Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/423/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106210959 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106210959.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Bratislava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: P.. H. P., W. P.A. Č.. X, W., zastúpený JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát so sídlom Riečna č. 2, Bratislava proti odporcovi: U.. H. F.G., W. P. Č.. X, W., zastúpený: Ing. arch. Anna Priečinská, bytom Lackova č. 5, Bratislava, na ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 22C 34/2006 - 130 zo dňa 21. januára 2013 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti, v ktorej žiada navrhovateľ o ospravedlnenie odporcu za výroky:
" na podnet P.. P. H. bol zneužitý inštitút predbežného opatrenia na bezprecedentné porušenie zákona" "... sudca si pri vydaní predbežného opatrenia tieto podmienky interpretoval na podnet P.. P. účelovo" " ... sudca sa dopustil hrubej chyby a bezprávia nakoľko svoje rozhodnutie oprel len o chcenie a záujem jednej osoby P.. H. P. " ... sudca prevzal z návrhu na predbežné opatrenie účelové požiadavky a tvrdenia P.. P. " ... vďaka dvojinštantnosti konania sa odvolaciemu súdu podarilo nájsť nový dôvod pre zamietnutie návrhu. Účasť právneho zástupcu odporcu P.. P. bola po právnej stránke len okrajová, rozhodujúcu úlohu procesného súpera zohral v oboch prípadoch príslušný súd" " ... obraciame sa na Vás s dôverou so žiadosťou o dohliadnutie pridelenia spisu, pretože máme dôvodné obavy o nestrannosť procesu postúpenia spisu a jeho následné pridelenie vopred dohodnutému senátu Najvyššieho súdu SR" " ... veríme, že aj táto sťažnosť prispeje k tomu, aby sa podobné prípady neopakovali a ľudia sa opäť začali na súdy obracať s nádejou, že tieto účinne a rýchlo a na základe zákona ich právo ochránia a to aj pred zásahmi ľudí opierajúcimi sa výlučne o majetok a z neho plynúcu moc" zastavil; vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi nepriznal náhrada trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že odporca vo svojich podaniach - v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I , sp.zn. 18Nc 43/01 zo dňa 25.10.2001, v sťažnosti na postup sudcu Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 7C 192/00, v žiadosti o dohľad nad nestranným postúpením a pridelením spisu zo dňa 09.07.2003, v odvolaní na Najvyšší súd SR, sp.zn. 13Co 464/02, ktoré zasielal rôznym inštitúciám - predsedovi Okresného súdu Bratislava I, predsedovi Krajského súdu v Bratislave, predsedovi Najvyššieho súdu SR, na Ministerstvo spravodlivosti SR, na Najvyšší súd SR, uviedol na adresu navrhovateľa tieto výroky:
1/ ... "uznesenie dalo jednoznačne spoluvlastníkom poznať, že sú všetci odkázaní na svojvôľu P.. P. a milosť sudcu, a že právo ich neochráni pred bezohľadnosťou vystupňovanou doterajšími úspešnými podvodmi, a s ich pomocou nadobudnutým majetkom." 2/ ... " na rozdiel E. P.. H. P., ktorý vystupuje z pozície väčšinového spoluvlastníka len na základe podvodu a porušenia práva,..." 3/ ... "pre svoje ciele neváha zneužiť ani svoje maloleté deti..." 4/ ... " vydané uznesenie o predbežnom opatrení účelovo napomáha P.. H. P. pri jeho opakovanom obchádzaní a porušovaní zákona"
Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 11; § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka dôvodiac, že prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa vyjadruje k prejednávanej veci alebo k výsledkom vykonaného dokazovania alebo pri ktorom opisuje rozhodujúce skutočnosti, je výkonom jeho procesného oprávnenia. Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah ako neoprávnený potiaľ, pokiaľ sa osoba vykonávajúca toto právo nedopustí excesu, pričom za exces treba považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia alebo plneniu príslušnej procesnej povinnosti V súdnych sporoch medzi osobami, ktoré sú v rodinnom alebo príbuzenskom pomere, alebo medzi subjektmi, za ktorých konajú takéto osoby, zohráva neraz osobná stránka veci osobitnú rolu. Tieto súdne konania sú spravidla emotívnejšie, neraz sa v nich ťažšie zachováva vecný prístup účastníkov konania k prejednávanej veci a výraznejšie sa v nich tiež prejavujú osobné animozity a antipatie zúčastnených osôb (z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2008, č.k. 3Cdo 74/2008). V danom prípade išlo o výroky, ktoré boli urobené v rámci súdneho konania medzi účastníkmi, resp. ich zástupcami, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu. Z prednesov účastníkov konania ako aj z listinných dôkazov je preukázané, že medzi účastníkmi existuje majetkoprávny spor, od ktorého sa odvíjali ďalšie