Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/151/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106212997 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106212997.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Kultúrny zväz Bulharov a ich priateľov na Slovensku Christo Botev, IČO 30842778 Panská 9, 811 09 Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Peružek, advokát, Cintorínska 1, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi: SoftBANK a.s., Panská 9, 811 01 Bratislava, IČO 31381740, zastúpený: JUDr. Ladislav Jonáš, advokát, Bajzova 1, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 2 470,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 6.11.2012 č.k. 26C/183/2006-268, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26C/183/2006-268 zo dňa 6.11.2012 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol vo veci nasledovne: 1.Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.734,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 804,20 eur od 17.11.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 371,14 eur od 24.12.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 559,20 eur od 15.1.2005 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. 3.O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 4.Odporcu zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 104,- eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súd dňa 18.04.2006 domáhal proti odporcovi úhrady sumy 74 426,50 Sk (2 470,51 Eur) s príslušenstvom, titulom nároku na refakturáciu časti nákladov za spotrebu vody v zmysle písomnej dohody zo dňa 27.12.2000. Podľa tejto dohody mal odporca mesačne navrhovateľovi uhrádzať časť nákladov na spotrebu vody vo výške 2/3 nákladov vyfakturovaných navrhovateľovi zo strany Vodární a kanalizácii Bratislava (ďalej len „Vodárne“). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že má s Vodárňami uzatvorenú zmluvu zo dňa 28.4.1998, v ktorom bolo dohodnuté odberné miesto H. X, T., ktoré je sídlom navrhovateľa aj odporcu. Odporca neuhradil v zmysle tejto zmluvy sumu 74 426,50 Sk, ktorá pozostáva zo čiastky 19 980,- Sk z faktúry č. 14/04, z čiastky 26 419,- Sk z faktúry č. 16/04, z čiastky 11 181,- Sk z faktúry č. 21/04, a z čiastky 16 846,50 Sk z faktúry č. 22/04. Navrhovateľ viackrát vyzval odporcu k úhrade žalovanej sumy, avšak bezvýsledne. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 zákona OZ. Odporca nepoprel existenciu zmluvy o refakturácii časti nákladov za spotrebu vody, na základe ktorej hradili 2/3 nákladov za dodávku vody. V januári 2006 však vykonal konsolidáciu svojich pohľadávok a záväzkov voči navrhovateľovi a zaslal mu list s potvrdením záväzku na predmetnú pohľadávku vody v plnej výške 74 426,50 Sk, avšak súčasne aj vyčíslenie pohľadávky za opravu prechodu na spoločný dvor a upratovanie spoločného dvora, čo predstavovalo čiastku 83 684,60 Sk. Navrhovateľ im teda zostáva dlžný sumu 9 258,10 Sk. Odporca potvrdil, že navrhovateľ ich pohľadávku neuznal, avšak účtovne ju považujú za doriešenú aj s poukazom na súdny spor vedený na tunajšom súde č.k. 26C/298/2006. Odporca namietal aj fakt, že navrhovateľ za dodávku Vodárňam riadne a včas neplatil, a v mesiaci apríl 2005 ich spoločnú budovu chceli Vodárne odpojiť od dodávky vody. Z tohto dôvodu sa Vodárne obrátili na odporcu ako na majoritného vlastníka budovy so žiadosťou o riešenie ich pohľadávky, pričom na základe vzájomnej dohody odporcu s Vodárňami uzatvorili dňa 7.4.2005 zmluvu č. XXXX o dodávke pitej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd, ktorou vyriešili situáciu spätne k 29.12.2004 a dlh navrhovateľa voči Vodárňam vo výške 38 216,- Sk