Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/592/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106202120 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106202120.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateliek: 1/ M. V., 2/ E. V., obidve bytom V.. C. XX, F., obidve zast. advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2, Bratislava, proti odporcom: 1/ URBICOM, a. s., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, 3/ K.. F. C., F. J. XX, F., zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Kubalovou, Obchodná 40, Bratislava, o zaplatenie 7.140,01 eur a 871,77 eur s prísl., na odvolanie navrhovateliek 1/ a 2/, ako aj na odvolanie odporcu 1/, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. júna 2014, č. k. 14C/12/2006-275, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27 júna 2014, č. k. 14C/12/2006-275, v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že navrhovateľkám 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľky 1/, ako aj o návrhu navrhovateľky 2/ a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň navrhovateľke 1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa, trovy štátu 37,30 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľky sa v konaní domáhali náhrady škody, v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 20. 1. 2004, na Z. G. U. F., pri ktorej bolo poškodené zdravie navrhovateľky 1/ a v súvislosti s odstraňovaním následkov, vznikla navrhovateľke 2/ vecná škoda. Navrhovateľka 1/ si uplatnila náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.140,01 eur s príslušenstvom a navrhovateľka 2/ sa domáhala náhrady vecnej škody vo výške 871,77 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7. 8. 2012, č. k. 14C/12/2006-169, nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Súdny znalec Y.. C. L., v znaleckom posudku č. 42/2012 zo dňa 15. 11. 2012, ohodnotil bolestné navrhovateľky 1/, v súvislosti s dopravnou nehodou na 337,50 bodov a sťaženie jej spoločenského uplatnenia na 170 bodov. V priebehu konania odporca 2/ dňa 21. 5. 2014 poukázal na účet navrhovateľky 1/ sumu 4.008,65 eur, pozostávajúcu z bolestného 1.344,35 eur (vo výške 2x bodového ohodnotenia), sťaženia spoločenského uplatnenia 1.692,90 eur (vo výške 5x bodového ohodnotenia), ošatného navrhovateľke 1/ vo výške 99,60 eur a vecnej škody navrhovateľky 2/ vo výške 871,80 eur. Navrhovateľke 1/ tak poskytol plnenie celkom vo výške 3.136,85 eur a navrhovateľke 2/ plnenie vo výške 871,80 eur. Na pojednávaní dňa 2. 6. 2014 navrhovateľky zobrali návrh v celom rozsahu späť a odporcovia vyslovili so späťvzatím súhlas. Súd prvého stupňa preto v zmysle § 96 ods. 1 druhá veta O. s. p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., pretože nebolo možné jednoznačne ustáliť, kto zavinil zastavenie konania, keďže odporca 2/ poskytol, na základe znaleckého posudku vypracovaného v konaní, navrhovateľke 1/ čiastočné plnenie a na základe dokladov predložených v konaní navrhovateľke 2/ plnenie v požadovanej výške, pričom navrhovateľky zobrali návrh späť bez uvedenia dôvodu. Súd prvého stupňa z tohto dôvodu žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania štátu predstavujúcich výdavky na znalečné vo výške 37,30 eur, platené zo štátnych finančných prostriedkov, súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a na ich náhradu zaviazal navrhovateľku 1/, pretože znalecký posudok bol vyhotovený za účelom stanovenia výšky ňou uplatňovaného nároku. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie navrhovateľky a napadli ním výrok o náhrade trov konania (3. výrok). Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a odporcu 2/ zaviazal na úhradu trov konania navrhovateľkám 1/ a 2/ vo výške 1.633,03 eur, spoločne a nerozdielne. Poukázali na skutočnosť, že odporca 2/ im v priebehu konania plnil istinu 4.008,65 eur a súčasne aj trovy konania v sume 1.633,03 eur, kvôli čomu vzali návrh späť, pričom ďalšie trovy právneho zastúpenia si v konaní neuplatnili. Konaním odporcu 2/ tak došlo k vyporiadaniu nároku, a teda nebol dôvod pre ďalšie vedenie konania. Navrhovateľky však mali za to, že výrok o trovách konania by mal znieť tak, ako navrhli, pretože v opačnom prípade by odporcovi 2/ vznikla možnosť žiadať už zaplatenú náhradu trov právneho zastúpenia od navrhovateliek späť, ako bezdôvodné obohatenie, na ktoré neexistuje právny titul. Ďalej uviedli, že