Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/251/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015892843 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015892843.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateliek v 1. rade: U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. H.. Ž. Č.. XX, XXX XX M. R. X. X. E. : K. M., O.. X.X.XXXX, V. H.. U. V. Č.. X, XXX XX M., K..: D. Ď., H.. X. Č.. XX/XX, XXX XX M., proti odporcovi: BUBO travel agency s.r.o., ul. Dunajská č. 31, 811 08 Bratislava, IČO : 35 824 859, zast. advokátkou Mgr. Ninou Dubovskou, ul. Vysoká č. 2B, 811 06 Bratislava, o zaplatenie istiny 2000 eur s príslušenstvom z titulu odstúpenia od cestovnej zmluvy, o odvolaní navrhovateliek v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12.7.2012, č. k. 7C/132/2011-118 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 3.12.2012, č. k. 7C/132/2011-150, pomerom hlasov 3:0: takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12.7.2012, č.k. 7C/132/2011-118 v celom rozsahu p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 3.12.2012, č. k. 7C/132/2011-150 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : K bodu I Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade, ktoré sa ním domáhali, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 1 000,- eur každej z nich spolu s príslušenstvom, z titulu odstúpenia od cestovnej zmluvy. Svoj návrh odôvodnili tým, že prostredníctvom Cestovnej kancelárie T. M., so sídlom Ž. H.., sa u odporcu prihlásili na zájazd uvedený v jeho katalógu "Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta". Dňa 25.10.2010 zaplatili sumu 2 000,- eur v prospech odporcu, čo v konaní sporné nebolo. Pôvodne sa navrhovateľky v 1. a 2. rade prihlásili na tento zájazd s termínom odchodu 14.11.2010, avšak tento zájazd sa neuskutočnil pre nedostatok účastníkov zájazdu. Odporca im oznámil, že najbližší termín uskutočnenia zájazdu je 1.12.2010, na ktorý sa prihlásili, pretože termín zájazdu pre nich nebol rozhodujúci. Zaplatením zálohy každá po 1 000,- eur sa ich prihláška stala záväznou a bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu podľa ust. § 741a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Na základe ich vlastnej iniciatívy, dotazom u odporcu sa dozvedeli, že na uvedený zájazd okrem nich dvoch nie je nikto iný prihlásený, avšak v bode 15 (správne má byť v bode 14) Všeobecných podmienok pre účasť na zájazdoch CK V. (ďalej len VOP) je určený minimálny počet klientov pre letecké zájazdy 15 osôb. Pre navrhovateľky v 1. a 2. rade bola táto skutočnosť podstatnou náležitosťou. V prípade, keby vedeli, že na zájazd sa neprihlásil vo VOP určený počet 15 osôb, tak by sa naň neprihlásili. Ako náhle sa dozvedeli, že na zájazd sú prihlásené iba oni dve, telefonicky sa skontaktovali s odporcom a žiadali poskytnúť iný zájazd. Odporca im oznámil, že sa zájazdu musia zúčastniť s tým, že sa mení termín odchodu zájazdu z 1.12.2012 na 2.12.2012, pričom do Brazílie budú cestovať samé a tam sa spoja s iným zájazdom, ktorý sa už v Južnej Amerika bude nachádzať. Žiadali, aby ich odporca pripojil k tomuto druhému zájazdu, o ktorom vedeli, že odlieta dňa 28.11.2010. Odporca toto odmietol s tým, že je splnená podmienka 15 účastníkov zájazdu a navrhovateľky sa k nim pripoja až v Južnej Amerike. Po zvážení všetkých okolností dospeli k záveru, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto dňa 11.11.2010 písomne odstúpili od zmluvy (ust. § 740e ods. 2 OZ), pričom dospeli k záveru, že odporca zmenil podstatnú podmienku zmluvy - minimálny počet klientov leteckého zájazdu 15 (ust. § 48, § 53 ods. 1 OZ). Svoje odstúpenie od zmluvy považujú za platné, zmluva sa od počiatku zrušuje, nastáva právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo, dochádza k zrušeniu zmluvy priamo zo zákona, a právnym následkom odstúpenia od zmluvy je, že sa účastníci zrušenej zmluvy vyporiadavajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Súčasne navrhovateľky v 1. a 2. rade žiadali priznať úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% ročne odo dňa 15.1.2011 do zaplatenia. Odporca dôvody odstúpenia považuje za neoprávnené, pretože bol pripravený splniť svoje záväzky zo zmluvy o zájazde a realizovať zájazd i napriek skutočnosti, že z Viedne by odlietali ako účastníčky zájazdu len navrhovateľky a ďalší účastníci zájazdu po skončení ich iného zájazdu v Brazílii, pokračovali ďalším zájazdom, a to práve zájazdom, na ktorý sa prihlásili navrhovateľky - "Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta (Komfort)" v termíne od 1.12.2010 - 14.12.2010. Navrhovateľky by sa pripájali k skupine vo Foz do Iguacu, kde zájazd začal pre všetkých účastníkov a celkový počet účastníkov zájazdu bol viac ako 15. Z tohto dôvodu tvrdenia navrhovateliek v 1. a 2. rade považuje odporca za irelevantné ( bod 1 a bod 11 VOP - sprievodca sa k skupine pripája vždy až v cieľovej destinácii, v prípade tohto zájazdu v meste Foz do Iguacu, pričom odporca nenesie zodpovednosť za problémy spojené so zaregistrovaním sa na let, prestupom na tranzitnom letisku a prepravy do cieľovej destinácie). Navrhovateľky mali cestovať do cieľovej destinácie samostatne v súlade s ustanoveniami zmluvy o zájazde a VOP. Odporca uviedol, že je bežnou a v určitých konkrétnych prípadoch aj nevyhnutnou praxou odporcu, že skupina cestuje do cieľovej destinácie rôznymi letmi, vzhľadom na kapacitné možnosti leteckých spoločností, niektorí klienti si zabezpečujú prepravu do cieľovej destinácie samostatne alebo rovnako, ako tomu je v prípade navrhovateliek, odporca zabezpečí pripojenie sa nových klientov v cieľovej destinácii k inej skupine, ktorej zájazd nadväzuje na zájazd týchto nových klientov. V prípade nedostatočného počtu klientov na zájazde