Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/214/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1101899363 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1101899363.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: X. V., O.. XX.XX.XXXX, Š. X, V., zastúpeného: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti odporcovi: Slovenská M. P., Z. N. XX, V., IČO: 36 062 235, zastúpenému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, zo dňa 29.10.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 131.597,29 eura s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia uvedenej sumy titulom zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, keď škodu na zdraví utrpel pri dopravnej nehode. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že zamestnanec pôvodného odporcu GOODWIL, s.r.o. R. Š. viedol dňa 3.9.1999 o 14.10 hod. v Bratislave po Námestí slobody motorové vozidlo značky N. L. a na križovatke s ulicou F. R. V. pri odbočovaní vľavo prešiel do protismernej časti vozovky, kde narazil do protiidúceho motocykla vedeného navrhovateľom. Navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenia, pričom bol práceneschopný 11 mesiacov a následne 4 mesiace. Následky poranení sa museli operatívne bolestivo odstraňovať a následkom nich došlo u navrhovateľa k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Posledná tretia operácia navrhovateľa bola dňa 22.12.2000 a celkové ukončenie chirurgickej liečby dňa 9.2.2002. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pôvodný odporca zanikol výmazom z obchodného registra ku dňu 29.1.2008, v dôsledku čoho vzniklo navrhovateľovi právo priamo voči poisťovni, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť za poisteného, keby právnická osoba nezanikla. Navrhovateľ tak v zmysle § 3 ods. 4 vyhl. č. 423/1991 Zb. má právo uplatňovať si náhradu škody na zdraví voči odporcovi v spojení s § 28 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou odporcom mal súd prvého stupňa zato, že návrh na náhradu škody na zdraví bol podaný proti pôvodnému odporcovi včas a je teda včas podaný aj proti právnemu nástupcovi pôvodne žalovaného odporcu, nakoľko tento vstúpil do konania v zmysle návrhu navrhovateľa doručeného dňa 7.12.2007 a v tomto čase ešte popri pôvodne žalovanému odporcovi. Obranu odporcu, že pôvodne žalovaný odporca ho nesplnomocnil na to, aby za neho plnil, mal za neprijateľnú s poukazom na § 7 ods. 1 veta druhá vyhl. č. 423/1991 Zb. Podľa súdu prvého stupňa totiž odporca nepreukázal, že by pôvodne žalovaný odporca nesúhlasil s plnením poškodenému. Poistený nemá povinnosť splnomocniť poisťovňu na vyplatenie náhrady škody poškodenému; odporcovi tak aj bez splnomocnenia poisteného - pôvodne žalovaného odporcu - vznikla povinnosť poistnú udalosť prešetriť, nakoľko o jej vzniku mal vedomosť. List odporcu zo dňa 22.6.2007 vyhodnotil súd prvého stupňa ako odmietnutie vyplatenia náhrady škody; navrhovateľovi tak vznikol priamy nárok voči odporcovi aj v zmysle § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb.. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený v zmysle predložených znaleckých posudkov v čase ich vypracovania. Akceptoval návrh odporcu na doplnenie dokazovania a realizoval dopyt na znalca MUDr. Mariána Šajtera, ktorý v podaní zo dňa 19.10.2012 potvrdil svoj záver v znaleckých posudkoch s tým, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa v písomnom posudku zo dňa 29.6.2007 je nezmenené. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom na charakter zranení a trvalé oslabenie postihnutej dolnej končatiny jej zaťaženie akoukoľvek aktivitou nie je akceptovateľné, pretože môže spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu. Postihnutá dolná končatina je výrazne oslabená a trpí obmedzením pohyblivosti kolenného a členkového kĺbu. Športové aktivity, ktoré priamo zaťažujú postihnutú končatinu neodporúčal vzhľadom k tomu, že môžu viesť k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa a k rozvoju degeneratívnych poúrazových zmien, eventuálne zlomenine oslabeného predkolenia. Znalec ďalej uviedol, že navrhovateľ sa nemôže venovať kanoistike z dôvodu, že si nedokáže kľaknúť na koleno a tiež z dôvodu, že na kolene sa nachádza citlivá a rozsiahla jazva. Charakter zranení utrpených navrhovateľom si vyžaduje trvalú rehabilitáciu. Prognóza vývoja zdravotného stavu u navrhovateľa v dôsledku utrpených zranení je nepriaznivá v zmysle postupnej progresie degeneratívnych zmien, ktoré v budúcnosti môžu vyžadovať ďalšiu chirurgickú liečbu - náhradu kĺbu. Súd prvého stupňa následne zamietol návrh odporcu na doplnenie dokazovania pribratím znalca za účelom ustálenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa a bolestného, nakoľko znalec MUDr. Š. v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2012 jednoznačne potvrdil svoje závery v znaleckých posudkoch a takéto doplnenie dokazovania by bolo v konaní nadbytočné aj vzhľadom na výpoveď navrhovateľa a svedkov. Súd prvého stupňa taktiež nevykonal dôkaz výsluchom svedka Ladislava Benovicsa, pôvodného držiteľa motorky, na ktorej navrhovateľ jazdil v čase