Vodárňam uhradili. Od 29.12.2004 platí Vodárňam za služby výlučne odporca za celý objekt, pričom podiel odberu služieb zostal nezmenený, teda od konca decembra 2004 využíva služby Vodární vo výške 1/3 z plnenia navrhovateľ bezplatne, čo bude odporca zrejme riešiť protinávrhom. Ako obranu proti návrhu navrhovateľa si uplatnili voči navrhovateľovi sumu 38 216,- Sk, ktorá mala byť za navrhovateľa uhradená odporcom titulom vodného a stočného. Navrhovateľ započítanie pohľadávok namietal s tým, že k dohode medzi spoluvlastníkmi ohľadom opravy nehnuteľnosti nedošlo. Zotrval na stanovisku, že svoje záväzky voči Vodárňam mal k 30.12.2004 uhradené. Vodárne požiadali koncom roka 2004 o odstávku vody z dôvodu útlmu činnosti združenia. Po vykonanom znaleckom dokazovaní bol navrhovateľ ochotný uznať z celkovej hodnoty rekonštrukčných prác sumu 44 335,044 Sk, ktorú považujú za nevyhnutné opravy. Z uvedenej sumy sú ochotní znášať polovicu. V tejto časti však žalobný návrh späť nezobrali späť, ani nepodali návrh na zmenu petitu žaloby. Súd poukázal na ustanovenia § 137 ods. 1; 139 ods. 1, 2, 3; 580; 517 ods. 2 OZ . Po vykonanom dokazovaní konštatoval nasledovný skutkový stav veci: Navrhovateľ a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. K.. Č.. X R. T.. Navrhovateľ aj odporca majú v predmetnej nehnuteľnosti sídlo, pričom navrhovateľ tu vykonáva činnosť združenia v zmysle stanov združenia, odporca svoju podnikateľskú činnosť uvedenú vo výpise z obchodného registra. Navrhovateľovi patrí na nehnuteľnosti podiel 1008/2500 vzhľadom k celku, t.j. 40,32%, odporcovi podiel 1325/2500, t.j. 53%. Medzi podielovými spoluvlastníkmi bola dojednané, že navrhovateľ a odporca môžu opravovať, rekonštruovať a prenajímať priestory, ktoré majú v užívaní ako svoje až do reálneho rozdelenia nehnuteľnosti na základe predbežných dohôd. Uvedené vyplýva z dohody uzatvorenej dňa 11.7.1995 na porade majiteľov domu H. X. Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 27.12.2000 Zmluvu o refakturácii časti nákladov na spotrebu vody, podľa ktorej sa odporca zaviazal mesačne uhrádzať navrhovateľovi časť nákladov na spotrebu vody vo výške 2/3 nákladov vyfakturovaných Kultúrnemu zväzu zo strany Vodární. Táto zmluva stráca platnosť a účinnosť dňom umiestnenia samostatného merača spotreby vody pre spoločnosť Softbank. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že zmluvu je možné ukončiť vzájomnou dohodou, alebo výpoveďou s výpovednou dobou tri mesiace. Dôvodom uzatvorenia takejto dohody o refakturácii bola existencia jedného vodomeru v budove, ako aj skutočnosť, že zmluvu s Vodárňami mal v tom čase uzatvorenú navrhovateľ ako odberateľ. Jednalo sa o Zmluvu o dodávke pitnej vody č. XXXX zo dňa 28.4.1998. Pravidlom bolo, že navrhovateľ v určitých časových obdobiach vyfakturoval odporcovi spotrebu vody podľa kľúča dohodnutého v zmluve o refakturácii. K faktúre priložil ako prílohu aj príslušnú faktúru, ktorú za dané časové obdobie obdržal od Vodární. Navrhovateľ tak odporcovi vyúčtoval za spotrebu vody celkom čiastku 74 426,50 Sk za obdobie od 6.8. 2004 do 30.12.2004. Splatnosť navrhovateľom vyfakturovaných platieb bola v zmysle zmluvy o refakturácii do 14 dní odo dňa vystavenia faktúry. Uvedený záväzok odporca navrhovateľovi písomne potvrdil listom zo dňa 31.1.2006. Odporca vyfakturovanú čiastku za spotrebu vody navrhovateľovi neuhradil, uvedenú sumu si započítal s nákladmi na opravu budovy, ktorú realizoval začiatkom roka 2005 prostredníctvom spoločnosti RENOM-STAVBY s.r.o., vo výške 77 204,90 Sk, ako aj s nákladmi za upratovanie spoločných priestorov (podchodu domu) vo výške 8 636,- Sk za 4. štvrťrok roku 2004, a prvý a druhý