Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/116/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201781 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201781.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa.: D. L. K., narodeného 7.9.1991, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Paulínska 13, Trnava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa z 19.10.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-172-021/2015- AV zo dňa 7.10.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BA9-172-021/2015-AV zo dňa 7.10.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA9-172-021/2015-AV zo dňa 7.10.2015 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. d), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 7.10.2015 navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy - Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z. (ďalej len „readmisná dohoda“). Dobu zaistenia stanovil najdlhšie do 7.12.2015. V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, osobitne poukázal na skutočnosť, že podľa poslednej relácie príslušného maďarského orgánu - Úradu štátneho občianstva a prisťahovalectva v Maďarsku navrhovateľ nie je žiadateľom o azyl na území Maďarska. Výkon readmisie začal 7.10.2015, pričom táto bola naplánovaná na 16.10.2015. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nedisponuje cestovným dokladom a ani povolením na pobyt na slovenskom území, že nesplnil podmienku ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, keďže nemá na Slovensku zabezpečený pobyt a ani finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu na Slovensku. Tiež poukázal na výpoveď navrhovateľa, podľa ktorej sa nemieni vrátiť na maďarské územie, ale chce naďalej pokračoval vo svojej nelegálnej ceste do Nemecka. Dĺžku zaistenia odôvodnil nutnosťou komunikácie s maďarskými orgánmi, vykonaním faktického zabezpečenia readmisie a tiež aktuálnou nepriaznivou situáciou v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.10.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, jej nesprávne právne posúdenie, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.10.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pričom zotrval na jeho opodstatnenosti a dôvodnosti.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu PPZ-HCP-BA9-172/2015-AV z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ bol 20.7.2015 v rámci readmisie vrátený na Slovensko z územia Českej republiky. Po vydaní rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení bol zaistený a umiestnený v ÚPZC. Po oznámení maďarskej strany, že navrhovateľ je žiadateľom o azyl v Maďarskej republike bolo konanie o jeho vyhostení a zaistení zastavené. Dňa 20.8.2015 bol navrhovateľ prepustený zo zaistenia a následne bol zaistený na účel prípravy a realizácie jeho vrátenia podľa osobitného predpisu. Po zastavení dublinského konania (nakoľko Dublinské stredisko MÚ MVSR malo za preukázané na základe relácií maďarských orgánov, že navrhovateľ v Maďarsku o azyl nepožiadal) bol navrhovateľ 7.10.2015 prepustený zo zaistenia z ÚPZC z dôvodu ust. § 90 ods. 2 písm. b) bod. 1 zákona o pobyte cudzincov. Po vykonaní lustrácie v policajných informačných systémoch (keď bolo zistené, že navrhovateľ nie je v žiadanom z nich evidovaný) bol následne predvedený pred odporcu a vypočutý. V priebehu výsluchu o. i. uviedol, že nemá žiadnu finančnú hotovosť a túto si ani nevie zabezpečiť na účel pokrytia svojich životných nákladov, že v žiadnom zo štátov EÚ o azyl nepožiadal a nechce oň požiadať ani na Slovensku, chce ísť do Nemecka a tam, o azyl požiadať. V celom rozsahu sa odvolal aj na svoju predchádzajúcu výpoveď (z 20.7.2015 v ktorej o. i. uviedol cieľom jeho cesty je Nemecko, kde chce požiadať o azyl a pracovať tam). Podľa relácie Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka z 21.9.2015 navrhovateľ v Maďarsku nie je žiadateľom o azyl. 7.10.2015 odporca začal konanie o readmisii navrhovateľa, ktorú navrhol na 16.10.2015. Dňa 7.10.2015 odporca začal voči odporcovi konanie o jeho administratívnom vyhostení a v tejto veci vydal aj rozhodnutie. Toho istého dňa oznámil navrhovateľovi aj začatie konania o jeho zaistení a vydal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi aj doručil. Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu následne podal voči napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok. V administratívnom spise odporcu sa tiež nachádza zápisnica o výsluchu navrhovateľ pred českým správnym orgánom, ako aj protichodné oznámenia maďarských štátnych orgánov z 22.7.2015, 9.10.2015 (podľa ktorého navrhovateľ je v Maďarsku žiadateľom o azyl), z 10.9.2015, 15.9.2015, 9.10.2015 (podľa ktorých navrhovateľ nie je žiadateľom o azyl Maďarsku), ako aj oznámenie Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka z 9.10.2015, podľa ktorého navrhovateľ sa navrhovateľ v evidenciách maďarskej polície nenachádza. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa ust. § 88 ods. 4, veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo
b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
Podľa ust. § 250q ods. 3, veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v intenciách tak zákona o pobyte cudzincov, ako aj správneho poriadku v konaní o zaistení navrhovateľa dostatočným spôsobom zistil stav veci. Zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa, ktorý prezentoval spôsob, akým sa dopravil na slovenské územie, že nemá cestovný doklad ani žiadne povolenie k pobytu na Slovensku, že jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde chcel požiadať o azyl a pracovať tam, že na Slovensku nechce o azyl požiadať, že v žiadnej krajine ktorou prechádzal nepožiadal o azyl. Tiež zistil, že navrhovateľ nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, že na Slovensku nemá a ani si nevie zabezpečiť ubytovanie. Odporca vykonal dôkladné dokazovanie k otázke, či navrhovateľ v Maďarsku požiadal, alebo nepožiadal o azyl. Zistil, že navrhovateľ nie je zaevidovaný v žiadnom informačnom policajnom systéme. Na tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť, že od vrátenia navrhovateľa z Českej republiky (20.7.2015) na slovenské územie príslušné maďarské orgány poskytovali slovenským orgánom rozporné informácie, týkajúce sa okolnosti, či navrhovateľ je alebo nie je v Maďarsku žiadateľom o azyl. V spise odporcu je založené rozhodnutie Dublinského strediska MÚ MVSR zo 16.9.2015 (ktorý správny orgán je jedine príslušný na vykonanie tzv. dublinského konania), podľa ktorého bolo dublinské konanie zastavené z dôvodu, že navrhovateľ nie je v Maďarsku registrovaný ako žiadateľ o azyl. Takto vykonaným dokazovaním získal odporca dostatok relevantných informácií, potrebných k posúdeniu a rozhodnutiu veci. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia: Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporcovo rozhodnutie tak v časti jeho výrokov, ako aj v odôvodnení je naformulované zrozumiteľným a logickým spôsobom z ktorého je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri jeho vydaní. Je z neho zjavné, aký skutkový stav odporca v konaní zistil, ako ho vyhodnotil a prečo rozhodol tak, ako to uviedol v jeho enunciáte. V tejto súvislosti tiež poukázal na svoju úvahu, ktorou sa (aj s poukazom na protichodné vyjadrenia maďarských autorít týkajúcich sa skutočnosti, či k navráteniu navrhovateľa na maďarské územie má prísť za použitia readmisnej dohody, resp. Dublinského nariadenia) riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, cieľom ktorého je vrátenie navrhovateľa na maďarské územie aplikáciou readmisnej dohody. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky, súd ani túto (ktorú navrhovateľ bližšie ani neodôvodnil) nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako to je zrejmé z vykonaného dokazovania, navrhovateľ nedisponuje žiadnym cestovným dokladom (ten podľa vyjadrenia pred českou políciou zanechal v Turecku) a ani povolením na pobyt na slovenskom území. Jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde chce požiadať o azyl a pracovať tam, pričom tomuto svojmu cieľu podriadil celé svoje konanie. Nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by si mohol zabezpečiť pokrytie životných nákladov počas pobytu prípadného na Slovensku. Odporcovi jednoznačne prezentoval, že na Slovensku o azyl požiadať nechce. Ako to vyplynulo z jeho výpovede, chce pokračovať v ceste do Nemecka, kde chce požiadať o azyl. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, Návratovej smernice či Kódexu schengenských hraníc (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice) je predpokladom použitia miernejších donucovacích prostriedkov (namiesto zaistenia) disponovanie náležitého cestovného dokladu, povolenia na pobyt, zákonom o pobyte cudzincov predpokladaného finančného zabezpečenia, zabezpečenia samotného ubytovania alebo disponovania dostatočnou výškou finančných prostriedkov (určených na zloženie prípadne stanovenej finančnej záruky). Navrhovateľ nespĺňa ani jeden z týchto predpokladov. Predpokladom zaistenia je (v zmysle Návratovej smernice) najmä existencia rizika úteku (navrhovateľa), resp. ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. V prejednávanej veci odporca správne skonštatoval, že u navrhovateľa je riziko jeho úteku dôvodné a to s poukazom na jeho predchádzajúce správanie sa, keď svojmu úmyslu dopraviť sa do Nemecka podriadil svoje konanie. Pritom tento svoj úmysel nijakým spôsobom nekorigoval - stále sa chcel dostať do Nemecka, na Slovensku o azyl požiadať nechcel. Odporca na základe vykonaného dokazovania - rozhodnutia Dublinského strediska MÚ MVSR, vykonanou lustráciou v policajných informačných systémoch dospel v čase vydania napadnutého rozhodnutia k jedinému možnému konštatovaniu - že totižto navrhovateľ v Maďarsku o azyl nepožiadal a teda že k navráteniu navrhovateľa na maďarské územie môže dôjsť výlučne formou jeho readmisie. Aj s poukazom na ostatné zistené skutočnosti (že navrhovateľ nemá cestovný doklad a ani povolenia k pobytu na Slovensku cez ktoré iba tranzitoval, že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a chce sa dopraviť do Nemecka) bolo zaistenie navrhovateľa
dôvodným a jedine možným riešením. Odporca nemohol umožniť navrhovateľovi voľný pobyt na Slovensku ako alternatívu zaistenia ani v prípade, ak by neexistovalo značné riziko jeho úteku či skrývania sa, pretože by mu tým umožnil pobyt v rozpore s platným zákonom o pobyte cudzincov a aj s Kódexom schengenských hraníc. Tiež preto, lebo navrhovateľ si tento pobyt nemohol ani zabezpečiť - nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, teda ani prostriedkami na zloženie prípadnej peňažnej záruky. Súd tiež poznamenáva, že existencia značného rizika úteku alebo bránenia sa procesu prípravy návratu alebo odsunu nie je výlučnou podmienkou zaistenia v zmysle Návratovej smernice (Článok 15 ods. 1.) a to s poukazom na samotné znenie tohto ustanovenia (... a to najmä keď: ...). Navrhovateľ tiež namietal stanovenie dĺžky svojho zaistenia - dva mesiace - ktorú pokladá za dlhú. Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Samotnému faktickému vráteniu navrhovateľa na maďarské územie formou jeho readmisie predchádza akceptácia maďarskej strany, ku ktorej doposiaľ nedošlo. Aj s poukazom na skutočnosť, na ktorú poukázal aj odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v súvislosti s prebiehajúcou vlnou nelegálnej migrácie v Maďarsku si príprava návratu (readmisie) vyžaduje určitý časový priestor nie je podľa názoru súdu max. doba zaistenia 2 mesiacov neprimeranou. S poukazom aj na rozhodovaciu prax súdu je súdu známe, že readmisia osôb zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky sa realizuje bezodkladne po akceptácii maďarskej strany a teda dĺžka zaistenia navracanej osoby je závislá výlučne na akceptácii prijímacieho štátu. Preto stanovenie dĺžky zaistenia navrhovateľa na dobu dvoch mesiacov nie je neprimeraným. Pretože námietky vznesené navrhovateľom neboli dôvodné, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a vydané v súlade so zákonom. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).