Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/136/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202018 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015202018.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: E. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ghana, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.: PPZ-HCP-BB7-91-074/2015-AV zo dňa 08.11.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 08.11.2015 č.: PPZ-HCP- BB7-91-074/2015-AV p o t v r d z u j e.
Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 3.12.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 23.11.2015 proti jeho rozhodnutiu č.: PPZ-HCP-BB7-91-074/2015-AV vydanému dňa 08.11.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a na základe konania vedenom Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej „Dublinským strediskom MÚ MV SR“) pod č. konania MU-DS-18/2015-Ž, a to dňom 08.11.2015 a navrhovateľ bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľ bol zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.02.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania, odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 08.11.2015 bol navrhovateľ predvedený príslušníkom OCP PZ Žilina na Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, za účelom zistenia totožnosti, nakoľko nemohol hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Na základe informácií získaných cestou Migračného úradu MV SR bolo zistené, že navrhovateľ žiadal o udelenie azylu na území Maďarskej republiky. Z dôvodu, že navrhovateľ svojím konaním naplnil podmienky ustanovené podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa ustanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, správny orgán po zistení uvedenej skutočnosti kontaktoval Dublinské stredisko MÚ MV SR, ktoré navrhovateľovi pridelilo číslo z protokolu Migračného úradu MV SR MU-DS-18/2015-Ž.
Vzhľadom na uvedené začal správny orgán dňa 08.11.2015 konanie vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, nakoľko u navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku, vyplývajúce z jeho nelegálnej migrácie po Európe, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky podľa zákona o pobyte cudzincov a ani nemá pri sebe žiaden doklad, ktorý by umožňoval zistenie jeho totožnosti.
Odporca mal na základe informácií z Maďarskej republiky a migračného úradu preukázané, že navrhovateľ požiadal o azyl na území Maďarskej republiky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu a je v azylovom konaní na území Maďarska, ktoré svojvoľne opustil. Navrhovateľ sa mal po prepustení z polície dostaviť do pobytového tábora v Maďarsku a ostať tam do rozhodnutia maďarských orgánov a nie opustiť územie štátu, kde požiadal o udelenie azylu a vycestovať na územie iného štátu Únie.
Odporca skúmal aj možnosti uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a konštatuje, že navrhovateľ nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do 08.02.2016. Počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do členského štátu, v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. Ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov Maďarskej republiky, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne ako aj personálne zabezpečenie prevozu a prevzatia navrhovateľa príslušnými orgánmi Maďarskej republiky.
Uviedol, že presnú dobu zaistenia navrhovateľa nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi členských štátov, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú členské štáty signátormi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť.
Konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd.
Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Uviedol, že dĺžka zaistenia je dlhá, mala byť stanovená na kratšiu dobu, je nedostatočne odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami.
Ďalej uviedol, že odporca v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom, nedostatočnými konkrétnymi skutkovými okolnosťami prejednávanej veci odôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Poukázal na to, že takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je preto s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že dňa 23.10.2015 požiadal na území SR o azyl, a preto je potrebné prehodnotiť účel zaistenia, a navrhovateľ ako žiadateľ o azyl má byť umiestnený do pobytového tábora Rohovce. Odporca v čase vydania napadnutého rozhodnutia mohol vedieť o uvedenej skutočnosti, avšak sa s ňou v konaní vôbec nevysporiadal.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Uviedol, že navrhovateľ bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, nakoľko na základe odpovede MÚ MV SR (č. p.: PPZ-HCP-BB7-91-78/2015-AV), predošlej komunikácie medzi OCP PZ Žilina a MÚ MV SR (č. p.: PPZ-HCP-BB7-91-57/2015-AV) a s poukazom na čl. 18 ods. 1 Nariadenia EP a R EÚ č. 604/2013 členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný prijať späť štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí podali novú žiadosť v inom členskom štáte ešte
v procese posudzovania, s odvolaním sa na čl. 18 ods. 1 písm. c) dotknutého nariadenia vzťahujúceho sa aj na cudzinca, ktorý vzal posudzovanú žiadosť späť. S navrhovateľom bolo dňa 28.07.2015 ukončené azylové konanie v Maďarskej republike, pretože navrhovateľ odišiel zo záchytného tábora na neznáme miesto. Podľa čl. 28 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/ EÚ z 26.6.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa takéto konanie považuje za konkludentné späťvzatie žiadosti o azyl. Na základe uvedeného sa na navrhovateľa hľadí ako na tzv. „dublinského žiadateľa o azyl “ a nie ako na žiadateľa o azyl na území Slovenskej republiky. Jeho žiadosť o udelenie azylu posudzuje krajina, v ktorej požiadal navrhovateľ o udelenie azylu prvýkrát. V prípade navrhovateľa je touto krajinou Maďarská republika.