štvrťrok roku 2005 (2 159,90 Sk štvrťročne), čo vyplýva z Potvrdenia pohľadávok pre účely auditu zo dňa 31.1.2006 (čl. 70). Celkom si tak odporca uplatnil voči navrhovateľovi zápočet vo výške 83 684,60 Sk. Uvedený zápočet bol dôvodom neuhradenia navrhovateľom fakturovaného vodného a stočného. Súd mal v konaní za preukázané, že realizáciu predmetných stavebných úprav navrhovateľ neodsúhlasil. Súd tiež zistil, že odporca realizoval tieto stavebné úpravy na nehnuteľnosti, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez stavebného povolenia, ako aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, za čo mu bola uložená zo strany stavebného úradu (MČ T. - J. E.) pokuta vo výške 50 000,- Sk rozhodnutím zo dňa 15.3.2006. Uvedenú pokutu odporca aj uhradil. Súd nemal v konaní za preukázanú ani dohodu ohľadom nákladov za upratovacie práce na spoločnom podchode. Po vykonanom znaleckom dokazovaní bol navrhovateľ ochotný uznať polovičnú sumu z celkovej hodnoty rekonštrukčných prác vo výške 44 335,044 Sk, pretože ako podielový spoluvlastník musí znášať náklady za nevyhnutné úpravy. Súd si ako predbežnú otázku musel vyriešiť otázku platnosť jednostranného započítania sumy 83 684,60 Sk odporcom voči navrhovateľovi titulom nákladov na opravu spoločnej nehnuteľnosti a za upratovanie spoločného dvora. Z dokazovania vyplynulo, že k dohode o oprave spoločnej nehnuteľnosti, ani k spôsobu znášania nákladov na opravu medzi navrhovateľom a odporcom ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nedošlo. Stavebné práce realizoval odporca ako 53,68 %-tný spoluvlastník nehnuteľnosti bez súhlasu ostatných dvoch spoluvlastníkov a bez príslušného stavebného povolenia. V danom prípade sa nejednalo o dôležitú zmenu spoločnej veci. Jednalo sa najmä o opravu fasády - odstránenie starých omietok, nové omietnutie, nanesenie novej sanačnej omietky, opravenie a vymaľovanie stropov, odstránenie poškodenej omietky stropu, vymaľovanie portálu dverí, vymaľovanie podchodu. Navyše odporca zrealizoval aj prekrytie vstupu do podjazdu, kde bola vybudovaná markíza, pričom v tomto prípade sa jedná o realizáciu novej konštrukcie, nie o opravu, resp. o bežnú údržbu nehnuteľnosti. Vyplýva to zo znaleckého posudku súdneho znalca č. XX/XXXX. Stavebné práce boli stavebnou firmou vyfakturované odporcovi v celkovej výške 210 044,25 Sk, pričom odporca refakturoval navrhovateľovi dňa 12.8.2004 sumu vo výške 77 204,90 Sk, ktorá predstavuje jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, t.j. 40,32%. Znalec tiež konštatoval navýšenie konečnej ceny o 10% a navýšenie množstva fakturovaných prác oproti reálne vykonanými prácami. Vzhľadom na skutočnosť, že k realizácii stavebných úprav odporcom došlo bez stavebného povolenia, a bez súhlasu navrhovateľa, nemôže sa jednať o platné započítanie pohľadávok. Odporca si ako obranu uplatnil voči navrhovateľovi sumu 38 216,- Sk, ktorú mal za neho uhradiť Vodárňam za odber vody na základe faktúry, ktorá im bola zaslaná dňa 29.4.2005 a riešila pohľadávku Vodární do tohto dátumu. Súd však po vykonanom dokazovaní zistil, že táto obrana odporcu nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Navrhovateľ účtoval odporcovi len náklady za vodné a stočné za obdobie do 30.12.2004, teda do prepisu vodomeru, ku ktorému došlo k 29.12.2004, čo vyplýva z predložených faktúr č. 14,16, 21 a 22/04 a z pripojených faktúr vystavených Vodárňami navrhovateľovi ako v tom čase zmluvnému odberateľovi. Súd dôvody obrany odporcu nemohol akceptovať, nakoľko predmetná Zmluva o dodávke pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd č. XXXX bola síce uzatvorená dňa 7.4.2005, avšak so spätnou účinnosťou od 29.12.2004, pričom k tomuto dátumu bol stav vodomeru zistený a zapísaný 3771m3. K prepisu vodomeru, k zdokumentovaniu jeho faktického stavu a následnému uzatvoreniu novej zmluvy o dodávke vody medzi Vodárňami ako dodávateľom a odporcom ako odberateľom došlo dňa 7.4.2005 so spätnou účinnosťou od 29.12.2004. Preto od 30.12.2004 nemohol odporca právne plniť Vodárňam za navrhovateľa. Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 31.3.2005 (čl. 73 súdneho spisu) bolo Vodárňami odporcovi fakturované vodné a stočné za obdobie od 29.12.2004 do 31.3.2005 v celkovej výške 32 114,18 Sk, pričom ako počiatočný stav vodomeru bol uvedený 3771 m3, teda stav zhodný ku dňu účinnosti zmluvy. Navyše odporca navrhovateľom fakturované náklady za odber vody vo výške 74 426,50 Sk potvrdil listom zo dňa 31.1.2006. Odporcom uvádzané úhrady dvoch faktúr č. 355368223 na sumu 13 116,50 a č. XXXXXXXXX na sumu 14 845,- Sk za navrhovateľa sa týkali už obdobia po 30.12.2004, jednalo sa o mesiace január a február 2005. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 52 258,97 Sk, t.j. 1734,68 eur, nakoľko navrhovateľ počas konania uznal opodstatnenosť realizovaných stavebných prác vo výške 44 335,044 Sk, pričom z uvedenej sumy je ochotný znášať polovicu, čo predstavuje sumu 22 167,52 Sk, t.j. 735,82 Eur (napriek tomu, že veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu je 40,32%). O túto čiastku 735,82 eur súd znížil navrhovateľom požadovanú istinu, nakoľko v rámci posudzovania predbežnej otázky dospel k záveru, že v tejto časti došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k dodatočnej dohode ohľadom rozsahu zrealizovaných stavebných prác. Súd zaviazal odporcu k úhrade uvedenej istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7% ročne s poukazom na dojednanú 14 dňovú splatnosť faktúr odo dňa jej vystavenia v zmysle Dohody o refakturácii nákladov za spotrebu vody, čo je navrhovateľom v petite žaloby zohľadnené správne. O príslušenstve k istine súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z,. Úroková sadzba NBS bola ku dňu omeškania 17.11.2004, 24.12.2004 a 15.1.2005 vo výške 4,5%, jej dvojnásobok činí 9%, pričom navrhovateľ požaduje úroky z omeškania vo výške 7%. Keďže vo zvyšnej časti 735,82 Eur súd žalobu zamietol, zohľadnil to aj v príslušenstve vo vzťahu k úrokom z omeškania zo sumy 663,21 Eur (19.980,- Sk), ako aj o časť z druhej čiastky 876,95 eur (26.419,- Sk), od ktorej bola odpočítaná suma 72,75 eur (spolu sa jedná o sumu 735,82 eur). Rozsudok napadol odvolaním odporca prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 22.11.2012, do priznávajúcej časti nároku navrhovateľovi. Uplatnil nasledovné odvolacie námietky: 1. Žiadna z faktúr navrhovateľa neobsahovala označené prílohy a nespĺňala náležitosti na preplatenie. Na základe náhodnej kontroly zistili, že fakturovaná čiastka z Vodární nezodpovedala skutočne odobranému množstvu vody. Odber na hlavnom vodomere vykazoval nižšiu hodnotu ako odber na podružnom meradle patriacom odporcovi. Z výpovede pracovníka Vodární Ľudovíta Beňu priamo vyplýva, že odporca za navrhovateľa dorovnal jeho nedoplatok. Bez dokumentácie Vodární nie je možné zistiť či evidované dorovnanie 38 216,- Sk bolo správne riešené. Odvolávanie sa iba na stav vodomeru zachytený a účtovaný na základe zmluvy medzi Vodárňami a odporcom je nepostačujúci. 2. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že odporca za práce a dodávky, ktoré navrhovateľovi riadne započítal, bol riešený pre konanie bez stavebného povolenia a že za to dostal a zaplatil pokutu 50 000,- Sk. Súd pokutu z inej opravy bez akéhokoľvek dôvodu pričlenil k spornej oprave podchodu, na ktorú odporca nepotreboval stavebné povolenie a za čo neboli riešení na stavebnom úrade. Táto chyba viedla súd k nesprávnemu záveru, že sa nejednalo o nevyhnutné opravy podľa § 415 OZ. Práce, ktorých realizáciu odporca navrhovateľovi započítal, boli vykonané v súlade s § 86 Stavebného zákona a z týchto prác má prospech aj navrhovateľ. Navrhovateľ však nebol ochotný podieľať sa na ničom vo vzťahu k údržbe nehnuteľnosti a realizácii prác predchádzajúcich vzniku škody. Potvrdením napadnutého rozsudku by navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ aj súd argumentovali, že nie všetky dodávky a práce boli nevyhnutné a rozsah nevyhnutných dodávok a prác bol iba v rozsahu 44 335,044 Sk. Inkriminovaná strieška nad podchodom však zamedzila mnohým život ohrozujúcim situáciám, pretože žľab na streche bol plný odpadnutých škridiel z tej časti strechy, o ktorú sa mal starať navrhovateľ. Odporca sa preto domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a po zohľadnení dôvodov definovateľných ako bezdôvodné obohatenie na opätovné rozhodnutie. K odvolaniu sa navrhovateľ vyjadril písomne prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 21.12.2012.Namietol, že v odvolaní odporca uplatnil nové skutočnosti, ako napr. nezrovnalosti dvoch vodomerov, ktoré mal preukázať do skončenia dokazovania a na túto odvolaciu námietku nie je možné prihliadať. Z dôvodu opatrnosti namieta premlčanie nárokov odporcu na úhradu vodného a stočného do konca roku 2010. Prvostupňový súd sa v rozsudku detailne zaoberal obranou odporcu, túto skutkovo aj právne vyhodnotil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Na pojednávanie pred odvolacím súdom dňa 10.3.2015 sa nedostavil odporca bez ospravedlnenia, hoci jeho právny zástupca predvolanie prevzal dňa 16.1.2015. Odvolací súd preto prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že podľa ich názoru je započítací prejav odporcu v súvislosti s platbami za vodné a stočné premlčaný, pretože odporca ho uplatnil až v podanom odvolaní. Následne ho odvolací súd upozornil, že odporca započítanie uplatnil už na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 22.11.2007, konkrétne sumu 38 216,- Sk (1 268,- eur), teda včas. Právny zástupca ďalej uviedol, že v súvislosti so stavebnými prácami odporca podľa ich názoru nikdy netvrdil v priebehu prvostupňového konania, že išlo o práce nevyhnutné, a začal to tvrdiť až po podanom odvolaní. Preto navrhujú rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Štatutárny zástupca navrhovateľa E. E. v súvislosti so stavebnými prácami poukázal na to, že išlo o pamiatkovo chránenú budovu, na ktorú bolo potrebné vždy pri akejkoľvek úprave mať stavebné povolenie. Vybudovanie striešky si takéto povolenie vyžadovalo. Nesúhlasí ani so znaleckými závermi o hodnote investovaných prostriedkov. Keďže išlo o sumu nad 30 000,- Sk išlo už o investíciu do spoločnej veci, na ktorú odporca potreboval súhlas spoluvlastníkov. Navyše vybudovaná strieška by ani nemohla zabrániť nejakým škodám. Ak by zo strechy niečo padalo, vybudované prekrytie podchodu bolo široké len 1 m od steny, a teda nezabránilo by škode napríklad z padajúcej škridly. Malo viac menej funkciu ozdoby. Pokiaľ ide o vodné, ktoré započítava odporca, zotrval na tom, že za rok 2004 uhradili celé fakturované vodné zo strany Bratislavských vodární a kanalizácií. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aké dve faktúry mal odporca za rok 2004 uhrádzať aj za navrhovateľa. V r. 2005 sa situácia zmenila, pretože Vodárne mali zmluvu už len s odporcom, ktorý platil celé vodné a príslušnú časť navrhovateľovi refakturoval, čo mu riadne uhrádzali. Má k dispozícii doklady, ktorými vie preukázať, že celé vodné za rok 2004 Vodárňam uhradili. Tieto doklady súdu predkladal, ale nie sú založené v spise. Nevie sa vyjadriť, či mu súd tieto doklady vrátil. Po roku 2004 vzťah s Vodárňami trval s odporcom až do r. 2009, kedy sa zmenil spoluvlastník. V súčasnosti už odporca nie je spoluvlastníkom tejto budovy. Odvolací súd po oboznámení s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa zistil nasledovné pochybenia v postupe prvostupňového súdu a v jeho skutkových aj právnych záveroch: 1. Je nesprávne tvrdenie súdu I. stupňa, že realizácia sporných stavebných prác (ktoré mali byť predmetom započítania) bola predmetom stavebného konania a rozhodnutia založeného na čl. 81 spisu, a odporcovi bola uložená za tieto práce pokuta. Z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že išlo o práce vykonané začiatkom roka 2005 - v interiéry spoločných priestorov bytového domu. Predmetom konania však boli stavebné práce v súvislosti s vybudovaním markízy nad podchodom, ktoré boli realizované v letných mesiacoch v r. 2004. To či na uvedené sporné práce skutočne bolo potrebné stavebné povolenie nebolo vôbec predmetom dokazovania. Závery súdu prvého stupňa sú predčasné, hoci čiastočne aj na tomto základe založil záver, že započítací prejav odporcu je neplatný, 2. Taktiež nebolo vykonané dokazovanie na to, či išlo o nevyhnutné práce alebo nie. Pribratý znalec sa k tomu nevyjadroval a odporca po celý čas tvrdil, že vybudovaná markíza zabránila škodám, ktoré hrozili z odpadnutých škridiel z časti stavby, ktorú mal udržiavať navrhovateľ, 3. . Nie sú jasné ani závery súdu I. stupňa, pokiaľ ide o započítací prejav v súvislosti s platbami, ktoré mal odporca uhradiť za navrhovateľa v súvislosti s odberom vody. Konkrétne dve faktúry za obdobie v roku 2004 a január 2005, spolu v sume 1 268,- Eur. Keďže tieto platby mali byť vykonané pred započítacím prejavom odporcu zo dňa 31.1.2006, súd sa ním mal zaoberať v súlade s § 580 OZ bez ohľadu na to, že zmluva s odporcom mala byť uzavretá až 7.4.2005, so spätnou účinnosťou od 29.12.2004. Navyše z dokazovania vyplýva, že Vodárne mali až do 7.4.2005 určité obdobie od roku 2004 paralelne uzavreté dve zmluvy na odber vody - s navrhovateľom aj s odporcom. V prípade potvrdenia uvedenej obrany odporcu, vznikla by mu voči navrhovateľovi splatná pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia navrhovateľa podľa § 454 OZ ešte pred dňom započítacieho prejavu, a bola by spôsobilá na započítanie. 4. Z napadnutého rozsudku nevyplýva ani to, ako sa súd vyporiadal so započítacím prejavom na 215,08 Eur za upratovanie spoločného dvora. Súd len uviedol všeobecnú vetu, že nebola preukázaná dohoda účastníkov ohľadom nákladov za upratovacie práce. Pokiaľ by odporca platil náklady za upratovanie priestorov, o ktoré sa mal starať navrhovateľ, rovnako by mal nárok na kompenzáciu týchto nákladov z titulu bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa podľa § 454 OZ. Z uplatnených odvolacích námietok nemožno zohľadniť nové tvrdenie odporcu po skončení dokazovania na súde prvého stupňa, ktorým spochybňuje správnosť faktúry Vodární na sumu 74 426,50 Sk, teda žalovanú čiastku 2 470,51 Eur. Túto obranu si neuplatnil ani raz v priebehu prvostupňového konania a preto na ňu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. už nemožno prihliadať. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere presahuje rámec odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a napadnuté rozhodnutie bolo predčasné. Vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie v naznačenom smere a opätovne rozhodne podľa výsledku v merite veci. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.