Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/166/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1101899557 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1101899557.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Jozef Tudor, Záborské 130, 082 53 Petrovany, IČO: 30 290 864, zast. JUDr. Bernard Medár LL.D., advokát, ul. Dubová 4, 066 01 Humenné, proti odporcom: 1. Tatra-Leasing, s.r.o., Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 31 326 552, zast. Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, IČO: 36 862 282, 2. Motor-Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35 828 153, 3. Motor-Car Bratislava, spol. s r.o., Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35 828 161, o určenie, že právne úkony, a to leasingová zmluva č. 103435 zo dňa 06.08.1998, kúpna zmluva č. 1858000058 zo dňa 25.05.1998 je neplatná, a vydania bezdôvodného obohatenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/258/2001-479 zo dňa 7.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/258/2001-479 zo dňa 7.4.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 4.8.2001 doručenou súdu mailom dňa 6.8.2001 a dňa 08.08.2001 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi o určenie, že právny úkon - Leasingová zmluva č. 103435 zo dňa 6.8.1998, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade je neplatná z dôvodu absolútnej i relatívnej neplatnosti. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.8.1998 uzatvoril s odporcom v prvom rade, ako leasingovým prenajímateľom, Leasingovú zmluvu č.103435, predmetom ktorej bol finančný leasing na predmet leasingu - úžitkový automobil zn. Mercedes - Benz ATEGO 1017/48, č. podvozku: WDB 970047 1K 348409, č. motora: 904911 00 053391. Dobu trvania leasingu si dohodli v leasingovej zmluve na 36 mesiacov. Jej súčasťou bola v článku IV. dohoda o splátkach, ktorou si dohodli výšku mesačných leasingových splátok po dobu trvania leasingu. Navrhovateľ bol povinný zaplatiť dvanásť leasingových splátok štvrťročne, vždy do prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca vo výške 9.025,90 DEM. Navrhovateľ uviedol, že návrh akceptoval, neskoršie s dôvodu poistnej udalosti zo dňa 27.8.2000 svojim podaním z roku 2001 odstúpil. Leasingovú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pretože túto nepodpísali na to oprávnené osoby v súlade § 13 ods.1, 4 a § 14 ods. 5 Obch. zák., keď pri podpise prokuristu na leasingovej zmluve chýba označenie, že ide o podpis prokuristu, teda leasingová zmluva je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Ďalej navrhovateľ uviedol, že utrpel škodu veľkého rozsahu v dôsledku toho, že odporca v 1. rade uzavrel predmetný zmluvný vzťah neplatne, a to škodu na ušlom zisku viac ako 1,5 mil. Sk, ďalej mu vznikol nárok na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy vo výške viac ako 2.000.000,- Sk a nárok na ďalšiu škodu vo výške viac ako 800.000,- Sk, pretože odporca v 1. rade neoprávnene a bezdôvodne nedal súhlas k uvoľneniu poistného plnenia v prospech navrhovateľa, resp. autoservisu a tým navrhovateľa neoprávnene diskriminoval a poškodil v obchodnom styku na relevantnom trhu. Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení k tomuto návrhu doručenom súdu dňa 5.9.2005 uviedol, že má za to, že zmluva dostatočne určuje predmet záväzkov medzi účastníkmi a jej ustanovenia sú, pokiaľ ide o úpravu vzájomných práv zmluvných strán, veľmi podrobné. Ďalej uviedol, že v čl. V ods. 3 účastníci zmluvy zhodne prehlásili, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú. Za odporcu ako poskytovateľa leasingu predmetnú zmluvu podpisoval Mag. Johann Höfler a prokurista spoločnosti Ing. Igor Horváth. V čl. I leasingovej zmluvy sú označení konateľ a prokurista menom, priezviskom ako aj funkciou ako štatutárny orgán spoločnosti. V prípade prokuristu Ing. Igora Horvátha