je odporca oprávnený zrušiť zájazd. Poukázal na ust. § 741b ods. 2 písm. e) a ust. § 741g OZ s tým, že cestovná kancelária môže odstúpiť od zmluvy pred začatím zájazdu iba z dvoch dôvodov, pričom jedným z nich je, ak si v zmluve s klientom vymienila takúto možnosť jeho zrušenia, dôvod nedosiahnutia potrebného minimálneho počtu účastníkov zájazdu. Subjektívna interpretácia tohto ustanovenia navrhovateľkami v 1. a 2. rade je účelová a výsledkom má byť vrátenie zálohy za zájazd len preto, že navrhovateľky mali zrejme obavu zo samostatnej prepravy do cieľovej destinácie. S argumentom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, a preto rovnaké oprávnenie odstúpiť od zmluvy patrí aj navrhovateľkám, sa odporca nestotožnil, nakoľko toto ustanovenie nemožno kvalifikovať ako neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 OZ. V tomto prípade nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o právo cestovnej kancelárie stanovené priamo zákonom, a preto toto ustanovenie nie je možné kvalifikovať ako ustanovenie, ktoré by umožňovalo cestovnej kancelárii odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a nemôže ísť ani o ustanovenie, ktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zo znenia ust. § 741g OZ je zrejmé, že právo, nie však povinnosť odstúpiť od zmluvy o zájazde v dôsledku jeho zrušenia pri nedostatočnom počte účastníkov, svedčí výhradne cestovnej kancelárii a plne v súlade s ust. § 48 OZ zo zákona nezakladá rovnaké oprávnenie pre objednávateľa a takéto oprávnenie objednávateľovi nevyplýva ani zo zmluvy o zájazde. V prípade zájazdu "Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta (Komfort)" v termíne od 1.12.2010 - 14.12.2010 sa odporca rozhodol zájazd realizovať, zájazd nezrušil, a teda od platnej zmluvy o zájazde neodstúpil a odstúpenie navrhovateliek v 1. a 2. rade nemá oporu ani v OZ a ani vo VOP pre účasť na zájazdoch odporcu. V prípade, že sa klient (objednávateľ) nezúčastní zájazdu, t.j. nenastúpi naň, alebo od zmluvy odstúpi, je objednávateľ povinný uhradiť odporcovi skutočne vzniknuté náklady - storno poplatky vo výške 80% z katalógovej ceny zájazdu, vrátane letenky a leteckých poplatkov. Navrhovateľky v 1. a 2. rade neoprávnene odstúpili od zmluvy, ich neúčasť na zájazde bola ich slobodným rozhodnutím, avšak nemá oporu v platne uzavretej zmluve o zájazde, a preto nárok na vrátenie zaplatenej zálohy nemajú. Žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. V priebehu konania, vzhľadom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Komárne (na ktorý bol návrh podaný), vznesenej odporcom pri prvom úkone ktorý mu patrí, postúpil Okresný súd v Komárne vec Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.8.2011. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Bratislava I vec právne posúdil podľa § 48 ods. 2 a 2, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, § 741a, § 741b ods. 1 a 2, § 741e ods. 1 a 2, 741g ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, ako aj ust. § 6 a § 8 ods. 1 písm. a), j) zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Poukázal na body 1, 11 a 14 VOP pre účasť na zájazdoch, podľa ktorých CK V. Z. R. nenesie zodpovednosť za problémy spojené s check-inom, prestupom na tranzitnom letisku a prepravou do cieľovej destinácie; sprievodca sa k skupine pripája vždy až v cieľovej destinácii; cestovná kancelária si vyhradila minimálny počet 15 klientov na letecké zájazdy a na autobusové zájazdy v Európe 33 klientov. Súd prvého stupňa mal s poukazom na zistený skutkový stav preukázané, že odporca neodstúpil pre nedostatok účastníkov zájazdu od zmluvy o obstaraní zájazdu "Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta (Komfort)" v termíne 1.12.2010 - 14.12.2010 (toto právo odporcovi vyplýva z ust. §741b, § 741g OZ a ust. § 8 ods. 1 zák. č. 281/2001 Z.z. ), a že navrhovateľky od predmetnej zmluvy odstúpili nedôvodne. Uviedol, že je výslovne na rozhodnutí odporcu realizovať zájazd aj s minimálnym počtom klientov a nakoniec bolo preukázané, že účastníkov zájazdu bolo pôvodne 14, neskôr zvýšených na 18, pripojením sa 4 účastníkov zájazdu "Rio de Jainero v pohodlí" (zo SR dňa 1.12.2010 po odstúpení navrhovateliek od zmluvy neletel nikto). Nakoľko navrhovateľky v 1. a 2. rade nenastúpili na zájazd, sú povinné uhradiť odporcovi "storno poplatky" vo výške 80% z katalógovej ceny zájazdu (vrátane letenky a letiskových poplatkov). Z uvedených dôvodov na strane navrhovateliek v 1. a 2. rade nevznikol nárok na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 2 000,- eur, a preto návrh navrhovateľky v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol. Poukázal na to, že síce ochrana spotrebiteľa je významnou súčasťou politiky Európskej únie, v rámci ktorej je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s dobrými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom, keďže spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom veľa krát vzhľadom na ich právnický jazyk a rozsiahlosť nemá možnosť si už vôbec prečítať a pochopiť ich obsah. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, úprava o nekalých obchodných praktikách a ďalšie inštitúty spotrebiteľského práva sú prevzatím princípu dobrých mravov do normatívnej podoby. V danom prípade princíp zmluvnej slobody súd posúdil a konfrontoval s princípom zmluvnej spravodlivosti a požiadavkou ekvity. Súd na záver konštatuje, že neprijateľné zmluvné podmienky (ust. § 53 ods. 4 OZ), či nekalá obchodná praktika v postupoch odporcu ako dodávateľa nebola zistená (súd skúmal ex offo nekalú povahu podmienky). O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti predmetnému rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľka 1. a v 2. rade prostredníctvom ich vtedajšieho právneho zástupcu. Namietli nesprávne rozhodnutie vo veci a neúplne zistený skutkový stav, v dôsledku čoho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že nesúhlasia s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa ich návrh zamietol. Zdôraznili, že s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je súd povinný náležite sa zaoberať a posúdiť skutkový stav prejednávanej veci, minimálne v rozsahu, ktorý mu umožní prijať záver o nespornosti navrhovateľom tvrdených skutočností, vec bezo zbytku v každej jej dielčej časti právne posúdiť a tento svoj postup v odôvodnení jasne a výstižne vysvetliť tak, aby každý výrok prijatého rozhodnutia mal oporu v ustálenom skutkovom stave a v právnom vyhodnotení rozhodujúcich skutočností. V danom prípade sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil zákonnými formálnymi a obsahovými požiadavkami pre rozhodnutie a jeho odôvodnenie. Rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, na akom skutkovom základe a z akého právneho dôvodu súd rozhodol. Listinné dôkazy, na základe ktorých súd prvého stupňa rozhodol, neboli spôsobilé vyvolať záver o odporcových tvrdeniach, a neprihliadol na to, že uzatvorená zmluva môže byť absolútne neplatná aj pre rozpor so zákonom. Súd vôbec nevykonal dokazovanie so zameraním na uvedené otázky. Okrem toho sa súd nevyporiadal s otázkou platnosti predmetnej zmluvy o obstaraní zájazdu, pretože podľa ust. § 741b ods. 1 OZ, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať okrem iného aj označenie zmluvných strán. Účastník zmluvy musí vôľu uzatvoriť kontrakt prejaviť pripojením svojho podpisu, pričom zo zmluvy je zrejmé, že táto bola podpísaná len jednou z navrhovateliek, U. P. (navrhovateľkou v 1. rade), ktorá je uvedená v predmetnej listine len ako spoluprihlásená osoba a ako objednávateľ zájazdu je uvedená navrhovateľka v 2. rade, ktorá zmluvu vôbec nepodpísala. Poukázali na to, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvy. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 53 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého nie je potrebné, aby sa spotrebiteľ dovolával neplatnosti zmlúv, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú absolútne neplatné. Podľa ich názoru mohli od zmluvy odstúpiť z dôvodu, že v nej bola dojednaná nerovnovážna podmienka (možnosť odstúpenia od zmluvy len zo strany cestovnej kancelárie pri nenaplnení minimálneho počtu prihlásených osôb). Vzhľadom na ich vek, podľa ich názoru nie je možné od nich spravodlivo požadovať, aby samé absolvovali cca 48 hodín pozostávajúcich z letu a transféru, bez možnosti bezprostredného kontaktu s delegátom alebo sprievodcom, pričom tento nedostatok VOP mal byť podľa nich kompenzovaný prítomnosťou ďalších účastníkov zájazdu. Výber zájazdu z ich strany bol ovplyvnený tým, že cestovná kancelária bude garantovať zabezpečenie všetkých 3 služieb, a to dopravu, ubytovanie a iné služby, teda podmienkami deklarovanými pri ponuke zájazdu odporcom, pričom navrhovateľky boli pri výbere ovplyvnené práve okolnosťou, že zájazdu sa zúčastní skupina účastníkov o počte minimálne 15 osôb so spoločným odletom a príletom z Viedne. Táto okolnosť je zrejmá aj zo VOP, konkrétne z čl. 14. V odvolaní namietajú výklad odporcu, že z čl. 14 VOP má len pre neho vyplývať možnosť odstúpenia od zmluvy pri nenaplnení minimálneho počtu účastníkov zájazdu, pretože by to bolo na ujmu navrhovateliek, ako spotrebiteliek, ak by nemali možnosť odstúpenia od zmluvy za rovnakých podmienok. Ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to istotu predaja zájazdu na strane cestovnej kancelárie (odporcu), avšak na strane spotrebiteľa nedobrovoľné absolvovanie dovolenky v podmienkach pre neho neprijateľných a naviac hlavne rozporných s deklarovanými podmienkami s cestovnou kanceláriou. Zdôraznili, že odporca opakovane namietal, že program zájazdu (nie zájazd) mohli absolvovať s inými skupinami, čiže sám potvrdil argumentáciu navrhovateliek o tom, že zájazd pre neexistenciu skupiny účastníkov sa neuskutočnil. S touto otázkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal a ani nepripustil vykonanie dokazovania výsluchom niektorého z údajných účastníkov zájazdu, a uspokojil sa len s deklarovaním, že klienti odporcu, ktorí sa mali v rozhodnom čase nachádzať v Južnej Amerike, absolvovali program, ktorý mal byť zájazdom navrhovateliek, hoci harmonogram predmetných zájazdov je úplne odlišný, čo vyplýva z pripojených itinerárov programov jednotlivých zájazdov dostupných na internete. Domáhajú sa vykonania dôkazu výsluchom účastníkov zájazdov, ku ktorým sa mali navrhovateľky pripojiť. Podľa ich názoru, nemožnosťou odstúpenia od zmluvy v takýchto prípadoch porušenia povinností cestovnou kanceláriou, ide o zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v neprospech spotrebiteľa. Inak by mal spotrebiteľ menej práv ako dodávateľ a zmluva by nebola vyvážená. Bolo by na ujmu navrhovateliek, ak by nemali rovnaké podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ich návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal im aj náhradu trov konania. Podaním zo dňa 16.8.2012 sa k odvolaniu navrhovateliek vyjadril odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. K namietanej možnej absolútnej neplatnosti zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 13.10.2010 z dôvodu podpisu zmluvy len zo strany jednej navrhovateľky poukázal na ust. § 5 písm. b) zák. č. 281/2001 Z.z., v zmysle ktorého objednávateľ je aj osoba, v ktorej prospech sa zmluva o zájazde uzatvorila. Predovšetkým však namietol, že táto skutočnosť nebola navrhovateľkami namietaná v konaní pred súdom prvého stupňa a ani nikdy predtým. K existencii neprijateľných podmienok v zmluve o obstaraní zájazdu a VOP v súvislosti s podmienkou účasti minimálne 15 osôb na zájazde a práva objednávateľa odstúpiť od zmluvy pri nesplnení tejto podmienky uviedol, že z ust. § 741 ods. 2 písm. e) OZ je zrejmé, že stanovenie minimálneho počtu účastníkov sa vzťahuje na cestovnú kanceláriu, keďže v prípade, ak by sa zájazd zrušoval, musí táto písomne informovať záujemcov o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy. Cestovná kancelária môže podľa § 741g OZ od zmluvy odstúpiť pred začatím zájazdu iba z dvoch dôvodov, pričom jedným z nich je práve zrušenie zájazdu, ak si v zmluve s klientom vymienila takúto možnosť jeho zrušenia z dôvodu nedosiahnutia potrebného minimálneho počtu účastníkov zájazdu, a to v lehote 21 dní pre zájazdom. Je vždy na vôli cestovnej kancelárie, či pristúpi k odstúpeniu od zmluvy (je to jej právo a nie povinnosť) a teda zájazd zruší alebo si bude plniť svoje povinnosti v zmysle platnej zmluvy tak, ako sa na to zaviazala. Zdôraznil, že podmienka spoločného presunu do cieľovej destinácie (spoločný let), a teda zabezpečenie súčasného odletu viacerých klientov odporcu alebo navrhovateliek so sprievodcom (delegátom), nebola podľa zmluvy o zájazde a ani VOP povinnosťou odporcu, nebola takto ani vymienená v zmluve o zájazde a platné právne predpisy Slovenskej republiky túto povinnosť odporcovi ani neukladajú. Navrhovateľky od odporcu očakávali vykonanie úkonov, ktoré sú absurdné, a fyzicky aj ekonomicky neúnosné a neopodstatnené, nakoľko by odporca musel pri každom svojom klientovi posudzovať, koľko „spolucestujúcich“ klientov je pre každého klienta odporcu dostačujúci pre vyvrátenie jeho subjektívnej obavy z cestovania, a rovnako, od akého počtu nevníma každý jednotlivý klient takúto podmienku ako nerovnovážnu a neprimeranú. Ustanovenie bodu 14 VOP je plne v súlade s ust. § 741b ods. 2 písm. e) a s ust. § 741g OZ a určenie minimálneho počtu účastníkov zájazdu v žiadnom prípade nie je možné interpretovať ako garantovanie tohto počtu účastníkov, a už vôbec nie ako nárokovateľnú požiadavku klienta. V prípade zájazdu „Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta (Komfort)“ sa odporca rozhodol zájazd realizovať a teda od platnej zmluvy o zájazde neodstúpil. Odstúpenie navrhovateliek v 1. a v 2. rade od zmluvy nemá oporu ani v OZ a ani vo VOP odporcu. Uzavretá zmluva o obstaraní zájazdu nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach, nakoľko navrhovateľkám neukladá žiadne dodatočné povinnosti nad rámec právnej úpravy zmluvy o obstaraní zájazdu podľa OZ a z uvedených skutočností je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy pre nedosiahnutie minimálneho počtu účastníkov zájazdu patrí výhradne odporcovi a nie objednávateľovi. Z tohto dôvodu nie je možné aplikovať ust. § 53 ods. 4 písm. f) a ani 54 ods. 1 OZ. Ustanovenie bodu 14 VOP, v spojení s ust. § 741b ods. 2 písm. e) OZ nedáva možnosť odlišného výkladu ako toho, že odstúpenie od zmluvy svedčí výhradne cestovnej kancelárii, pričom pre objednávateľa sú v OZ zakotvené osobitné dôvody. Nie je teda možný iný výklad, ktorý by bol priaznivejší pre navrhovateľky. Posúdenie otázky, či sa po odstúpení navrhovateliek od zmluvy o zájazde zájazd konal, ako aj to, koľko bolo reálne účastníkov zájazdu, je právne a významovo irelevantné pre posúdenie merita prejednávanej veci. Je nesporné, že patrí výhradne do dispozície odporcu, ako splnenie svojich povinností organizačne zabezpečí. Odporca zájazd s programom „Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta (komfort)“ zabezpečil, a to ako súčasť zájazdu „Argentína, Brazília (Paraguaj, Uruguaj)“, keďže od istého momentu sa účastníci spájajú, majú totožný program, dopravu, ubytovanie, stravu, jedného V. - sprievodcu a pod., teda de iure ide o kombináciu najmenej dvoch služieb (ubytovanie, doprava a iné služby), bez ohľadu na rozdelenie v katalógu. Ak by sa navrhovateľky zúčastnili zájazdu, absolvovali by program podľa zmluvy o zájazde. Akékoľvek tvrdenia a argumenty spochybňovania pripravenosti odporcu plniť svoje povinnosti podľa zmluvy považuje za špekulatívne a nepreukázané. Z toho dôvodu považoval dokazovanie výsluchom svedkov (účastníkov zájazdu) za neopodstatnené a pre posúdenie nároku uplatneného v tomto konaní za irelevantné a bezpredmetné. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dostatočne a úplne zistil skutkový stav veci a dostatočne sa vysporiadal z navrhovanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhol preto prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) prejednal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v dňoch 22.9.2015, 20.10.2015 a 15.12.2015 za prítomnosti všetkých účastníkov konania, a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci samej, pretože vo výroku je vecne správne. Pred odvolacím pojednávaním navrhovateľky v 1. a v 2. rade zaslali odvolaciemu súdu podanie zo dňa 8.9.2015, v ktorom uviedli, že odporca podmienku minimálneho počtu klientov leteckého zájazdu v ich konkrétnom prípade už raz využil a nimi skôr objednaný zájazd s termínom začiatku 14.11.2010 zrušil, keďže naň okrem nich nebol prihlásený žiaden iný klient. Keďže VOP sa automaticky stávajú súčasťou každej zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej odporcom a vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej existuje zákonná požiadavka na rovnosť práv jednotlivých účastníkov zmluvného vzťahu, nie je dôvod, aby sa na podmienku naplnenia minimálneho počtu účastníkov zájazdu nemohli odvolávať aj oni, ako objednávateľky zájazdu a spotrebiteľky. Aby došlo k prekrytiu tej časti predmetných zájazdov odporcu, ktorá bola spoločná, a to návšteva Brazílie, tak by sa termín odletu pri ich zájazde musel posunúť, čo bez podpisu písomného dodatku k zmluve o obstaraní zájazdu nie je prípustné, keďže by išlo o zmenu zmluvy. Taký dodatok k zmluve nikdy nepodpísali a