Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/96/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899652 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1102899652.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Poisťovňa, a. s., Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, zast. advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o., Velehradská 33, Bratislava, IČO: 35 922 907, proti odporcovi 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 a odporcovi 2/ Y. B., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. XXX/XX, Q., zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom, Zvonárska 8, Košice, vedľajší účastník na strane odporcu 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov v zast.: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, zast.: JUDr. Martin Saloka, advokát, Zvonárska 8, Košice o zaplatenie 834,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 25Cb/254/2002-206 zo dňa 23.5.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/254/2002-206 zo dňa 23.05.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 834,72 Eur od 29.05.2002 do 03.09.2002 t.j. vo výške 36,95 EUR m e n í tak, že v tejto časti návrh z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/254/2002-206 zo dňa 23.05.2013 vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 16,5% ročne zo sumy 834,72 EUR od 29.05.2002 do 19.09.2008, t.j. vo výške 870,14 EUR a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 73,66 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 541,28 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa dňa 29.05.2002 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi 1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 834,72 EUR, príslušenstvo, trovy konania z dôvodu, že navrhovateľ a poistený - J. Y. uzatvorili dňa 05.11.1999 poistnú zmluvu č. 6000037992. Predmetom poistenia bolo osobné motorové vozidlo Fiat Punto, ŠPZ Q. XXXAA. Na základe hlásenia poškodenia vozidla a poistného šetrenia navrhovateľ plnil poistenému dňa 30.06.2000 sumu 23.147,- Sk. Uvedená škoda vznikla prevádzkou vozidla FORD Mondeo ŠPZ Q. XXXAS vo vlastníctve odporcu 2/. Odporca mal povinnosť platiť zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a bol povinný túto poistnú udalosť oznámiť odporcovi 1/. Keďže sa jedná o povinné ručenie zo zákona, je odporca 1/ povinný nahradiť navrhovateľovi takto vzniknutú škodu. Navrhovateľ písomne vyzval odporcu 1/ na plnenie, ten však do podania návrhu tak neurobil. Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz ROB 834/02, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odpor odporca 1/. Odpor odôvodnil skutočnosťou, že odporca 2/ neoznámil vznik poistnej udalosti odporcovi 1/ a preto odporca 1/ nepozná okolnosti vzniku a priebehu dopravnej nehody. Odporca 2/ vo svojom odpore doručenom na súd 16.09.2002 uviedol, že poistnú udalosť riadne nahlásil a mal riadne uzavretú zákonnú poistnú zmluvu s odporcom 1/ a preto má plniť odporca 1/. Návrhom zo dňa 27.09.2010 vzal navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie istiny späť z dôvodu, že odporca 1/ uhradil dňa 19.09.2008 istinu. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.10.2010 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 834,72 EUR a pripustil zmenu petitu návrhu tak, že: odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 1.232,84 EUR a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Rozsudkom súd prvého stupňa dňa 29.9.2011 rozhodol tak, že odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 834,72 EUR od 29.05.2002 do 19.09.2008 a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne zaviazal odporcu 1/ a 2/ nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolali odporca 1/, odporca 2/ a navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob 516/2011 - 173 zo dňa 27.08.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinnosťou súdu I. stupňa bude zisťovať vedomosť navrhovateľa o vzniku majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorý bolo možné natoľko objektívne vyjadriť v peniazoch tak, aby navrhovateľ mohol svoj nárok uplatniť na súde a posúdiť dôvodnosť námietky premlčania vznesenej odporcom 1/ a 2/. Zároveň odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal na § 28 ods. 3 zákona 381/2001 Z.z. podľa, ktorého v prípade vzniku škody do 31.12.2001 práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 01.01.2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. V tomto prípade ide o prechod práv a povinností priamo zo zákona. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 1 ods. 1 vyhlášky 423/1991 Zb. zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3 ods. 1 vyhlášky 423/1991 Zb., § 7 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb., § 10 ods. 1 vyhl. č. 423/1991 Zb., § 28 odsek 3 zákona č. 381/2001 Z.z., § 420 Obč. zák., pričom ustálil, že škodu navrhovateľovi spôsobil odporca 2/ protiprávnym konaním, a to dopravnou nehodou dňa 02.05.2000, ktorú zapríčinil, a teda zodpovedá za škodu, ktorá jeho protiprávnym konaním navrhovateľovi vznikla a to do výšky poistného plnenia, ktoré navrhovateľ vyplatil svojmu poistencovi. Medzi účastníkmi nebola v rámci dokazovania sporná výška spôsobenej škody a po vyhlásení odporcu 2/, kde priznal svoje zavinenie, ani jeho vina. Odporca 1/ dňa 19.09.2008 navrhovateľovi vzniknutú škodu (žalovanú istinu) dobrovoľne zaplatil, v dôsledku čoho bolo konanie v uvedenej časti z dôvodu čiastočného späťvzatia zastavené a súd v rámci dokazovania posudzoval iba nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 29.4.2013 zobral svoj návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 834,72 Eur od 2.5.2000 do 28.5.2002 a v časti úroku z omeškania vo výške 1,1% zo sumy 834,72 Eur od 29.5.2002 do 19.9.2008 späť a preto súd prvého stupňa v tejto časti konanie zastavil. Odporca 1/ v rámci konania vzniesol námietku nedostatku jeho pasívnej legitimácie v predmetnom spore s poukazom na ust. § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd prvého stupňa považoval námietku odporcu 1/ za dôvodnú a dospel k záveru, že odporca 1/ nie je v predmetnom spore pasívne legitimovaný poukazujúc na ust. § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa žalobu voči odporcovi 1/ zamietol. Vo vzťahu k odporcovi 2/ mal súd prvého stupňa za preukázané, že ku škode došlo dopravnou nehodou zavinenou odporcom 2/, čo sám odporca 2/ priznal. V rámci konania odporca 2/ vzniesol námietku premlčania návrhom uplatneného peňažného nároku, ktorý bol na súde podľa jeho názoru uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, pretože navrhovateľ sa dozvedel o škodcovi (osobe, ktorá zodpovedá za škodu) v deň dopravnej nehody a v ten istý deň sa pri vykonanej obhliadke poškodeného vozidla dozvedel navrhovateľ aj o výške škody. Subjektívna premlčacia lehota navrhovateľom uplatneného nároku teda, podľa názoru odporcu 2/, uplynula dňa 02. 05. 2002. Navrhovateľ mal za to, že námietka premlčania vznesená odporcom 2/ je účelová a ničím neopodstatnená. Poukázal na to, že moment vzniku škody, príp. pristavenia motorového vozidla na obhliadku nemôže zakladať vedomosť poškodeného a už vôbec nie navrhovateľa o výške škody. Dokladom preukazujúcim skutočnú výšku škody je likvidačná správa, kedy sa navrhovateľ skutočne dozvedel o výške vzniknutej škody a po ukončení procesu jej likvidácie. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 14.06.2000 a uplynula by 14.06.2002 a návrh bol na súd podaný dňa 29.05.2002, teda včas. Súd prvého stupňa poukázal na § 100 Obč. zák., § 101 Obč. zák., § 106 ods. 1 a 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej premlčacej doby súčasne aj na podmienku uplynutia tejto doby od vedomosti poškodeného o škode, pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený o škode skutočne (teda nie iba predpokladane dozvedel), t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Pojem „dozvedel sa o škode" vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená odporcom 2/ (ale i odporcom 1/) nie je dôvodná. Súd mal za to, že navrhovateľ resp. poistník navrhovateľa, sa o tom, kto zodpovedá za škodu (zodpovednostný subjekt) dozvedel už dňa 02.05.2000, kedy došlo k dopravnej nehode, ku ktorej bola privolaná polícia, ktorá túto nehodu objasnila a určila za vinníka odporcu 2/. V tento istý deň poistník navrhovateľa vyplnil hlásenie poistnej udalosti na motorovom vozidle a toto navrhovateľovi doručil. Pokiaľ však ide o „dozvedenie sa" o škode, teda nadobudnutie vedomosti poškodeného o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby si mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, mal súd za to, že k tomuto došlo až dňa 14.06.2000, kedy bola vyhotovená likvidačná správa, v ktorej bola výška vzniknutej škody vyčíslená v peniazoch. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že subjektívna premlčacia lehota začala navrhovateľovi plynúť dňa 15.06.2000, a teda uplynula dňa 15.06.2002. Nakoľko bola žaloba na súd doručená dňa 29.05.2002, teda pred uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty, považoval súd námietku premlčania za nedôvodnú a nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel a to s poukazom na ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený úrok priznal navrhovateľovi vo výške 16,5% ročne od 29.05.2002 do 19.09.2008. Súd nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa 02.05.2000 do 28.05.2002, nakoľko navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporcu 2/ vyzval na plnenie. Ten sa teda preukázateľne až dňom podania návrhu na súd dozvedel, že navrhovateľ požaduje od nich úhradu vyplateného poistného plnenia za predmetnú poistnú udalosť. Súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania do dňa 19.09.2008, kedy odporca 1/ uhradil dlžnú sumu navrhovateľovi. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 veta prvá O.s.p. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal vedľajší účastník na strane odporcu 2/ a to spol. Slovenská kancelária poisťovateľov v zast.: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, ktorá sa na základe oznámenia o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ zo dňa 24.5.2013 stala vedľajším účastníkom na strane odporcu 2/, keď tento vstup účastníci konania nenamietali. V odôvodnení odvolania vedľajší účastník na strane odporcu 2/ uviedol, že súd prvého stupňa v časti, v ktorej zaviazal odporcu 2/ na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 870,14 eur a k náhrade trov konania vec nesprávne právne posúdil poukazujúc na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Poukázal na ust. § 101 a 106 ods. 1 Obč. zák. a má za to, že navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu škody pred súdom až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty a to z nasledovných dôvodov: K dopravnej nehode došlo dňa 2.5.2000, po objasnení nehody bol za vinníka dopravnej nehody jednoznačne označený odporca 2/. Navrhovateľ sa teda o osobe škodcu preukázateľne dozvedel už dňa 2.5.2000. Dňa 2.5.2000 bolo u navrhovateľa pristavené aj poškodené motorové vozidlo a navrhovateľ vykonal dňa 2.5.2000 obhliadku a zápis poškodení tohto motorového vozidla. V predmetnom zápise sú zachytené všetky poškodenia motorového vozidla, ktoré v priebehu konania neboli nijako spochybňované ani menené, nebola vykonaná žiadna ďalšia doobhliadka motorového vozidla za účelom dodatočného zisťovania rozsahu poškodenia motorového vozidla, teda už ku dňu 2.5.2000 mal navrhovateľ preukázateľne objektívnu vedomosť o rozsahu poškodenia motorového vozidla a teda aj o výške škody. Mal teda objektívnu vedomosť a znalosti, ktoré mu umožňovali vykonať číselný výpočet skutočnej škody. Skutočnosť, že navrhovateľ k výpočtu škody na vozidle pristupoval laxne a likvidačnú správu a výpočet škody vyhotovil až dňa 14.6.2000, teda po až viac ako piatich týždňoch od obhliadky motorového vozidla nemá absolútny žiadny vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej lehoty. Skutočnosť, že navrhovateľ nepristúpil k výpočtu škody na motorovom vozidle ihneď po vykonanej obhliadke ale až po viac ako piatich týždňoch nespôsobuje prerušenie alebo spočívanie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Naopak navrhovateľ mal objektívnu vedomosť o rozsahu poškodenia motorového vozidla už dňa 2.5.2000, preto od tohto dňa začala plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 2.5.2002 a nie až 15.6.2002 ako nesprávne konštatoval súd prvého stupňa. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa dozvedel o škodcovi a škode dňa 2.5.2000 uplynula subjektívna premlčacia lehota dňa 2.5.2002 a keďže navrhovateľ si uplatnil svoj návrh na príslušnom súde až dňa 29.5.2002 urobil tak až 27 dní po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu považuje návrh navrhovateľa za premlčaný a je potrebné ho zamietnuť v celom rozsahu. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť, súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré nevyčíslil. K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ sa dňa 27.11.2013 vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že vedľajší účastník na strane odporcu 2/ uviedol totožnú argumentáciu týkajúcu sa námietky premlčania ako odporca 1/ vo svojich predchádzajúcich podaniach preto považuje navrhovateľ za nehospodárne riešiť opakovane problematiku námietky premlčania, ktorá bola už niekoľkokrát podrobne objasnená. Uviedol, že navrhovateľ sa dozvedel o škode v deň dopravnej nehody dňa 2.5.2000 a v tento istý deň pri vykonanej prehliadke poškodeného motorového vozidla sa dozvedel aj o rozsahu poškodenia vozidla, čo však v žiadnom prípadne nemožno stotožňovať so samotnou výškou škody, keďže vedomosť o poškodených dieloch vozidla automaticky nezakladá aj vedomosť o konkrétnej výške škody spôsobenej poistnou udalosťou. Uviedol, že objektívne mal možnosť vyčísliť škodu spôsobenú poistnou udalosťou, aby sa vylúčilo akékoľvek podozrenie poistných podvodov a iné, musí predchádzať skompletizovanie dokumentácie potrebné k samotnému procesu likvidácie. Pristavenie motorového vozidla na obhliadku za žiadnych okolností nemôže zakladať vedomosť o škode, teda škode ako takej keď táto musí byť minimálne objektívne vyjadriteľná v peniazoch , teda nemôže ísť len o sumu stanovenú odhadom. Odmieta akékoľvek tvrdenia o tom, že by k likvidácii poistnej udalosti pristupoval navrhovateľ laxne, pričom lehotu päť týždňov považuje za úplne štandardný proces bez akéhokoľvek neúmerného predlžovania celej likvidácie. O tom, že v danom prípade navrhovateľ získal vedomosť o škode až dňa 14.6.2000 nespochybniteľne svedčí aj skutočnosť, že táto poistná udalosť bola zlikvidovaná rozpočtom, teda až po výpočte škody rozpočtom uskutočneným navrhovateľom mohol navrhovateľ získať vedomosť o škode aj na výpočet škody rozpočtom potreboval navrhovateľ určitý časový úsek a dokumentáciu týkajúcu sa likvidácie poistnej udalosti. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu celkom vo výške 71,11 eur. Dňa 4.11.2014 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené odvolanie odporcu 2/, Okresnému súdu Bratislava II v Bratislave doručené dňa 4.9.2013, teda v zákonom stanovenej lehote, kedy odporca 2/ podal odvolanie a to vo veci samej (bez bližšej špecifikácie), pričom uviedol, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal otázkou, či navrhovateľ je nositeľom uplatneného práva a či toto právo nie je premlčané. Podľa názoru odporcu 2/ kľúčovou otázkou zostáva zodpovedanie otázky, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, pričom odporca 2/ je toho názoru, že navrhovateľ mal možnosť i schopnosť vypočítať priemernú výšku škody v priebehu niekoľkých hodín za pomoci programu ABAKUS, prostredníctvom ktorého je nie len ustáliť škodu ako predpokladanú ale ako skutočnú škodu a keďže obhliadku poškodeného vozidla vykonal už dňa 2.5.2000, navrhovateľovi nič nebránilo uplatniť si svoj nárok kedykoľvek v lehote plynutia premlčacej lehoty tak, aby otázka premlčateľnosti nároku nebola preskúmavaná. Odporca 2/ má za to, že právo navrhovateľa je premlčané voči odporcovi 2/ a to najneskôr dňa 3.5.2002 a keďže navrhovateľ uplatnil právo voči odporcovi 2/ dňa 29.5.2002 išlo o právo premlčané. Má za to, že súd prvého stupňa otázku premlčania nevyhodnotil správne a považuje v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa tiež za nepreskúmateľné. Uvádza, že súd prvého stupňa vykonal okrem iného dokazovanie likvidačnou správou o poistnom plnení zo dňa 30.6.2000, pričom však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia akcentuje likvidačná správa zo dňa 14.6.2000. Má za to, že rozhodnutie postráda náležitosti upravené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., či bolo právo tohto účastníka teda odporcu 2/ porušené a to práve nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Náhradu trov konania v súvislosti s odvolacím konaním si uplatnil avšak túto nevyčíslil. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa neodvolal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu 2/ ako i odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné v časti zmeniť a to z týchto dôvodov. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania a zistení skutkového stavu vyhodnotil otázku premlčania uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania nesprávne a preto odvolací súd pristúpil k zmene tejto časti napadnutého rozhodnutia, keďže práve otázka premlčania uplatneného úroku z omeškania bola jedinou spornou otázkou pred odvolacím súdom. Účelom inštitútu premlčania je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv, aj snaha predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa, ktorá vznikla v dôsledku prispieť k právnej istote súkromnoprávnym vzťahov. Účelom právnej úpravy úrokov z omeškania je zabezpečenie plnenia včas a sankčná funkcia potrestania dlžníka za porušenie povinností. Preto aj výklad premlčania úrokov z omeškania vychádza zo zachovania rovnováhy plnenia účelu týchto právnych inštitúcií. V danom prípade zostáva sporná otázka - uplatnený nárok na zaplatenie časti úrokov z omeškania v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu 2/ ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ (predtým odporca 1/). V tejto súvislosti odvolací súd zastáva názor, že právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, kedy pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do omeškania s nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť právo na úrok z omeškania ako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká nárok na úrok z omeškania za tento deň zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu porušenia povinnosti, k úroku z omeškania. Súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 101 Obč. zák., podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ďalej súd prvého stupňa správne skonštatoval, že ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej premlčacej doby súčasne aj na podmienku uplynutia tejto doby od vedomosti poškodeného o škode, pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený o škode skutočne, teda nie iba predpokladane dozvedel, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume, s možnosťou jej dodatočného plnenia. Až do tohto momentu súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie správne, avšak následne uvedený výklad ustanovenia § 106 ods. 1 Obč. zák. nesprávne aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne určil začatie plynutia premlčacej lehoty v súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ sa dozvedel o škode, toto nadobudnutie vedomosti poškodeného o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť teda vyčísliť v peniazoch, aby si mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, mal súd prvého stupňa ustálené až dňom 14.6.2000, kedy bola vyhotovená likvidačná správa, v ktorej bola výška vzniknutej škody vyčíslená v peniazoch. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že subjektívna premlčacia lehota začala navrhovateľovi plynúť dňa 15.6.2000 a uplynula 15.6.2002. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 29.5.2002, teda pred uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty považoval súd námietku premlčania za nedôvodnú a nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel. S týmto záverom súdu prvého stupňa t.j. momentom nadobudnutia vedomosti o výške škody v dostatočnej presnej miere odvolací súd nesúhlasí. Odvolací súd má za to, že už dňa 2.5.2000 bolo u navrhovateľa pristavené poškodené motorové vozidlo a navrhovateľ vykonal dňa 2.5.2000 obhliadku a zápis poškodení tohto motorového vozidla. V predmetnom zápise sú zachytené všetky poškodenia motorového vozidla, ktoré v priebehu konania neboli nijako spochybňované ani menené a nebola vykonaná žiadna ďalšia doobhliadka motorového vozidla za účelom dodatočného zisťovania rozsahu poškodenia motorového vozidla. Teda už ku dňu 2.5.2000 mal navrhovateľ preukázateľne objektívnu vedomosť o rozsahu poškodenia motorového vozidla a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. V danom prípade nie je nevyhnutné, aby pre podanie žaloby bolo potrebné poznať rozsah resp. presnú výšku škody, napríklad na základe odborného posudku atď., ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. V danom prípade je navrhovateľ poisťovňou a teda podľa názoru odvolacieho súdu má navrhovateľ možnosť ako i schopnosť vypočítať priemernú výšku škody už v priebehu niekoľkých hodín i za pomoci výpočtovej techniky, ktorou nepochybne disponuje a teda vie ustáliť škodu predpokladanú, približnú, s možnosťou jej dodatočného spresnenia a to bez toho, aby bol závislý na likvidačnej správe, ktorú (jej vypracovanie) nie je žiaden iný účastník konania schopný ovplyvniť. Možnosť vypracovania likvidačnej správy a časový úsek, za ktorý je táto správa vykonaná nemôže byť jednak ovplyvnená inými účastníkmi konania tak ako bolo už vyššie povedané a taktiež nemôže byť na ťarchu druhého účastníka. Likvidácia škôd spôsobených poistnou udalosťou patrí medzi hlavné činnosti poisťovne a v rámci toho je plne vybavená, podľa názoru odvolacieho súdu, softwarovým a iným personálnym vybavením umožňujúcim jej ustálenie škody v čo najkratšom možnom čase. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 834,72 Eur od 29.5.2002 do 3.9.2002 zmenil tak, že v tejto časti návrh zamietol. Tak ako už bolo vyššie uvedené súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil premlčanie uplatnených úrokov z omeškania. Odvolací súd považoval úroky z omeškania za sankciu, ktorá sa premlčuje denne a ustálil, že premlčanie bolo potrebné posudzovať odo dňa 2.5.2000, kedy bola vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla (teda nie od vyhotovenia likvidačnej správy tak ako ustálil súd prvého stupňa). Navrhovateľ však v časti uplatneného úroku z omeškania od 2.5.2000 do 28.5.2002 vzal návrh späť, preto sa ním už v ďalšom nie je potrebné zaoberať. Vzhľadom k tomu, že odporca 2/ t.j. Y. B. sa o podanom návrhu dozvedel až dňa 3.9.2002 a to doručením návrhu spolu s platobným rozkazom, odvolací súd ustálil, že priznaný úrok z omeškania vo výške 16,5% ročne zo sumy 834,72 Eur od 29.5.2002 do 3.9.2002 bol nárok premlčaný a preto pristúpil k zmene tejto časti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ust. § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a v tejto časti návrh ako nedôvodný (premlčaný) zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď odvolanie podané zo strany odporcu 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ bolo len v nepatrnej časti úspešné a rozhodnutie zmenené, s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd vyhodnotil uplatnený úkon právneho zastúpenia navrhovateľa za neúčelne vykonaný, keď odvolací súd dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v podanom vyjadrení nepovažoval za správne, tieto dôvody neakceptoval a preto daný právny úkon navrhovateľovi v odvolacom konaní nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné