Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/678/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015892264 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015892264.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci navrhovateľky: O.. I. C., S.. F., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P. XX/XB, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Miroslavom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Liptovská 2/A, P. O. BOX 67, 820 05 Bratislava, proti odporcovi: O.. R. C., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. P.Á. XX/XB, XXX XX J., zastúpenému Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. M. C., F.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.04.2015, č.k. 51P/307/2013-120, a na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.07.2015, č.k. 51P/307/2013-161 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov navrhovateľky O.. I. C., S.. F., F.. XX.XX.XXXX, I. odporcu O.. R. C., F.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX R. J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Na čas po rozvode zveril maloleté dieťa M. C., F.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že v starostlivosti otca bude: - od piatku 7.00 hod. v prvom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štvrtom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v siedmom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v desiatom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v trinástom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v šestnástom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v devätnástom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom druhom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom piatom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom ôsmom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v tridsiatom prvom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v tridsiatom štvrtom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v tridsiatom siedmom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom kalendárnom týždni,
- od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom treťom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom šiestom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom deviatom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v päťdesiatom prvom kalendárnom týždni.
V starostlivosti matky: - od piatku 7.00 hod. v štvrtom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v siedmom kalendárnom týždni. - od piatku 7.00 hod. v desiatom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v trinástom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v šestnástom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v devätnástom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom druhom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v dvadsiatom piatom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v dvadsiatom ôsmom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v tridsiatom prvom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v tridsiatom štvrtom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v tridsiatom siedmom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom treťom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v štyridsiatom šiestom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v štyridsiatom deviatom kalendárnom týždni, - od piatku 7.00 hod. v päťdesiatom prvom kalendárnom týždni až do piatku 7.00 hod. v prvom kalendárnom týždni nasledujúceho kalendárneho roka;
Určil, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Každému z rodičov uložil povinnosť zabezpečiť odovzdanie dieťaťa druhému rodičovi v mieste bydliska preberajúceho rodiča na vlastné náklady. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil a styk s oboma rodičmi neupravil, o trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..
Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 19, § 23 ods. 1, 2, 3 § 24 ods. 1, 2, 3 § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Zákona o rodine, § 113 ods. 1, § 162 ods. 3, O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Konštatoval, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktorí žijú v nových partnerstvách a obaja trvajú na ukončení ich manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil hlboké odcudzenie vedúce k vážne narušenému a trvale rozvrátenému vzťahu. Na čas po rozvode manželstva upravil výkon rodičovských práv a povinností zverením maloleté M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď po vykonanom dokazovaní zistil, že obidvaja rodičia majú predpoklady riadne sa o maloleté dieťa starať, a to ako osobnostné tak aj materiálne, konštatujúc súčasne aj záujem maloletého na takejto úprave. Pri rozhodovaní prihliadol na spôsob starostlivosti rodičov o maloletého po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v júli 2013, ktorá prebiehala v režime striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov od veku 3 rokov maloletého, ako aj počas jej pôsobenia v Bruseli od mája 2014. Za preukázanú mal dohodu rodičov na uvedenom výkone starostlivosti o maloletého, pričom schopnosti, možnosti, osobnostné, bytové a pracovné predpoklady toho druhého, ani jeden z rodičov nenamietal. Konštatoval, že navrhovateľka si musela byť pri rozhodovaní o pracovnej ponuke vedomá, že maloletý vo veku 4 rokov je v období pre dieťa mimoriadne dôležitom, kedy si upevňuje a rozvíja citové väzby k obom rodičom, preto prípadné ukončenie výkonu SOS oboma rodičmi, na režim ktorej sa plne adaptoval, by predstavoval bez žiadneho vážneho dôvodu, zásadný zásah do jeho doterajšieho života. Poukázal na vybudované citové väzby maloletého k odporcovi, na vyjadrený názor maloletého a na skutočnosť, že maloletý je v predškolskom veku, nenavštevuje povinnú školskú dochádzku, plne sa adaptoval na aktuálne prebiehajúce cykly striedania, prispôsobil sa prechodom z jedného predškolského zariadenia do druhého, nemá problémy s adaptáciou a letmi počas výkonu SOS potom, čo matka dočasne zmenila svoj pobyt do cudziny. Nezistil na strane žiadneho z rodičov výrazne obmedzenú faktickú možnosť osobne sa venovať dieťaťu, i keď v tomto smere pozíciu otca vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť matky v Bruseli vyhodnotil ako lepšiu.