nimi prejavená vôľa zúčastniť sa celého zájazdu „Argentína, Brazília“ v termíne od 28.11.2010 do 11.12.2010 nebola zo strany odporcu akceptovaná. Poukázali na to, že v ich prípade nastalo v súvislosti s predmetným zájazdom viacero zmien, a to jednak zmena termínu začiatku zájazdu z 1.12. na 2.12.2010, ako aj zmena minimálneho počtu účastníkov zájazdu podľa bodu 14. VOP. S uvedenými zmenami nesúhlasili, a preto od zmluvy oprávnene ako spotrebiteľky odstúpili. Poukázali aj na to, že súd prvého stupňa si od odporcu nevyžiadal presný program zájazdov „Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta (komfort)“ a „Argentína, Brazília“, z ktorých by bolo zrejmé, že tieto zájazdy boli odlišné, mali odlišné termíny odletu a príletu, a preto vyjadrenie odporcu o účasti viac ako 15 osôb na zájazde nie je pravdivé. Aj záver súdu k tejto otázke je založený na zlom vyhodnotení dôkazov a nesprávnom zistení skutkového stavu. Ide totiž o dva odlišné zájazdy organizované v inom termíne a s iným programom. Odvolací súd pred otvorením odvolacieho pojednávanie poučil účastníkov konania o tom, že vzhľadom na posun termínu odletu a na skutočnosť, že nedošlo k písomnej zmene dohodnutým podmienok v zmluve o obstaraní zájazdu zo dňa 13.10.2010 prichádza do úvahy aj aplikácia ust. § 451 OZ na posúdenie predmetnej veci. V písomnej reakcii k možnej právnej kvalifikácii odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní zo dňa 9.10.2015 uviedol, že skutočnosť, že došlo k posunu termínu zájazdu „Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta“ o 1 deň, bola známa už v konaní pred súdom prvého stupňa a táto nikdy nebola navrhovateľkami kvalifikovane rozporovaná alebo namietaná a ani netvorí meritum prejednávanej veci. K posunu termínu konania zájazdu došlo v súlade s ust. čl. 1 VOP odporcu, podľa ktorých pri všetkých leteckých zájazdoch treba rátať s možnou zmenou termínu odletu a príletu s maximálnym posunom 5 dní, ktorá závisí od aktuálneho letového poriadku danej leteckej spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na čl. 3 VOP. Zdôraznil, že zmena termínu bola navrhovateľkám vopred oznámená s tým, že tento posun nebol z ich strany nikdy sporný a z ich vyjadrení je zrejmé, že termín zájazdu nebol pre ne rozhodujúcou skutočnosťou. K možnej aplikácii ust. § 741e OZ uviedol, že v prípade posunu termínu zájazdu nejde v nadväznosti na možnosť jeho zmeny podľa VOP o zmenu podstatnej podmienky zmluvy, teda podľa § 741e OZ. Ak by aj hypoteticky pripustil možnosť aplikácie uvedeného ustanovenia na takýto posun termínu zájazdu o 1 deň, ktorý navrhovateľkám navrhol, následným postupom a konaním navrhovateliek nedošlo k využitiu ich práva odmietnuť takúto zmenu realizáciou odstúpenia od zmluvy o zájazde. V odstúpení navrhovateliek od zmluvy zo dňa 11.11.2010, adresovanom odporcovi je jednoznačne uvedené, že dôvodom odstúpenia je to, že navrhovateľky považujú minimálny počet 15 účastníkov zájazdu za podstatnú podmienku zmluvy, a teda po zistení skutočného stavu s týmto nesúhlasia a odstupujú od zmluvy. Dôvody odstúpenia nie je možné neskôr jednostranne rozširovať, či už zo strany navrhovateliek alebo ex offo súdom, nakoľko sú jasne uvedené a špecifikované jednak v odstúpení ale aj v návrhu na začatie konania. Zmluva zanikla odstúpením navrhovateliek podľa § 741h OZ bez porušenia povinnosti odporcu. V ďalšom poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. V priebehu odvolacích pojednávaní splnomocnený zástupca navrhovateliek žiadal, aby bolo ich odvolaniu vyhovené, pričom poukázal na argumenty uvedené v písomnom vyhotovení odvolania a v podaní zo dňa 8.9.2015. Uviedol, že už pred súdom prvého stupňa bola známa skutočnosť posunu odletu navrhovateliek na zájazd a navrhovateľky poukazovali na to, že im nebol daný návrh na zmenu zmluvy, spočívajúci v zmene termínu realizácie tohto zájazdu. Poukázal aj na skutočnosť, že časový plán (program) obidvoch zájazdov, ktoré mali byť v Brazílii spojené sa neprekrýval, a preto je sporné, či vôbec mohlo dôjsť k ich reálnemu spojeniu. Zmluva o obstaraní zájazdu je nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a preto na posúdenie tejto veci je potrebné aplikovať ust. OZ o spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na rozhodnutie KS v Nitre sp. zn. 6Co/254/2008, ktorý rieši neprijateľné zmluvné podmienky, resp. možnosť odstúpenia objednávateľov od zmluvy v situácii, keď cestovnou kanceláriou nebolo poskytnuté ubytovanie v kvalite deklarovanej v zmluve. Nakoľko ide o náležitosť zmluvy, ktorá je uvedená v tom istom ustanovení OZ, ako podmienka naplnenia minimálneho počtu účastníkov zájazdu, aj v tomto prípade mali navrhovateľky možnosť od zmluvy odstúpiť. Poukázal na to, že cestovná kancelária V. Z. už má toho zmenené VoP tak, že má doplnené k predchádzajúcemu textu, že môže uskutočniť zájazd aj v prípade nenaplnenia uvedeného počtu účastníkov. Odporca nesporne vo vzťahu k navrhovateľkám porušil svoje VOP a ustanovenie zákona o spotrebiteľských zmluvách, a preto navrhovateľkám vzniklo právo odstúpiť od zmluvy. V súvislosti s argumentáciou odporcu, že podľa čl. 3 VOP mal možnosť robiť určité zmeny v súvislosti s termínom odletu podľa letových podmienok určených leteckou spoločnosťou, prípadne v súvislosti so zmenami súvisiacimi s určitými nepredvídateľnými okolnosťami zdôraznil, že v danom prípade k zmene termínu nedošlo v dôsledku takýchto skutočností, ale išlo len o to, aby bol zabezpečený prílet navrhovateliek na miesto určenia v čase, kedy tam bude prichádzať aj druhá skupina, ku ktorej mali byť ako účastníčky zájazdu pripojené. Poukázal aj na to, z rozpisu programu zájazdu, ktorý začal dňa 28.11.2010 a zájazdu, ktorého sa mali zúčastniť navrhovateľky je zrejmé, že nejde o totožný zájazd, a že tvrdenie odporcu v