Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/216/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201690 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201690.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SIRON s.r.o., IČO: 46 327 053, Stromová 882/5, Dunajská Lužná, zastúpený: JUDr. Ján Kišš, advokát, Svätoplukova 1, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie - útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, Jeséniova 17D, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Leg zo dňa 20.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne V dňoch 16.06.2014, 27.06.2014 a 30.06.2014 bola u žalobcu vykonaná kontrola dodržiavania povinností pri zbere odpadov za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2014, výsledky ktorej boli zhrnuté v protokole č. j. XXXX-XXXXX/XX/XXXX/Kos, č. XX/XXXX zo dňa 30.06.2014. Kontrolou bolo zistené, že žalobca v kontrolovanom období neviedol v zmysle § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 223/2001 Z. z.“) evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad v rozsahu podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z., nakoľko ju viedol formou „Potvrdenky na výkup odpadových surovín za hotové“, ktorá neobsahovala rodné čísla fyzických osôb, od ktorých vykupoval odpad. Žalobca na vydávanom potvrdení o prevzatí odpadu nevyznačoval ani čas, kedy bol odpad odovzdaný, resp. prevzatý do zariadenia na zber odpadov tak, ako je ustanovené v § 29 ods. 4 vyhlášky č. 283/2001 Z. z. (s účinnosťou od 15.10.2013 § 26 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z. z.). Na základe týchto skutočností začala Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava dňa 16.09.2014 voči žalobcovi správne konanie. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava rozhodnutím č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kos zo dňa 16.10.2014 uložila žalobcovi pokutu vo výške 7 000 eur za to, že v období od 01.01.2013 do 30.04.2014 neviedol evidenciu v zmysle § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z., keďže v nej neuvádzal rodné čísla fyzických osôb, od ktorých vykupoval odpad a nevyznačoval čas odovzdania odpadu, čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Leg zo dňa 02.02.2015 tak, že rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kos zo dňa 16.10.2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nejasnosti výrokovej časti rozhodnutia a nesprávneho právneho zadefinovania porušenia, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta. Žalovaný tiež poukázal na nemožnosť uloženia pokuty za to, že žalobca na vydávanom potvrdení o prevzatí odpadu nevyznačoval čas odovzdania, resp. prevzatia odpadu. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava rozhodnutím XXXXXXXXXX/XXXX-XXXXX/Kos zo dňa 17.04.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu vo výške 7 000 eur, nakoľko v kontrolovanom období neviedol v zmysle § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad v rozsahu podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z., keďže ju viedol formou „Potvrdenky na výkup odpadových surovín za hotové“ bez uvedenia rodných čísel fyzických osôb, od ktorých vykupoval odpad. Uvedeným konaním žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z.. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Leg zo dňa 20.08.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie označil za nezákonné a neodrážajúce skutkový stav. Uviedol, že pri kontrole nepochopil, že mu bolo vytýkané neuvádzanie rodného čísla na „Potvrdenke na výkup odpadových surovín za hotové“, avšak preukázal, že od začiatku podnikania mal v počítači nainštalovaný program TP SOFT, v ktorom si viedol podvojnú evidenciu osôb od ktorých preberal kovový odpad, vrátane evidencie rodných čísel. Z dôvodu nesprávneho pochopenia kontrolou vytýkaných nedostatkov predložil túto evidenciu až v odvolacom konaní. Z predloženej evidencie je zrejmé, že u osôb, od ktorých preberal odpad, si evidoval aj rodné čísla, ale v rámci opatrnosti ich nevypisoval na „Potvrdenky na výkup odpadových surovín za hotové“. Chýbajúce údaje na „Potvrdenkách na výkup odpadových surovín za hotové“ žalobca doplnil po kontrole na základe údajov z evidencie v programe TP SOFT. Žalobca namietal, že zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť uvádzať v evidencii osôb, od ktorých preberá kovový odpad, aj rodné čísla. Ďalej citoval § 19 ods. 4 písm. b), c) a § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z.. V