Súd prvého stupňa uznesením 27.07.2015, č.k. 51P/307/2013-161 návrh odporcu na doplnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.04.2015, č.k. 51P/307/2013-120, o vyslovenie
predbežnej vykonateľnosti výroku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode, zamietol. Uznesenie odôvodnil ust. § 166 ods. 1, § 162 ods. 3 Os.p. dôvodiac, že podľa § 23 ods.1 , § 24, § 25 Zákona o rodine, rozhodol rozsudkom o rozvode manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu len na čas po rozvode, teda o celom predmete spojených vecí zo zákona. Uviedol, že výroková časť rozsudku o zverení maloletého dieťaťa je závislá od primárneho výroku o rozvode manželstva nadobudnutím jeho právoplatnosti. Konštatoval závislosť týchto jednotlivých výrokov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode na primárnom právoplatnom výroku, ktorým súd manželstvo rozvádza, preto vylučil, aby súd pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o rozvode, vo výroku svojho vyhláseného rozsudku vyslovil predbežnú vykonateľnosť niektorého z jeho výrokov vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Proti rozsudku v časti, ktorým súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov podala odvolanie navrhovateľka. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý výrok rozsudku zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietala diskriminačný pohľad súdu, ktorý ju stavia do pozície, akoby bola vinnou za to, že prijala ponuku na prácu v diplomatickom zbore v T., prípadne, že uprednostnila svoju kariéru pred starostlivosťou o syna. Poukázala na závery uznesenia tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, ktorým súdy predbežným opatrením nahradili súhlas otca s vycestovaním a pobytom maloletého mimo územia Slovenskej republiky, v mieste jej dočasného vyslania v T.. Uviedla, že zo strany odporcu ide o úmyselnú snahu komplikovať situáciu nielen jej, ale aj maloletému, ktorý je tak vystavený značnému stresu, s poukazom na pôvodne vyjadrený súhlas odporcu s vycestovaním maloletého. Má za to, že ak odporca nesúhlasil s vycestovaním maloletého podľa jej návrhu, mal jej svoje stanovisko oznámiť v dostatočnom časovom predstihu a nie 15 dní pred jej plánovaným vycestovaním. Namietala, že súd neprihliadol na fakt, že odporca nemá vytvorené vhodné pracovné a rodinné zázemie k tomu, aby sám bez pomoci svojich rodinných príslušníkov bol schopný zabezpečiť dieťaťu rovnako akceptovateľné podmienky tak, ako ich bude mať zabezpečené ona počas svojho pobytu v Belgicku. Uviedla, že kontinuita zaužívaného modelu výkonu starostlivosti o dieťa nie je bezhraničná, nie je dané, že ak rodičia realizovali starostlivosť o maloletého po ukončení svojho spolužitia určitým spôsobom, tento musí byť za každú cenu zachovaný. Vždy je rozhodujúci záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v danom prípade daný možnosťami, ktoré môže využívať u nej, z dôvodu jej práce v T.. Má za to, že pri rozhodnutí súdu o striedavej osobnej starostlivosti je podstatné zistenie, či sú rodičia ochotní a vyspelí v záujme dieťaťa spolu kooperovať. Uviedla, že z rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplýva, v čom by mala byť nariadená striedavá osobná starostlivosť lepšia, ako zverenie do jej osobnej starostlivosti, keď rozhodujúcim pri nej je preukázanie lepšieho zaistenia potrieb dieťaťa. Nevhodnosť striedavej starostlivosti podľa psychológov je zrejmá, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, vo vzdialených mestských častiach a nieto v iných štátoch. Citovala názory odborníkov psychológov, na ktoré poukazoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa, ktorý napokon rozhodol v úplnom rozpore s nimi, zo stanovísk ktorých vyplýva, že striedavá starostlivosť by nemala znamenať striedanie školského kolektívu. Uviedla, že podľa rozhodnutia súdu bude maloletý sedieť každý tretí piatok v lietadle a presúvať sa medzi krajinami 1250 km, vynechá účasť v predškolskom a následne aj v školskom zariadení, čo nemožno považovať ako lepšiu možnosť zaistenia jeho potrieb. Uviedla, že vplyv