tomto smere nezodpovedá skutočnosti. Zdôraznil, že ak by navrhovateľky nemali rovnakú možnosť od zmluvy odstúpiť z dôvodu nenaplnenia stanoveného počtu účastníkov zájazdu, bolo by to v rozpore s čl. III ods. 1 Smernice Rady č. 93/12 EHS, keďže v zmluve nebola dohodnutá individuálna podmienka, že pre nenaplnenie určeného minimálneho počtu účastníkov zájazdu môže od zmluvy odstúpiť len odporca. Právna zástupkyňa odporcu poukázala na skutočnosť, že súčasná argumentácia navrhovateliek nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa, a podľa jej názoru prekračuje aj rozsah odvolacích námietok. Zdôraznila tiež dôvod odstúpenia navrhovateliek a poukázala na to, že posunom termínu zájazdu o jeden deň neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 741e OZ. Uviedla, že nejde o podstatnú podmienku zmluvy a podľa vyjadrenia navrhovateliek aj na odvolacom pojednávaní im bolo jedno, kedy budú cestovať. Z toho je zrejmé, že ani oni samé túto skutočnosť nevnímali ako zmenu podstatných podmienok zmluvy. Poukázala na to, že v odvolaní navrhovateľky jasne vymedzili odvolacie dôvody a podľa jej názoru už tieto nie je možné ďalej rozširovať, ako sa stalo v tomto prípade. Je nesporné, že navrhovateľky odstúpili od zmluvy z dôvodu, ktorý im nesvedčí a tento dôvod nie je ďalej možné rozširovať ani meniť. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 48 OZ. V danom prípade v zmluve nebola dohodnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy pre nedostatočný počet účastníkov aj pre navrhovateľky, a na to nemá vplyv ani tá skutočnosť, že táto otázka (možnosť odstúpenia od zmluvy pre cestovnú kanceláriu z tohto dôvodu) je zaradená v tom istom ustanovení ako ostatné podmienky zmluvy (ust. § 741b ods. 2). K samotnej možnosti odstúpenia cestovnej kancelárie od zmluvy pre nenaplnenie počtu účastníkov zdôrazňuje, že ani zo zákona ani zo zmluvy nevyplýva povinnosť pre cestovnú kanceláriu z tohto dôvodu od zmluvy odstúpiť, je to vždy na jej vôli, či zájazd zrealizuje alebo nie. Vzhľadom na dôvod odstúpenia navrhovateliek od zmluvy má odporca právo postupovať v zmysle ust. § 741h OZ a uplatniť si nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu. Preto navrhovateľky nemajú dôvod na vrátenie zaplatenej sumy. Štatutárny zástupca odporcu C.. P. I. uviedol, že nevie presne uviesť dôvod, prečo bol v zmluve uzatvorenej s navrhovateľkami uvedený termín ich zájazdu v dňoch 1.12.-14.12.2010. Cestovná kancelária T., ktorá ich zájazdy ponúkala, mala k dispozícii ich katalóg a má prístup na ich internetovú stránku, kde sú uvedené aktuálne termíny, takže si ich môže preveriť. Zájazd navrhovateliek bol zabezpečený tak, že v danom prípade išlo o spojenie štyroch zájazdov, z ktorých prvý „Argentína, Brazília“ sa konal v termíne od 28.11. do 11.12.2010, ďalší zájazd „Pláže Brazílie a najkrajšie vodopády sveta“ v termíne od 2.12. do 15.12.2010 (v katalógu uvedené 1.12. do 14.12.2010), zájazd „Buenos Aires, Iguazu, Rio de Janeiro“ v termíne 27.11. do 10.12.2010 (totožný zájazd s prvým zájazdom, s výnimkou prepravy letecky) a posledný zájazd „Rio v pohodlí“ v termíne od 6.12. do 14.12.2010 (v katalógu uvedené 5.12. do 13.12.2010). K rozdielnosti v dátumoch uvedených v katalógu a v dátumoch skutočnej realizácie zájazdov uviedol, že cestovná kancelária necháva katalóg na ďalší rok tlačiť vždy v období október - začiatok novembra, čo znamená, že pri zájazdoch realizovaných koncom nasledujúceho roka ide o termín dlhší ako 13 mesiacov do realizácie zájazdu. Itinerár leteckých spoločností sa však robí maximálne 12 mesiacov dopredu, takže v čase zadania tlače katalógu tieto termíny jednotlivých leteckých spoločností ešte nie sú cestovnej kancelárii známe. Týmto vzniká rozdiel medzi dátumami skutočnej realizácie zájazdov (ovplyvnené letovým poriadkom leteckých spoločností) a termínmi uvedenými v katalógu. Uviedol, že zájazd „Argentína, Brazília“ sa k zájazdu navrhovateliek mal pripojiť 6.12.2010, čiže piaty deň pobytu navrhovateliek na zájazde. Preto bolo vylúčené, že by navrhovateľky boli na zájazde čo i len pár dní úplne samé, pretože program týchto dvoch zájazdov bol totožný. Aj v prípade, že by nejakú dobu zostali samé, minimálne by s nimi bo sprievodca. Ak by cestovná kancelária nevyužívala takúto možnosť spojenia zájazdov, mnohé zájazdy by sa vôbec nemohli uskutočniť pre nedostatok účastníkov. Na vysvetlenie uviedol, že pokiaľ nebolo navrhovateľkám umožnené zúčastniť sa zájazdu „Argentína, Brazília“, ktorý začal dňa 28.11.2010, mohlo to byť len z dôvodov, ako je obsadenosť lietadla na prvý zájazd, resp. skutočnosť, že už pre navrhovateľky boli zakúpené letenky na zájazd, na ktorý sa prihlásili, a po určitej dobe stornovať letenky už nie je možné. K poukazu navrhovateliek na zmenu VOP odporcu v súvislosti s realizáciou zájazdu pri nenaplnení počtu účastníkov uviedol, že každá cestovná kancelária reaguje na všeobecne vzniknuté podmienky, ktorým prispôsobuje aj VOP realizácie zájazdov, resp. uzatvárania zmlúv. Odvolací súd doplnil dokazovanie aj výsluchom navrhovateľky v 1. rade U. P., ktorá uviedla, že takmer denne chodila do cestovnej kancelárie T. a informovala sa o tom, či je dostatok prihlásených záujemcov o zájazd. Bola ubezpečovaná, že zájazd sa naplní, avšak po čase jej bolo oznámené, že sú prihlásené len oni dve a neskôr jej bolo oznámené, že termín odletu sa posúva na 2.12.2010. Keďže bolo pre nich neprijateľné, aby cestovali samé dve, obrátila sa aj priamo na odporcu a žiadala o možnosť zúčastniť sa takého zájazdu v inom termíne. Im bolo jedno, v akom termíne budú letieť. Konateľ odporcu im sľúbil, že preverí možnosti, avšak neskôr uviedol, že to už nie je možné a že sa musia zúčastniť zájazdu, na ktorý sú prihlásené. Ani jedna z nich nemala záujem absolvovať zájazd spôsobom, že budú pripojené k inému zájazdu. Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 741a OZ, zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. Podľa ust. § 741b ods. 1 OZ, zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a) označenie zmluvných strán, b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku, d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom. Podľa ust. § 741b ods. 2 OZ, zmluva má ďalej obsahovať a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu, b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu, c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu doprava, d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu, e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu, f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba, g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Podľa ust. § 741e ods. 1 OZ, ak je cestovná kancelária nútená pred začatím zájazdu zmeniť podstatnú podmienku zmluvy, navrhne objednávateľovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná zmena zmluvy vedie aj k zmene ceny zájazdu, musí sa v návrhu nová cena uviesť. Podľa ust. § 741e ods. 2 OZ, ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má objednávateľ právo rozhodnúť, či so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie objednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote určenej cestovnou kanceláriou. Podľa ust. § 741g ods. 1 OZ, cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len z dôvodu zrušenia zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne dohodnuté. Podľa ust. § 741g ods. 2 OZ, ak odstúpi objednávateľ od zmluvy podľa § 741e ods. 2 alebo ak odstúpi cestovná kancelária od zmluvy z dôvodu zrušenia zájazdu pred jeho začatím, má objednávateľ právo žiadať, aby mu cestovná kancelária na základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pôvodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zájazd ponúknuť. Podľa ust. § 741g ods. 3 OZ, pri uzatvorení zmluvy podľa odseku 2 sa platby uskutočnené na základe pôvodnej zmluvy považujú za platby podľa novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdu nižšia ako už uskutočnené platby, je cestovná kancelária povinná tento rozdiel bezodkladne objednávateľovi vrátiť. Podľa ust. § 6 zák.č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení OZ, v znení neskorších predpisov, Zmluva o zájazde je spotrebiteľská zmluva. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a) a j) citovaného zákona, cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len "katalóg") presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o : a) termíne začatia a skončenia zájazdu j) tom, či sa pre zájazd požaduje minimálny počet účastníkov zájazdu vrátane termínu, kedy najneskôr pred odchodom sa musí objednávateľovi oznámiť, že sa nedosiahol minimálny počet účastníkov zájazdu a cestovná kancelária zájazd zrušuje, Podľa bodu 1 Všeobecných podmienok pre účasť na zájazdoch V. Z. R., N. V. nenesie zodpovednosť za problémy spojené s check-inom (zaregistrovaním sa na let), prestupom na tranzitnom letisku a prepravy do cieľovej destinácie. Podľa bodu 11 Všeobecných podmienok pre účasť na zájazdoch V. Z. R., sprievodca je osoba ktorá absolvovala skúšky v N. V. a má prax v cestovnom ruchu. Väčšinou sú to najlepší znalci danej oblasti na Slovensku. pri exotických zájazdoch CK V. využíva aj služby lokálnych sprievodcov. V. sprievodca sa k skupine pripája vždy až v cieľovej destinácii. Podľa bodu 14 Všeobecných podmienok pre účasť na zájazdoch V. Z. R., v prípade zrušenia zájazdu z dôvodu nedostatočného počtu klientov, oznámi CK V. klientom túto skutočnosť najneskôr do 21 dní pred plánovaným odchodom zájazdu. N. V. môže v prípade zrušenia zájazdu pred jeho začatím ponúknuť klientovi na základe novej zmluvy iný zájazd. Minimálny počet klientov na letecké zájazdy je 15 a na autobusové zájazdy v Európe 33 osôb , ak nie je uvedené pri zájazde inak. Pre rozhodnutie vo veci odvolací súd považuje za podstatné posúdenie otázok, a to, či odporca pri nedosiahnutí minimálneho počtu účastníkov zájazdu mal povinnosť zájazd zrušiť a od zmluvy uzavretej s navrhovateľkami odstúpiť; či odporca skutočne zrealizoval, resp. bol pripravený zrealizovať zájazd v zmysle zmluvy o obstaraní zájazdu uzavretej s navrhovateľkami a či mu v súvislosti s tým nevzniklo bezdôvodné obohatenie; či predmetná zmluva o obstaraní zájazdu z 13.10.2010 je v rozpore s ust. § 53 (či obsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán; neprijateľné podmienky), a či v súvislosti s tým mohli navrhovateľky od zmluvy odstúpiť z dôvodu nenaplnenia minimálneho počtu účastníkov zájazdu. Je nesporné, že v danom prípade ide o vzťah a nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. S poukazom na túto skutočnosť sa navrhovateľky v rámci odvolacieho konania dovolávali aplikácie čl. 3 ods. 1 Smernice č. 93/13 o nekalých ustanoveniach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť že uvedená Smernica bola implementovaná do nášho právneho poriadku, konkrétne do ust. §§ 52 až 54 OZ upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, ale aj do ustanovení upravujúcich konkrétne typy spotrebiteľských zmlúv, v danom prípade do ust. §§ 741a až 741k OZ. Princípy vyplývajúce zo Smernice sú premietnuté aj v zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Zo znenia bodu 14 VOP pre účasť na zájazdoch V. Z. R. a ust. § 741g ods. 1 OZ je zrejmé, že odstúpiť od zmluvy z dôvodu zrušenia zájazdu pre nenaplnenie minimálneho počtu účastníkov zájazdu môže len cestovná kancelária (je to dané aj charakterom poskytovaných služieb cestovnou kanceláriou), nakoľko takáto možnosť pre objednávateľa zo zákona nevyplýva. V danom prípade si účastníci zmluvného vzťahu priamo v zmluve nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy z uvedeného dôvodu aj pre navrhovateľky ako objednávateľky zájazdu (§ 48 ods. 1 OZ). Pokiaľ bola pre ne podstatná otázka naplnenia minimálneho počtu účastníkov zájazdu, mali sa pokúsiť možnosť ich odstúpenia od zmluvy z uvedeného dôvodu s odporcom dohodnúť si priamo v zmluve o obstaraní zájazdu. Navrhovateľky v konaní poukazovali na to, že bod 14 VOP je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorú s odporcom uzatvorili, a to v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. f) OZ. Túto ich námietku odvolací súd považuje za neopodstatnenú, nakoľko zrušiť zájazd a možnosť odstúpiť od zmluvy dodávateľovi vyplýva priamo zo zákona (§ 741g ods. 1 OZ), a teda nemôže ísť o neprijateľnú podmienku v zmluve. Bod 14 VOP zabezpečuje cestovnej kancelárii možnosť zrušiť zájazd pri určitom malom množstve účastníkov, čím sa zohľadňuje potreba cestovnej kancelárie zabezpečiť si aj finančnú efektívnosť realizácie zájazdov. V opačnom prípade by to mohlo viesť aj k vážnejším ekonomickým problémom cestovných kancelárií. Objednávateľ má vždy možnosť zvážiť a rozhodnúť sa pre daný zájazd pri zohľadnení svojich vlastných schopností a možností. Nezanedbateľná je aj tá skutočnosť, že väčšina leteckých spoločností už za odplatu zabezpečuje služby súvisiace s prepravou osôb, ktoré nie sú schopné zvládnuť dlhší, resp. komplikovanejší let z hľadiska viacerých prestupov (maloleté deti, staršie alebo choré osoby). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je výlučne na rozhodnutí odporcu, či zrealizuje zájazd aj s minimálnym počtom účastníkov. Zo žiadneho zákonného ustanovenia ani zo zmluvy pre odporcu ako cestovnú kanceláriu totiž nevyplýva povinnosť zrušiť zájazd a od zmluvy odstúpiť pre nedosiahnutie minimálneho počtu účastníkov zájazdu. Odporca v danom prípade zájazd navrhovateliek nezrušil a podľa jeho vyjadrenia bol pripravený poskytnúť im všetky služby v zmysle uzatvorenej zmluvy. Odvolací súd má za preukázané, že zájazd, ktorého sa mali navrhovateľky na základe zmluvy zúčastniť, odporca, ako je to vyššie uvedené, zabezpečil zlúčením štyroch (vrátane zájazdu navrhovateliek) rôznych samostatných zájazdov. Program dvoch zájazdov sa s programom zájazdu navrhovateliek prekrýval čiastočne, avšak zájazd „Argentína, Brazília“, ktorý sa mal k zájazdu navrhovateliek pripojiť 6.12.2010, čiže piaty deň pobytu navrhovateliek na zájazde (dovtedy by boli s ďalšími dvomi skupinami účastníkov), mal vo svojej druhej časti zhodný program s programom zájazdu navrhovateliek až do konca ich zájazdu. Uvedené skutočnosti mal odvolací súd preukázané z itinerárov jednotlivých zájazdov a z vyjadrenia konateľa odporcu. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že zájazd navrhovateliek za predpokladu, že by boli odcestovali, by sa bol riadne uskutočnil. Dôvod, pre ktorý navrhovateľky od zmluvy odstúpili je ich osobnou záležitosťou (aj keď vzhľadom na ich vek pochopiteľný), nie je ho však možné v zmysle platnej právnej úpravy vyhodnotiť ako dôvod, na základe ktorého by im mohol vzniknúť nárok na vrátenie zaplatených súm za zájazd. Podľa názoru odvolacieho súdu zo strany odporcu nedošlo k porušeniu žiadnych povinností, čo ani nebolo dôvodom odstúpenia navrhovateliek od zmluvy. Preto je zrejmé, že odporca nezískal bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ, naopak mu vzniklo právo na zmluvnú pokutu podľa § 741h ods. 1 O.s.p.. Uplatnený nárok navrhovateliek na vrátenie celej nimi zaplatenej sumy by bol dôvodný len za predpokladu porušenia povinností cestovnej kancelárie určených zmluvou a z ďalších dôvodov uvedených v ust. § 741h ods. 2 OZ. Pokiaľ ide o námietku navrhovateliek týkajúcu sa zmeny termínu odletu na zájazd, túto skutočnosť navrhovateľky pred súdom prvého stupňa nenamietali z hľadiska ust. § 741e OZ (nebola ani dôvodom ich odstúpenia od zmluvy), takže ide o novú námietku, na ktorú odvolací súd neprihliada, a to z dôvodu, že nejde o zmenu, ktorá by mala charakter zmeny podstatnej podmienky zmluvy. Možnosť posunu termínu pri leteckých zájazdoch vyplýva z bodu 1 VOP odporcu, a to maximálne v rozsahu 5 dní. K námietke navrhovateliek, že súd prvého stupňa sa dôsledne nevysporiadal so všetkým rozhodujúcimi otázkami a že svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd hoci stručne, ale jasne v rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Preto aj túto námietku navrhovateliek vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Nakoľko súd prvého stupňa využil zákonnú možnosť v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. K bodu II Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľkám, aby spoločne a nerozdielne zaplatili v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za podané odvolanie v sume 120,- eur. Proti uzneseniu podali navrhovateľky včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom namietali, že vyrubenie súdneho poplatku je v rozpore so zákonnou úpravou, keďže v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od poplatku. Poukázali aj na ust. § 374 ods. 4 O.s.p. a žiadali, aby vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, bolo toto zrušené sudcom. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek je dôvodné. Je nesporné, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, takže na navrhovateľky sa v predmetnej veci vzťahuje osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Hoci súd prvého stupňa túto skutočnosť sám konštatuje vo svojom rozsudku, napriek tomu bol predmetným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom navrhovateľkám v rozpore s právnou úpravou vyrubený súdny poplatok za podané odvolanie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil ako rozhodnutie, ktoré vôbec nemalo byť vydané. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.