dopravnej nehody, za účelom zistenia, z akého právneho titulu navrhovateľ na motorke jazdil. Uvedený výsluch súd prvého stupňa považoval za nadbytočný, nakoľko odporca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal podozrenie, že by navrhovateľ jazdil na motorke bez právneho titulu. Doplnenie dokazovania dopytom na kanoistický klub súd prvého stupňa nemohol vykonať, nakoľko podľa vyjadrenia navrhovateľa tento klub zanikol. Súd prvého stupňa nekrátil uplatnený nárok navrhovateľa v zmysle námietky odporcu v súvislosti s konštatovaním znalca Kováčika v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/35/2000, zo dňa 15.3.2001, podľa ktorého navrhovateľ nezastavil na značke STOP, pričom však znalec zároveň skonštatoval, že technický túto okolnosť dokázať nemohol. V uvedenom rozsudku je konštatované, že príčinou dopravnej nehody bola jednoznačne zlá jazda obžalovaného - vodiča motorového vozidla, ktorý porušil dôležitú povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zákona č. 315/1998 Z.z., v dôsledku čoho navrhovateľovi spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Navrhovateľ teda ako účastník dopravnej nehody svojim konaním neprispel k poškodeniu zdravia. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a posúdenie všetkých skutočností, ktoré prispeli k vzniku škody. Treba pritom posúdiť všetky príčiny vedúce ku vzniku škody a u poškodeného brať do úvahy len také jeho konanie, ktoré bolo jednou z príčin vzniku škody. Priamou a rozhodnou príčinou vzniku škody však bolo porušenie pravidiel cestnej premávky vodičom motorového vozidla. Okolnosti hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia by sa mali podľa súdu prvého stupňa posudzovať vzhľadom na konkrétneho poškodeného vždy bez ohľadu nato, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky spoločenského angažovania v oblasti umenia, vedy, športu, politiky alebo či viedol bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľno časových aktivít považovaných za vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nie len z hľadiska etiky ale v konečnom dôsledku je to najmä porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Pri oboch uplatnených nárokoch súd prvého stupňa vychádzal z bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ustáleného znalcom MUDr. U. Š. v znaleckom posudku zo dňa 29.6.2007 a MUDr. E. U. v znaleckom posudku zo dňa 30.7.2007. Znalec MUDr. U. Š. v posudku o bolestnom zo dňa 10.9.2001 ohodnotil bolestné počtom bodov 450, ktoré zvýšil na dvojnásobok na 900 bodov pre súbeh dôvodov v dôsledku bolestivého spôsobu liečby, opakovaných operácií, opakovaných infúzií a infekcie. Z obsahu posudku je zrejmé, že navrhovateľ utrpel zlomeninu ľavého predkolenia, ktorá bola liečená operáciou dňa 3.9.1999, 8.12.1999 a 22.12.2000. Znalec MUDr. U. Š. v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.9.2001 uviedol, že navrhovateľ v dôsledku úrazu trpí vážnymi duševnými poruchami po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy; nastalo u neho ľahké obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu, ťažké obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu, trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu, poúrazové atrofie svalstva na predkolení. Výšku bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustálil znalec počtom bodov 525. V doplnení znaleckých posudkov MUDr. U. Š. zo dňa 29.6.2007 bolo zvýšené základné bodové ohodnotenie bolesteného na 457,5 bodov, ktoré bolo pre súbeh dôvodov zvýšené o 100 % na počet bodov 915 a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na počet bodov 687,5, nakoľko v dôsledku utrpeného úrazu sa u navrhovateľa okrem pôvodne konštatovaných trvalých následkoch prejavil aj chronický atrofický zápal nosnej sliznice, chronický zápal kostnej drene predkolenia a trvalé poúrazové opuchliny. Podľa záveru znaleckého posudku znalca MUDr. E. U. zo dňa 30.7.2007 trpí navrhovateľ posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá priamo súvisí s úrazovým dejom a následnou liečbou. Znalec sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom bodov 600. Podľa znaleckého posudku psychiatra MUDr. R. F. sa navrhovateľ od úrazu cíti byť zmenený, v popredí je častý pocit napätia. Navrhovateľovi sa trasú prsty, pričom chvenie prstov sa prejavuje mimovoľne a nevie to ovládať. Samovoľné chvenie prstov mu prekáža nielen v práci pri počítačoch, ale aj v spoločenskom a osobnom živote. U navrhovateľa sa prejavuje po úraze strach a rešpekt z motoriek a z dopravy ako takej. Jazdenie na motorke bola navrhovateľova životná záľuba; niekoľkokrát skúšal na motorke jazdiť, ale nemohol, nakoľko má zmenené pocity; je úzkostný, opatrný, napätý. Od úrazu sa zmenil jeho záujem o sex, je podstatne menší, má problémy s erekciou, je menej sexuálne výkonný, kvôli čomu sa aj rozišiel s partnerkou. Prejavujú sa u neho obavy, či sa ťažkosti nebudú zhoršovať a či sa môže jeho celková situácia zlepšiť. Na uvedenom základe a s poukazom na výpovede navrhovateľa a svedkov súd prvého stupňa v súvislosti s uplatneným mimoriadnym zvýšením náhrady za bolesť uviedol, že spôsob liečby u