Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/149/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106204528 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106204528.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: MYKA spol. s r.o., M. R. Štefánika 73, 010 01 Žilina, IČO: 31 586 091, zast. JUDr. Peter Kubík, advokát, Poľná 9, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému v 1. rade: H. O., B.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX X., zastúpená JUDr. Radoslav Olijáš, PhD., advokát, Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, povinnému v 2. rade: W. O., B.. XX.XX.XXXX, Z. X, X. (dedičia po poručiteľovi: Y. O., B.. XX.XX.XXXX, B. X. I. X, X.), povinnému v 3. rade: H. T., B.. XX.XX.XXXX, P. XX, X.a, zastúpená JUDr. Alena Bábiková, advokátka, Michalská 2, 811 01 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti, o návrhu H. O., B.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX X., zastúpená JUDr. Radoslav Olijáš, PhD., Grösslingova 58, 811 09 Bratislava na zastavenie exekúcie, o odvolaniach povinného v 1. rade a povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er/202/2006 - 201 zo dňa 01.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er/202/2006-201 zo dňa 01.06.2015, potvrdzuje. Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením zamietol návrh povinnej v 1. rade H. O., B.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX X., zastúpená JUDr. Radoslav Olijáš, PhD., Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2010, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Er/202/2006 a nepriznal jej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.578,26 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 03.04.2006 poveril súdneho exekútora: JUDr. Václav Kuna, Piaristická 2, 949 01 Nitra (EX 118/2006) podľa ust. § 45 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 24Cb/246/1996-209 zo dňa 26.09.2005 na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie. Súd prvého stupňa konštatoval, že na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/28/2014-189 zo dňa 28.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2014, ktoré zrušilo uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er 202/2006-148 zo dňa 21.03.2011 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, exekučný súd z dôvodu ustálenia právneho nástupníctva po nebohom povinnom Y.B. O., B.. XX.XX.XXXX, dňa 22.10.2014 požiadal o súčinnosť notára Mgr. Tomáša Leškovského, so sídlom notárskeho úradu Záhradnícka 6, Bratislava, konkrétne o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza dedičské konanie po poručiteľovi Y. O. (pôvodný povinný). Až dňa 29.05.2015 bola prvostupňovému súdu doručená odpoveď notára Mgr. Tomáša Leškovského, na základe ktorej mal súd za preukázané, že dedičmi po nebohom Y. O., B.. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, sú: H. O., B.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX X., manželka poručiteľa, v podiele 1 H. W. O., B.. XX.XX.XXXX, Z. X, X., syn poručiteľa, v podiele 1 a sú teda účastníkmi predmetného exekučného konania na strane povinného. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 107 ods. 3 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a nahliadnutím do spisu sp. zn. 2Er/202/06 zistil, že dňa 13.04.2010 právny zástupca H. O., doručil návrh na zastavenie predmetnej exekúcie zo dňa 12.04.2010, v ktorom povinná v 1. rade namietla premlčanie exekvovanej pohľadávky a uviedla, že pohľadávka z exekučného titulu - rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 24Cb 246/1996-209 zo dňa 26.09.2005, vyplýva z úverovej zmluvy č. XXX/XX/XXXXXXXX zo dňa 11.11.1992 v znení dodatku č. 1/93 zo dňa 20.03.1993 uzavretých medzi H. L. H..U.. ako veriteľom a Y. O. ako dlžníkom. Pre danú zmluvu si účastníci zvolili použitie Obchodného zákonníka. Úver bol splatný dňa 20.10.1993, čo vyplýva z rozsudku č.k. 24b/246/96-209, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2005 a vykonateľnosť dňa 07.11.2005. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.02.2006. Z uvedených skutočností vyplynulo, že premlčacia doba začala po prvý raz plynúť dňa 20.10.1993, takže všeobecná obmedzujúca 10 ročná premlčacia doba uplynula dňa 20.10.2003, preto mal oprávnený podľa ust. §408 ods. 2 Obchodného zákonníka na podanie návrhu na vykonanie exekúcie ešte lehotu 3 mesiace počítanú od vykonateľnosti rozsudku. Rozsudok sa stal vykonateľným dňa 07.11.2005, čo bol s poukazom na § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, prvý deň, keď sa exekučné konanie mohlo začať. Pri zachovaní pravidiel počítania lehôt podľa § 122 Občianskeho zákonníka a § 57 OSP trojmesačná lehota počítaná od 07.11.2005 skončila dňom 07.02.2006 (utorok - pracovný deň). Oprávnený však doručil exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie až dňa 08.02.2006, teda exekučné konanie podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) začalo