa názoru navrhovateľa prezentovanom v opravnom prostriedku jeho žiadosť o azyl v Nemecku nemôže mať za následok posúdenie jeho osoby ako ekonomického migranta. K uvedenému súd uvádza, že táto skutočnosť, ako vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, samá o sebe nebola rozhodujúcou pre namietaný záver odporcu, tento komplexne posúdil všetky ostatné skutočnosti vzniknuté v azylovom konaní (útek zo Slovenskej republiky počas prvého azylového konania, tvrdenia navrhovateľa podľa ktorých uprednostňuje Nemecko z ekonomických dôvodov, podnikanie navrhovateľa až do jeho odchodu zo Sýrie atď.) a teda ich skúmal i v ich vzájomnej súvislosti. Okrem toho odporca nevyhodnotil navrhovateľa ako ekonomického migranta. Len konštatoval, že odchod navrhovateľa zo Sýrie bol silne motivovaný ekonomickými činiteľmi. Námietku navrhovateľa, podľa ktorej táto jeho ekonomická motivácia nepramenila z nepriaznivej všeobecnej situácie v krajine pôvodu, ako v napadnutom rozhodnutí dôvodil odporca, súd taktiež nepovažuje za relevantnú. Z vyjadrení navrhovateľa, podľa ktorých on ani jeho rodina nemali inak v Sýrii žiadne problémy (pričom táto skutočnosť nemala sama o sebe za následok nesplnenie podmienok vymedzených v § 8 zákona o azyle, ako sa mylne v opravnom prostriedku domnieva navrhovateľ, zákon skutočne nevyžaduje, aby bolo prenasledovanie v krajine pôvodu skutočne vykonané, je postačujúca odôvodnená obava) v spojení s jeho snahou vyhnúť sa vojenskej službe je nutné vyvodiť, že nepriaznivá bezpečnostná situácia nebola primárnym dôvodom pre opustenie krajiny. Uvedený záver podporuje aj tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého sa po predčasnom skončení vysokoškolských štúdií (k čomu malo dôjsť pre bezpečnostnú situáciu) mal vrátiť do rodného mesta a až do odchodu tam prevádzkoval maličkú kaviarničku (a teda mu situácia v meste neznemožnila podnikať a zarábať si na živobytie).
Námietku navrhovateľa, podľa ktorej odporca nemal v napadnutom rozhodnutí vylúčiť možnosť odmietnutia výkonu vojenskej služby pre jeho morálne presvedčenie alebo svedomie a mal (sám) skúmať dôvod odmietnutia nástupu na vojenskú službu, súd taktiež nevyhodnotil ako relevantnú. Navrhovateľ v priebehu azylového konania tvrdil, že odmieta nastúpiť na vojenskú službu pre ohrozenie svojho života. Pretože navrhovateľ neuviedol v konaní žiadne iné dôvody a ani sa konkrétne neodvolával na svedomie či zlé zaobchádzanie, odporca tieto a ostatné možné alternatívy s poukazom na § 32 správneho poriadku skúmal len vo vzťahu k ich samotnej existencii (výsluch navrhovateľa). Súd sa s postupom odporcu a i s právnym odôvodnením/posúdením prezentovaným v napadnutom rozhodnutí plne stotožňuje. V azylovom konaní zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníkov konania pri
získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach, nejedná sa o konanie, v ktorom by bol správny orgán povinný sám vyhľadávať skutočnosti odôvodňujúce udelenie azylu. Naopak, takýto postup v prípade azylového konania neprichádza do úvahy a odporca je povinný vychádzať z tvrdení, ktoré navrhovateľ prezentuje ako dôvody udelenia azylu. Z uvedeného dôvodu nie sú relevantné ani ostatné námietky navrhovateľa, podľa ktorých mu pri nástupe na vojenskú službu hrozí prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle, resp. že tieto obavy z prenasledovania má z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine osôb, ktorá odmieta násilie. Žiadne takéto dôvody navrhovateľ v azylovom konaní neuvádzal a preto súd považuje argumentáciu v opravnom prostriedku v tejto časti za vykonštruovanú a účelovú. Okrem toho má súd za to, že „skupina osôb, ktorá odmieta násilie“ nespĺňa definíciu sociálnej skupiny podľa § 19a ods. 4 písm. e) zákona o azyle, takáto sociálna skupina neexistuje, „odmietanie násilia“ totiž nepredstavuje vrodenú charakteristickú črtu, pôvod alebo zdieľané presvedčenie, ktoré by bolo závažné pre identitu jednotlivca tak ako vyžaduje uvedené ustanovenie zákona.
Samotná nechuť navrhovateľa k vojenskému výcviku či strach z boja zjavne nie je, ako správne vyhodnotil odporca, dôvodom žiadosti o udelenie azylu ktorý vymedzuje zákon o azyle.
Pre prípad návratu navrhovateľa do Sýrie odporca vyhodnocoval i možnosť trestného postihu za vyhýbanie sa vojenskej službe, ktorý (t.j. max. 2 roky odňatia slobody a peňažná pokuta) nemožno považovať za perzekúciu podľa Ženevskej konvencie (podľa uvedenej konvencie i podľa príručky možno za perzekúciu považovať len trest za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných alebo politických dôvodov).
Odporca v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nespochybnil nestabilnú bezpečnostnú situáciu v Sýrii a v súlade s odporúčaním UNHCR poskytol navrhovateľovi, ktorý zjavne nesplnil predpoklady ustanovené zákonom na udelenie azylu, doplnkovú ochranu na obdobie jedného roka. Táto je poskytovaná v prípade všeobecne nepriaznivej situácie v krajine pôvodu, ktorá v tomto prípade v spojení so snahou sa vyhnúť vojenskej službe motivovala navrhovateľa k opusteniu Sýrie. U navrhovateľa neboli zistené žiadne subjektívne predpoklady (t.j. zákonné predpoklady viazané na osobu navrhovateľa), ktoré by odôvodňovali udelenie azylu. Je však daná existencia objektívnych predpokladov (t.j. všeobecná nepriaznivá bezpečnostná situácia v Sýrii), ktoré odôvodňujú poskytnutie inej formy medzinárodnej ochrany, a to ochrany doplnkovej.
Pretože odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci, tento podriadil pod príslušnú právnu normu a pretože napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a logicky odôvodnené a z jeho obsahu je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, a to v súvislosti s posúdením splnenia podmienok pre udelenie azylu tak ako to vyžaduje zákon o azyle, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).