Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/91/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201570 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201570.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: A. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, a zúčastneného maloletého cudzinca, ktorého je navrhovateľ zákonným zástupcom: L. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. : PPZ-HCP- BB7-72-040/2015-AV zo dňa 25.08.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 25.08.2015 Č.p. PPZ-HCP-BB7-72-040/2015-AV p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 22.09.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 09.09.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB7-72-040/2015- AV vydanému dňa 25.08.2015, ktorým bola predĺžená lehota navrhovateľovho zaistenia v súlade s ustanovením § 88 ods.4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 29.08.2015 do 29.11.2015 z dôvodu nemožnosti realizácie readmisie na územie Maďarskej republiky, nakoľko ÚPCZ Medveďov neeviduje odpoveď príslušných policajných orgánov v Maďarsku, na základe ktorého by bolo možné realizovať
odovzdanie navrhovateľa, a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj časť administratívneho spisu danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 29.11.2015.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 27.07.2015 o 15.30 hod. bol navrhovateľ odovzdaný príslušníkmi Krajského riaditeľstva Polície Stredočeského kraja, Odboru cudzineckej polície, Oddelenie pobytovej kontroly, pátrania a eskort Praha na bývalom hraničnom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Mosty u Jablunkova - Svrčinovec príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie navrhovateľa späť na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa. Po prevzatí navrhovateľa
vzniklo podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom nelegálne vstúpil z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, bez víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt. Na základe uvedeného, bol eskortovaný na vecne a miestne príslušný správny orgán, ktorým je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina. V zmysle článku 4 odsek 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici začal správny orgán dňa 27.7.2015 výkon readmisie, ktoré bolo doručené príslušným orgánom Maďarska.
Na základe žiadosti o prevzatie pod číslom KRPS-257552/ČJ-2015-010022 zo dňa 26. júla 2015, a následného prevzatia navrhovateľa a podkladov, ktoré predložila polícia Českej republiky k žiadosti o odovzdanie navrhovateľa, bolo preukázané, že dňa 26.7.2015 o 3:45 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný a zadržaný políciou Českej republiky v medzinárodnom vlaku EN 476 Metropol, na trase Budapešť - Bratislava -Brno -Praha - Berlín, na vlakovej stanici Kolín, pričom navrhovateľ nevedel preukázať oprávnenie na pobyt. Východzia krajina bola Maďarsko a cieľová Spolková republika Nemecko. Z dôvodu neoprávneného pobytu na území Českej republiky bol odovzdaný políciou Českej republiky na územie Slovenskej republiky v rámci readmisného konania.
Odporca poukázal na to, že navrhovateľ ako štátny príslušník Afganistanu nie je oslobodený od vízovej povinnosti v zmysle zákona č.404/2011 Z.z., ako aj v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúcej zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (kódex schengenských hraníc). V prípade legálneho vstupu a pobytu na územie Slovenskej republiky musí účastník konania spĺňať uvedené podmienky, mať platný cestovný doklad opatrený platným vízom, alebo povolením na pobyt v jednotnom formáte.
Odporca na základe získaných podkladov (spisového materiálu Polície Českej republiky, zápisnice o podaní vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 28. júla 2015, lustrácií
v informačných systémoch a vlastných zistení) konštatoval, že boli splnené podmienky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., pretože navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a členských štátov. Preto dňa 28.7.2015 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa s určením zákazu vstupu na dobu 2 roky pod č. p.: PPZ-HCP-BB7-72-016/2015-AV. Prevzatie rozhodnutia po pretlmočení do jazyka dari navrhovateľ potvrdil vlastnoručným podpisom.
Odporca uviedol, že navrhovateľ má na území SR neoprávnený pobyt, pretože sa na území SR zdržiava v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z., osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. Navrhovateľ neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska dňa 25.7.2015 a preto príslušný správny orgán vo veciach readmisného konania začal konanie o jeho vrátení na územie Maďarska podľa medzinárodnej zmluvy.