častého lietania sa môže prejaviť na zdraví maloletého a aj na jeho psychike. Poukázala aj na finančný dopad leteckých presunov a neprihliadnutie na jej námietku o časoch odletov a príletov lietadiel v súvislosti s upraveným časom odovzdávania a preberania maloletého. Poukázala na skutočnosť, že maloletý by mal v septembri 2015 začať navštevovať školskú dochádzku v nultom ročníku, čo bude zverením do striedavej osobnej starostlivosti znemožnené. Súčasne sa takto maloletému obmedzia možnosti jeho osobnostného rozvoja a aj zvýšenej životnej úrovne, pričom striedavá osobná starostlivosť nebude môcť byť vykonávaná, nakoľko ju nebude akceptovať ani jeden školský systém. Namietala tvrdenie súdu prvého stupňa, že odporca má lepšiu pozíciu fakticky sa venovať dieťaťu, ktoré považuje v hrubom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Uviedla, že v Bruseli má maloletý na základe ňou zabezpečenej doterajšej starostlivosti vybudované zázemie, pravidelný režim a komplexnú starostlivosť, ktorú zabezpečuje osobne, s minimálnou pomocou priateľa a tety. Podľa jej názoru súd pri rozhodnutí nezohľadnil fakt, že najbližšia rodina odporcu nežije v mieste jeho bydliska a so starostlivosťou o maloletého s výnimkou jeho priateľky mu nemá kto pomôcť. V neposlednom rade uviedla, že výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého uhrádza bez prispenia odporcu. Poukázala na rozporné a napokon zmenené stanovisko kolízneho opatrovníka v priebehu konania, ktoré podľa jej názoru odporovalo záujmom maloletého, ako aj zistenému skutkovému stavu. Napadnutý rozsudok považovala
v rozpore so stanoviskom odborníkov na výchovu maloletých detí, právoplatným predbežným opatrením, ako aj vykonaným dokazovaním. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľke nebránil a ani nebráni budovať si kariéru nielen doma, ale aj zahraničí, avšak zásadne nesúhlasí s vytrhnutím maloletého z už vybudovaného rodinného prostredia, v ktorom je adaptovaný. V čase, kedy navrhovateľke bola ponúknutá pracovná ponuka v zahraničí, si bola a musela byť vedomá, že maloletý je zvyknutý na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti a jej prerušenie by znamenalo zásadný zásah do jeho doterajšieho života. Má za to, že ako rodičia sú povinní uprednostniť záujem maloletého, ktorý je prvoradý, pred záujmami svojimi. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazuje na stanoviská odborníkov a rôzne publikácie z roku 2001, uvádza, že ide o stanoviská len vo všeobecnej rovine, pričom každý prípad je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom na potreby a najlepší záujem konkrétneho dieťaťa. Rovnako pokiaľ navrhovateľka v odvolaní poukazuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, je potrebné pripomenúť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie a nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že po ukončení spolužitia s navrhovateľkou na základe vzájomnej dohody nepretržite realizovali striedavú osobnú starostlivosť o maloletého M., ktorý mal v tom čase 3 roky a na takýto režim si zvykol. Poukázal na navrhovateľkou akceptovanie jeho schopnosti, ako aj jeho osobnostné, pracovné a bytové predpoklady, pre realizáciu osobnej starostlivosti o maloletého, a jej v návrhu vyjadrený názor, že je v najlepšom záujme maloletého, aby sa s výkonom striedavej osobnej starostlivosti pokračovalo tak ako doposiaľ. Navrhovateľka zmenila svoj postoj až po prijatí pracovnej ponuky v T., v dôsledku čoho žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a keďže s týmto nesúhlasí, začala bezdôvodne spochybňovať doterajší výkon jeho osobnej starostlivosti o syna. Uviedol, že v konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že maloletý má vytvorené silné citové väzby na obidvoch rodičov, obaja sa vedia o syna riadne postarať a preto je v záujme maloletého, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, keď práve touto formou osobnej starostlivosti bude riadne zabezpečené právo maloletého na obidvoch rodičov a budú lepšie zabezpečené jeho potreby. Zdôraznil, že maloletý sa narodil na Slovensku, má