Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/100/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201661 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201661.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. W. O., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.9.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA12-265-011/2015- AV zo dňa 12.9.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA12-265-011/2015-AV zo dňa 12.9.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-265-011/2015-AV zo dňa 12.9.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odporca podľa za použitia ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 12.9.2015 na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dĺžku zaistenia stanovil najdlhšie do 12.12.2015. V odôvodnení opísal zistený stav veci (trasu a spôsob, akým sa navrhovateľ dostal na slovenské územie, obsah výsluchu navrhovateľa), poukázal na absenciu osobných dokladov navrhovateľa a na absenciu patričných povolení k pobytu. Poukázal na začatie readmisného konania (12.9.2015) v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici (č. 30/2004 Z.z. - ďalej len „readmisná dohoda“), na skutočnosť, že finančné prostriedky ktorými navrhovateľ disponuje nie je tento ochotný použiť na zabezpečenie pobytu na Slovensku, pričom navrhovateľ jednoznačne prezentoval, že (v prípade prepustenia na slobodu) utečie do Nemeckej spolkovej republiky (ďalej len „Nemecko"), že na Slovensku nechce ostať. Stanovenú dĺžku zaistenia odôvodnil nutnosťou vykonania úkonov na vrátenie - odovzdanie navrhovateľa na územie Maďarskej republiky (ďalej len „Maďarsko“), pričom faktické vrátenie navrhovateľa závisí od viacerých faktorov, včítane spolupráce s inými policajnými orgánmi. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.9.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia, vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci a jej nesprávne právne posúdenie, resp. že napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. Poukázal na vysoký počet migrantov v Maďarsku a na reálne možnosti konania príslušných maďarských orgánov - v tej súvislosti na predbežné opatrenia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 9.9. a zo 14.9.2015, ktorými bolo nariadené zastavenie vrátenia konkrétnych žiadateľov o azyl z Rakúska do Maďarska. Tiež na rozhodnutie Správneho súdneho dvora Rakúska z 8.9.2015, týkajúce sa návratov žiadateľov o azyl z Rakúska do Maďarska. V ďalšom argumentoval rozpor postupu odporcu s Článkom 15 ods. 1, 4 Smernice európskeho parlamentu a rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“), keď odporca neskúmal možnosti vrátenia navrhovateľa do Maďarska s ohľadom na možné porušenie jeho základných práv, tiež namietal skutočnosť, že odporca zaistil navrhovateľa bez právneho dôvodu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. A to z dôvodu jeho správnosti a zákonnosti, ako aj s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil stav veci na základe ktorého dospel k názoru, že v danom prípade je na mieste readmisia navrhovateľa do Maďarska. Dôvodil tiež, že navrhovateľove odkazy na ním citované rozhodnutia sú účelovými - že ide len o citáciu navrhovateľovi vyhovujúceho útržku týchto rozhodnutí, pričom tieto rozhodnutia sa týkali žiadateľov o azyl, do ktorej skupiny navrhovateľ nepatrí. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne, dôvodné a zákonné. Súd v prejednávanej veci nedoplnil dokazovanie. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu PPZ-HCP-BA12-265/2015- AV z obsahu ktorého o. i. zistil, že navrhovateľ bol v Štúrove spolu s ďalšími dvomi cudzincami 11.9.2015 kontrolovaný, pričom bolo zistené, že žiaden z nich nevedel predložiť žiaden doklad totožnosti. Po predvedení pred odporcu bol navrhovateľ 12.9.2015 vypočutý. V priebehu podania vysvetlenia navrhovateľ, ktorý o sebe uviedol, že sa volá W. O., že sa narodil XX.X.XXXX a že je štátny príslušník Sýrie, odkiaľ vycestoval pred dvomi mesiacmi. Cez Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko a Maďarsko sa chcel dostať cez Rakúsko do Nemecka. V Maďarsku bol kontrolovaný políciou, ktorá si zapísala jeho osobné údaje a dala mu podpísať „nejaké dokumenty“. Myslel si, že z Maďarska prešiel do Rakúska - v skutočnosti sa však „mostom cez veľkú rieku“ dostal na slovenské územie. Uviedol, že na Slovensku nechce požiadať o azyl, nechce tu žiť, lebo jeho cieľom je Nemecko. Tiež uviedol, že nemá žiaden doklad totožnosti ani povolenie k pobytu na Slovensku, že ak bude prepustený ujde cez Rakúsko do Nemecka, kde chce žiť, že peniaze ktoré má pri sebe (100.