navrhovateľa bol mimoriadne bolestivý a dlhotrvajúci, navrhovateľ musel byť trikrát operovaný. Vzhľadom na vytrpené bolesti navrhovateľa pri odstraňovaní následkov poškodenia zdravia a v zmysle zásad pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi 30 násobné zvýšenie základného nároku bolestného t.j. 915 bodov x 60,- Sk = 549.000,- Sk x 30 násobné zvýšenie = 1.647.000,- Sk, t.j. 54.670,384 eura. V súvislosti s uplatneným mimoriadnym zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mal súd prvého stupňa preukázané, že poškodenie zdravia u navrhovateľa zanechalo trvalé následky a to vážne duševné poruchy, chronický atrofický zápal nosnej sliznice, obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahké, chronický zápal kostnej drene predkolenia, obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu, ťažké trvalé poúrazové opuchliny, poúrazovú atrofiu svalstva. Prognóza zdravotného stavu navrhovateľa je nepriaznivá v dôsledku postupnej progresie degeneratívnych zmien, ktoré v budúcnosti môžu vyžadovať ďalšiu chirurgickú liečbu, a to náhradu kĺbu. Súd prvého stupňa tak mal preukázané, že navrhovateľ ťažko znáša následky zranení, pričom povahovo sa zmenil. Úraz utrpel v mladom veku, kedy sa zásadným spôsobom formuje osobnosť človeka a v čase, kedy sa mohli začať napĺňať jeho životné ciele. Bez svojho zavinenia bude do konca života niesť vážne následky zranení, čo jednoznačne vyplýva zo záverov znaleckých posudkov a z výpovedí navrhovateľa a svedkyne Ľ. V.. Navrhovateľovi sa zmenil osobný život a možnosti na získanie zamestnania sa u neho značne zúžili až takmer obmedzili. V dôsledku trvalých poúrazových následkov nemôže pracovať v obore, ktorý vyštudoval, nemôže aktívne športovať, jeho osobný život je trvalo poznačený. Nemá trvalý vzťah s partnerkou, jeho priatelia majú v súčasnosti založené rodiny, žijú plnohodnotným životom, čo navrhovateľovi vzhľadom na vyššie uvedené trvalé následky nie je umožnené. Na tomto základe súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi 30 násobné zvýšenie základného nároku sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 687,50 bodov podľa posudku znalca MUDr. U. Š. a 600 bodov podľa posudku znalca MUDr. E. U., spolu 1287,50 bodov x 60,- Sk = 77.250,- Sk x 30 násobné zvýšenie = 2.317.500,- Sk, t.j. 76.926,90 eura. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že uplatnený nárok je satisfakciou za vytrpené bolesti pri odstraňovaní následkov poškodenia zdravia, ktoré si navrhovateľ sám nezavinil, ako aj satisfakciou zato, že navrhovateľ sa nemôže plnohodnotne spoločensky uplatniť v dôsledku trvalého poškodenia zdravia. Z tohto pohľadu námietky odporcu, že navrhovateľ si zakúpil po úraze motorku a motorové vozidlo vyhodnotil ako účelové. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa nemohol uplatniť v oblasti informatiky a nemohol využiť plnohodnotné vzdelanie; nedosahuje nadštandardný zárobok a obe vozidlá boli zakúpené ako ojazdené za cenu prislúchajúcu ich hodnote. Súd prvého stupňa na základe uvedeného a s poukazom na § 7 ods. 1, 2, 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 131.597 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti rozsudku podal odporca odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Uviedol, že súd prvého stupňa síce doplnil dokazovanie vypočutím svedkov, t.j. matky navrhovateľa a dvoch kamarátov z detstva, avšak tí aj vzhľadom na blízky vzťah s navrhovateľom iba potvrdili jeho zdravotné problémy i jeho zmenu v správaní, ktoré mali byť následkom dopravnej nehody. Súd prvého stupňa si tieto evidentne subjektívne a blízkym vzťahom ovplyvnené tvrdenia osvojil bez snahy zistiť objektívny stav fyzického i psychického stavu navrhovateľa. Odporca navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním správy z kanoistického klubu, v ktorom bol navrhovateľ registrovaný, aby bolo zrejmé, v akom období navrhovateľ v ňom aktívne športoval, aké výsledky v súťažiach dosahoval a dôvod, pre ktorý športovanie v klube zanechal (navrhovateľ ani svedkovia tieto skutočnosti neuviedli). Ďalej navrhol vyžiadať zo Š. Ú. F. E. ako bývalého zamestnávateľa navrhovateľa jeho pracovnú náplň v období pred a po nehode, pretože navrhovateľ ako jeden z dôvodov sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol nemožnosť pracovného uplatnenia v oblasti, pre ktorú má kvalifikáciu získanú štúdiom; okrem tvrdenia tejto skutočnosti ju žiadnym dôkazom nepreukázal. Súd prvého stupňa tieto návrhy na doplnenie dokazovania bez bližšieho odôvodnenia zamietol. Rovnako zamietol návrh na doplnenie dokazovania pribratím nestranného znalca, ktorý by posúdil mieru sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa k tomuto dňu, jeho zdravotný stav pred a po nehode a stanovil by, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa. Odporca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal ani riešením konštatovania odvolacieho súdu, že navrhovateľ nie je v dôsledku poškodenia na zdraví obmedzený, či vylúčený z akéhokoľvek pracovného uplatnenia, keď podľa vlastného tvrdenia robí v reklamnej agentúre administratívnu prácu. Poukázal na navrhovateľom predložené potvrdenie o jeho evidovaní v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou, z ktorého vyplýva prehľad pracovného uplatnenia navrhovateľa po skončení pracovného pomeru v Štatistickom úrade Slovenskej republiky. Odporca uviedol, že ani jedna obchodná spoločnosť, v ktorej bol navrhovateľ ako zamestnanec, spoločník či konateľ, nemá v predmete činnosti žiadnu takú, ktorá by si vyžadovala vzdelanie, ktoré má navrhovateľ a to napriek tomu, že tieto okrem spoločnosti PRESSTIGE Advertising, s.r.o. zakladal a teda určoval aj predmet ich činností. Uvedené mal odporca za úplne rozporné s tvrdením navrhovateľa, že nemôže pracovať v odbore, pre ktoré získal vzdelanie. Súd prvého stupňa napriek tomuto v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v dôsledku trvalých následkov navrhovateľ nemohol zapájať a udržiavať vo funkčnosti informačné technológie u pôvodného zamestnávateľa; náplň práce však nepovažoval za potrebné získať. V súvislosti z odkazom súdu prvého stupňa na § 7 ods. 1 veta druhá vyhl. č 423/1991 Zb. uviedol, že prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa zákonné poistenie vzťahuje, má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému. Poisťovateľ teda koná iba vtedy, ak je poistený za škodu zodpovedný a keď si svoje právo, aby za neho poisťovňa uhradila škodu, ktorú spôsobil, u nej uplatnil. Argumentácia súdu prvého stupňa § 7 vyhl. č. 423/1991 Zb. je teda argumentáciou nesprávnou a na predmetnú vec sa nehodiacou. Odporca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa napriek výsledkom trestného konania absolútne odmietol jeho námietku o zjavnom spoluzavinení navrhovateľa a tým nutnosti aplikácie § 441 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepreukázal ani tvrdenia o športových aktivitách v kanoistickom klube. Súd prvého stupňa sa uspokojil iba s konštatovaním, že klub zanikol a preto žiadne údaje o športových aktivitách nemôže získať. O dokazovanie tvrdenia, že navrhovateľovi nie je umožnené mať trvalý vzťah s partnerkou, mať založenú rodinu, či žiť plnohodnotným životom, sa ani nepokúsil; toto tvrdenie si bez výhrad osvojil a považoval ho za preukázané. Rovnako súd prvého stupňa nezdôvodnil, resp. nereagoval na námietku odporcu o nesprávnom postupe pri výpočte odškodnenia za bolesť, keď pri uplatňovaní nároku na mimoriadne zvýšenie použil dvojnásobok základného bodového ohodnotenia lekárom a nie, ako je súdnou praxou zaužívané, základné bodové ohodnotenie. Odporca v tejto súvislosti tiež upozornil na skutočnosť, že súd prvého stupňa pri hodnotení rozsahu navrhovateľovho zranenia vychádzal iba z lekárskych posudkov vypracovaných na objednávku navrhovateľa s tým, že žiadne znalecké posudky v konaní vypracované neboli. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že uplatnené mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je odôvodnené a spravodlivé. V konaní preukázal, že jeho život sa po dopravnej nehode zmenil výrazne k horšiemu. Podľa predložených lekárskych posudkov sa jeho zdravotný stav bude ešte ďalej zhoršovať, pričom sa vyžaduje neustála rehabilitácia. Trvalo užíva lieky proti bolesti ako aj ďalšie lieky a liečebné procedúry na zmiernenie pretrvávajúceho zlého a zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Má trvalo poškodený imunitný systém po viacročnom užívaní antibiotík, takže je stálym pacientom imunologickej ambulancie, kde musel podstúpiť imunomodulačnú liečbu. Argumentáciu odporcu o minimálnej ujme na aktívnom živote v súvislosti so spochybňovaním športových aktivít označil za neetickú a neakceptovateľnú, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 N. XXX/XXXX, zo dňa 29.10.2009. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. na pojednávaniach, na ktorých zopakoval a doplnil dokazovanie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť GOODWILL, spol. s r.o., bola prevádzateľom motorového vozidla, v súvislosti s prevádzkou ktorého vznikla navrhovateľovi pri dopravnej nehode dňa 3.9.1999 škoda na zdraví. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou založenou na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Na tomto základe prevádzateľ nesie riziko vyplývajúce zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravného prostriedku. Vznik škody na zdraví u navrhovateľa a rovnako ako zodpovednosť uvedenej spoločnosti za vzniknutú škodu (ako iného prevádzateľa motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v konaní nebola sporná. Nakoľko spoločnosť GOODWILL, spol. s r.o., bola dňa 28.1.2008 vymazaná z obchodného registra, mal navrhovateľ v zmysle § 3 ods. 4 vyhl. č. 423/1991 Zb. právo na náhradu uplatnenej škody priamo voči odporcovi (po zániku právnickej osoby má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť za poisteného, keby právnická osoba nezanikla). Na základe uvedeného bola argumentácia súdu prvého stupňa ustanoveniami § 7 ods. 1 veta druhá a § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. nadbytočnou (keď vo vzťahu k § 7 ods. 1 veta druhá vyhl. č. 423/1991 Zb. aj samotný súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by pôvodne žalovaný