tu všetkých príbuzných, známych a kamarátov, navštevoval tu predškolské zariadenia, vyrastal v slovenskom jazykovom prostredí, má tu vybudované prirodzené rodinné prostredie a nadviazané kontakty potrebné pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin, odkiaľ ho navrhovateľka svojvoľne vytrhla, a to len z dôvodu dočasného výkonu práce v Bruseli. Umiestnenie a zaradenie maloletého do belgického školského systému, vzhľadom na jeho len dočasný pobyt v T., rozhodne nie je v súlade so záujmom maloletého. Poukázal na to, že navrhovateľke dal súhlas s vycestovaním maloletého do T. len na určité časové obdobie tak, aby bol maloletému umožnený pravidelný kontakt s obidvomi rodičmi, keďže rešpektoval právo dieťaťa na zachovanie vzájomného kontaktu s navrhovateľkou, nikdy však nesúhlasil s vycestovaním maloletého do zahraničia na neobmedzený čas. Poukázal na konanie navrhovateľky, ktorá v priebehu konania pred súdom prvého stupňa začala skracovať dĺžku realizácie jeho styku s maloletým a v niektorých mesiacoch ho úplne obmedzila. Nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných štátoch, nakoľko maloletý toho času navštevuje len predškolské zariadenie a v súvislosti so striedaním starostlivosti rodičov o maloletého žiadne negatívne vplyvy ani dôsledky neboli zistené. Uviedol, že jeho pracovný čas i plnenie pracovných povinností mu umožňuje zabezpečovať starostlivosť o maloletého v plnom rozsahu, pričom v prípade potreby starostlivosť o maloletého dokáže zabezpečiť aj prostredníctvom svojej rodiny. Namietal tvrdenie navrhovateľky, že cestovanie negatívne vplýva na zdravotný stav maloletého, keď maloletý po tom, ako navrhovateľka odišla do Belgicka, nemal žiadne zdravotné (fyzické či psychické) problémy s adaptáciou ani lietaním a zdravotný stav maloletého je zlučiteľný s cestovaním. Poukázal na fakt, že v konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľka svoju obranu oprela o skutočnosť, že jej vyslanie do T. je časovo obmedzené, pričom v odvolaní už uvádza, že zvažuje aj možnosť predĺženia svojho pracovného pobytu v T.. Takýto stav by vyvolal ďalšiu neistotu nielen pre maloletého, ale negatívne by zasiahol do ich vzájomných citových väzieb so synom, a preto aj uvedenú skutočnosť je potrebné zohľadniť pri rozhodnutí o odvolaní navrhovateľky s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.
Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.07.2015, č.k. 51P/307/2013-161 podal odvolanie odporca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že pre maloletého je nesmierne dôležité, aby jeho rovnocenný a pravidelný kontakt s oboma rodičmi prebiehal čo najskôr. Zdôraznil, že rozsudok súdu, proti ktorému navrhovateľka podala odvolanie, mu bol zo strany súdu doručený až po troch mesiacoch, počas ktorých maloletého aj napriek obdobiu letných
prázdnin videl obmedzene. Uviedol, že pokiaľ si rozhodnutie odvolacieho súdu vyžiada ďalší čas v rámci pracovnej vyťaženosti odvolacích súdov, aj tento môže spôsobiť neodstrániteľné ujmy na psychike dieťaťa a trhliny v ich vzájomnom vzťahu.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu v rozsahu napadnutom v odvolaní a napadnuté uznesenie ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti rozsudku dôvodné nie je, odvolanie odporcu proti uzneseniu dôvodné nie je. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia vhodnosti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu v časti napadnutej odvolaním matky, v ktorej súd prvého stupňa zveril maloletého M. C., F.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s určením intervalu a spôsobu jeho odovzdávania medzi rodičmi a neurčil rodičom výživné.
V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. K inštitútu osobnej striedavej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť a posúdiť každý prípad jednotlivo, preto neobstojí námietka matky v súvislosti s postupom súdu, ktorý podľa nej nezohľadnil všeobecné stanoviská matkou do spisu dokladaných odborníkov- psychológov na starostlivosť o maloleté deti. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod..
