Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/43/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105242362 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1105242362.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Z.. Č.. XX/XXX, L., zastúpená advokátom: JUDr. Milan Kuzma, Floriánska ul. č. 16, Košice, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a. s., IČO: 31 383 408, Karadžičova ul. č. 17, Bratislava, o zaplatenie istiny 4. 173, 44 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. decembra 2014, č. k. 27C/206/2006 - 500, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 4. 173, 44 eur s príslušenstvom. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 797 ods. 2, § 788 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v konaní nebolo vzhľadom aj na závery kontrolného znaleckého posudku jednoznačne preukázané, či k vzniku škody skutočne došlo a nebola ani preukázaná príčinná súvislosť medzi deklarovaným poškodením motorového vozidla a dopravnou nehodou zo dňa 10. februára 2004, z dôvodu ktorého nie je možné udalosť z uvedeného dňa považovať za poistnú udalosť, na základe ktorej by navrhovateľke vznikol nárok na poistné plnenie. Za nedôvodnú posúdil námietku navrhovateľky týkajúcu sa neplatnosti, prípadne neprijateľnosti ustanovenia článku 8 ods. 14 Všeobecných poistných podmienok, keď dospel k záveru, že Všeobecné poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel nie je odchylné od ustanovenia § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko sú jasné, zrozumiteľné a jednoznačné s tým, že navrhovateľkou označenú neprijateľnú podmienku, nemožno považovať za podmienku, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že s poistnými podmienkami sa mala navrhovateľka možnosť oboznámiť pred uzavretím poistnej zmluvy s tým, že v danom článku odporca presne a jednoznačne definoval oprávnenie odmietnuť plniť z poistnej zmluvy a počas platnosti zmluvy uvedené poistné podmienky odporca jednostranne nezmenil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom odporcu v konaní, ktoré mu priznal právo na náhradu trov v sume 99, 58 eur, predstavujúcej zložený preddavok na znalecké dokazovanie. Rozhodnutie o povinnosti navrhovateľky zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu vo výške 781, 54 eur odôvodnil právne ust. § 148 ods. 1 O. s. p. s tým, že uvedená suma predstavuje výdavky za znalečné vo výške 596, 94 eur, zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli znalcovi priznané uznesením zo dňa 12. mája 2014, č. k. 27C/206/2006 - 371, výdavkov za znalečné vo výške 41, 16 eur, zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli znalcovi priznané uznesením zo dňa 14. januára 2008, č. k. 27C/206/2006 - 163, výdavkov za znalečné vo výške 27, 44 eur, zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov, priznané znalcovi uznesením zo dňa 18. marca 2009, č. k. 27C/206/2006 - 174, výdavkov za svedočné vo výške 51, 04 eur, zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli svedkovi priznané uznesením zo dňa 28. mája 2012, č. k. 27C/206/2006 - 259, výdavkov za svedočné vo výške 37, 52 eur, zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré boli svedkovi priznané uznesením zo dňa 21. novembra 2012, č. k. 27C/206/2006 - 300 a výdavkov za svedočné vo výške 27, 44 eur, zaplatené zo štátnych finančných prostriedkov, ktoré bolo svedkovi priznané uznesením zo dňa 21. novembra 2012, č. k. 27C/206/2006 - 301. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania a náhrade trov konania štátu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v sume 151, 05 eur. Poukázala na skutočnosť, že uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 14. novembra 2013, č. k. 27C/206/2006 - 344 bola čiastočne oslobodená od súdnych poplatkov v rozsahu dvoch tretín s tým, že zároveň zaplatila sumu 300 eur, titulom úhrady preddavku na trovy spojené so znaleckým dokazovaním, ktorá predstavuje jednu tretinu nákladov spojených s vypracovaním kontrolného znaleckého posudku Ing. Ladislava Imricha a vytkla prvostupňovému súdu, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko neprihliadol na skutočnosť, že je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v dvoch tretinách a v jednej tretine už trovy štátu zaplatila. Uviedla, že prvostupňový súd jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania bez toho, aby opätovne skúmal jej súčasné majetkové pomery s tým, že je dôchodkyňa a jej finančná situácia jej neumožňuje splniť