zmysle § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. sa pri vykupovaní odpadu od fyzických osôb vyžaduje preukazovanie totožnosti predložením dokladu totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo, čo žalobca splnil. Aj keby žalobca neviedol evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval odpad v programe TP SOFT a viedol by ju len na základe „Potvrdeniek na výkup odpadových surovín za hotové“ a to v rozsahu mena, priezviska, adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu, splnil by povinnosť podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z.. Výklad § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z., ktorý použil žalovaný, označil žalobca za extenzívny a v rozpore s požiadavkou právnej istoty, nakoľko obsah právnej povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované uložením pokuty, nevyplýval z právneho predpisu, ale bol vyvodzovaný správnym orgánom extenzívnym výkladom príslušných právnych predpisov. Účelom vedenia a uchovávania evidencie podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. je zachovanie možnosti identifikácie fyzických osôb, od ktorých boli vykúpené odpady a tento účel je pri vedení evidencie v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu zachovaný. Pokiaľ z § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. jednoznačne nevyplýva rozsah evidencie, ktorú bol žalobca povinný viesť, nemôže mu byť uložená pokuta za povinnosť, ktorá nebola jednoznačne stanovená zákonom. Žalobca zastával názor, že uvádzanie rodného čísla v evidencii je v rozpore s právnou úpravou ochrany osobných údajov, nakoľko rodné číslo ako všeobecne použiteľný identifikátor patrí do osobitnej kategórie osobných údajov so zvýšenou ochranou. Vzhľadom na to, že § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. nestanovuje povinnosť uvádzať v predpísanej evidencii rodné číslo a nestanovuje účel spracúvania osobných údajov vedením predpísanej evidencie, nemožno ho považovať za ustanovenie „osobitného zákona“ pre účely § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 428/2002 Z. z.“), podľa ktorého sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby na spracovanie osobných údajov. Uvádzanie rodného čísla v evidencii vedenej podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. by bolo porušením povinnosti podľa zákona č. 428/2002 Z. z.. V tejto súvislosti žalobca citoval vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov, ktorý uviedol, že „Z predmetných ustanovení priamo nevyplýva, že rodné čísla možno spracúvať podľa § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001, preto je potrebné zvážiť, či je uvádzanie rodného čísla na potvrdenke na výkup odpadových surovín za hotové nevyhnutné na dosiahnutie predmetného účelu.“ Na záver žalobca poznamenal, že zákonodarca chcel odstrániť možnú dvojzmyselnosť chápania § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. vo vzťahu k evidencii rodných čísel, nakoľko v novo schválenom zákone č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v § 16 ods. 8 písm. a), resp. b) ustanovil povinnosť výkupcu viesť a uchovávať evidenciu fyzických osôb v rozsahu, v akom ju uvádzal žalobca v „Potvrdenkách na výkup odpadových surovín za hotové“, teda v rozsahu meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa vedenia evidencie o rodných číslach v programe TP SOFT žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom uviedol, že z protokolu z kontroly vyplýva, žalobca viedol evidenciu len formou „Potvrdenky“, pričom nepredložil žiadne ďalšie doklady vo vzťahu k splneniu povinnosti podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z., t. j. nepredložil samostatnú evidenciu osôb v programe TP SOFT obsahujúcu rodné čísla. Vzor evidencie bol predložený žalobcom až v rámci doplnenia dokazovania. Podľa názoru žalovaného zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca v kontrolovanom období neviedol evidenciu v požadovanom rozsahu. Žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 29.09.2014 uviedol, že sa snažil dodržiavať zákon č. 428/2002 Z. z. a neuvedomil si, že porušuje zákon č. 223/2001 Z. z., pričom v súčasnosti má pečiatku, na ktorej je uvedené, že fyzická osoba, ktorá donesie odpad, súhlasí so spracovaním osobných údajov. Žalovaný tiež poukázal na vyjadrenie žalobcu v liste zo dňa 10.04.2015, v ktorom uviedol, že evidenciu doplnil o chýbajúce rodné čísla. Z uvedeného je zrejmé, že evidencia v programe TP SOFT bola doplnená o rodné čísla až po vykonanej