nesporná výška ich nároku na náhradu škody, bola ustálená až znaleckým posudkom, podaným v priebehu konania s tým, že odporca 2/ podľa tohto posudku aj dobrovoľne plnil. Preto podľa ich názoru nebol dôvod na späťvzatie návrhu v časti rozdielu medzi uplatnenou výškou v návrhu a výškou škody podľa znaleckého posudku. Medzi navrhovateľkami a odporcom 2/ bol nárok na náhradu trov konania posúdený z pohľadu plného úspechu navrhovateliek v konaní, a preto odporca 2/ aj plnil v časti trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Navrhovateľky sa nestotožnili so záverom súdu prvého stupňa, že nie je možné ustáliť, kto zavinil zastavenie konania a aký bol dôvod pre späťvzatie návrhu. Súd prvého stupňa mal podľa nich rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že odporca 2/ mal možnosť dobrovoľne plniť už po vzniku poistnej udalosti, resp. v počiatočných fázach konania na súde a nie až tesne pred ukončením dokazovania, keďže zo znaleckého posudku sa dalo usúdiť, že navrhovateľky dosiahnu v konaní úspech minimálne vo výške vyčíslenej súdnym znalcom. Odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa aj odporca 1/, a to taktiež čo do výroku o náhrade trov konania (3. výrok). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o náhrade trov konania zmenil a priznal mu náhradu trov konania voči navrhovateľkám 1/ a 2/. Konkrétne, aby navrhovateľku 1/ zaviazal na náhradu trov konania odporcu 1/, pozostávajúcich z trov znaleckého dokazovania vo výške 100,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.341,20 eur a navrhovateľku 2/ na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 491,11 eur. Odporca 1/ vytýkal súdu prvého stupňa nesprávnu aplikáciu ust. § 146 ods. 2 O. s. p. Poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. (to znamená, že nevzal späť návrh v dôsledku správania odporcu), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Na základe uvedeného mal odporca 1/ za to, že súd má v rámci rozhodovania o náhrade trov konania spravidla uplatňovať zásadu, že ak dôjde k späťvzatiu návrhu, zaviaže navrhovateľa na náhradu trov konania. Druhá veta § 146 ods. 2 O. s. p. predstavuje len výnimku. Poukázal pritom na skutočnosť, že svojim správaním nedal dôvod na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateliek. Súd prvého stupňa mal preto v zmysle § 146 ods. 2 O. s. p. zaviazať navrhovateľky 1/ a 2/ na náhradu jeho trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru, navrhovateľky spôsobili ostatným účastníkom vznik, ako aj navýšenie, trov konania predložením nedostatočného návrhu a nepredložením dôkazov, preukazujúcich nároky v uplatňovanom rozsahu. Pre prípad, ak by sa odvolací súd s touto argumentáciou odporcu 1/ nestotožnil, navrhol, aby navrhovateľku 1/ zaviazal na náhradu jeho trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 41,58 % z náhrady trov vyčíslených v odvolaní podľa § 146 ods. 2 O. s. p., pretože správanie odporcu 2/ bolo podnetom pre späťvzatie len v rozsahu 29,21 % uplatňovaného návrhu. Vo zvyšku odporca 2/ nedal dôvod pre zastavenie konania. Na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu, mal súd prvého stupňa podľa odporcu 1/ zaviazať navrhovateľku, aj v prípade analogického uplatnenia zásady úspechu, resp. neúspechu. V tejto súvislosti poukázal na rozsah nárokov uplatňovaných navrhovateľkami 1/ a 2/ a rozsah plnenia odporcu 2/ navrhovateľkám. Keďže celkový uplatňovaný nárok navrhovateľky 1/, vrátane úrokov z omeškania, podľa odporcu 1/ predstavoval sumu 10.740,41 eur a odporca 2/ plnil navrhovateľke 1/ sumu vo výške 3.136,85 eur, plnil jej len v rozsahu 29,21 % uplatňovaného nároku. Odporca 1/ neplnil navrhovateľkám v žiadnom rozsahu. Navrhovateľky vzali späť návrh v celom rozsahu a voči všetkým odporcom na základe čiastočného plnenia odporcu 2/. Podľa odporcu 1/ tak z hľadiska § 146 ods. 2 O. s. p. navrhovateľka 1/ spôsobila zastavenie konania, pričom správanie odporcu 2/ bolo dôvodom len pre späťvzatie v rozsahu menej ako 30 % požadovaného plnenia. Vytkol súdu prvého stupňa, že túto skutočnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateliek nevyjadrili. Navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ žiadali, aby odvolací súd toto odvolanie zamietol a vyhovel ich odvolaniu. Tvrdenia odporcu 1/ považovali za účelové a nedôvodné. Poukázali na skutočnosť, že počas konania došlo k dohode medzi nimi a odporcom 2/. Zároveň uviedli, že uplatnený nárok zaväzoval odporcov spoločne a nerozdielne. Ak teda počas konania došlo k dohode a dobrovoľnému plneniu čo len jedným z odporcov, nebol dôvod pre pokračovanie v konaní. Navrhovateľky tak z procesného hľadiska nemali inú možnosť, ako vziať návrh späť. Nesúhlasili ani s tvrdením odporcu 1/, že návrh vzali späť bezdôvodne, keďže vo svojom podaní zo dňa 27. 