povinnosť uloženú napadnutým rozsudkom, t. j. uhradiť trovy konania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je nepreskúmateľný a odvolaniu navrhovateľky je potrebné priznať úspech. Podľa § 41 ods. 2 O. s. p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je vykonať posúdenie podania tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli osoby, ktorá úkon robí, avšak to predpokladá, že podanie je dostatočne určité a zrozumiteľné, a to do takej miery, že je možné urobiť záver o tom, čo účastník podaním skutočne sledoval. Z obsahu odvolania navrhovateľky vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa napadla iba v časti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a zároveň povinnosť nahradiť trovy štátu a to napriek tomu, že odvolacím petitom navrhla prvostupňový rozsudok zrušiť alebo zmeniť. Podľa § 140 ods. 1 O. s. p., každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Podľa § 141 ods. 1 O. s. p., súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku (§ 138 O. s. p.), a to aj v prípade, ak je účastník osobne oslobodený alebo ide o konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku (§ 4 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení), aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, ktorý nariadil súd na skutočnosti ním uvedené, alebo ktoré nariadil v jeho záujme. Pri úvahe komu uložiť povinnosť zložiť preddavok môže dôjsť aj k súbehu uvedených dôvodov. V takýchto prípadoch možno zaviazať účastníkov na povinnosť zložiť preddavok pomerne. Pri skúmaní podmienok na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu je dôležité rozlišovať, či došlo k vydaniu rozhodnutia o oslobodení od povinnosti platiť súdny poplatok alebo nie, t. j. pre povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazov je dôležité len to, či účastník, ktorý mal preddavok zložiť, nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Súd totiž nemôže uložiť povinnosť zložiť preddavok účastníkovi konania v prípade, ak by na jeho strane inak boli splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom nie je rozhodujúce, či bolo rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku (alebo jeho časti) súdom rozhodnuté, nakoľko túto otázku musí súd posúdiť ako otázku predbežnú a to skôr ako uloží povinnosť zložiť preddavok. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka zaplatila za návrh súdny poplatok v sume 6. 285,- Sk (208, 62 eur) a na základe povinnosti uloženej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 09. januára 2008, č. k. 27C/206/2006 - 128 zaplatila preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 3. 000,- Sk (99, 58 eur) dňa 24. 01. 2008 (č. l. 137 spisu) a nakoľko uznesením zo dňa 14. novembra 2013, č. k. 27C/206/2006 - 344, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2013, súd prvého stupňa priznal navrhovateľke čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu dvoch tretín, zaplatila znížený preddavok na trovy kontrolného znaleckého dokazovania v sume 300 eur. Podľa § 148 ods. 1 O. s. p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, a to v závislosti na výsledkoch sporového konania avšak iba vtedy, ak účastník konania, ktorému má byť podľa výsledkov konania uložená povinnosť trovy štátu nahradiť, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom nie je významné, či tento účastník konania je od súdnych poplatkov oslobodený rozhodnutím súdu, ale iba to, či na jeho strane sú naplnené materiálne predpoklady pre takéto oslobodenie. V prípade, ak na strane takéhoto účastníka sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku, nie je možné mu uložiť povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov a touto povinnosťou nie je možné zaťažiť ani účastníka, ktorý mal vo veci úspech. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvého stupňa sa obmedzil iba na uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého o náhrade trov konania (§ 142 ods. 1 O. s. p.) a náhrade trov štátu (§ 148 ods. 1 O. s. p.) rozhodol, pričom vecné odôvodnenie aplikácie týchto zákonných ustanovení spočíva iba v tom, že k náhrade trov konania zaviazal navrhovateľku a to napriek tomu, že navrhovateľke bolo v konaní priznané čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3 O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo vec (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania (prvostupňového aj odvolacieho podľa § 224 ods. 3 O. s. p.) a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.