kontrole. Z dikcie § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z. mal žalovaný za preukázané, že žalobca bol povinný viesť evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa. Účel spracúvania osobných údajov vyplýva z povinností orgánov štátnej správy, obcí, právnických a fyzických osôb v oblasti odpadového hospodárstva v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z.. Tento zákon v § 19 ods. 4 písm. b), c) určil rozsah spracúvania osobných údajov o osobách, od ktorých je vykupovaný odpad farebných kovov alebo iný kovový odpad. Žalovaný mal za to, že osobné údaje podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. bol žalobca povinný získavať pri overení totožnosti fyzických osôb z preukazu totožnosti. Podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. bol povinný osobné údaje uvedené v § 19 ods. 4 písm. b) zhromažďovať, zaznamenávať a usporadúvať v osobitnej evidencii. Domnienka žalobcu o rozpore zákona č. 223/2001 Z. z. so zákonom č. 428/2002 Z. z. nie je relevantným dôvodom pre neplnenie zákona č. 223/2001 Z. z. a pri rozhodovaní ju žalovaný nemohol zohľadniť. Na podporu tvrdenia o správnosti postupu pri uložení pokuty za porušenie § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. žalovaný citoval časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/172/2013-33 zo dňa 10.09.2014 ako aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/89/2010-73 zo dňa 08.12.2010, podľa ktorého je osoba vykonávajúca zber odpadov a ich výkup povinná viesť a uchovávať evidenciu o osobách, od ktorých odpad vykupuje v rozsahu ustanovenom v § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. v platnom znení od 01.01.2009 vrátane rodného čísla týchto osôb. Žalovaný podotkol, že novelou č. 343/2012 Z. z. boli ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) a c) zmenené na § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z.. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa znenia § 16 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z., žalovaný zotrval na názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že tento zákon nadobudne účinnosť až 01.01.2016, a teda rozsah povinností v ňom stanovených nie je možné vzťahovať na kontrolované obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2014. IV. Právne posúdenie Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z., kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinností podľa odseku 1 povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu podľa písmen d) až g) a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje. Podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z., kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinností podľa odseku 1 povinný viesť a uchovávať evidenciu o osobách podľa písmen b), d) a e), o druhoch a množstve kovových odpadov od nich vykúpených a v prípade, že ide o odpad z farebných kovov, iný kovový odpad podľa písmen d) až g) alebo o iný kovový odpad vykúpený od fyzických osôb aj opis a fotodokumentáciu vykúpeného odpadu. Podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z., pokutu od 7 000 do 16 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší zákaz ustanovený v § 18 ods. 4 písm. o) alebo povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich výkupu ustanovené v § 19 ods. 4 písm. b) až g). Z citovaných ustanovení zákona č. 223/2001 Z. z. vyplýva, že ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, je povinný vyžadovať pri vykupovaní odpadu preukázanie totožnosti predložením dokladu o totožnosti každej fyzickej osoby bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa, nepodnikateľa alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, pričom osoba, od ktorej sa kovový odpad vykupuje, musí byť podľa zákona č. 223/2001 Z. z. identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom, u právnickej osoby obchodným menom a sídlom a u fyzickej osoby - podnikateľa miestom podnikania. Osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu je zároveň povinná viesť a uchovávať evidenciu o uvedených identifikačných údajoch. Z logického výkladu § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z. vyplýva, že evidencia o osobách, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, musí obsahovať aj údaj o rodnom čísle fyzickej osoby. Viesť a uchovávať evidenciu o osobách v celom rozsahu podľa § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. je povinný ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu. Zákon č. 223/2001 