konania, okrem iného aj konania o ochranu osobnosti, v ktorých vystupujú účastníci tohto konania ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporcu, pričom návrhy na začatie konania vychádzajú z podobných skutkových okolností, t.j. výrokov urobených v rámci súdnych podaní alebo prednesov v súdnych konaniach. Prvostupňový súd uzavrel, že výroky odporcu, ktoré urobil v rámci podaného odvolania voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia ako výroky, ktoré boli súčasťou jeho procesného oprávnenia, a ktoré s ohľadom na vzťah účastníkov konania, nevybočili z rámca zodpovedajúceho tomuto procesnému oprávneniu. Vzťahy účastníkov konania sú vážne poznačené spormi, čo vyplýva z množstva súdnych konaní, trestných oznámení, sťažností a podaní na rôzne inštitúcie. Z listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené vyplýva, že aj spôsob komunikácie medzi účastníkmi konania zodpovedá uvedeným vzťahom, a teda miera a intenzita ich vyjadrovania v rámci týchto konaní je odlišná ako je obvyklé pri iných sporoch a účastníkoch konania. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedená komunikácia je čo do spôsobu a intenzity vyjadrení rovnaká tak na strane navrhovateľa ako aj odporcu. Svedčí o tom samotné vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaniach konaných dňa 07.10.2009 a 27.09.2012 na adresu odporcu, že je finančný podvodník, ktorý zorganizoval primitívny finančný podvod, že podvodník obžalováva z podvodov, že chce upozorniť na podvod, ktorý urobil odporca... V tomto kontexte je potom potrebné aj vyhodnotiť konanie odporcu v súvislosti s jeho vybočením/nevybočením z rámca zodpovedajúceho výkonu jeho procesného oprávnenia. Pokiaľ vzájomné konanie účastníkov konania vykazuje rovnakú intenzitu, rovnaký spôsob a predovšetkým mieru kritiky a hodnotenia, nemožno vyvodiť, že jeden z týchto účastníkov môže dané konanie a správanie vnímať ako ujmu na svojich osobnostných právach. Uvedenému napokon aj zodpovedajú súdne rozhodnutia, v ktorých navrhovateľ ako aj odporca neboli úspešní v sporoch na ochranu osobnosti vedených na tunajšom súde, vychádzajúcich z podobných skutkových okolností (sp.zn. 14C 172/2001, sp.zn. 22C 120/2004), v dôsledku čoho výroky odporcu nepovažoval za neoprávnené a spôsobilé negatívne dopadnúť na osobu navrhovateľa, narušiť alebo ohroziť jeho osobnostné práva, preto navrhovateľovi neprináleží ochrana spočívajúca v priznaní primeraného zadosťučinenia a nemajetkovej ujmy.
Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s konaním odporcu uskutočneným vo vzťahu k iným orgánom, čím sa s ich obsahom oboznámil vysoký počet ľudí a miera zásahu do osobnostným práv je nepomerne vyššia a spôsob zásahu neporovnateľný. Odporca nad rámec prípustnej miery obrany svojich práv mimo merita
predmetu sporu verejne poškodzoval navrhovateľovo meno a česť s tým, že podania k súdnym sporom zasielal rozličným inštitúciám, hoci skutkovo nemali tieto inštitúcie nič spoločné s riešením súdnych sporov. Vytkol súdu prvého stupňa, že podstatná časť odôvodnenie napadnutého rozsudku pozostáva z citácie výňatku odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 74/2008 bez toho aby prvostupňový súd prihliadol na skutkové odlišnosti a pomery, za ktorých k nim došlo. Nie je možné stotožniť dvojslovný primeraný hodnotiaci úsudok vytrhnutý z kontextu, prednesený pred pomerne uzatvoreným okruhom osôb s rozsiahlymi nactiutŕhačskými staťami, ktoré boli odporcom šírené, zneužívajúc pre svoje ciele celú štruktúru štátnych orgánov. Prvostupňový súd prihliadol na rodinný pomer medzi účastníkmi, narušený vzťah spôsobený majetkovoprávnymi spormi a údajnej reciprocity, právne posúdenie ktoré nemá oporu v zákone a je prejavom svojvôle, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, pretože napadnuté prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, keďže prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na ochranu osobnosti, ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti navrhovateľom uplatňovaného nároku. Na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 11 ; § 13 Občianskeho zákonníka ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj riadne, vyčerpávajúcim spôsobom v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil.
Navrhovateľ v odvolaní už len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd dôsledne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé a vyčerpávajúce. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami navrhovateľa, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery prvostupňového súdu sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).
Poučenie:
Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.