Poukázal na to, že Maďarsko ako štát, kde navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, sa zaväzuje na základe ratifikácie dohody, vziať žiadateľa späť ak sa nachádza na území iného štátu. Zodpovedný štát, teda Maďarsko, je povinné v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. a), b),c) Nariadenia EP a R EÚ č. 604/2013 prevziať žiadateľa, ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte, resp. prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
Uviedol, že je opodstatnené riziko úteku navrhovateľa, nakoľko do doby jeho odovzdania Políciou Českej republiky bol cudzincom migrujúcim nelegálne v rozpore s čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (bez cestovného dokladu, povolenia na pobyt, platného víza alebo platného dlhodobého víza) cez štáty Európskej únie a Schengenského priestoru. Ďalším opodstatneným dôvodom zaistenia bola skutočnosť, že navrhovateľ už v minulosti ako žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej republiky svojvoľne opustil tábor v meste Debreecen a odišiel z neho na neznáme miesto. Na základe čoho kompetentné orgány Maďarskej republiky s navrhovateľom dňa 28.07.2015 ukončili azylové konanie. Poukázal na to, že navrhovateľ je osobou bez cestovného dokladu, bez povolenia na pobyt, čo znemožňuje ihneď zistiť jeho totožnosť, čím spĺňa kritéria ustanovené v § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov definujúce riziko úteku. Uvedené dôvody poukazujú na nevyhnutnosť umiestnenia navrhovateľa v ÚPZC Medveďov, ktoré je režimovým zariadením a jeho neumiestnením v Pobytovom tábore Rohovce.
Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o zaistení sa riadil aj Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie). Podľa bodu 15 Preambuly predmetnej smernice žiadatelia môžu byť zaistení len za veľmi jasne vymedzených výnimočných okolností stanovených v tejto smernici a v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality, pokiaľ ide o spôsob a účel takéhoto zaistenia. Zaistený žiadateľ by mal mať skutočný prístup k potrebným procesným zárukám, akými sú opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdnym orgánom. V čl. 7 ods. 2 predmetnej smernice je uvedené, že : „Členské štáty môžu rozhodnúť o mieste pobytu žiadateľa z dôvodu verejného záujmu, verejného poriadku alebo v prípade potreby aj z dôvodu rýchleho spracovania a efektívneho monitorovania jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ S poukazom na čl. 8 predmetnej smernice odporca uviedol, že zaistenie
navrhovateľa v zmysle zákona o pobyte cudzincov podľa § 88 ods. 1 písm. c) priamo korešponduje s podmienkami zaistenia žiadateľa o azyl
uvedených v čl. 8 ods. 3 písm. b) predmetnej smernice, kde: „žiadateľa možno zaistiť iba na účely zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa“. Odporca mal za to, že zaistenie navrhovateľa je týmto v súlade s európskou ako aj národnou legislatívou.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f O. s. p. v platnom znení - ďalej len „O.s.p.“) ako súd vecne a mieste príslušný na konanie a za použitia ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom a vznesené námietky nie sú dôvodné a preto je potrebné preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu.
Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ak existuje značné riziko jeho úteku.
Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.
K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to najviac do 08.02.2016, ako aj k námietke, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu, súd uvádza, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. V danej veci odporca postupoval v súlade s ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie, ale celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 do Maďarskej republiky. Odporca dňa 08.11.2015 začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa na účel zabezpečenia a prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, pretože u navrhovateľa existuje riziko jeho úteku, vyplývajúce už z jeho nelegálnej migrácie po Európe. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, nemá žiaden doklad, ktorý by umožňoval zistenie jeho totožnosti. V posudzovanej veci u navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku, ktoré vyplýva z jeho nelegálnej migrácie po Európe, ako aj skutočnosť, že nemá pri sebe cestovný doklad, povolenie na pobyt, platné víza alebo platné dlhodobé víza. Odporca dĺžku doby zaistenia stanovil do 8.2.2016, pričom počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do členského štátu, v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. V danej veci ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov Maďarskej republiky, ako aj príprava prevozu, jeho technické, materiálne, personálne zabezpečenie prevozu a prevzatia navrhovateľa príslušnými orgánmi Maďarska.
K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že navrhovateľ dňa 23.10.2015 požiadal na území Slovenskej republiky o azyl, a preto je potrebné prehodnotiť účel jeho zaistenia, a mal by byť prepustený zo zaistenia a umiestnený ako žiadateľ o azyl do Pobytového tábora Rohovce, súd uvádza, že navrhovateľ je osobou, u ktorej je značné riziko jeho úteku, nakoľko už v minulosti ako žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej republiky svojvoľne opustil
tábor a odišiel z neho na neznáme miesto. Na uvedenom základe kompetentné orgány Maďarskej republiky s navrhovateľom dňa 28.7.2015 ukončili azylové konanie. Navrhovateľ je osobou bez cestovného dokladu, bez povolenia na pobyt, nie je možné okamžite zistiť jeho totožnosť, čím napĺňa kritériá ustanovené v § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov definujúce riziko úteku. Riziko úteku navrhovateľa je opodstatnené, pretože do doby jeho odovzdania Políciou Českej republiky bol cudzincom migrujúcim nelegálne cez štáty Európskej únie a Schengenského priestoru. Vzhľadom na uvedené, je nevyhnuté umiestnenie navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, a nie v Pobytovom tábore Rohovce, kde by hrozilo, že sa nevráti dobrovoľne do pobytového tábora, ale bude sa pokúšať o útek do iných krajín Únie.
Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).