išlo súčasne o vedúceho obchodného úseku spoločnosti podľa jeho pracovnoprávneho zaradenia v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka ako osoby poverenej činnosťou obchodného vedúceho spoločnosti na podpis leasingovej zmluvy. Ďalej uviedol, že úkony, ako sú podpisy leasingových zmlúv, sa vykonávajú obvykle a pravidelne, sú podstatným ťažiskom činnosti a hlavným predmetom činnosti spoločnosti. V prílohe svojho vyjadrenia odporca pripojil kópiu pracovnej zmluvy Ing. Igora Horvátha uzatvorenej dňa 27.3.1997 a dohodu č. 1 o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.4.1999. Na základe týchto skutočností navrhol, aby žalobný návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Odporca v 1. rade tiež namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určovacej žalobe, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si vzájomnou žalobou v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 28Cb/62/2002 uplatnil zaplatenie sumy vo výške 2.125.647,20 Sk titulom vrátenia zaplatených leasingových splátok pre neplatnosť leasingovej zmluvy a titulom náhrady škody 2.300.000,- Sk a 4.425.647,20 Sk a vyslovil názor, že žalobou spôsobilou na ochranu práv navrhovateľa je žaloba na plnenie, pričom otázka platnosti leasingovej zmluvy je riešená ako predbežná otázka v spore, v ktorom si navrhovateľ uplatnil nárok podľa ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p., a to najmä v súvislosti so skutočnosťou, že navrhovateľ namieta absolútnu neplatnosť leasingovej zmluvy, na ktorú súd prihliada ex offo. Súd uznesením zo dňa 1.4.2008 pripustil, aby do konania vstúpili ďalší účastníci konania, a to odporca v 2. rade a odporca v 3. rade. Súd uznesením zo dňa 01.04.2008 pripustil zmenu návrhu tak, že okrem pôvodného nároku sa navrhovateľ domáha aj určenia, že písomný právny úkon právneho predchodcu odporcov v 2. a 3. rade, t.j. spoločnosti Motor-Car Wiesenthal & Co. spol. s. r.o., Polianky 17, Bratislava, IČO: 00 688 215 a odporcu v 1. rade, ako aj navrhovateľa, označený ako kúpna zmluva č. 1858000058 zo dňa 25.05.1998 v znení technickej a cenovej ponuky zo dňa 12.05.1998 a v znení kúpnej zmluvy č. 103435/1 zo dňa 6.8.1998 je neplatná a zaviazať odporcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 52.241,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 6.8.1999 do zaplatenia. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1, § 269 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1, 5 a 6, Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1 a 3, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka a skutočnosti, že navrhovateľ si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil v tomto konaní až podaním zo dňa 23.1.2008 doručeným súdu dňa 28.1.2008, súd dospel k záveru, že tento nárok je premlčaný a preto sa jeho dôvodnosťou, čo do výšky i nároku ďalej nezaoberal. Námietka premlčania bola vznesená na pojednávaní dňa 13.4.2011. Súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný z viacerých dôvodov. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. K určeniu navrhovateľovho právneho záujmu postačí také chovanie odporcu, ktoré nasvedčuje úmyslu odporcu porušiť právo navrhovateľa alebo spôsobiť navrhovateľovi ujmu na jeho právnom postavení. Jedná sa teda o poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľ skôr, než jeho postavenie bolo porušené. Ak už navrhovateľovo právo bolo porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Z tohto dôvodu navrhovateľ taktiež podľa súdu neuniesol dôkazové bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, má naliehavý právny záujem. Navyše platnosť tejto zmluvy bola vyriešená už v inom súdnom konaní. Súd má za to, čím sa taktiež stotožnil s názorom iného senátu ako aj odvolacieho súdu a to Krajského súdu uvedeného v konaní číslo 3Cob/106/2012, že oprávnenie prokuristu ako osobitného zástupcu