- dolárov a 500 eur) nie je ochotný použiť na zabezpečenie svojho pobytu na Slovensku. Následne odporca oznámil navrhovateľovi začatie správneho konania vo veci jeho zaistenia. Odporca vykonal lustráciu navrhovateľa v príslušných policajných evidenciách, urobil dopyt na Spoločné kontaktné pracovisko Čunovo - Rajka, výsledkom ktorého bolo zistenie, že navrhovateľ sa nenachádza v evidencii žiadateľov o azyl v Maďarsku (oznámenie PPZ-MPS-CUN-5592/2015-BAR/19476 z 12.9.2015). S poukazom na uvedené 12.9.2015 začal konanie o readmisii navrhovateľa na maďarské územie (PPZ-HCP-BA12-265, 266, 267-013/2015- AV) v zmysle readmisnej dohody s tým, že za deň readmisie navrhol deň 21.9.2015 (o 11.00 hod na hraničnom prechode Čunovo - Rajka). Oboznámil navrhovateľa s obsahom správneho spisu a následne vydal napadnuté rozhodnutie. V spise odporcu je založené oznámenie príslušného maďarského orgánu z 24.9.2015, odporcovi doručené 28.9.2015, podľa obsahu ktorého maďarská strana s readmisiu nesúhlasí z dôvodu, že nebol dostatočne preukázaný pobyt navrhovateľa na maďarskom území. S poukazom na uvedené odporca 29.9.2015 opätovne požiadal o readmisiu s tým, že poukázal na Článok 6 Protokolu na vykonanie readmisnej dohody v zmysle ktorého hodnoverne preukázal pobyt navrhovateľa na maďarskom území a opätovne maďarskej strane zaslal doklady, preukazujúce oprávnenosť žiadosti o readmisiu. V spise je následne založené originálne vyhotovenia opravného prostriedku navrhovateľa s priloženými prílohami. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Podľa ust. Článku 5 ods. 1 písm. aň, b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky: a) majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu; b) majú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt. Podľa ust. Článku 15 ods. 1 Návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď existuje riziko úteku, alebo dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Podľa ods. 4 citovaného článku zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci - predovšetkým preukázateľne zistil (ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu a aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) ako a za akých okolností sa navrhovateľ dostal na slovenské územie, že v Maďarsku nepožiadal o azyl o ktorý nechce ani na Slovensku požiadať, že nedisponuje žiadnym relevantným dokladom totožnosti, že svoje finančné prostriedky nechce použiť na zabezpečenie pobytu na Slovensku a tiež, že v prípade svojho prepustenia ujde do Nemecka. Takto zistený stav veci bol dostatočným k tomu, aby odporca pristúpil k readmisii navrhovateľa podľa uzatvorenej readmisnej dohody. Navrhovateľ videl nedostatočné zistenie stavu veci v tom, že odporca nezisťoval v konaní v akých podmienkach by sa navrhovateľ nachádzal po jeho navrátení na maďarské územie. K tejto časti jeho námietku súd poukazuje na skutočnosť, že Maďarsko ako členský štát EÚ je automaticky považovaný za bezpečnú krajinu, pokiaľ sa nepreukáže opak. Navrhovateľ preukázanie tejto skutočnosti vidí v ním citovaných výňatkov rozhodnutí ESĽP, resp. rozhodnutia Správneho súdneho dvora Rakúska. K tejto jeho argumentácii súd pokladá za potrebné poznamenať, že: A) Sám navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, žeby Maďarsko (vo vzťahu k realizácii readmisie navrhovateľa) nebolo bezpečnou krajinou. B) Z obsahu citovaných výňatkov rozhodnutí je zrejmé, že tieto sa rozhodnutia boli vydané v súvislosti s návratmi, realizovanými na základe nariadenia Dublin III. (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013), teda sa vzťahujú na iný návratový režim spočívajúci v konečnom dôsledku aj v tom, že umiestňovanie žiadateľov o azyl sa realizuje odlišne a aj v odlišných pobytových zariadeniach, ako sú zariadenia osôb, vrátených na základe vykonanej readmisie. C) Nezanedbateľným faktom nedostatočnej argumentácie navrhovateľa v tomto smere je aj to, že navrhovateľ argumentoval iba výňatkami z rozhodnutí, ktoré citácie tak nemôžu z objektívnych dôvodov byť relevantnými. Naviac rozhodnutie súdneho orgánu iného štátu (v danom prípade Rakúska) je aplikovateľné iba v štáte súdu, ktorý ho vydal. Teda pre jeho interpretáciu na území Slovenskej republiky niet dôvodu. K námietke neprávneho právneho posúdenia veci, resp. že navrhovateľ bol zaistený bez právneho dôvodu: Ani tieto námietky súd neposúdil ako dôvodné. Bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní zistené, že navrhovateľ nedisponuje žiadnym dokladom, potrebným tak v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ako aj v zmysle Kódexu schengenských hraníc na pobyt na Slovensku a že na slovenské územie prišiel z Maďarska, pričom v žiadnom zo štátov ktorými prechádzal (a teda ani v Maďarsku) nepožiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Ak