Odporca poukázal na to, že s útvarom, ktorý zabezpečuje výkon administratívneho vyhostenia vykonáva všetky úkony, aby mohla byť v prípade navrhovateľa zrealizovaná readmisia na územie Maďarskej republiky, pričom ÚPZC Medveďov neeviduje odpoveď príslušných policajných orgánov v Maďarsku, na základe ktorého by bolo možné zrealizovať odovzdanie navrhovateľa. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý vykonáva všetky úkony k zabezpečeniu realizácie readmisie navrhovateľa na územie Maďarskej republiky, odporučil vo svojom stanovisku, ktoré bolo zaslané dňa 25.8.2015 na OCP PZ Žilina, predĺžiť lehotu na zaistenie navrhovateľa, vzhľadom na uvedené skutočnosti.
Odporca uviedol, že predĺženie zaistenia navrhovateľa je účelné a efektívne, nakoľko navrhovateľ je osobou, ktorá nelegálne prekročila štátnu hranicu z Maďarska na územie Slovenskej republiky, pričom pokračoval v ceste aj do iného štátu Únie. Efektívnosť spočíva v bezproblémovom odovzdaní navrhovateľa v konkrétnom čase za prítomnosti orgánu Policajného zboru. Mal za to, že sa týmto dosiahne riadne a fyzické odovzdanie navrhovateľa a zabezpečí sa jeho odchod z územia Slovenskej republiky, kde sa nachádza nelegálne a ktoré by nezaistením nebolo možné. Poukázal na to, že navrhovateľ sa nemienil dobrovoľne vrátiť na územie Maďarska, ale chcel ďalej cestovať nelegálne.
Odporca v súlade s ust. § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. predĺžil dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie Maďarska, najdlhšie do dňa 29.11.2015. Mal za to, že uvedená doba je nevyhnutná na vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska a v okolitých štátoch.
Ďalej uviedol, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadne záväzky, nemá k nej žiadne väzby, ani relevantné dôvody na zotrvanie na jej území.
V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec
nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ, odporca sa obmedzil iba na konštatovanie a vyjadrenia. Mal za to, že navrhovateľovi nemôže byť na ujmu to, že požiadaná zmluvná strana nereaguje na žiadosť žiadajúcej strany o readmisiu. Aj z tohto dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Podľa jeho názoru uvedená dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu. Uviedol, že odporca v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil stanovenú dĺžku doby zaistenia. Napadnuté rozhodnutie je preto s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia nepreskúmateľné.
Namietal, že odorca nedostatočne skúmal a odôvodnil alternatívy k zaisteniu, keď stručne konštatoval, že navrhovateľ nesplnil podmienku podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a vôbec sa nezaoberal skutočnosťou, že ide o rodinu s maloletými deťmi, na ktoré pobyt v útvare policajného zaistenia Medveďov môže pôsobiť traumatizujúco, najmä ak daný útvar nie je prispôsobený na zaistenie rodín.
Namietal, že odporca nedostatočne zvážil umiestnenie navrhovateľa a jeho rodiny aj s ohľadom na maloleté deti vo vhodnejšom útvare policajného zaistenia v Sečovciach.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a uviedol, že dňa 25.8.2015 bola s navrhovateľom na ÚPZC Medveďov spísaná zápisnica o vyjadrení navrhovateľa podľa § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo veci jeho pobytu na území štátov Schengenského priestoru vedená v spise pod č. PPZ-HCP- BB7-72-037/2015-AV. Dňa 25.8.2015 OCP PZ Žilina ako orgán príslušný podľa ust. § 125 zákona o pobyte cudzincov, na základe rozhodnutia o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov pod č. PPZ-HCP-BB7-72-019/2015-AV zo dňa 28.07.2015 predĺžil lehotu zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 dňom 29.8.2015 z dôvodu nemožnosti realizácie readmisie na územie Maďarskej republiky, nakoľko ÚPZC Medveďov neeviduje odpoveď príslušných policajných orgánov Maďarska na základe ktorých by bolo možné zrealizovať odovzdanie navrhovateľa.
Poukázal na to, že podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, sa stanovuje lehota zaistenia do 29.11.2015. Doba predĺženia zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia a v zmysle § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov zostáva navrhovateľ umiestnený v ÚPZC Medveďov.
Ďalej uviedol, že dňa 8. 9.2015 ÚPZC Medveďov eskortoval navrhovateľa a umiestnil ho v ÚPZ pre cudzincov v Sečovciach.