odporca nesúhlasil, aby sa plnilo navrhovateľovi); odvolací súd však k odvolacej námietke týkajúcej sa tejto argumentácie poznamenáva, že bola použitá v súvislosti s vyhodnotením neprijateľnosti obrany odporcu týkajúcej sa jeho nesplnomocnenia pôvodne žalovaným odporcom na plnenie navrhovateľovi. Vo vzťahu k aplikácii § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. odvolací súd zhodne ako v uznesení č.k. XCo/XX/XXXX-XXX, zo dňa 31.5.2010, uvádza, že predmetom konania je mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia môže v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. zvýšiť len súd. Do rozhodnutia súdu tak nie je zrejmá výška plnenia a nemožno preto skonštatovať, že by odporca odmietol v zmysle § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. priame plnenie navrhovateľovi. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ako dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Vyhláška č. 32/1965 Zb. upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Lekár podávajúci posudok o bolestnom ohodnotí v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (časť A. bod I. ods. 2 prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb.) poškodenie na zdraví počtom bodov podľa stanovených sadzieb (časť B. bod I. prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb.). Ak sú dané dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, hodnotenie základnej sadzby zvýši (podľa ods. 7 najviac na dvojnásobok základnej sadzby). Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného. Takéto základné bodové ohodnotenie bolestného je potom základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať len súd podľa kritérií uvedených v § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. (rovnako napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 61/2007, zo dňa 28.2.2008 a sp. zn. 3 Cdo 149/2007, zo dňa 27.11.2008). Na uvedenom základe je nedôvodná odvolacia námietka odporcu v súvislosti s možnosťou mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť vychádzajúc z bodového ohodnotenia bolestného pred jeho zvýšením lekárom. Dôvody umožňujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností, ktoré sú vymedzené v ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, najmä ak ani lekárom navrhnuté zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. I keď ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady za bolesť je v konkrétne posudzovanej veci primerané, úvaha súdu tu ale nie je celkom neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo určuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného a pre vznik nároku na jej zvýšenie, stanovuje zároveň hľadiská, ktoré treba zohľadňovať. Vzájomnou nadväznosťou a kombináciou týchto hľadísk je potom usmerňovaná úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V posudku MUDr. U. Š. o bolestnom zo dňa 29.6.2007 bolo zvýšené odškodnenie na dvojnásobok základnej sadzby pre súbeh dôvodov, bolestivejší spôsob liečby, opakované hospitalizácie, opakované operácie, opakované infúzie a pridruženú infekciu. Už z množstva uvedených dôvodov je zrejmé, že lekárom využité dvojnásobné navýšenie základnej sadzby nie je postačujúce na primerané zmiernenie následkov navrhovateľa. Zohľadnená navyše nebola ani celková doba liečenia a v rámci bolestivejšieho spôsobu liečby pri dvojnásobnom zvýšení základnej sadzby nemohli byť zohľadnené všetky bolesti pri liečbe vytrpené. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti ohľadom skutočnosti, že incízia (chirurgický rez tkanivom), vykonávaná v dňoch 31.12.1999, 15.2.2000, 24.2.2000, či exkochleácia (vyškrabanie, odstránenie chorobného tkaniva ostrým predmetom), vykonávaná v dňoch 4.8.2000, 11.8.2000, 25.8.2000, 8.9.2000, 22.9.2000, 29.9.2000, 6.10.2000, 18.2.2000, 22.2.2000, 25.2.2000, 28.2.2000, 1.3.2000, 3.3.2000, 13.3.2000, 20.10.2000, 27.10.2000, 3.11.2000, 15.12.2000, 18.12.2000, 20.12.2000, 22.12.2000, ktoré teda boli v rámci liečebného procesu vykonávané niekoľko mesiacov a ktoré sú zaznamenané v lekárskych správach, predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Navrhovateľ vo výpovedi doplnenej pred odvolacím súdom opísal priebeh všetkých troch operácií (pri prvej operácii bola snaha o vrátenie úlomkov kostí na miesto, kosti boli zošroubované; pri druhej operácii bola kosť nanovo zlomená a daná na správne miesto, cez rozvŕtané koleno bol vložený klin až dole; pri tretej operácii bol vybraný klin z kosti, boli vybrané šrouby a celá kosť bola zvnútra prevŕtaná), ktorý korešponduje so založenou zdravotnou dokumentáciou. Uviedol, že po všetkých operáciách mu bol odsávaný hnis z rany, sekréty a krv, čo bolo opäť preukázané aj zdravotnou dokumentáciou. V konaní nebola rozporovaná skutočnosť, že v súvislosti s bolesťami spôsobenými poškodením na zdraví pri dopravnej nehode, jeho opisovaným liečením a odstraňovaním jeho následkov, navrhovateľ užíval a užíva lieky a že ide o dlhodobý stav. Bolesti prežívané navrhovateľom bezprostredne po úraze a dlhodobo v priebehu liečenia tak boli bolesťami odôvodňujúcimi mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť. Nakoľko v odvolacom konaní neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné skonštatovať neprimeranosť 30 násobného zvýšenia náhrady vykonanej súdom prvého stupňa, je napadnutý rozsudok v tejto časti vecne správny, keď uvedené zvýšenie dostatočne vystihuje povahu individuálnych dôvodov, ktoré v predmetnej veci treba považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom so zreteľom na intenzitu bolestí vytrpených navrhovateľom a vzhľadom na dlhý čas ich prežívania považuje odvolací súd uvedené zvýšenie za primerané. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a konkrétne na základe čoho sa odškodnenie priznáva. Pojem sťaženie spoločenského uplatnenia nedefinuje ani vyhl. č. 32/1965 Zb., ktorú bolo potrebné na daný prípad aplikovať. Obsah pojmu sťaženie spoločenského uplatnenia však možno vyvodiť z § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. Podľa tohto ustanovenia sa sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe je pod sťažením spoločenského uplatnenia potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom a plnohodnotnom osobnom a rodinnom živote, sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby budúceho povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania, alebo obmedzenie či vylúčenie účasti poškodeného na spoločenskom, kultúrnom a športovom živote. Súd je v konaní o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia povinný vždy skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody a aké sú tieto predpoklady a možnosti poškodeného po poškodení jeho zdravia. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť v každom prípade primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Primeranú výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje súd v nadväznosti na výsledky obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Vyhláška č. 32/1965 Zb. pripúšťa možnosť, že vzhľadom na individuálne okolnosti môže byť v určitých prípadoch odškodnenie podľa § 6 ods. 1 nepostačujúce - dostatočne nevyjadrujúce mieru sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného. V § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. sa preto uvádza, že suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd teda, po zistení, že základné odškodnenie v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v dostatočnej miere nevystihuje stupeň sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného vyplývajúci z poškodenia jeho zdravia, môže sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýšiť, pričom hornú hranicu zvýšenia predstavuje dvojnásobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov (viď § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. predpokladá existenciu prípadov, kedy ani (zvýšené) odškodnenie v zmysle § 6 ods. 2 tejto vyhlášky nevyjadruje celú šírku poškodenia zdravia a jeho následkov. Uvádza preto, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. je právnou normou s abstraktnou hypotézou; jej hypotéza nie je určená priamo v právnom predpise, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, aké zvýšenie náhrady je v tej - ktorej veci primerané. I keď podľa tohto ustanovenia môže súd odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (pričom nie je stanovená horná hranica takéhoto zvýšenia), úvaha súdu v tomto smere nie je neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo určil predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a pre vznik nároku na jej zvýšenie, stanovil zároveň hľadiská, ktoré treba zohľadňovať. Úvahu o splnení podmienok pre zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. musí súd vždy náležite vysvetliť. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2008, zo dňa 29.10.2009). Navrhovateľ v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, bol a naďalej je obmedzený v mnohých oblastiach života. V čase dopravnej nehody mal navrhovateľ 22 rokov, t.j. bol v mladom veku rozhodujúcim pre smerovanie jeho života v dlhodobých perspektívach. Nepochybne došlo k zásahu do jeho možnosti voľby povolania. Aj keď v konaní nebolo preukázané vylúčenie navrhovateľa z pracovného uplatnenia, resp. bolo preukázané, že navrhovateľ je v rámci svojich možností a schopností pracovne činný (v období po nehode spoločník, konateľ, prípadne i zamestnanec PRESSBURG GASTRO, s.r.o., OPTEC, s.r.o., AMICITIA, s.r.o., Wigmore s.r.o., JVM group, s.r.o., IRF s.r.o., WHY NOT ADVERTISING s.r.o., QPQ s.r.o.) je bez akýchkoľvek pochybností vylúčený z povolaní spojených s vyšším fyzickým nasadením (keď podľa MUDr. U. Š. nie je akceptovateľné zaťaženie postihnutej dolnej končatiny akoukoľvek aktivitou). Navrhovateľ bol od 1.8.1998, t.j. aj v čase dopravnej nehody, zamestnaný v Štatistickom úrade Slovenskej republiky na pozícii vrchný referent odboru informatiky, registrov a informačných služieb, oddelenia technicko- systémového zabezpečenia prevádzky, pričom jeho pracovný pomer bol skočený v zmysle § 161 ods. 1 písm. d) zákona č. 312/2001 Z.z. (podľa ktorého pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002, ak odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu) dňom 30.9.2002. K dôvodu