Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/104/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201725 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201725.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: G. G. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.p. PPZ-HCP-BB7-183-026/2015-AV zo dňa 18.09.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 18.09.2015 Č.p. PPZ-HCP-BB7-183-026/2015- AV p o t v r d z u j e.
Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 15.10.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 2.10.2015 proti jeho rozhodnutiu č.p. PPZ-HCP-BB7-183-026/2015-AV vydanému dňa 18.09.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 18.09.2015 a navrhovateľ bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.
Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. na čas nevyhnutne potrebný a stanovil dĺžku doby zaistenia do času odovzdania v rámci Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici, najdlhšie však do 18. decembra 2015.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 18.09.2015 o 10.00 hod. bol navrhovateľ odovzdaný príslušníkmi Polície Českej republiky, Riaditeľstvo služby cudzineckej polície, Zariadenie pre zaistenie cudzincov Bělá-Jezová, na bývalom hraničnom priechode medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Mosty u Jablunkova - Svrčinovec príslušníkom správneho orgánu. Odovzdanie navrhovateľa späť na územie Slovenskej republiky bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky o odovzdaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného vstupu na územie Českej republiky z územia Slovenskej republiky bez platného víza či povolenia oprávňujúceho k vstupu do Českej republiky. Po prevzatí navrhovateľa vzniklo podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky,
pričom nelegálne vstúpil z územia Maďarskej republiky na územie Slovenskej republiky bez cestovného dokladu, bez platného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup a pobyt na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného, bol eskortovaný na vecne a miestne príslušný správny orgán, ktorým je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že navrhovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie (trvalý, prechodný resp. tolerovaný pobyt), rovnako nie je žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. Na základe odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo -Rajka pod č.p.: PPZ-MPS-CUN - 5619/2015-SAT/19598 zo dňa 18.09.2015 bolo zistené, že navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách žiadateľov o azyl v Maďarskej republike.
V zmysle článku 4 odsek 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici začal správny orgán dňa 18.09.2015 výkon readmisie, ktoré bolo doručené príslušným orgánom Maďarska. Odovzdanie navrhovateľa bolo navrhnuté na deň 29. septembra 2015 na Spoločnom kontaktnom pracovisku Čuňovo - Rajka. Deň 18. 09.2015 považoval odporca za deň začiatku výkonu readmisie do Maďarska podľa medzinárodnej dohody.
Na základe získaných podkladov odporca konštatoval, že boli splnené podmienky § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., nakoľko navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky a členských štátov. Preto dňa 18. 09.2015 v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. odporca vydal navrhovateľovi rozhodnutie o administratívnom vyhostení s určením zákazu vstupu na dobu 2 roky pod č. p. : PPZ-HCP- BB7-183-022/2015-AV.
Navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, nakoľko na území Slovenskej republiky sa zdržiava v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z.z. Navrhovateľ neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska dňa 22. augusta 2015 a preto príslušný správny orgán Slovenskej republiky vo veciach readmisného konania začal konanie o jeho vrátení na územie Maďarska podľa medzinárodnej zmluvy.
Odporca uviedol, že navrhovateľ má byť bez zbytočného odkladu odovzdaný do štátu, odkiaľ pricestoval nelegálne na základe medzinárodnej dohody. Touto krajinou je Maďarsko a odovzdanie je navrhnuté na deň 29. septembra 2015. Z vyjadrení navrhovateľa a na základe zistených skutočností odporcu počas konania je nepochybné, že odporca nemohol konať v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z.z.
Odporca poukázal na to, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ustálenej judikatúre vyslovil, že zmluvné štáty majú právo kontrolovať vstup, pobyt a odchod cudzincov z ich územia. Dohovor ani jeho protokoly nezaručujú právo na pobyt cudzinca na území zmluvného štátu ani právo na azyl.
Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Poukázal na to, že odporca vydal v prípade navrhovateľa rozhodnutie o administratívnom vyhostení a o zákaze vstupu na dva roky. Neposkytol mu možnosť dobrovoľného odchodu, teda rozhodnutie o administratívnom vyhostení by mal v zmysle zákonných ustanovení vykonať. Súčasne odporca rozhodol o tom, že sa nebude venovať výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ale že vyskúša možnosť vrátenia navrhovateľa podľa readmisnej dohody s Maďarskom, pričom zatiaľ nemá potvrdené, že Maďarská republika navrhovateľa prevezme. Navrhovateľa zaistil nie na výkon administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo b), ale z dôvodu na účel jeho vrátenia podľa readmisnej dohody, teda podľa § 88 ods. 1 písm. d).
Uviedol, že konanie o administratívnom vyhostení a konanie o zaistení sú síce dve odlišné konania, avšak v žiadnom prípade nie sú od seba nezávislé, je dôležité posúdiť situáciu v kontexte celkového postupu odporcu, a zohľadniť aj následky, ktoré má na postavenie navrhovateľa vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ako aj rozhodnutie o zaistení na základe úplne iného dôvodu.
