Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/404/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105206571 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1105206571.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: J. Q., bytom Q. XX, D., zast. advokátkou JUDr. Danielou Surkošovou, Na hrebienku 16, Bratislava, proti odporcom: 1/ S.. X. Z., J. XX, D., zast. advokátom JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Miletičova 23, Bratislava, 2/ C. H., O.. XXX XXX, XXth O. I.. L., P., O., J., zast. opatrovníčkou S. Č., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava III, 3/ X.. W. F., K.., V. XX, N., 4/ Okresný súd Bratislava II, Drieňová 5, Bratislava, 5/ C. B., Z. XX, N., o vydanie veci eventuálne o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. februára 2014, č.k. 12C 59/2005-118, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania odporkyne 1/ potvrdzuje. Odporkyni 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie proti odporkyniam 1/ a 5/ zastavil, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania vo výške 662,30 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, a odporkyni 5/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka zobrala svoj návrh voči odporkyniam 1/ a 5/ podaním doručeným súdu dňa 25.11.2008 späť. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľky, ktorá zobrala voči odporkyni 1/ svoj návrh späť s odôvodnením, že pravdepodobne neunesie voči nej v konaní dôkazné bremeno, a voči odporkyni 5/ z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie v tomto konaní. Keďže odporkyni 5/ žiadne trovy nevznikli, ich náhradu jej nepriznal. Odporkyni 1/ priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov jej právneho zastúpenia v celkovej výške 662,30 eur za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu, a účasť na pojednávaní dňa 26.11.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci). Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z vyhl. č. 655/2004 Z.z. a základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby určil podľa ust. § 10 ods. 1 vo výške 8.650,- Sk, vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu, ktorou je výška náhrady škody požadovanej navrhovateľkou, teda 381.200,- Sk. K úkonom právnej služby priznal aj režijný paušál, a to 1x 150,- Sk za úkon z roku 2005, a 2x 190,- Sk za dva úkony z roku 2008. Výšku trov právneho zastúpenia odporkyne 1/ v sume 19.952,50,- Sk po prepočítaní konverzným kurzom vyčíslil sumou 662,30 eur. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania odporkyne 1/ podala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie, a navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zmeniť a odporkyni 1/ náhradu trov konania nepriznať. Rozhodnutie o uložení jej povinnosti podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania odporkyni 1/ považovala za nesprávne a nespravodlivé s poukazom na to, že i keď odporkyňa 1/ nebola priamo vecne legitimovaná pri výkone exekúcie vyprataním bytu, mala ako právna zástupkyňa odporkyne 2/ zásadný podiel na nezákonnom spôsobe výkonu exekúcie, keď asistovala protiprávnemu konaniu strán na ňom zúčastnených. Mala za to, že na konanie odporkyne 1/ pri výkone exekúcie mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto konaní prihliadať. Poukázala na to, že i keď proti odporkyni 1/ podala žalobu, hoci sa neskôr ukázala jej pasívna legitimácia ako nepreukázateľná pre nedostatok dôkazov, považovala zodpovednosť odporkyne 1/ za jej škodu ako danú minimálne v morálnej rovine. Namietala tiež, že súd prvého stupňa neprihliadol na jej majetkové pomery, na základe ktorých ju v tomto konaní oslobodil od súdnych poplatkov, pričom rozhodnutie o tom, že by mala ako poberateľka starobného dôchodku nahradiť odporkyni 1/ trovy konania považovala za neprimerane tvrdé. Ňou uvádzané skutočnosti predstavujú podľa jej názoru dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých je možné v zmysle § 150 O.s.p. odporkyni 1/ náhradu trov konania nepriznať. Odporkyňa 1/ sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.02.2005, a následne zmeneným a upresneným, domáhala voči odporcom 1/ až 5/ vydania vecí alebo zaplatenia náhrady škody vo výške 381.200,- Sk. Podaním, doručeným súdu dňa 25.11.2008, zobrala pred začatím konania vo veci samej svoj návrh na začatie konania voči odporkyni 1/ späť, z dôvodu, že voči nej zrejme neunesie dôkazné bremeno. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením pre späťvzatie návrhu konanie voči odporkyni 1/ zastavil, a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania odporkyne 1/. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke správne, keď na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Navrhovateľka nepochybne procesne zavinila zastavenie konania voči odporkyni 1/ tým, že vzala návrh na začatie konania voči nej späť, a je preto podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. povinná odporkyni 1/ nahradiť trovy konania. Odvolací súd poukazuje na to, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia, ako tomu bolo i v posudzovanej veci, bolo potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, či niektorý z účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil, resp. či bol návrh navrhovateľkou vzatý späť pre správanie odporkyne 1/. Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti odporkyne 1/ nahradiť trovy konania pri zastavení konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. je, že navrhovateľka vzala návrh, ktorý bol podaný dôvodne, späť pre správanie odporkyne 1/. Ak takáto situácia nenastala, je navrhovateľka povinná nahradiť trovy konania odporkyni 1/, keďže procesne zavinila zastavenie konania. Súd prvého stupňa potom postupoval správne, keď skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania, a správne ju aj v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 146 ods. 2 O.s.p. vyhodnotil. Pre posúdenie, či navrhovateľka zavinila zastavenie konania, nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý zobrala svoj návrh späť (v tomto prípade z vlastnej vôle po zvážení, že zrejme neunesie v konaní dôkazné bremeno), ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Podľa ustálenej judikatúry totiž platí, že ak navrhovateľka zobrala návrh späť z iného dôvodu ako pre správanie sa odporkyne 1/ v súvislosti s dôvodne podaným návrhom, zavinila z procesného hľadiska zastavenie konania. S argumentáciou navrhovateľky, ktorá v odvolaní žiadala aplikovať na rozhodnutie o trovách konania ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a odporkyni 1/ nepriznať ich náhradu, sa odvolací súd nestotožnil. Dospel totiž k záveru, že ak navrhovateľka za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov právneho zastúpenia odporkyni 1/ považovala morálnu zodpovednosť odporkyne 1/ za vznik jej škody, to, že bola vzhľadom na jej majetkové pomery oslobodená od súdnych poplatkov, ako i poukaz na to, že je poberateľkou starobného dôchodku, nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť. Keďže navrhovateľka žiadny iný dôvod pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. netvrdila, ani odvolací súd žiadny výnimočný dôvod pre aplikáciu tohto ustanovenia nezistil, rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. V tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o úplne výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. totiž neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že navrhovateľka sa z vlastnej vôle rozhodla žalovať odporkyňu 1/, ktorá za účelom obrany v konaní účelne vynaložila trovy, pričom hneď pri prvom úkone (vyjadrení k návrhu) namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Následne sa navrhovateľka opätovne z vlastnej vôle rozhodla odporkyňu 1/ viac nežalovať, a návrh zobrala voči nej späť. Za takéhoto stavu nemôže obstáť argumentácia navrhovateľky o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v údajnej morálnej zodpovednosti odporkyne 1/ za škodu navrhovateľky, nakoľko ide len o subjektívny pocit navrhovateľky, ktorý nemá oporu v predloženom spise ani v žiadnom dôkaze. Naopak, úplne nespravodlivé by bolo rozhodnutie, ktorým by odporkyni 1/, žalovanej navrhovateľkou a počas obdobia troch rokov vystavenej neistote o výsledok konania, nebola priznaná náhrada trov konania. Čo sa týka poukazovania navrhovateľky na to, že bola vzhľadom na jej majetkové pomery oslobodená od súdnych poplatkov, odvolací súd uvádza, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. neznamená súčasne aj zbavenie sa zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania. To znamená, že v prípade, ak účastník konania, ktorý bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, zavinil zastavenie konania, bude za podmienok ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zaviazaný na znášanie náhrady trov konania protistrane. Naviac, rozhodnutie o oslobodení navrhovateľky od súdnych poplatkov bolo vydané pred desiatimi rokmi (v roku 2005), preto ak navrhovateľka svoje aktuálne pomery ničím nepreukázala, považoval odvolací súd jej argumentáciu v tomto smere za nenáležitú. Rovnako navrhovateľka nepreukázala, že je poberateľkou starobného dôchodku, preto odvolací súd na toto jej tvrdenie nemohol prihliadnuť. Možno potom uzavrieť, že výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania vo výške 662,30 eur, je správny. Keďže navrhovateľka v odvolaní nenamietala nesprávnosť výšky odporkyni 1/ priznaných trov, obmedzil sa odvolací súd (viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania) len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti, keď výška priznaných trov je v súlade s počtom vykonaných úkonov právnej služby advokátom a v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania odporkyne 1/ podľa § 219 ods.1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej odporkyni 1/ ich náhradu nepriznal, nakoľko si jej priznanie návrhom neuplatnila. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.