uvedeného spôsobu skončenia pracovného pomeru sa vyjadril navrhovateľ pred odvolacím súdom s tým, že išlo o účelový spôsob, v dôsledku ktorého získal peniaze, ktoré vynaložil na liečbu. Uvedený spôsob skončenia pracovného pomeru nepreukazuje priamo súvislosť medzi zdravotnými následkami navrhovateľa a nemožnosťou vykonávať prácu na danej pozícii, ako správne uvádzal odporca. Vychádzajúc z popisu pracovnej funkcie navrhovateľa (tento sa v spise nachádza a bol súdom prvého stupňa ako dôkaz vykonaný; nedôvodná je preto odvolacia námietka, že súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na jeho vyžiadanie od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa), podľa ktorého medzi jeho povinnosti patrilo o.i. zúčastňovanie sa na základnej údržbe, jednoduchších opravách a diagnostike chýb PC a vo všeobecnosti plnenie pracovných úloh prikázaných v súlade s dohodnutým obsahom pracovnej zmluvy, z výpovede navrhovateľa a zo záveru MUDr. U. Š. však odvolací súd mal za preukázanú pravdivosť tvrdení uvedených v čestných vyhláseniach Ing. U. B. a Ing. P. T. zo dňa 24.5.2011. Ing. U. B. ako vedúci odboru informatiky, registrov a informačných služieb v ňom uviedol, že pracovná náplň navrhovateľa zahŕňala i premiestňovanie a inštaláciu počítačov a tlačiarní, zapájanie počítačov do počítačovej siete a servis počítačov, prípravu a presun výpočtovej techniky mimo sídla zamestnávateľa; neoddeliteľnou súčasťou náplne navrhovateľa tak bola aj fyzická aktivita; navrhovateľ po nehode nemohol plnohodnotne vykonávať prácu a jeho pracovný pomer bol vzhľadom na jeho zdravotný stav a na možnosť vyplatenia odstupného ukončený podľa § 161 ods. 1 písm. d) zákona č. 312/2001 Z.z. Ing. P. T. ako vedúci oddelenia organizačnej štatistiky a klasifikácií (a priamy nadriadený navrhovateľa) vo svojom čestnom vyhlásení uviedol totožné skutočnosti. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že zdravotné následky neumožnili navrhovateľovi naďalej pôsobiť na zastávanej pracovnej pozícii a neumožňujú mu pôsobenie na pozícii obdobnej, resp. s obdobnou pracovnou náplňou; to všetko pri síce gymnaziálnom vzdelaní, avšak s maturitnou skúškou aj z informatiky. Bez akýchkoľvek pochýb je takmer úplné vylúčenie navrhovateľa zo športových aktivít. Svedkovia Ing. L. I.Á. R. U.. U. M., ktorí sa s navrhovateľom poznajú od detstva, vo výpovedi totožne s navrhovateľom uviedli značný rozsah športových aktivít navrhovateľa pred dopravnou nehodou s tým, že po nehode musel navrhovateľ prestať športovať. Potvrdili, že navrhovateľ sa venoval kanoistike; preukázanie jej vrcholovej úrovne nebolo pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nevyhnutné (navrhovateľ vrcholovú úroveň nepreukázal). Ak podľa navrhovateľa kanoistický klub zanikol, nebolo zo strany súdu prvého stupňa možné vyžiadať z neho údaje, ktoré označil odporca v podanom odvolaní. Vychádzajúc zo záverov horeuvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posudzoval ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd spôsob života navrhovateľa pred poškodením zdravia s ohľadom na navrhovateľa ako individuálneho poškodeného, ktorý v danom čase viedol tzv. bežný aktívny život mladého človeka, a to aj v športe, ktorému sa venoval takmer denne (čo potvrdili vo výpovediach svedkovia Ľ. V.Á., C.. L. I. R. U.. U. M.). Pri neakceptovaní zaťaženia postihnutej dolnej končatiny akoukoľvek aktivitou je potom možné uzavrieť, že ak sa navrhovateľ pred nehodou aktívne venoval športu, po nehode je z týchto aktivít takmer úplne vylúčený. Preukázané duševné poruchy zase ovplyvňujú okrem pracovného uplatnenia i spoločenský a rodinný život navrhovateľa. Zmenu osobnosti u navrhovateľa opísali vo výpovediach okrem samotného navrhovateľa (že pred nehodou bol vyrovnaný, šťastný, pričom po nej sa nemôže dostať do pohody, nevyhľadáva kontakt s ľuďmi, ako človek sa zmenil) svedkovia Ľ. V. (že navrhovateľ sa uzavrel do seba, ostal osamelý), Ing. L. I. (že nehoda mala podstatný vplyv na život navrhovateľa, ktorý sa pred nehodou venoval športu, zábave, životu ako takému a po nehode sa utiahol) a Mgr. Milan Kozáčik (že po nehode sa navrhovateľ stal apatický, vyhýba sa stretnutiam). Je nesporné, že takáto zmena vplýva aj na partnerský život, t.j. na schopnosť nadviazať a dlhodobejšie udržať partnerský vzťah. Navrhovateľ je v dôsledku uvedeného výrazne obmedzený aj v celom rade osobných aktivít. Trvalé následky dopravnej nehody teda preukázateľne zasahujú do všetkých oblastí života navrhovateľa. Charakter zranení vyžaduje trvalú rehabilitáciu, pričom prognóza je nepriaznivá v zmysle postupnej progresie degeneratívnych zmien, ktoré v budúcnosti môžu vyvolať ďalšiu chirurgickú liečbu - náhradu kĺbu. MUDr. Š. v lekárskej správe zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že u navrhovateľa ide o stav trvalý s tendenciou k progresii degeneratívnych poúrazových zmien, pričom stav si vyžaduje trvalé sledovanie ortopédom, chondroprotektivitu a rehabilitáciu, s nepriaznivou prognózou. Redukovaná hybnosť v kolene a výrazne redukovaná hybnosť v členku za prítomnosti opuchu nohy, konštatované v uvedenej lekárskej správe a