podnikateľa je účinné zverejnením zápisu do obchodného registra v Obchodnom vestníku. S nedodržaním ustanovenia § 14 ods. 5 Obchodného zákonníka nespája zákon sankciu neplatnosti právneho úkonu vykonaného v mene podnikateľa, teda nie je neplatný právny úkon urobený prokuristom zapísaným v obchodnom registri za spoločnosť, ak je s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, kto úkon uskutočnil a za koho bol právny úkon uskutočnený. V leasingovej zmluve, v jej článku I. sú jasne a zrozumiteľne označené osoby, ktoré konajú za žalobcu, teda menom, priezviskom a funkciou je označený konateľ a prokurista žalobcu. Na poslednej strane zmluvy sú uvedené ich podpisy. Podľa názoru súdu nie je dôvod pre vznik pochybností o tom, kto za žalobcu v tomto prípade konal. Naviac, v súvislosti s uvedeným súd zastáva názor, že nie je v súlade s podstatou štatutárnych orgánov taký spôsob konania, ktorý zväzuje konanie štatutárneho orgánu s podpisovaním prokuristu, teda konateľ spoločnosti nemôže byť vo svojom konaní obmedzený konaním prokuristu, prípadne inej osoby alebo iného orgánu s výnimkou ďalšieho konateľa. Preto by v tomto prípade postačovalo, aby za spoločnosť konal a podpisoval len konateľ spoločnosti. Na námietku navrhovateľa o neurčitosti a nezrozumiteľnosti leasingovej zmluvy ako i kúpnej zmluvy z dôvodu ich neplatnosti, súd konštatoval, že s ohľadom na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je v leasingovej zmluve ako i kúpnej zmluve medzi jej účastníkmi dostatočne určite dohodnutý predmet záväzkov zmluvy. S ohľadom na obsah leasingovej zmluvy, jej článkov I. až V. súd posúdil, že jej účastníci určili obsah svojich záväzkov dostatočne určite a zrozumiteľne, keď sa dohodli na predmete zmluvy, predmete leasingu, dobe trvania zmluvy, výške a splatnosti leasingových splátok, leasingovej cene a v článku III. dojednali podrobne úpravu vzájomných práv a povinností. Súd nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa o neplatnosti kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy pre rozpor s colným zákonom, resp. pre obchádzanie zákona z dôvodu úmyselného a neoprávneného účtovania cla vo výške 10,26% a dovoznej prirážky vo výške 3% žalovanému. Súd zistil, že účastníci, a to žalobca ako kupujúci, žalovaný ako konečný užívateľ a spoločnosť Wiesenthal & Co. spol. s r.o. uzatvorili dňa 6.8.1998 kúpnu zmluvu č. 103435/1, v ktorej sa jasne a zrozumiteľne dohodli a špecifikovali predmet kúpy - motorové vozidlo Mercedes - Benz ATEGO 1017/48, č. podvozku: WDB 970047 1K 348409, č. motora: 904911 00 053391 a kúpnu cenu vo výške 1.671.661,- Sk bez DPH a 2.056.143,00 Sk vrátane DPH. Uvedenú kúpnu cenu vo výške 2.056.143,- Sk vrátane DPH vyúčtovala spoločnosť Wiesenthal & Co. spol. s r.o. ako predávajúci odporcovi v 1. rade, ako kupujúcemu faktúrou č. 78-20580. Faktúra bola teda vystavená na peňažnú sumu vo výške, ktorú účastníci dojednali so spoločnosťou Wiesenthal & Co. spol. s r.o. ako kúpnu cenu za motorové vozidlo. Podľa súdu je tiež nesporné tvrdenie odporcu v 1. rade, že motorové vozidlo ako predmet kúpy sa v čase predaja nachádzalo na území SR a z kúpnej zmluvy nevyplýva, že jej predmetom by mal byť dovoz tohto motorového vozidla do SR, s ktorým by bola spojená povinnosť úhrady cla a colnej prirážky. Kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve sa v prepočte na DEM kurzom dohodnutým v článku IV ods. 2 leasingovej zmluvy, t.j. kurzom 1 DEM = 19.599,- Sk (devíza predaj DEM Tatra banka zo dňa 4.8.1998) stala súčasťou leasingovej zmluvy v jej článku II. ako cena bez DPH: 85.293,20 DEM a cena s DPH 104.910,60 DEM. Teda žalobca a žalovaný sa dohodli na výške kúpnej ceny nielen v kúpnej zmluve ale aj v leasingovej zmluve a to totožne, len táto bola vyjadrená v zmluvách v rozdielnej mene, v slovenských korunách a v nemeckých markách. Zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení platnom v čase uzatvorenia kúpnej a leasingovej zmluvy, žiadnym spôsobom nereguloval stanovenie ceny tohto predmetu kúpy, teda účastníci sa mohli dohodnúť na ľubovoľnej výške kúpnej ceny motorového vozidla, dohoda o kúpnej cene musela len spĺňať všeobecné požiadavky na jej určitosť, čo v prípade dojednania v kúpnej a leasingovej zmluve aj spĺňala. Účastníci sa v čl. III., bodu 4 leasingovej zmluvy dohodli, že dodacie podmienky a technickú špecifikáciu predmetu leasingu uskutoční výlučne prijímateľ leasingu s dodávateľom a poskytovateľ leasingu nepreberá voči prijímateľovi leasingu, ani voči tretím osobám záruku za dodržanie dodacích podmienok dodávateľom. Na základe uvedeného podľa súdu dohodu zmluvných strán v kúpnej zmluve a v leasingovej zmluve o výške kúpnej ceny, ktorú uskutočnili účastníci v rámci svojej zmluvnej voľnosti preferovanej v obchodných záväzkových vzťahoch, nemôže súd posúdiť ako dohodu, ktorá by odporovala zákonu alebo tento obchádzala. Súd teda dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd uviedol, že o trovách konania rozhodne s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku podal navrhovateľ v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a písm. h), t.j. že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ vytkol, že súd prvého stupňa nevykonal navrhovaný a ním predložený dôkaz, a to Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka č. 30290864/1 zo dňa 28.5.1998 a Zmluvu komisné číslo 1858000058 zo dňa 25.5.1998, z ktorej vyplýva, že predpokladá dodávku zo závodu Mercedes-Benz v Nemeckej spolkovej republike, a tým došlo k nesprávnym záverom zo strany súdu prvého stupňa, že motorové vozidlo ako predmet kúpy sa v čase predaja nachádzalo na území SR a z kúpnej zmluvy nevyplýva, že jej predmetom by mal byť dovoz tohto motorového vozidla do SR, s ktorým by bola spojená povinnosť úhrady cla a dovoznej prirážky. Navrhovateľ tiež vytkol, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhovaný dôkaz, a to výsluch odporcov v 2. a 3. rade. Navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou tvrdenie uvedené v napadnutom rozsudku, že zákon o cenách v čase uzatvorenia kúpnej a leasingovej zmluvy žiadnym spôsobom nereguloval stanovenie ceny predmetu kúpy, a teda účastníci sa mohli dohodnúť na ľubovoľnej výške kúpnej ceny, lebo účastníci sa v Zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka č. 30290864/1 zo dňa 28.5.1998 jednoznačne dohodli na predmete budúcej zmluvy o leasingovom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci, ako aj na spôsobe určenia ceny predmetu leasingu, v tomto prípade v súlade so zákonom o cenách. Poukázal na § 589 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a Občianskeho zákonníka, čo je podľa neho daný prípad. Oznámenie zo strany spoločnosti Motor-Car Wiesenthal & Co. spol. s.r.o., právneho predchodcu odporcov v 2. a 3. rade - ako dovozcu a predávajúceho pre odporcu v 1. rade - ako prenajímateľa, o výške obstarávacej ceny predmetu leasingu, v danom prípade faktúrou č. 78-20580 zo dňa 3.8.1998, vo výške 2.056.143,- Sk, odporuje podľa navrhovateľa všeobecne záväznému právnemu predpisu, a to colnému zákonu. Uviedol, že podľa colného zákona základom pre výpočet cla a dovoznej prirážky je kúpna cena pri dovoze po odpočítaní zahraničného DPH, ako to vyplýva z colnej deklarácie na predmetný automobil Mercedes-Benz, kde sú uvedené základ pre výpočet cla a dovoznej prirážky 1.245.316,- Sk, clo 10,26 % 127.770,- Sk a dovozná prirážka 3% 37.360,- Sk, pričom súčet týchto súm spolu s maržou predajcu 65.634,- Sk, predstavuje základ pre výpočet DPH. Celkom je to 1.475.950,- Sk, a nie 1.671.661,- Sk, ako je uvedené v predmetnej faktúre č. 78-20580 zo dňa 3.8.1998. Navrhovateľ vytkol, že jednotlivé dôvody uvedené v napadnutom rozsudku si navzájom protirečia a vylučujú sa s ním uvedenými