Z. z. spomína preukaz totožnosti v súvislosti s vyššie uvedenými evidenčnými povinnosťami ako povinný doklad, ktorý má podnikateľ pri vykupovaní odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu vyžadovať od osôb, od ktorých sa kovový odpad vykupuje a zároveň hovorí o povinnosti takýchto osôb sa preukazom totožnosti preukázať. Zákon neukladá tomu, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, povinnosť evidovať čísla preukazov totožnosti, ani v takejto podobe evidenciu uchovávať. K otázke dvojzmyselnosti chápania ustanovenia § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. sa vyjadril Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 2S/172/2013-33 zo dňa 10.09.2014, v ktorom vyslovil názor, že nevidí žiadnu dvojzmyselnosť v aplikovaných ustanoveniach § 19 ods. 4 písm. b), c) zákona č. 223/2001 Z. z., ktorá by okrem žalovaným uplatňovaného výkladu umožňovala vyvodiť právne udržateľný záver o neexistencii povinnosti žalobcu evidovať údaj o rodnom čísle osôb, od ktorých v kontrolovanom období vykupoval odpad z farebných kovov. Podľa názoru súdu zákon jasne určuje okruh údajov o totožnosti fyzickej osoby, ktorých preukázanie bol žalobca povinný vyžadovať a následne o nich viesť a uchovávať evidenciu. Žalovaný mal v konaní za preukázané, že žalobca v kontrolovanom období od 01.01.2013 do 30.04.2014 neviedol evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad v úplnom rozsahu ustanovenom v § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. a žalobca túto skutočnosť ani nepopieral. Evidenciu v programe TP SOFT doplnil až v rámci doplnenia dokazovania podaním zo dňa 10.04.2015, v ktorom uviedol, že nakoľko fyzické osoby, ktoré odpad prinesú, prichádzajú opakovane, toho času máme evidenciu doplnenú o všetky chýbajúce rodné čísla.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neviedol evidenciu v rozsahu stanovenom zákonom a doplnil ju až cca po 9 mesiacoch od ukončenia kontroly. Týmto opomenutím sa žalobca dopustil správneho deliktu. Súd nad rámec žalobných dôvodov poznamenáva, že pokuta 7 000 eur sa mu javí ako neprimeraná v porovnaní s prípadmi, kedy osoby vykonávajúce zber odpadov vrátane ich výkupu nevedú žiadnu evidenciu, v dôsledku čoho nie je možné identifikovať osoby, od ktorých kovový odpad vykupujú, avšak vzhľadom na preukázané porušenie § 19 ods. 4 písm. c) v nadväznosti na § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. žalobcom, nemohol súd využiť moderačné právo a znížiť pokutu, ktorá bola uložená v dolnej hranici stanovenej zákonnej sadzby ani nemohol upustiť od jej uloženia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že uvádzanie rodného čísla v evidencii vedenej podľa § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. by bolo porušením povinností podľa zákona č. 428/2002 Z. z., súd poukazuje na § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z., podľa ktorého možno výnimku zo zákazu spracúvania osobných údajov ustanoviť osobitným zákonom, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účely spracúvania a okruh dotknutých osôb. Špeciálnym zákonom k zákonu č. 428/2002 Z. z. je zákon č. 223/2001 Z. z.. Navyše, osobné údaje tvoriace súčasť dokumentácie a evidencie informácií súvisiacich s odpadovým hospodárstvom je žalobca povinný sprístupniť len orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve. Súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalobcu, že na „Potvrdenky na výkup odpadových surovín za hotové“ nevyznačoval rodné čísla len z dôvodu dobrého úmyslu dodržať zákon č. 428/2002 Z. z. s poukazom na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2014, nakoľko žalobca o poskytnutie stanoviska požiadal až listom doručeným úradu dňa 30.10.2014, teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 4396102514/6603-29595/Kos zo dňa 16.10.2014 o uložení pokuty. Stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2014 nemožno považovať za právne záväzné a súd poukazuje na to, že úrad v ňom odporučil žalobcovi obrátiť sa vo veci správnej aplikácie zákona č. 223/2001 Z. z. na príslušného gestora tohto zákona. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa znenia § 16 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z., súd sa oboznámil s novou právnou úpravou, avšak rozsah povinností v nej stanovených nie je možné vzťahovať na kontrolované obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2014, nakoľko tento zákon nadobudne účinnosť až 01.01.2016. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.