až v tento deň, to znamená, po uplynutí trojmesačnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. S poukazom na § 233 Exekučného poriadku sa súdnym výkonom rozhodnutia zmieneným v § 408 Obchodného zákonníka rozumie aj exekučné konanie. Povinná v 1. rade si tiež uplatnila voči oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 4.578,26 Eur a v závere návrhu na zastavenie exekúcie žiadala, aby súd danú exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b), f) a g) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa zo spisu sp. zn. 24Cb/246/1996, zapožičaného z Krajského súdu v Bratislave dňa 16.10.2014, zistil, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 24Cb/246/1996-209 zo dňa 26.09.2005 (exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní), bol právnej zástupkyni odporcov JUDr. Alene Bábikovej, doručený dňa 17.10.2005 a právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Petre Gučíkovej bol doručený dňa 18.10.2005.Voči predmetnému rozsudku bolo podané odporcami odvolanie, ktoré však vzali späť a z uvedeného dôvodu Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1Obdo 360/05-234 zo dňa 20.12.2005 konanie o odvolaní zastavil. Exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 24Cb/246/1996-209 zo dňa 26.09.2005 tak nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2005 (uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie odvolania odo dňa 18.10.2005) s tým, že odporcovia mali lehotu na dobrovoľné splnenie si povinnosti 3 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (03.11.2005 + 3 dni). Z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na predmetnom rozsudku súd zistil, že právoplatnosť bola vyznačená na deň 03.11.2005 a vykonateľnosť dňa 07.11.2005. Keďže v roku 2005 bola dňa 06.11.2005 nedeľa, posledný deň trojdňovej lehoty na plnenie pripadol na najbližší pracovný deň, teda na pondelok dňa 07.11.2005. Exekučný titul tak nadobudol vykonateľnosť dňa 08.11.2005 a v tento deň bolo možné prvýkrát podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa konštatoval, že na exekučnom titule bol nesprávne vyznačený deň vykonateľnosti rozsudku, nakoľko tento nadobudol vykonateľnosť až dňa 08.11.2005. Ak teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.02.2006, urobil tak v trojmesačnej zákonnej lehote v zmysle ust. § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto námietka premlčania vznesená povinnou H. O., nie je dôvodná. Exekučný súd zároveň nepriznal povinnej náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému, pretože povinná v predmetnom konaní nemala plný úspech z dôvodu, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. V zákonnej lehote podala odvolanie povinná v 1. rade. Uviedla, že záver súdu v napadnutom rozhodnutí je absolútne nepodložený. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2010, ako aj následné opravné prostriedky podávala výlučne pozostalá manželka poručiteľa H. O. (povinná v 1. rade), pričom výslovne v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2010 uviedla, že ho podáva z dôvodu postihnutia bytu v BSM exekúciou, teda svoje postavenie účastníka exekučného konania vyvodzuje z toho, že je spoluvlastníkom bytu v BSM postihnutého exekúciou a nie z toho, že by bola dedičkou po Y.Á. O.. Povinná v 1. rade ďalej uviedla, že v návrhu na zastavenie exekúcie bolo jasne uvedené, že dedičstvo prijme alebo odmietne až podľa výsledku exekučného konania, preto tvrdenie, že povinná v 1. rade dala najavo, že dedičstvo chce prijať, nie je ničím podložené. W. O. nerobil v exekučnom konaní žiadne procesné úkony, nebol právne zastúpený, rovnako mu neboli doručované písomnosti, preto je aj tu nepodložené tvrdiť, že by aktívne vstupoval do exekučného konania a mienil dedičstvo prijať. Z uvedeného je predčasné riešiť otázku právneho nástupníctva po pôvodnom povinnom Y. O., avšak konanie by sa malo prerušiť podľa ust. § 107 ods. 3 OSP a následne pokračovať v exekúcii s takým dedičom pôvodného povinného, ktorý prevezme povinnosť, o ktorú v exekučnom konaní ide. Povinná v 1.rade ďalej konštatovala, že je nepodložený záver prvostupňového súdu o tom, že právo vyplývajúce z exekučného titulu nie je premlčané. Súd prvého stupňa použil na danú vec ustanovenia OSP o počítaní lehôt v občianskom súdnom konaní (§ 55 a nasled. OSP). Dané pravidlá pre počítanie lehôt sú použiteľné iba v prebiehajúcom súdnom konaní a týkajú sa výlučne procesných úkonov. Lehota na plnenie podľa právoplatného rozsudku sa počíta výlučne matematicky a končí uplynutím troch dní od dátumu právoplatnosti rozsudku bez ohľadu na to, či je posledným dňom sobota alebo nedeľa. Navyše peňažné plnenie dlžníka nie je žiadnym procesným úkonom, ale reálnym plnením uloženej povinnosti. Preto sa na neho nemôžu vzťahovať pravidlá počítania lehôt na urobenie procesného úkonu podľa § 55 a nasled. OSP. Podľa názoru povinnej v 1. rade teda trojdňová lehota na plnenie podľa právoplatného rozsudku sa končí uplynutím troch dní od právoplatnosti bez ohľadu na to, či posledným dňom je sobota alebo nedeľa. Krajský súd v Bratislave tak postupoval správne, keď na exekučný titul vyznačil dátum vykonateľnosti deň 07.11.2005. Záverom povinná v 1. rade uviedla, že vzhľadom na uvedené právo vyplývajúce z exekučného titulu bolo už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie premlčané. Napadnuté uznesenie žiadala zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zákonnej lehote podal odvolanie aj povinný v 2. rade. Uviedol, totožné skutočnosti ako povinná v 1. rade, a to, že záver súdu v napadnutom rozhodnutí je absolútne nepodložený. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2010, ako aj následné opravné prostriedky podávala výlučne pozostalá manželka poručiteľa H. O., pričom výslovne v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2010 uviedla, že ho podáva z dôvodu postihnutia bytu v BSM exekúciou, teda svoje postavenie účastníka exekučného konania vyvodzuje z toho, že je spoluvlastníkom bytu v BSM postihnutého exekúciou a nie z toho, že by bola dedičkou po Y. O.. Povinný v 2. rade ďalej uviedol, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom povinnou v 1. rade bolo jasne uvedené, že dedičstvo prijme alebo odmietne až podľa výsledku exekučného konania, preto tvrdenie, že povinná v 1. rade dala najavo, že dedičstvo chce prijať, nie je ničím podložené. Povinný v 2.rade ďalej uviedol, že nerobil v exekučnom konaní žiadne procesné úkony, nakoľko o ňom ani nevedel, nebol právne zastúpený, rovnako mu neboli doručované písomnosti, nebolo s ním konané ako s účastníkom konania, preto je aj tu nepodložené tvrdiť, že by aktívne vstupoval do exekučného konania a mienil dedičstvo prijať. Z uvedeného je preto predčasné riešiť otázku právneho nástupníctva po pôvodnom povinnom Y. O., avšak konanie by sa malo prerušiť podľa ust. § 107 ods. 3 OSP a následne pokračovať v exekúcii s takým dedičom pôvodného povinného, ktorý prevezme povinnosť, o ktorú v exekučnom konaní ide. Navyše notár nemá ustálený okruh dedičov, nakoľko poručiteľ Y. O. mal ďalšieho syna - Ľ. O., B.. XXXX P. X., s ktorým povinný v 2. rade nie je v kontakte, preto nemá o jeho pobyte bližšie informácie, avšak je ho potrebné pribrať ako účastníka do konania. Záverom povinný v 2. rade žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie doručil oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 08.02.2006, čím sa začalo exekučné konanie v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa dňa 03.04.2006 poveril pod č. 5101 021273 súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, Piaristická 2, 949 01 Nitra (EX 118/2006) podľa ust. § 45 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 24Cb/246/1996-209 zo dňa 26.09.2005 na vymoženie uloženej povinnosti s prísl. a trov exekúcie. Dňa 13.04.2010 doručila súdu povinná v 1. rade (manželka pôvodného povinného) prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania exekvovaného práva. Prvostupňový súd uznesením, č.k. 2Er/202/2006-148 zo dňa 21.03.2011 návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2010 zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil tým, že predmetný exekučný titul sa stal vykonateľným až 08.11.2005 a nie 07.11.2011, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas 08.02.2006, teda v posledný deň trojmesačnej lehoty. Mal za to, že vymáhaná pohľadávka v predmetnom exekučnom konaní nie je premlčaná, preto neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie na základe návrhu povinnej v 1. rade. Nebol tu ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 a § 58 Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinnej v 1. rade na zastavenie exekúcie zamietol. Krajský súd v Bratislave odvolanie povinnej v 1. rade uznesením č.k. 18CoE/337/2011-159 zo dňa 30.11.2011 odmietol a oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie sa súd riadi ust. § 57 Exekučného poriadku, pri ktorom pozitívnom rozhodnutí (vyhovenie návrhu a vlastné zastavenie exekúcie). Ust. § 58 Exekučného poriadku vymedzuje dôvody zastavenia, pri ktorých sa odvolanie pripúšťa (teda zrušuje možnosť podania odvolania i pre niektoré dôvody pozitívneho rozhodnutia). Keďže v danom prípade exekučný súd návrh manželky povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nebola naplnená hypotéza predpokladaná § 57 Exekučného poriadku "Exekúciu súd zastaví, ak...", je tak dôvodné zastávať stanovisko, že pri takomto type rozhodnutí odvolanie nie je prípustné z dôvodu všeobecného vymedzenia neprípustnosti odvolania v exekučných veciach vychádzajúc z ust. § 202 ods. 2 OSP. Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podala povinná v 1. rade dovolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že bolo vydané v konaní, v ktorom bola povinnej v 1. rade odňatá možnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f) OSP/. Vyslovila názor, podľa ktorého je odvolanie prípustné aj v prípade negatívneho rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie podaného z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) Exekučného poriadku. Poukázala na to, že z ust. § 58 ods. 4 Exekučného poriadku nevyplýva (na rozdiel napr. od ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré priamo uvádza, že odvolanie je prípustné iba voči rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam v exekučnom konaní), že by bolo odvolanie prípustné iba voči pozitívnemu rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie. Preto nemožno mať pochybnosti, že pokiaľ v prípade rozhodnutia o námietkach je prípustné odvolanie len v prípade pozitívneho rozhodnutia, v prípade rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie je odvolanie prípustné v prípade pozitívneho, ako aj negatívneho rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie podaného z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) Exekučného poriadku. V prípade prejednávaného návrhu na zastavenie exekúcie sa jedná o návrh, ktorý bol podaný z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Pokiaľ odvolací súd odvolanie odmietol ako neprípustné, odňal tým povinnej v 1. rade možnosť konať pred súdom. Oprávnený navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné. Dovolací súd uznesením č.k. 1 Cdo 27/2012 zo dňa 19.09.2013 napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 OSP), pričom jeho povinnosťou bude vyporiadať sa s právnym nástupníctvom po Y. O. (pôvodnom povinnom) a v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 OSP). V odôvodnení dovolacieho súdu NS SR uviedol, že odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie je prípustné v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku). Ak súd uznesením zamietne návrh na zastavenie exekúcie, je odvolanie tiež prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali dôvody, uvedené v § 58 ods. 4 Exekučného poriadku. V odvolaní proti uzneseniu, ktorým sa vyhovelo (nevyhovelo) návrhu na zastavenie exekúcie, rozhoduje podľa všeobecných procesných pravidiel krajský súd. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.02.2006. Povinný zomrel XX.XX.XXXX, ako dedičia po ňom prichádzajú do úvahy manželka H. O. a syn W. O.. H. O. v návrhu na zastavenie exekúcie (na č.l. 113 spisu) uplatňovala ako dôvod ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Preto ak odvolací súd jej odvolanie odmietol ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odňal jej tým možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f) OSP a je dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Krajský súd v Bratislava uznesením č.k. 18CoE 28/2014-189 zo dňa 28.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2014, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er 202/2006-148 zo dňa 21.03.2011 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v predmetnom uznesení uviedol, že prvostupňový súd si musí ujasniť, kto je právnym nástupcom po nebohom Y. O., B.. XX.XX.XXXX, I. X, X. (pôvodnom povinnom), či je to jeho manželka H. O., B.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX X. (povinná v 1. rade) a syn W. O., B.. XX.XX.XXXX, Z. X, X., (povinný v 2. rade), prípadne tí, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v predmetnom exekučnom konaní ide, v zmysle ust. § 107 OSP. Pokiaľ totiž pred notárom prehlásia, že chcú dediť a sú dedičmi aktív a pasív, súd môže pokračovať s týmito účastníkmi konania. Ak dedičia prehlásia vo vzťahu k dedičstvu po poručiteľovi, že nebudú dediť aktíva a pasíva, v takom prípade sa nedá hovoriť o právnom nástupníctve po Y. O., nedá sa hovoriť o premlčaní a v tomto prípade je námietka premlčania ničotná. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatoval, že z vyjadrenia notára Mgr. Tomáša Leškovského jasne vyplýva, že dedičmi po nebohom Y. O., pôvodnom povinnom, sú: H. O., B.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX X., manželka poručiteľa, v podiele 1 a W. O., B.. XX.XX.XXXX, Z. X, X., syn poručiteľa, v podiele 1. Odvolací súd sa stotožňuje s daným zistením prvostupňového súdu, nakoľko v zmysle ust. § 465 Občianskeho zákonníka dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. V zmysle ust. 463 Občianskeho zákonníka dedič môže dedičstvo odmietnuť, pričom odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Právni nástupcovia pôvodného povinného, Y. O., odo dňa jeho smrti, t.j. dňa 30.06.2007, nekonali v zmysle ust. § 463 Občianskeho zákonníka a nedali najavo, že dedičstvo odmietajú, naopak, aktívne vstúpili do konania týkajúceho sa vymáhania dlhu poručiteľa, čím dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcú. Podľa ust. § 463 Občianskeho zákonníka dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Podľa ust. § 465 Občianskeho zákonníka dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Podľa ust. § 466 Občianskeho zákonníka k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva. Podľa ust. § 467 Občianskeho zákonníka vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta. Ohľadom námietky povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade, že v návrhu na zastavenie exekúcie bolo jasne uvedené, že dedičstvo povinná v 1. rade prijme alebo odmietne až podľa výsledku exekučného konania odvolací súd konštatuje, že vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule, a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie - oprávnený (aktívna exekučná legitimácia). V praxi však nemožno vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. Súd prvého stupňa zistil, že povinný zomrel, čím stratil právnu subjektivitu a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. V takomto prípade, ak zosnulý - povinný zanechá majetok, pokračuje sa v exekúcii s jeho dedičmi - povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, lebo ich práva a povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou na dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzkov len vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa. Smrť dlžníka je teda výnimočným spôsobom zániku práva a povinnosti z uvedenej všeobecnej zásady o prechode práv a povinností na ich právnych nástupcov. Povinnosti po smrti povinného prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nie je možné prijať, resp. odmietnuť dedičstvo na základe výsledku exekučného konania, nakoľko takéto konanie nemôže prebiehať bez účastníkov konania, či už na strane oprávneného, alebo na strane povinného. Podľa ust. § 37 ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na exekučnom titule - rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 24Cb/246/1996-209 zo dňa 26.09.2005, bol nesprávne vyznačený deň vykonateľnosti rozsudku 07.11.2005 a správne mal byť uvedený dátum 08.11.2005. Povinná v 1. rade v odvolaní konštatovala, že v danom prípade nemôžu aplikovať pravidlá počítania lehôt na urobenie procesného úkonu podľa ust. § 55 a nasled. OSP, avšak jej tvrdenie, že „lehota na plnenie podľa právoplatného rozsudku sa počíta výlučne matematicky a končí uplynutím troch dní od dátumu právoplatnosti rozsudku bez ohľadu na to, či je posledným dňom sobota alebo nedeľa“ je nesprávne a nie je ničím podložené. Podľa ust. § 57 ods. 2 OSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 OSP, rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť. Pod vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť súdneho rozhodnutia, pri ktorej existencii je možné vynútiť splnenie povinnosti i proti vôli povinného účastníka autoritatívnou mocou štátu. Len rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom a podkladom na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka tiež uvádza, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Odvolací súd má za preukázané, že exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 24Cb/246/1996-209 zo dňa 26.09.2005 nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2005 (uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie odvolania odo dňa 18.10.2005). Odporcovia mali lehotu 3 dni na dobrovoľné splnenie si povinnosti odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (03.11.2005 + 3 dni). Na doložke právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačenej na predmetnom rozsudku bola právoplatnosť vyznačená na deň 03.11.2005 a vykonateľnosť dňa 07.11.2005, avšak v roku 2005 bola dňa 06.11.2005 nedeľa. Posledný deň trojdňovej lehoty na plnenie tak pripadol na najbližší pracovný deň, teda na pondelok dňa 07.11.2005. Preto exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 08.11.2005 (utorok) a v tento deň bolo možné prvýkrát podať návrh na vykonanie exekúcie. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 08.02.2006, v zmysle ust. § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka tak urobil v trojmesačnej zákonnej lehote. Námietka premlčania vznesená povinnou v 1. rade preto nie je dôvodná. Podľa ust. § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Odvolací súd má za to, že povinný v 1. a povinný 2. rade vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich privodili priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené nimi uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 OSP); obsah odvolaní povinného v 1. rade a povinného v 2. rade nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zároveň spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 OSP. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu č. k. 2Er/202/2006 - 201 zo dňa 01.06.2015, ktorým súd zamietol návrh povinnej v 1. rade H. O., B.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX X., zastúpená JUDr. Radoslav Olijáš, PhD., na zastavenie exekúcie zo dňa 12.04.2010, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2Er/202/2006, potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 a § 151 OSP. Oprávnenému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže si ich neuplatnil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.