listinnými dôkazmi, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní predložené a nie všetky dôkazy boli aj súdom vykonané. Súd sa nevysporiadal ani so Znaleckým posudkom č. 2/2012 zo dňa 29.2.2012 vypracovaným znalcom Ing. Slavomírom Pucim, ako ani s výpoveďou tohto znalca na pojednávaní konanom dňa 7.4.2014. Navrhovateľ uviedol, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa sa nezaoberal a náležite nevyhodnotil ním uvedené jednotlivé listinné dôkazy. Navrhovateľ tiež uviedol, že vec rozhodoval vylúčený sudca, nakoľko navrhovateľ opakovane vzniesol námietku predpojatosti konajúcej sudkyne, lebo so zreteľom na jej pomer k zástupkyni odporcu v 1. rade, JUDr. Denisy Cvikovej, ktorá je už teraz sudkyňou, možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Konajúca sudkyňa podľa neho účelovo prispôsobila jednotlivé listinné dôkazy, ďalšie dôkazy predložené navrhovateľom nevykonala, resp. prehliadla ich a v odôvodnení napadnutého rozsudku tieto nebrala do úvahy, následkom čoho nespravodlivo rozhodla. Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa si osvojil tvrdenia odporcu v 1. rade, i keď tieto sú v rozpore s vykonanými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise. Súd podľa neho tiež nesprávne právne posúdil vec, a to v rozpore s § 589 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tiež konštatoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške 52.241,- Sk, t.j. 1.734,08 eur s prísl. nie je premlčaný, keďže odporca v 1. rade získal bezdôvodné obohatenie až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/62/2002-506 zo dňa 1.12.2011, teda dňa 11.6.2013, doručením rozsudku odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/106/2012-592 zo dňa 17.4.2013. Zároveň, uvedený nárok mal súd posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, najmä § 387 a nasl. a tiež § 408, keďže podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa jeho treťou časťou spravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, čo je podľa neho daný prípad. K otázke naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe navrhovateľ uviedol, že v danom prípade jeho ekonomický záujem vlastne predstavuje naliehavý právny záujem. Jeho postavenie bez požadovaného určenia je neisté a nedá sa odstrániť iným právnym prostriedkom len určovacou žalobou. Navrhovateľ tiež uviedol, že cena predmetu leasingu mala byť vo výške 1.751.143,- Sk s DPH a nie vo výške 2.056.143,- Sk, keďže faktúrou č. 78-20580 z 3.8.1998 mu bola fakturovaná suma spolu s DPH po odpočte preddavku vo výške 305.000,- Sk, teda suma k úhrade vo výške 1.751.143,- Sk s DPH. Navrhovateľ poukázal aj na to, že Leasingová zmluva č. 103435 je absolútne neplatná, nakoľko pri uzatváraní tejto zmluvy odporca v 1. rade uviedol navrhovateľa do omylu, resp. využil jeho omyl, pričom v tejto zmluve nebola dohodnutá cena predmetu leasingu a pri jej uzatváraní sa neoprávnene vychádzalo z neplatnej faktúry č. 78-20580, teda aj leasingová zmluva je absolútne neplatná, nakoľko svojim obsahom alebo účelom odporuje colnému zákonu, resp. tento obchádza a prieči sa dobrým mravom. Táto zmluva je podľa neho neplatná aj z dôvodu, že nebola urobená určite a zrozumiteľne, najmä pokiaľ ide o cenu predmetu leasingu, tiež neurčitosť a nezrozumiteľnosť ustanovení na jej prvej strane a nesprávnosť nominálnej hodnoty tzv. leasingového navýšenia vo výške 15.558,37 DM, i keď správna hodnota mala byť podľa navrhovateľa vo výške 10.897,56 DM. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporcovia sa k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 12.1.