Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/115/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201776 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201776.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa.: A. F. X. P., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky, bez cestovného dokladu, aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa z 19.10.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-594-009/2015-AV zo dňa 2.10.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-594-009/2015-AV zo dňa 2.10.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-594-009/2015-AV zo dňa 2.10.2015 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. c), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len Dublinské nariadenie). Dobu zaistenia stanovil do 2.2.2016. V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu na území Maďarskej republiky, ktorý štát je príslušný na posúdenie podanej žiadosti, že jednoznačne existuje riziko jeho úteku, nakoľko sám navrhovateľ výslovne uviedol, že v prípade svojho prepustenia nezotrvá na slovenskom území. Poukázal na skutočnosť, že doba zaistenia navrhovateľa bola stanovená s poukazom na nutnú komunikáciu medzi príslušnými štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, ako aj na faktické zabezpečenie navrátenia navrhovateľa do Maďarska. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.10.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, jej nesprávne právne posúdenie, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pričom zotrval na jeho opodstatnenosti a dôvodnosti. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním z 2.11.2015a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ bol na železničnej stanici Bratislava hlavná stanica kontrolovaný a následne predvedený pred odporcu dňa 2.10.2015. Vykonanou lustráciou v policajných evidenciách bol pozitívne lustrovaný v systéme EURODAC. V ten istý deň bol po oznámení o začatí konania o jeho zaistení odporcom vypočutý. V priebehu svojho výsluchu navrhovateľ o. i. uviedol, že po vycestovaní z krajiny svojho pôvodu v roku 2010 žil do roku 2015 v Grécku. Odtiaľ v auguste 2015 cez Macedónsko, Srbsko pricestoval do Maďarska, kde ho chytili policajti a poslali do tábora v Debrecíne. Tento tábor opustil, presunul sa do Budapešti, kde si kúpil cestovný lístok na vlak do Nemecka. Navrhovateľ uviedol, že tak v Grécku, ako aj v Maďarsku požiadal o azyl, že o azyl na Slovensku nechce požiadať, že nemá žiaden cestovný doklad, že nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na Slovensku, že disponuje finančnou hotovosťou cca 155 eur, že chce ísť do Nemecka a tam požiadať o azyl a že nevie splniť žiadnu z alternatív zaistenia (hlásenie pobytu, zloženie peňažnej záruky). V ten istý deň odporca zaslal potrebné informácie a údaje o navrhovateľovi Dublinskému stredisku Migračného úradu MVSR za účelom začatia konania podľa Dublinského nariadenia. Po oboznámení navrhovateľa s obsahom spisu odporca vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi doručil. Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu následne podal voči napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa ust. § 88 ods. 4, veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. Podľa ust. § 250q ods. 3, veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v intenciách tak zákona o pobyte cudzincov, ako aj správneho poriadku v konaní o zaistení navrhovateľa dostatočným spôsobom zistil stav veci. Zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa, ktorý prezentoval spôsob, akým sa dopravil na slovenské územie, že predtým požiadal o azyl v Grécku a v Maďarsku, odkiaľ vycestoval bez povolenia, pričom jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde chcel požiadať o azyl. Tiež zistil, že navrhovateľ disponuje iba finančnou hotovosťou cca 155 eur, že na Slovensku nemá a ani si nevie zabezpečiť ubytovanie a že v prípade svojho prepustenia nevie splniť alternatívy svojho ev. zaistenia - teda povinnosť hlásenia pobytu, resp. zloženia peňažnej záruky. Odporca tiež preukázateľne zistil, že navrhovateľ bol v systéme EURODAC zaevidovaný ako žiadateľ o azyl a to v Grécku (v Aténach) 18.9.2013) a v Maďarsku opakovane (v Bahdarkiskunhalas 28.8.2015 a v Bahdebrecen 28.9.2015). Takto vykonaným dokazovaním získal dostatok relevantných informácií, potrebných k posúdeniu a rozhodnutiu veci. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia: Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporcovo rozhodnutie tak v časti jeho výrokov, ako aj v odôvodnení je naformulované zrozumiteľným a logickým spôsobom z ktorého je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri jeho vydaní. Je z neho zjavné, aký skutkový stav odporca v konaní zistil, ako ho vyhodnotil a prečo rozhodol tak, ako to uviedol v jeho enunciáte. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky, súd ani túto nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako to je zrejmé z vykonaného dokazovania, navrhovateľ po cca 5-ročnom pobyte v Grécku tam až v roku 2015 požiadal o azyl, následne odtiaľ vycestoval s cieľom dostať sa do Nemecka. Cestou bol dvakrát v Maďarsku kontrolovaný a opakovane tam požiadal o azyl - v určenom azylovom zariadení však nezotrval a snažil sa vlakom dopraviť sa do Nemecka. Nedisponuje žiadnym cestovným (a ani iným osobným) dokladom, nemá žiadne povolenie k pobytu na Slovensku, nedisponuje finančnými prostriedkami, na Slovensku nemá zabezpečené ubytovania a toto si ani nevie zabezpečiť. Odporcovi jednoznačne prezentoval, že v prípade svojho prepustenia nezotrvá na slovenskom území a že na Slovensku o azyl požiadať nechce. Ako to vyplynulo z jeho výpovede, chce pokračovať v ceste do Nemecka, kde chce požiadať o azyl. Z uvedeného je zrejmé, že v jeho prípade je na mieste aplikácia Dublinského nariadenia - teda jeho navrátenia do štátu v ktorom ako v prvom štáte požiadal o azyl. Príprava jeho navrátenia do krajiny zodpovednej za posúdenie jeho žiadosti o azyl (o tom, ktorá krajina je zodpovednou za posúdenie navrhovateľom podanej žiadosti nerozhoduje odporca, ale Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR) sa môže uskutočniť buď formou zaistenia navrhovateľa, alebo formou jeho nezaistenia - ponechania na slobode. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, Návratovej smernice či Kódexu schengenských hraníc (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice) je predpokladom použitia miernejších donucovacích prostriedkov (namiesto zaistenia) disponovanie náležitého cestovného dokladu, povolenia na pobyt, zákonom o pobyte cudzincov predpokladaného finančného zabezpečenia, zabezpečenia samotného ubytovania alebo disponovania dostatočnou výškou finančných prostriedkov (určených na zloženie prípadne stanovenej finančnej záruky). Navrhovateľ nespĺňa ani jeden z týchto predpokladov. Predpokladom zaistenia je existencia úteku (navrhovateľa), resp. ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. V prejednávanej veci odporca správne skonštatoval, že u navrhovateľa je riziko jeho úteku dôvodné. Jednak preto, lebo navrhovateľ svojmu cieľu dostať sa do Nemecka podriadil svoje predchádzajúce správanie sa (keď potom, ako v Grécku, resp. v Maďarsku po podaní žiadostí o azyl z týchto krajín vycestoval i napriek tomu, že v nich mal zotrvať do konečného rozhodnutia), hlavne však preto, lebo sám navrhovateľ jednoznačne pred odporcom uviedol, že v prípade svojho prepustenia by nesplnil svoju ev. povinnosť hlásenia svojho pobytu. Odporca teda nemal inú možnosť, ako obmedziť navrhovateľa na slobode na čas prípravy a zabezpečenia jeho navrátenia do krajiny, ktorá je zodpovedná za posúdenie podanej žiadosti o azyl. Navrhovateľ tiež namietal stanovenie dĺžky svojho zaistenia. Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Samotnému faktickému prevozu navrhovateľa do krajiny zodpovednej za posúdenie ním podanej žiadosti o azyl podľa Dublinského nariadenia totižto predchádza samostatné (dublinské) konanie, ktoré vykoná Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR. Teda iný správny orgán ako odporca, pričom k realizácii prevozu môže dôjsť až vydaním vykonateľného rozhodnutia tohto orgánu. Naviac v prejednávanej veci bude musieť tento iný správny orgán kontaktovať dva členské štáty (Grécko a Maďarsko), ktorá skutočnosť aj s poukazom na prebiehajúcu masívnu emigrantskú krízu v týchto štátoch môže spôsobiť predĺženie samotného dublinského konania. Preto podľa názoru súdu stanovenie doby zaistenia navrhovateľa na 4 mesiace je dôvodné. Pretože námietky vznesené navrhovateľom neboli dôvodné, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a vydané v súlade so zákonom. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).