teda odporca začal konanie o jeho navrátenie do Maďarska v rámci uzatvorenej readmisnej dohody, jeho postup je správny a zákonný. V rámci tohto readmisného konania odporca správne aplikoval ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a navrhovateľa zaistil, pričom zaistenie navrhovateľa bolo vykonané dôvodne. Je skutočnosťou, že odporca v zmysle zákona o pobyte cudzincov (§ 88) nie je povinný - v danom prípade navrhovateľa - zaistiť, avšak zo zákona je povinný dodržiavať zákon a v tom zmysle slova aj uzatvorené medzinárodné zmluvy, včítane zákonov EÚ (smernice, nariadenia). Nakoľko navrhovateľ nedisponuje žiadnym cestovným či iným dokladom totožnosti a ani relevantným povolením na pobyt (v zmysle zákona o pobyte cudzincov, resp. Kódexu schengenských hraníc), nemohol umožniť navrhovateľovi voľne sa pohybovať na území Slovenska, ktoré je súčasne schengenským priestorom. Návratová smernice v cit. Článku 15 ods. 1 pripúšťa zaistenie cudzinca iba za predpokladu, že nemôžu byť v konkrétnom prípade uplatnené miernejšie donucovacie prostriedky (v danom prípade v zmysle zákona o pobyte cudzincov by takýmito prostriedkami bolo hlásenie pobytu, resp. zloženie kaucie) a že hrozí nebezpečenstvo skrývania sa, alebo vyhýbania sa príprave alebo uskutočneniu návratu. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľ nedisponuje žiadnymi cestovnými či osobnými dokladmi, teda mu voľný pobyt nemohol byť odporcom umožnený. Naviac nemal na Slovensku zabezpečený pobyt (hradenie ubytovania a potrieb s tým súvisiacich) a nebol ani ochotný na takéto zabezpečenie pobytu použiť svoje finančné prostriedky. Na Slovensku nechcel ostať a tu požiadať o azyl. Sám naviac výslovne uviedol, že v prípade ak bude (v čase jeho predvedenia pred odporcu, teda v čase rozhodovania o jeho zaistení) prepustený, ujde do Nemecka. Tým jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb prezentoval naplnenie predpokladu, stanoveného ust. Článku 15 ods. 1 písm. a), b) Návratovej smernice. Takýmto zamýšľaným konaním navrhovateľa by sa skrýval, resp. by sa vyhýbal, bránil procesu prípravy návratu alebo odsunu. K zaisteniu navrhovateľa teda došlo z dôvodu, ktorý pripúšťa jednak zákon o pobyte cudzincov, ako aj Návratová smernica. Odporca teda vzhľadom na zistený stav konania vec správne a v súlade so zákonom posúdil a v intenciách takéhoto posúdenia veci aj vydal napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ tiež poukázal v podanom návrhu, že žiadateľ pochádza zo Sýrie, pričom osobám pochádzajúcim z tejto krajiny je štandarde poskytovaná medzinárodná ochrana. K tomu súd dodáva, že navrhovateľ opakovane uviedol, že o azyl na Slovensku nežiada a ani požiadať nechce, teda táto argumentácia je irelevantnou, nakoľko nijakým spôsobom nesúvisí s prejednávanou vecou. Navrhovateľ tiež poznamenal, že odporca navrhol vykonanie readmisie na deň 21.9.2015, pričom ani ku dňu 24.9.2015 k jej faktickému vykonaniu nedošlo. Ako je zrejmé z obsahu spisu odporcu, príslušné maďarské orgány oznámením z 24.9.2015, ktoré bolo odporcovi doručené 25.9.2015, resp. 28.9.2015 (teda po vydaní napadnutého rozhodnutia) odporcovi oznámili, že žiadosť o readmisiu navrhovateľa neakceptujú z dôvodu, že nebol preukázaný pobyt navrhovateľa na maďarskom území, resp. že na Slovensko prišiel z Maďarska. Táto skutočnosť však nič nemení na fakte, že predmetom tohto súdneho prieskumu je dôvodnosť a zákonnosť vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení navrhovateľa - teda nie posúdenie, či počas trvania zaistenia nastali okolnosti, dôsledkom ktorých by bolo (následné) prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Súd však súčasne poukazuje aj na skutočnosť, že vzhľadom na označené oznámenie maďarských autorít z 24.9.2015 odporca opätovne 29.9.2015 požiadal Maďarsko o readmisiu navrhovateľa, pričom poukázal na skutočnosť, že všetky potrebné dokumenty (v zmysle Článku 6 Protokolu na vykonanie Readmisnej dohody) boli riadne maďarskej strane doručené. Súčasne tieto dokumenty opätovne pripojil k opakovanej žiadosti o readmisiu navrhovateľa na maďarské územie. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože boli naplnené predpoklady readmisie navrhovateľa do Maďarska a v tejto súvislosti boli súčasne naplnené všetky predpoklady zaistenia navrhovateľa, dôsledku čoho došlo k zaisteniu navrhovateľa na účel jeho vrátenia podľa readmisnej dohody, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako dôvodné, správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Pretože Centrum právnej pomoci poskytlo navrhovateľovi právnu pomoc, navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní (§ 138 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).