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 6.8.2001 bola súdu prvého stupňa doručená žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi v 1. rade určenia, že písomný právny úkon odporcu označený Leasingová zmluva č. 103435 zo dňa 6.8.1998 je neplatná. Podaním doručeným súdu, dňa 28.1.2008 navrhovateľ rozšíril okruh účastníkov na strane odporcu o odporcu v 2. a 3. rade a zároveň rozšíril petit návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 1.4.2008 pripustil, aby do konania vstúpili odporcovia v 2. a 3. rade, a uznesením zo dňa 1.4.2008 č.k. 29Cb/258/01 pripustil zmenu návrhu tak, že okrem pôvodného nároku sa navrhovateľ domáhal aj určenia neplatnosti písomného právneho úkonu právneho predchodcu odporcov v 2. a 3. rade a odporcu v 1. rade ako aj navrhovateľa - kúpnej zmluvy č. 1858000058 zo dňa 25.5.1998 v znení technickej a cenovej ponuky zo dňa 12.5.1998 a v znení kúpnej zmluvy č. 103435/1 zo dňa 6.8.1998, ako aj zaviazania odporcov v 1. až v 3. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 52.241,- Sk s úrokom z omeškania 14,25% ročne od 6.8.1999 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Z takto vymedzeného predmetu konania vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil jednak určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ako aj žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na plnenie, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 52.241,- Sk s príslušenstvom správne prihliadol na námietku premlčania, vznesenú odporcom na pojednávaní dňa 13.4.2011 a správne v tejto časti žalobu zamietol, keďže tento nárok bol uplatnený na súde až dňa 28.1.2008, pričom bezdôvodné obohatenie, tak ako to vyplýva zo žaloby (z jej rozšírenia), malo vzniknúť už dňa 6.8.1999. Na vecnú správnosť rozsudku prvostupňového súdu v tejto časti nemá vplyv ani skutočnosť, že súd prvého stupňa posudzoval premlčanie podľa § 107 Obč. zák., hoci mal správne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v danej veci ide o vzťah obchodnoprávny. Hoci právnu úpravu bezdôvodného obohatenia obsahuje Občiansky zákonník a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, na tieto vzťahy nemožno aplikovať aj právnu úpravu premlčania, t.j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 Obč. zák.). V danom prípade treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 389 až 401), čo znamená, že aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obch. zák. Začiatok plynutia premlčacej lehoty, nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa spravuje ustanovením § 391 Obch. zák., pokiaľ Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné. Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák., pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde až dňa 28.1.2008, t.j. nie len po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty podľa § 107 Obč. zák., ale aj po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty podľa § 391 a § 397 Obch. zák., právne posúdenie veci prvostupňovým súdom (v otázke premlčania) nemá vplyv na vecnú správnosť zamietajúceho výroku v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Námietka odvolateľa že, odporca v 1. rade získal bezdôvodné obohatenie až právoplatnosťou rozsudku OS Bratislava I č.k. 28Cb/62/2002-506 zo dňa 1.12.2011, teda dňa 11.6.2013, a že jeho nárok nie je premlčaný, je nedôvodná, keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený v žalobe sa odvíja od kúpnej zmluvy č. 103345/1 zo dňa 6.8.1998, teda nárok sa premlčal 7.8.2002. Navyše, právoplatne priznané plnenie v súdnom konaní 28Cb/62/2002 nepredstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu v 1. rade. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy a náležite nevyhodnotil ním predložené listinné dôkazy a Znalecký posudok č. 2/2012 zo dňa 29.2.2012. Podľa § 80 písm. c). O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je tam naliehavý právny záujem. Preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na žalovanom určení je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby po procesnej stránke a jeho existenciu skúma súd skôr, než preskúma žalobu po vecnej stránke. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľa, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by mala byť tiež zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že odporca uplatňuje proti navrhovateľovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama o sebe naliehavý právny záujem na navrhovateľom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. V danej veci sa navrhovateľ určovacou žalobou domáhal určenia neplatnosti leasingovej zmluvy a kúpnych zmlúv, označených v žalobe, resp. v rozšírení žaloby. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože otázka platnosti leasingovej zmluvy bola už vyriešená v inom súdnom konaní. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporca v 1. rade sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 28Cb/62/2002 domáhal finančného plnenia zaplatenia sumy 12.303,60 Eur s príslušenstvom, majúceho základ v leasingovej zmluve (a kúpnej zmluve), ktorej neplatnosti sa navrhovateľ domáha určovacou žalobou. Otázka platnosti kúpnej a leasingovej zmluvy zo dňa 6.8.2001 bola posudzovaná ako predbežná otázka pri rozhodovaní o uvedenej žalobe na plnenie. Dôkazom je rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/62/2002-506 zo dňa 1.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/106/2012-592 zo dňa 17.4.2013. Z rozsudku 3Cob/106/2012-592 navyše vyplýva, že samotný navrhovateľ sa v konaní 28Cb/62/2002 ako odporca vzájomnou žalobou doručenou dňa 25.2.2002 domáhal peňažného plnenia voči odporcovi v 1. rade (tam navrhovateľovi) vo výške 2.125.647,20 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody na a ušlom zisku si uplatnil sumu 2.300.000,- Sk s príslušenstvom, a to z dôvodu neplatnosti leasingovej zmluvy. Uvedený vzájomný návrh súd v konaní 28Cb/62/2002 vylúčil uznesením zo dňa 31.1.2010 na samostatné konanie kde otázka platnosti leasingovej zmluvy je otázkou prejudiciálnou pri posúdení práva na plnenie. Je teda nepochybné, že otázka platnosti zmlúv už bola vyriešená v inom konaní, a ak by súd v tomto konaní riešil otázku platnosti kúpnej a leasingovej zmluvy, neznamenalo by to pre navrhovateľa odstránenie stavu právnej neistoty, pretože by sa tým nevylúčila možnosť ďalších sporov o peňažné plnenie, hoci z iného právneho dôvodu. Výrok o neplatnosti leasingovej zmluvy by teda nespôsobil úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a preto sa už nezaoberal správnosťou rozsudku súdu prvého stupňa v časti vecného prejednania žaloby. Podľa súdnej judikatúry, nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia návrhu bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť. Odvolací súd sa preto nezaoberal odvolacími námietkami, týkajúcimi sa nedostatočne vykonaného dokazovania a nevyhodnotenia všetkých dôkazov. Na opakovane vznesenú námietku zaujatosti o odvolaní voči sudkyni prvostupňového súdu odvolací súd v zmysle § 15 ods. 3 O.s.p. neprihliadal, pretože námietka nespĺňa náležitosti v zmysle § 15a) O.s.p., a taktiež sa týkala postupu sudcu v konaní podľa § 14 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol a s poukazom na vyššie uvedené rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa spolu s rozhodnutím o trovách prvostupňového konania. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podal odvolanie i proti uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 29Cb/258/2001 zo dňa 25.6.2014, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 303,- Eur, pričom súd prvého stupňa následne uznesením zo dňa 5.8.2014 č.k. 29Cb/258/2001-606 priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, o zrušení uznesenia o poplatkovej povinnosti, ktoré vydal vyšší súdny úradník, rozhodne v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. sudca súdu prvého stupňa, keďže odvolaniu je potrebné v celom rozsahu vyhovieť. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.