V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania sa odvolací súd zhodol so súdom prvého stupňa v tom, že osobná striedavá starostlivosť je v záujme maloletého, ktorý bude mať takto možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom, bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že maloletý by si na tento model starostlivosti nevedel zvyknúť, a tento by nebol v jeho prospech. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia ( pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletého ) a i maloletý ideálne predpoklady pre realizovanie osobnej striedavej starostlivosti, počas ktorej bude dieťa v uvedených intervaloch v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov s ohľadom na aktuálny stav a to je dočasné pracovné vyslanie navrhovateľky v T.. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa a napokon aj so zhodným stanoviskom navrhovateľky v čase podania návrhu na rozvod manželstva, môže konštatovať, že rodičia majú materiálne aj ľudské podmienky k zabezpečeniu starostlivosti o maloletého, potrebné na jeho výchovu a zdravý vývoj. V danom prípade je potrebné poukázať na rozhodnutie navrhovateľky prijať pracovnú ponuku v zahraničí napriek tomu, že v čase jej prijatia nemala jednoznačný a jasný súhlas odporcu s pobytom maloletého v T. a neexistovala ani dohoda rodičov o ďalšej starostlivosti o dieťa po zmene miesta výkonu práce navrhovateľky, aj keď dočasnej. Aj keď odporca doslovne nenamietal proti vycestovaniu navrhovateľky a krátkodobým pobytom maloletého R. T. ( ako uviedla v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľky, že svoj postoj nečakane zmenil a prvýkrát vyjadril svoj nesúhlas až dňa 15.04.2014, a následným svojím zotrvávaním na svojom postoji je ten z rodičov, ktorý úmyselne komplikuje situáciu nielen jej, ale aj maloletému. V tomto smere odvolací súd upozorňuje, že nie je možné odvolávať sa na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave, v ktorom predbežným opatrením dočasne, do rozhodnutia vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v čase rozhodnutia, stabilizoval pomery maloletého. Správne pri svojom rozhodnutí súd prvého stupňa vzal do úvahy doposiaľ realizovanú a navrhovateľkou pred jej odchodom do T. ani nenamietanú striedavú starostlivosť o maloletého zo strany oboch rodičov, ale aj skutočnosť, že maloletý najskôr povinnú školskú dochádzku nastúpi až v
septembri 2016, a tento moment bude významným pre ďalšie rozhodnutie rodičov, prípadne aj súdu o jeho starostlivosti na obdobie od začiatku školského roka 2016/2017 do mája 2017, kedy sa má, podľa údajov od navrhovateľky jej pracovný pobyt ukončiť. Odvolací súd súhlasí so stanoviskom odporcu, že dieťa má na Slovensku vytvorené stabilné rodinné a sociálne zázemie a nie je v jeho záujme, aby vo veku jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku toto zmenil, navyše podľa scenára navrhovateľky, by jeho povinná školská dochádzka v T. trvala iba 9 mesiacov. Nastavený model striedavej osobnej starostlivosti zohľadňuje záujem maloletého a zodpovedá aj režimu pobytov maloletého na Slovensku u odporcu po odchode navrhovateľky do T.. V danom prípade nemožno prisvedčiť argumentu navrhovateľky o zabezpečení lepšej životnej úrovne či vzdelania maloletého počas jej dočasného pobytu v Bruseli, keď tento moment je treba porovnať s odlúčením maloletého od odporcu, s pravdepodobným dosahom pretrhnutia citových väzieb a vzťahov medzi maloletým a odporcom v jeho útlom veku. Z okolností prípadu i pri prihliadnutí k námietkam navrhovateľky prezentovaným už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nie je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v záujme a v prospech maloletého.
V nadväznosti na námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané navrhovateľkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho sa dĺžky intervalu, v ktorom si budú obaja rodičia maloletého odovzdávať ( ktorá zodpovedá rozdielnym miestam pobytu rodičov ako aj návšteve predškolského zariadenia maloletého ), neurčenia vyživovacej povinnosti rodičom a zastupovania a spravovania majetku maloletého. Odvolací súd prisvedčuje názoru odvolateľky, že podmienkou úspešného realizovania osobnej striedavej starostlivosti je vzájomná kooperácia rodičov a ich komunikácia. Pri zohľadnení zisteného vyjadrenia maloletého, jeho blízkeho vzťahu k obom rodičom a jeho potrebe si tento vzťah upevňovať a budovať, odvolací súd vyslovuje presvedčenie o osobnostnej zrelosti oboch rodičov, ktorí by mali záujem maloletého byť s oboma rodičmi rovnomerne, plne akceptovať a vytvoriť mu podmienky na to, aby prechod od rodičov a dočasné cezhraničné striedanie na základe zmeny bydliska matky, neznamenal pre neho prípadný stresujúci moment a zážitok.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním na základe § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, odvolací súd potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p. ).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.