Poukázal na to, že odporca najskôr začal konanie o readmisii, následne začal konanie o administratívnom vyhostení, v tomto konaní rozhodol, a až následne vydal rozhodnutie o zaistení
navrhovateľa, a to na základe readmisie. Mal za to, že takýto postup odporcu je nesprávny. Zaisťovací dôvod, na základe ktorého je zaistený navrhovateľ, nezodpovedá prechádzajúcemu konaniu a pokiaľ chcel odporca navrhovateľa zaistiť, mal tak urobiť podľa § 88 ods. 1 písm. b) (prípadne a)), a pritom zohľadniť všetky skutočnosti, vrátane vyhostiteľnosti navrhovateľa v súlade s § 81 zákona (dôvody nevyhostiteľnosti).
Navrhovateľ k podaniu pripojil dve oznámenia o začatí konania na vydanie zákazu na vydanie/ vrátenie osoby do Maďarska, v ktorých bolo už súčasne vydané predbežné opatrenie o zákaze vydania/ vrátenia podľa Dublinského nariadenia, zo dňa 9.9.2015 a 14.9.2015, vo
všetkých prípadoch ide o vyhostenie/vrátenie z Rakúska. Zároveň pripojil oznámenie o predbežnom opatrení ESĽP zo dňa 25.9.2015 týkajúce sa troch sťažovateľov zo Slovenska, o tom, že nariadil predbežným opatrením v súlade s pravidlom 39 rokovacieho poriadku zákaz vydania týchto troch osôb do Maďarska. Taktiež priložil výňatok Správneho súdneho dvora Rakúska, ktorý rozhodol dňa 8.9.2015 o tom, že Maďarsko nemôže byť automaticky považované za bezpečnú krajinu a je potrebné vždy individuálne skúmať, či je osobu možné do tohto štátu vrátiť v rámci Dublinského konania. Hoci sa jedná o prípad žiadateľa o azyl (Dublinské konanie), mal za to, že napadnuté rozhodnutie, nakoľko vyvracia automaticky princíp bezpečnej krajiny, je potrebné zohľadniť aj pre prípad vrátenia v rámci readmisie.
Uviedol, že odporca porušil svoju povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci, keď sa nepokúsil zistiť, v akých podmienkach by sa nachádzal navrhovateľ v prípade vrátenia do Maďarska.
Vrátenie navrhovateľa do Maďarskej republiky je v súčasnosti pre rozpor s jeho základnými právami neprípustné. Neexistuje predpoklad na vrátenie navrhovateľa, s ohľadom na porušovanie základných práv utekajúcich cudzincov konštatovaný v uvedených rozhodnutiach. Odporca o týchto skutočnostiach musel vedieť pri vydávaní rozhodnutia o zaistení pre účel vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, jej nezohľadnením došlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia o zaistení.
Uviedol, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď neskúmal možnosti vrátenia navrhovateľa s ohľadom na možné porušovanie jeho základných práv a slobôd garantovaných mu čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vec nesprávne právne posúdil, keď bez toho, aby si overil, či v prípade navrhovateľa je vrátenie do Maďarska možné, aplikoval ust. § 88 ods. 1 písm. d) a navrhovateľa za týmto účelom zaistil. Mal za to, že odporca postupoval v rozpore s § 88 ods. 1, keď najskôr rozhodol o administratívnom vyhostení, potom kontaktoval maďarské orgány z dôvodu potenciálnej readmisie a navrhovateľa zaistil za účelom readmisie - čím docielil stav značne obmedzujúci navrhovateľa na jeho právach.
Namietal aj dĺžku doby zaistenia. Poukázal na to, že rozhodnutie o zaistení nespĺňa zákonom stanovené požiadavky kladené na správne rozhodnutie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Poukázal na to, že zaistenie navrhovateľa je účelné a efektívne, nakoľko navrhovateľ je osobou, ktorá nelegálne prekročila štátnu hranicu z Maďarska na územie Slovenskej republiky, pričom pokračoval v ceste aj do iného štátu Únie. Efektívnosť spočíva v bezproblémovom odovzdaní navrhovateľa v konkrétnom čase za prítomnosti orgánu Policajného zboru. Týmto sa dosiahne riadne a fyzické odovzdanie navrhovateľa a zabezpečí sa jeho odchod z územia Slovenskej republiky, kde sa nachádza nelegálne a ktoré by nezaistením nebolo možné. Navrhovateľ sa nechcel dobrovoľne vrátiť na územie Maďarska, ale chcel ďalej cestovať nelegálne.