opísané i vo výpovedi navrhovateľa pred odvolacím súdom, nepochybne taktiež negatívne ovplyvňujú život navrhovateľa. Následky dopravnej nehody tak budú navrhovateľa sprevádzať celý život. Na uvedenom základe právny záver súdu prvého stupňa o tom, že v predmetnej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nemal odvolací súd dôvod spochybniť ani po doplnení či zopakovaní dokazovania. Úvahy súdu prvého stupňa neboli totiž zjavne neprimerané, ale zodpovedali zisteným skutočnostiam. Z hľadiska výšky priznanej náhrady rovnako nebolo možné spochybniť ani záver o opodstatnenosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 30 - násobok. Celková výška priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je tak proporcionálna vo vzťahu k utrpeným trvalým následkom poškodenia zdravia. Odporca v odvolaní namietol, že výpovede svedkov Ľ. V., C.. L. I. R. U.. U. M. (ktorí aj podľa samotného odporcu potvrdili zdravotné problémy a zmenu v správaní navrhovateľa), z ktorých súd prvého stupňa vychádzal, sú evidentne subjektívne a ovplyvnené blízkym vzťahom. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, kto iný by mohol vypovedať ohľadom skutočností, na preukázanie ktorých navrhovateľov navrhol týchto svedkov, ak nie blízka osoba a kamaráti. Iba títo navrhovateľa poznajú dlhodobo a vedeli porovnať aktivity a osobu navrhovateľa pred a po nehode. Samotná skutočnosť, že svedok je blízkou osobou alebo kamarátom navrhovateľa, nemá bez ďalšieho vplyv na vierohodnosť jeho výpovede; túto skutočnosť je však súd povinný vziať do úvahy pri hodnotení tejto výpovede. V predmetnej veci, keď obsah výpovedí uvedených svedkov korešponduje s obsahom výpovede navrhovateľa i dôkazmi ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa, súd prvého stupňa správne vychádzal pri rozhodovaní aj z uvedených výpovedí. Odporca pri nespochybnení skutočností uvádzaných svedkami uviedol, že súd prvého stupňa si ich tvrdenia osvojil bez snahy zistiť objektívny stav fyzického a psychického stavu navrhovateľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa založenú v spise a na posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorých nedostatok objektívnosti odporca nenamietal; vo vzťahu k nim nenamietal žiadne skutočnosti, t.j. ani pravdivosť záverov v nich uvedených. Ak potom výpovede svedkov korešpondujú s týmito listinami, niet dôvodu namietať nedostatok snahy súdu prvého stupňa zistiť objektívny stav fyzického a psychického stavu navrhovateľa; tento totiž vyplýva zo založených listín. Pri nespochybnení údajov vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie a pri nespochybnení posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia postupoval súd prvého stupňa správne a v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keď nevykonal odporcom navrhované ustanovenie znalca na posúdenie miery sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, jeho zdravotného stavu pred a po nehode a na stanovenie, kedy došlo k ustáleniu jeho zdravotného stavu. Posudok o bolestnom i sťažení spoločenského uplatnenia podáva ošetrujúci lekár, pričom o jeho vydanie môže požiadať aj poškodený (§ 8 vyhl. č. 32/1965 Zb.); posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený (§ 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Nie je teda potrebné či nevyhnutné, aby na zodpovedanie otázok uvedených odporcom bol bez ďalšieho ustanovený znalec. V tejto súvislosti je potom nedôvodný i poukaz odporcu v závere odvolania, že súd prvého stupňa pri hodnotení rozsahu navrhovateľovho zranenia vychádzal iba z lekárskych posudkov vypracovaných na objednávku navrhovateľa a ním aj predložených; samotný zástupca odporcu pritom na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 4.12.2014 uviedol, že zranenia navrhovateľa nenamieta. Vo vzťahu k namietanému spoluzavineniu navrhovateľa a potrebe aplikácie § 441 Občianskeho zákonníka odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na závery súdu prvého stupňa v tejto súvislosti. Na strane poškodeného musia byť dané pre možnosť aplikácie uvedeného ustanovenia všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti, škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a príp. i zavinenie. Pri pomernom rozdelení škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcom. Vychádza sa pritom z miery zavinenie každého z nich a zvažujú sa všetky príčiny vedúce ku škode. Rovnako ako u škodcu možno u poškodeného brať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Musí ísť pritom o také konanie, ktoré je vo vzťahu príčinnej súvislosti so vznikom škody. V predmetnej veci však súd prvého stupňa vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 15.3.2001, správne uzavrel, že jedinou príčinou dopravnej nehody a tým aj vzniku škody na zdraví navrhovateľa bola zlá jazda vodiča motorového vozidla, ktorý porušil povinnosť stanovenú v § 7 ods. 1 zákona č. 315/1998 Z.z.; práve v dôsledku porušenia tejto povinnosti spôsobil vodič motorového vozidla ťažkú ujmu na zdraví navrhovateľa. Na uvedenom základe nebolo možné v predmetnej veci aplikovať § 441 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.