Odporca uviedol, že doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, nakoľko závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru.
Poukázal na to, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia možno uložiť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov povinnosť hlásenia pobytu, alebo podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov povinnosť zložiť peňažnú záruku. Uviedol, že sa týmito alternatívami zaoberal, a mal za to, že navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu, že nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. Mal za to, že navrhovateľ nie je schopný si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne primerané ubytovanie počas pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. V krajine pôvodu si nevytvoril dostatočné finančné prostriedky na pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky.V zápisnici o vyjadrení spísanej dňa 28.7.2015, resp. 25.augusta 2015 sa navrhovateľ vyjadril, že ďalšie finančné prostriedky si na území Slovenskej republiky nevie zabezpečiť.
Odporca sa na pojednávanie dňa 1.9.2015 nedostavil, svoju neúčasť na ňom oznámil mailom z 29.9.2015 a súhlasil, aby sú rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia v plnom rozsahu a navrhuje rozhodnutie odporcu zrušiť a prepustiť navrhovateľa zo zaistenia.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 1.10.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.
Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.
Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, dôvodom zaistenia bolo začaté konanie vo veci návratu navrhovateľa na územie Maďarskej republiky podľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z.
K námietke, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ, a že odporca sa obmedzil len na konštatovanie a vyjadrenie navrhovateľa, súd uvádza, že odporca overil vyjadrenia navrhovateľa, že nepožiadal o medzinárodnoprávnu ochranu v Maďarsku prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo-Rajka pod č.p.: PPZ-MPS- CUN-5260/2015-BOG/17985 zo dňa 27.7.2015 a zistil, že navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách cudzineckej polície a Migračného úradu Maďarska. Teda navrhovateľ nie je žiadateľom o azyl v Maďarsku. Odporca lustráciou navrhovateľa zo dňa 20.9.2015 v informačnom systéme MV SR zistil, že navrhovateľ nemá záznam o tom či žiadal o medzinárodnoprávnu ochranu v niektorom zo štátov EÚ. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nepožiadal o azyl v Maďarsku, a na územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene z územia Maďarska.
K námietke, že navrhovateľovi nemôže byť na ujmu to, že požiadaná zmluvná strana nereaguje na žiadosť žiadajúcej strany o readmisiu, súd uvádza, že odporca v súlade s ust. §
88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov predĺžil dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie Maďarska, najdlhšie do 29.11.2015. Táto doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy s poukazom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska. V danom prípade bolo preukázané, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt a preto je nutné vykonať jeho vrátenie do krajiny odkiaľ nelegálne pricestoval.
K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, súd uvádza, že v danej veci predĺženie lehoty zaistenia navrhovateľa je účelné a efektívne, pretože navrhovateľ nelegálne prekročil hranicu z Maďarska na územie Slovenskej republiky. Efektívnosť zaistenia spočíva v odovzdaní navrhovateľa v určenom čase a zabezpečenie jeho odchodu z Slovenskej republiky, kde sa nachádza nelegálne. Ak by navrhovateľ nebol zaistený, pokračoval by do iných krajín Únie nelegálne, a nebolo by možné odovzdanie, ktoré závisí od vyjadrenia požiadanej strany. K zabezpečeniu realizácie readmisie navrhovateľa na územie Maďarska bolo potrebné spôsobom zaistenia, nakoľko cieľovou krajinou navrhovateľa je Nemecko a preto je predpoklad, že navrhovateľ po prepustení zo zaistenia ujde na územie Nemecka.
K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne skúmal a odôvodnil alternatívy k zaisteniu, keď stručne konštatoval, že navrhovateľ nesplnil podmienku podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a nezaoberal sa tým, že ide o rodinu s maloletými deťmi, sú uvádza, že odporca sa zaoberal alternatívami zaistenia, pričom vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. Mal za to, že navrhovateľ nie je schopný zabezpečiť si nehnuteľnosť na bývanie a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba.
K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zvážil umiestnenie navrhovateľa a jeho rodiny aj s ohľadom na maloleté dieťa vo vhodnejšom Útvare policajného zaistenia v Sečovciach, je potrebné
uviesť, že dňa 8.9.2015 Útvar policajného zaistenia Medveďov eskortoval navrhovateľa a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).