Uviedol, že správny orgán môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. povinnosť hlásenia
pobytu, alebo podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. povinnosť zložiť peňažnú záruku. Správny orgán sa zaoberal aj týmito alternatívami, pričom účastník konania nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z., pretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona č. 404/2011 Z.z. Taktiež z doterajšieho spôsobu života je zrejmé, že navrhovateľ nie je schopný
si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne primerané ubytovanie počas pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. Predchádzajúcim pobytom a životom v inej krajine, resp. v krajine pôvodu si nevytvoril dostatočné finančné prostriedky na pokrytie svojho ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z jeho súčasnej finančnej situácie a nelegálneho pobytu.
Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť.
Odporca sa na pojednávanie dňa 26.10.2015 nedostavil, svoju neúčasť na ňom oznámil prípisom z 22.10.2015 a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia (opravného prostriedku) zo dňa 02.10.2015. Zároveň oznámil, že dňa 15.10.2015 bolo zrušené rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo dňa 18.09.2015 autoremedúrou. Mal za to, že od začiatku neexistoval účel zaistenia a navrhovateľ bol zaistený bez dôvodu. Uviedol, že zaistenie musí byť vždy účelné a v tomto prípade to tak nebolo, keďže tu účel od začiatku nebol. Navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie navrhovateľa.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 26.10.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.
Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.
Navrhovateľom pripojeným dvom oznámeniam o začatí konania na vydanie zákazu na vydanie/vrátenie osoby do Maďarska, v ktorých bolo už súčasne vydané predbežné opatrenie o zákaze vydania/vrátenia podľa Dublinského nariadenia, zo dňa 9.9.2015 a 14.9.2015, vo všetkých prípadoch ide o vyhostenie/ vrátenie z Rakúska, je potrebné uviesť, že v uvedených oznámeniach išlo o inú situáciu, teda o vrátenie osoby z Rakúska do Maďarska.
Navrhovateľom pripojenému výňatku Správneho súdneho dvora Rakúska, ktorý rozhodol dňa 8.9.2015 o tom, že Maďarsko nemôže byť automaticky považované za bezpečnú krajinu a je potrebné skúmať individuálne, či je osobu možné do tohto štátu vrátiť v rámci Dublinského konania, je potrebné uviesť, že rozhodnutie zo dňa 8.9.2015 nie je pre toto konanie záväzné. Maďarsko je ako členský štát Európskej únie považovaný za bezpečnú krajinu, je v nej demokratický systém, vo všeobecnosti neexistuje v nej prenasledovanie,
mučenie ani neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, hrozba násilia, ozbrojené konflikty.
Námietku navrhovateľa, že odporca porušil svoju povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci, keď sa ani nepokúsil zistiť, v akých podmienkach by sa navrhovateľ nachádzal v prípade vrátenia do Maďarska, teda nijakým spôsobom neoveroval dodržiavanie ľudských práv v azylových zariadeniach v Maďarsku, súd považuje za irelevantnú z dôvodu, že o navrátení do Maďarska rozhoduje iný orgán, ako je správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté opravným prostriedkom. Odporca začal dňa 18.9.2015 konanie v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z.. Maďarsko je tou krajinou odkiaľ navrhovateľ pricestoval neoprávnene medzinárodným rýchlikom EN 476 Metropol na trase Budapešť, Bratislava, Praha, Berlín. Preto je potrebné navrhovateľa odovzdať späť do krajiny odkiaľ pricestoval neoprávnene. Navrhovateľ má byť fyzicky odovzdaný na územie Maďarska prostredníctvom príslušného orgánu Policajného zboru Slovenskej republiky bez určenia lehoty na vycestovanie. Pre správny orgán je záväzné a prednostné postupovať v zmysle medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
K námietke, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď neskúmal možnosti vrátenia navrhovateľa s ohľadom na možné porušovanie jeho základných práv a slobôd garantovaných mu čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je potrebné uviesť, že postupom odporcu neboli porušené ľudské práva navrhovateľa. Prostriedky správneho orgánu určené na dodržanie podmienok pobytov cudzincov sú vymedzené tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do ich základných ľudských práv a slobôd.
K námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 18.12.2015, súd uvádza, že v danej veci odporca stanovil dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie Maďarska, najdlhšie však do dňa 18. 12.2015. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná na vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska a v okolitých členských štátoch. Odporca v spolupráci s inými útvarmi Policajného zboru vykoná úkony smerujúce k zabezpečeniu odovzdania navrhovateľa na územie Maďarska. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí
od viacerých faktorov, ako je zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru.
K predloženému pracovnému prekladu časti dokumentu ESĽP súd uvádza, že predmetný dokument sa týka podania informácie zo strany vlády Slovenskej republiky k uvedeným požiadavkám, týkajúcich sa administratívneho vyhostenia do Maďarskej republiky v zmysle bodu 1) a 2) s tým, aby informácie vláda Slovenskej republiky doručila úradujúcemu prezidentovi sekcie v stanovenej lehote do 9.10.2015. Odpoveď vlády Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v tomto dokumente, nebola zo strany právneho zástupcu navrhovateľa predložená a preto súd na tento nekompletný predložený materiál nemohol ani prihliadnuť.
Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).