6. 2014, označenom ako späťvzatie, jednoznačne uviedli, že dôvodom späťvzatia návrhu je skutočnosť, že odporca 2/ im plnil jednak istinu 4.008,65 eur, ako aj trovy konania 1.633,03 eur. Poznamenali, že procesne nemohli inak vyriešiť záver konania, pretože odporcovia 1/ a 3/ nesúhlasili s uzavretím zmieru, hoci už existovalo čiastočné plnenie zo strany odporcu 2/, ktorý plnil i za odporcov 1/ a 3/ v súlade s § 822 a nasl. Obč. zák., spoločne a nerozdielne. Navrhovateľky tiež poukázali na skutočnosť, že odporca 2/, ako poisťovňa, zastupuje odporcov a plní za nich. Jeho správanie preto možno považovať za uznanie nároku a opodstatnenosť nároku navrhovateliek, čo potvrdil aj úhradou trov konania. Mali za to, že celú situáciu v konaní zavinili odporcovia, a preto nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania odporcovi 1/ podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. S poukazom na ust. § 151 O. s. p. taktiež uviedli, že účastník konania je povinný vyčísliť trovy konania najneskôr do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia. Odporca 1/ si túto povinnosť nesplnil, a teda mu jeho nárok, aj keby bol oprávnený, zanikol. Navrhovateľky sa nestotožnili ani s tvrdením, že by boli úspešné len čiastočne. V petite návrhu totiž uviedli len odhadovanú výšku nároku, pretože navrhovateľka 1/ bola v čase jeho podania maloletá a nebol ustálený jej zdravotný stav. Preto bol uplatnený nárok bez viny navrhovateliek upresnený až znaleckým posudkom. V tejto súvislosti navrhovateľky uviedli, že pôvodná suma bola uplatnená v súlade so vtedajšou legislatívnou a súdnou praxou, ktorá uvádzala povinnosť uviesť odhadovanú sumu, inak považovala petit návrhu za neurčitý a nevykonateľný. V bežnej praxi sa potom petit upravoval dispozitívnymi úkonmi v závislosti od výsledkov znaleckého dokazovania, čo však nespôsobovalo závery o neúspešnosti alebo čiastočnom neúspechu navrhovateľov v konaní. Navrhovateľky ďalej namietali vyčíslenie predmetných trov konania odporcu 1/ z dôvodu, že vychádzal z celkovej uplatnenej sumy 7.140,01 eur, hoci sám uviedol, že v konaní mal len čiastočný úspech. V neposlednom rade mali s poukazom na dobré mravy za to, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, vzhľadom na povahu uplatneného nároku - sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné pri ujme na zdraví v danej dobe maloletej účastníčky, ktorá mala v dôsledku dopravnej nehody život sprevádzaný zdravotnými ťažkosťami, ako aj dlhodobo prebiehajúcim súdnym konaním, ktoré ju traumatizovalo a oživovalo jej negatívne spomienky. V závere svojho odvolania navrhovateľky uviedli, že zaplatením trov konania odporcom 2/ za odporcov 1/ a 3/, bol vyjadrený aj úspech v konaní vo výške zistenej súdnym znalcom, a preto nie je ani možné, aby súčasne odporca 2/ uhradil trovy konania navrhovateľkám, z titulu ich úspechu v konaní a súčasne, aby odporca 1/, namiesto ktorého plnil odporca 2/, sa domáhal zaplatenia náhrady trov konania, keď úspech v konaní bol už vyjadrený plnením odporcu 2/. Zastávali názor, že v danej veci ide o situáciu uvedenú v § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie navrhovateliek, ako aj odvolanie odporcu 1/, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prípade, ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, pre nedostatok podmienky konania a pod.), musí sa pri rozhodovaní o trovách konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal návrh na začatie konania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že návrh podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal návrh späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva. Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie sa odporcu (§ 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.). Ide najmä o prípady, keď odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel s navrhovateľom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania návrhu treba posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa. V takomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. V predmetnej právnej veci sa navrhovateľky 1/ a 2/, návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 1. 2006, domáhali zaplatenia sumy 215.100,- Sk (7.140,01 eur) s príslušenstvom navrhovateľke 1/, titulom náhrady škody, spôsobnej dopravnou nehodou (odškodnenie za bolesť a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a ich zvýšenie, skutočná škoda - poškodenie oblečenia pri dopravnej nehode a ošetrení jej následkov) a sumy 26.263,- Sk (871,77 eur) s príslušenstvom navrhovateľke 2/, titulom náhrady skutočnej škody a ušlého zisku, v súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľky 1/, v dôsledku dopravnej nehody a odstraňovaním jeho následkov. Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 27. 6. 2014 zastavil konanie, pretože navrhovateľky 1/ a 2/ na pojednávaní konanom dňa 2. 6. 2014 vzali návrh v celom rozsahu späť a odporcovia nemali k späťvzatiu návrhu námietky. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a ich náhradu žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. V priebehu konania na základe znaleckého posudku č. 42/2012 zo dňa 15. 11. 2012, vypracovaného súdom prvého stupňa, ustanoveným znalcom Y.. C. L., totiž odporca 2/ dňa 21. 5. 2014 poukázal na účet navrhovateľky 1/ plnenie vo výške 4.008,65 eur, pozostávajúce z bolestného po dvojnásobnom zvýšení v sume 1.344,35 eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia po päťnásobnom zvýšení v sume 1.692,90 eur, ošatného v sume 99,60 eur a vedľajších nákladov navrhovateľky 2/ v sume 871,80 eur. Odporca 2/ zároveň dňa 18. 6. 2014 navrhovateľkám zaplatil aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.633,03 eur. Tieto skutočnosti v konaní súhlasne potvrdili odporca 2/ i navrhovateľky. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že navrhovateľky 1/ a 2/ vzali návrh späť pre správanie sa odporcu 2/. Vyplýva to aj z podania navrhovateliek, doručeného súdu prvého stupňa elektronicky dňa 27. 6. 2014, podľa ktorého dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že odporca 2/ vyplatil navrhovateľkám istinu vo výške 4.008,65 eur a tiež trovy konania vo výške 1.633,03 eur. Súd prvého stupňa mal preto správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania, v súvislosti so zastavením konania, aplikovať ust. § 146 ods. 2 O. s. p., pretože zastavenie konania zavinil odporca 2/. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa, rozhodnúť o náhrade trov konania, v zmysle uvedené ustanovenia aj v prípade, ak navrhovateľkám 1/ a 2/ trovy konania nevznikli, resp. tieto už boli odporcom uhradené. Súd prvého stupňa napriek tomu mal právo na náhradu trov konania priznať navrhovateľkám 1/ a 2/, resp. im toto právo nepriznať a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, že už došlo i k zaplateniu trov konania. Vychádzajúc z ust. § 154 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., je pre uznesenie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa o zastavení konania a o náhrade trov konania (t. j. ku dňu 27. 6. 2014), odporca 2/ navrhovateľkám 1/ a 2/ zaplatil náhradu trov konania 1.633,03 eur, pričom samotné navrhovateľky považovali zaplatenú náhradu trov konania za dostatočnú a aj v podanom odvolaní uviedli, že ďalšie trovy právneho zastúpenia si v konaní neuplatnili. Týmto právo navrhovateliek na náhradu trov konania voči odporcovi 2/ zaniklo a odporcu 2/ už nebolo možné zaviazať na náhradu trov konania navrhovateliek. V prípade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ukladajúceho odporcovi 2/ povinnosť nahradiť navrhovateľkám trovy konania, napriek skutočnosti, že túto povinnosť si už odporca 2/ splnil pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, by totiž existoval exekučný titul, tvoriaci podklad exekučného konania a zaväzujúci odporcu 2/ k totožnej povinnosti. Dobrovoľnému splneniu povinnosti nahradiť trovy konania zo strany odporcu zodpovedá rozhodnutie v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., podľa ktorého sa navrhovateľkám 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznáva, keďže navrhovateľky mali právo na náhradu trov konania, ale toto právo zaniklo dobrovoľným splnením si povinnosti zo strany odporcu 2/. Z týchto dôvodov nebolo možné vyhovieť odvolaniu navrhovateliek a odporcovi 2/ uložiť povinnosť nahradiť im trovy konania vo výške 1.633,03 eur, keď tieto už boli uhradené. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že navrhovateľkám 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd zároveň nemohol vyhovieť ani odvolaniu odporcu 1/ a priznať mu voči navrhovateľkám právo na náhradu trov konania, keďže, ako vyplýva z vyššie uvedeného, dospel k záveru, že právo na náhradu trov konania vzniklo navrhovateľkám (hoci im ho už nebolo možné priznať, vzhľadom na uspokojenie aj tohto nároku odporcom 2/). Pokiaľ odporca 1/ argumentoval tým, že svojim správaním nedal dôvod na späťvzatie návrhu zo strany navrhovateliek, odvolací súd takúto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú. Je pravdou, že navrhovateľkám plnil len odporca 2/, jeho plnenie však bolo plnením za odporcu 1/, v zmysle § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 381/2001 Z. z., z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti na škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zákon č. 381/2001 Z. z. totiž v § 15 ods. 1 umožňuje poškodenému, aby si svoj nárok na náhradu škody uplatnil aj priamo voči poisťovateľovi. Tým však tento nárok nestráca svoj charakter a povinnosť nahradiť škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má naďalej aj prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla. Poškodený si tak môže vybrať, či si nárok na náhradu škody uplatní voči poistenému, ako subjektu zodpovednému za vznik škody (z titulu náhrady škody) alebo voči poisťovateľovi (v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.), prípadne voči obom naraz. Vzájomný vzťah medzi poisteným a poisťovateľom, t. j. v danej veci medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, je vyjadrený tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. V nadväznosti na uvedené, odporca 2/, ako poisťovateľ v predmetnej veci, vyplatením náhrady škody navrhovateľkám, za ktorú zodpovedal odporca 1/ (§ 427 ods. 2 Obč. zák.), plnil svoj záväzok voči odporcovi 1/, ako poistenému a prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Plnením odporcu 2/ zároveň zanikla povinnosť odporcu 1/ nahradiť škodu navrhovateľkám. Keďže však odporca 2/ plnil za odporcu 1/ a týmto svojim plnením zavinil zastavenie konania, nemohlo odporcovi 1/ vzniknúť právo na náhradu trov konania. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku odporcu 1/, že správanie odporcu 2/ mohlo byť podnetom pre späťvzatie návrhu len v rozsahu 29,21 % uplatňovaného nároku navrhovateliek. Navrhovateľky požadovali v návrhu plnenie vo výške 7.140,01 eur navrhovateľka 1/ a vo výške 871,77 eur navrhovateľka 2/. Odporca 2/ uhradil plnú požadovanú sumu len navrhovateľke 2/. Nárok navrhovateľky 1/ pozostával z odškodnenia za bolesť po zvýšení na dvojnásobok v sume 1.812,39 eur, odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia po zvýšení na päťnásobok v sume 5.228,04 eur a náhrady skutočnej škody (poškodenie oblečenia) v sume 99,58 eur. Odporca 1/ uhradil navrhovateľke 1/ celkom sumu 3.136,85 eur, pričom vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v priebehu konania znalcom Y.. C. L. č. 42/2012 a akceptoval navrhovateľkou 1/ požadované zvýšenie bolestného na dvojnásobok a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na päťnásobok. Z uvedeného je zrejmé, že rozdiel medzi navrhovateľkou 1/ požadovanou sumou 7.140,01 eur a odporcom 2/ uhradenou sumou 3.136,85 eur, síce predstavuje 4.003,16 eur, keďže však odporca 2/ uznal základ nároku navrhovateľky 1/ a samotná výška plnenia závisela od znaleckého posudku, na základe ktorého aj odporca 2/ plnil, podľa názoru odvolacieho súdu pri primeranej aplikácii ust. § 142 ods. 3 O. s. p., v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p. vzniklo navrhovateľkám právo na náhradu trov konania z odporcom 2/ uhradenej sumu v plnom rozsahu, hoci nároky navrhovateľky 1/, uplatnené v návrhu, boli uspokojené len čiastočne. Preto odvolací súd odvolanie odporcu 1/ nepovažoval za dôvodné. Výroky, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľky 1/, ako aj o návrhu navrhovateľky 2/ a výrok o povinnosti navrhovateľky 1/, zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu vo výške 37,30 eur, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. Ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže tak navrhovateľky (čo do odvolania odporcu 1/), ako aj odporcovia (čo do odvolania navrhovateliek 1/ a 2/) mali v odvolacom konaní čiastočný úspech. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.