Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/139/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106214713 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106214713.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Tepláreň Košice, a.s. v skratke TEKO, a.s., Teplárenská 3, 042 92 Košice, IČO: 36 211 541, zast. JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti odporcovi: ALSTOM Slovakia, s.r.o., Prievozská 4/16633, 821 09 Bratislava, IČO: 31 587 569, zast. JUDr. Jaroslav Viglaský, advokát, Mlynská 54, 974 09 Banská Bystrica, o zaplatenie 205.772,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/279/2006-338 zo dňa 21.1.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/279/2006-338 zo dňa 21.1.2014 v časti výroku, ktorým súd návrh v celom rozsahu zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 159,36 eur p o t v r d z u j e . V časti výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 17.077,09 eur rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 17.077,09 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, a tiež zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 159,36 eur. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 3.5.2006 navrhovateľ žiadal, aby mu odporca uhradil istinu vo výške 205.772,09 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej navrhovateľovi odporcom z dôvodu nekvalitne vykonanej opravy ľavého rotačného ohrievača vzduchu, ktorá spôsobila haváriu so škodou v žalovanej výške. V žalobnom návrhu navrhovateľ svoj nárok koncipoval ako nárok na náhradu škody, ktorá vznikla haváriou ľavého rotačného ohrievača vzduchu po generálnej oprave vykonanej odporcom v zmysle Zmluvy o dielo. K havárii podľa navrhovateľa prišlo z dôvodu, že odporca nesprávne navrhol a zrealizoval systém tesnenia, čo viedlo k zadrhávaniu ľavého rotačného ohrievača vzduchu LJU a tým k nekontrolovateľnému zanášaniu košov nespálenými časťami bríd a následnej havárii ľavého LJU vytavením košov. Odporca odmietol reklamáciu navrhovateľa. Dňa 28.1.2006 zaslal navrhovateľ odporcovi žiadosť o náhradu nákladov na opravu v žalovanej výške, na ktorú odporca nereagoval. Tým mal navrhovateľ svoj nárok za preukázaný a žiadal súd, aby zaviazal odporcu na náhradu žalovanej istiny a náhrady trov konania. Odporca vo vyjadrení zo dňa 8.2.2007 ako dôvod neuznania reklamácie zo dňa 27.1.2005 uviedol, že plnenie zo ZoD nemalo vplyv na vznik požiaru. Uviedol, že vyhorenie ľavého LJU spôsobil navrhovateľ nesprávnou prevádzkou kotla a porušením predpisov k zabráneniu požiaru a preto náklady opravy vyhoreného ohrievača vzduchu musí znášať navrhovateľ. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 373, § 376, § 377 ods. 1 a 2, § 382, § 384 ods. 1, § 536 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že dôvodom havárie v zmysle záverov znaleckého posudku a poskytnutých odborných posudkov bolo najpravdepodobnejšie zahorenie ľavého LJU kotla HK3 z dôvodu nadmerného zanesenia teplovýmenných plôch ohrievača nevyhoreným palivom. Ako najpravdepodobnejší dôvod vzniku zahorenia znalec označil nesprávne nastavenie vôlí medzi rotorom a statorom, pri ktorom rotor po zahriatí zväčšil svoj objem tak, že sa zadrhával o stator a tak spôsobil vzplanutie zanesených bríd. Navrhovateľ priamo v konaní ako jediný dôvod vzniku požiaru priamo označil omyl odporcu, ktorý vôle tesniaceho systému nastavil na teplú zálohu a nie na studenú, takže pri zahriatí rotora sa tento roztiahol viac ako boli kalkulované vôle tesnenia a spôsobil zadrhávanie ľavého LJU a následne požiar. Súd mal však súčasne za nesporné, že dôvodmi výpadkov ľavého LJU v dňoch 1.1.2005, 16.1.2005 a 17.1.2005 bolo vždy zadrhávanie ľavého LJU z dôvodu zle nastavených vôlí. Taktiež mal súd za nesporné, že navrhovateľ v rozpore so záväzkom zo ZoD a preberacieho protokolu nikdy nevyzval odporcu (v lehote 14 dní vopred) na účasť pri plnej prevádzke kotla HK3 z dôvodu umožnenia merania vôle tesnení a hodnoty prefukov. Taktiež súd ako nesporné vyhodnotil, že navrhovateľ do 17.1.2005 prevádzkoval HK3 v značne neštandardnom režime, nakoľko ho prevádzkoval len občas a na plyn. Plná prevádzka kotla HK3 bola navrhovateľom spustená až 17.1.2005 na uhlie. Do uvedenej doby nebolo možné zistiť správanie kotla a hlavne rotačných ohrievačov LJU pri plnej prevádzke kotla na uhlie. Súd teda zistil, že navrhovateľ preukázateľne porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 384 ods. 1 ObZ, keďže ako osoba, ktorej hrozila škoda, bol povinný s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Navrhovateľ preukázateľne dňa 17.1.2005 ráno zistil, že kotol HK3 nie je schopný bezporuchového fungovania za plnej prevádzky na uhlie, vedomý si tejto skutočnosti závadu u odporcu reklamoval, dohodol s ním termín odstránenia závady na 18.1.2005 (bezodkladný vzhľadom na vzdialenosť sídla odporcu od sídla navrhovateľa). Následne napriek uvedenému v ten istý deň dvakrát spustil ľavý LJU pričom pri druhom spustení došlo k havárii a poškodeniu ľavého LJU. Navrhovateľ teda podľa názoru súdu porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 384 ods. 1 ObZ, nakoľko napriek predpokladateľnej odbornosti (dlhoročný prevádzkovateľ kotla) nevyčkal na príchod pracovníkov odporcu (druhý deň po nahlásení vady), sám a svojvoľne sa rozhodol uviesť kotol s reklamovanou závadou opätovne do plnej prevádzky. Týmto svojim konaním prevzal navrhovateľ zodpovednosť za všetky škody, ktoré vznikli po nahlásení závady ráno 17.1.2005 a v súlade s ust. § 382 ObZ navrhovateľ ako poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu. Podľa súdu neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že musel pristúpiť k plnej prevádzke kotla HK3 vzhľadom na poveternostné podmienky v regióne a neschopnosť zabezpečiť teplo pre mesto Košice iným spôsobom. Na jednej strane nepreukázal kritickú situáciu v meste v rozhodnom čase a ani vlastnú nespôsobilosť zabezpečiť výrobu tepla inými zariadeniami, na druhej strane aj v prípade preukázania by porušil povinnosť ustanovenú § 377 ods. 1 ObZ. V zmysle uvedeného ustanovenia bol navrhovateľ ako strana, ktorá porušuje svoju povinnosť predchádzať škode povinný oznámiť odporcovi povahu prekážky, ktorá mu bránila v dodržaní prevenčnej povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správu bol navrhovateľ povinný podať odporcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tvrdenej nutnosti spustenia HK3 napriek reklamovanej závade dozvedel, čo preukázateľne podľa súdu nespravil. Súd tiež uviedol, že konanie navrhovateľa po hlásení reklamácie dňa 17.1.2005 sa dá taktiež posudzovať ako naplnenie liberačného dôvodu na strane odporcu ako škodcu v zmysle ust. § 376 ObZ. Na základe tohto ustanovenia navrhovateľ ako poškodená strana nemá nárok na náhradu škody z dôvodu, že nesplnenie povinností odporcu odstrániť reklamovanú závadu bolo spôsobené konaním navrhovateľa ako poškodenej strany. Podľa súdu je nesporné, že ak by navrhovateľ nespustil prevádzku kotla HK3 resp. ľavého LJU po hlásení závady a dohode s odporcom na bezodkladnom odstránení závady, k škode by neprišlo a navrhovateľ by nemusel vynaložiť náklady v žalovanej výške na odstránenie následkov havárie spôsobenej požiarom. Týmto svojim úmyselným konaním navrhovateľ súčasne znemožnil odporcovi plnenie jeho povinností v zmysle ZoD a príslušných ustanovení ObZ tak, že mu neumožnil odstrániť reklamovanú závadu. Súd v tejto súvislosti vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú argumentáciu odporcu (pozn. správne mal uviesť navrhovateľa), že k havárii v žalovanom rozsahu by došlo aj v prípade ak by počkal zo spustením kotla na príchod pracovníkov odporcu a odstránenie závady z dôvodu, že totožná závada sa vyskytla aj pred 17.1.2005, odporca ju odstraňoval v rámci reklamácie a na dôvod zadrhávania ľavého LJU neprišiel. Podľa súdu je absurdné predpokladať konanie pracovníkov odporcu pri odstraňovaní závady. Súd poukázal na to, že základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody formou žaloby je zo strany navrhovateľa preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti odporcom, škodu a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. Je nesporné, že medzi porušením zmluvnej povinnosti odporcom zhotoviť dielo riadne a škodou predstavujúcou náklady odstránenia havárie nie je priama príčinná súvislosť, nakoľko prejavením závady ľavého LJU ráno dňa 17.1.2005 preukázateľne nevznikla škoda v žalovanom rozsahu (o uvedenom podľa súdu svedčí skutočnosť, že jednoduchým vychladnutím ľavého LJU bol tento schopný ďalšej prevádzky - dvakrát v uvedený deň). Z dôvodu, že navrhovateľ porušil prevenčnú povinnosť a nevyčkal na odstránenie vady pracovníkmi odporcu, prerušil plynutie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcom a škodou v žalovanej výške. Súd bral do úvahy aj predpokladateľnú odbornosť navrhovateľa, ktorý si ako dlhoročný prevádzkovateľ kotla HK3 mal a musel byť vedomý následkov jednostranného a nekonzultovaného rozhodnutia spustiť kotol HK3, resp. ľavý LJU s hlásenou závadou, čo bolo podľa názoru súdu priamou príčinou vzniku škody. Súd uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, t.j. ak jeho protiprávne konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť tvrdené a predovšetkým preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, bez ktorej by škodlivý následok nevznikol a ktorá konkrétnu ujmu (vo forme škody) priamo vyvolala, či spôsobila. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide, vždy však musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (R 21/1992). O skutočnosti, že sám navrhovateľ vyhodnotil závadu na ľavom LJU zo 16.1.2005 ako zásadnú a spôsobujúcu nemožnosť riadnej prevádzky HK3 na uhlie svedčí podľa súdu skutočnosť, že ju bezprostredne po zistení ráno 17.1.2005 u odporcu reklamoval a vymienil si okamžitý zásah odporcu smerujúci k jej odstráneniu (nástup zástupcov odporcu na jej odstránenie dňa 18.1.2005 o 7:30 - najbližší časovo možný termín nástupu vzhľadom na vzdialenosť, ktorú museli zástupcovia odporcu prekonať). O to nepochopiteľnejšie vyznieva podľa súdu následné rozhodnutie navrhovateľa napriek uvedenému LJU opätovne spustiť (dokonca nie v „testovacom“ režime ale priamo na plný výkon), a to bez zvýšenej kontroly vzhľadom na závadu. Na základe toho navrhovateľ nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jeho povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že prejavením závady dňa 16.1.2005 nevznikla žiadna časť škody predstavujúcej žalovaný nárok a táto v celom uplatnenom rozsahu vznikla až opätovným spustením ľavého LJU po reklamácii závady a pred jej odstránením odporcom, nevznikol podľa súdu navrhovateľovi nárok na žiadnu časť žalovanej škody, nakoľko táto v celom uplatnenom rozsahu vznikla nesplnením povinnosti navrhovateľa ustanovenej §§ 382 a 384 ObZ, teda právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu. Súd pri rozhodovaní vo veci interpretoval ustanovenia ObZ z hľadiska ich účelu a zmyslu a bral do úvahy skutočnosť, že rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd v rámci rozhodovania o trovách konania uviedol, že krátil vyčíslené trovy právneho zastúpenia odporcu o: - úkony nahliadnutia do spisu, nakoľko účastníkovi vzniká nárok na náhradu trov konania len za účelne vynaložené náklady a odporca nepreukázal účelnosť týchto nákladov - 3 úkony - návrhy na uzavretie dohody o urovnaní a list PZN, nepreukázal účelnosť ich vynaloženia, súd priznal odporcovi len úkony osobných rokovaní s protistranou - 7 úkonov - vypracovanie právneho rozboru na základe žiadosti klienta - odporca nepreukázal nevyhnutnosť tohto úkonu právnej služby nakoľko jeho výsledkom nebola zmena procesného postupu v konaní - 1 úkon - ďalšia porada s klientom vo veci vypracovania záverečnej reči - odporca nepreukázal nevyhnutnosť tohto úkonu právnej služby nakoľko jeho výsledkom nebola zmena procesného postupu v konaní - 1 úkon. Na základe uvedeného súd krátil vyčíslené trovy právneho zastúpenia odporcu o sumu 16.399,70 eur a cestovné, náhrady za stratu času a ostatné hotové výdavky za úkony mimo sídla kancelárie o sumu 1.228,60 eur, celkom o sumu 17.628,30 eur. Celkovú náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatnenie nároku preukázal navrhovateľ podľa súdu vo výške 17.077,09 eur. Súčasne súd zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka na náhradu trov štátu nekrytých preddavkami vo výške 159,36 eur predstavujúcich znaleckú odmenu znalca za prípravu a účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že k havárii a poškodeniu ľavého LJU došlo tak, ako to uviedol aj vo svojom záverečnom návrhu, po odstavení kotla, po niekoľkých hodinách, a nie pri druhom spustení LJU, ako to z jemu neznámych príčin uvádza v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa. Ohnisko požiaru sa vytvorilo vplyvom vysokej teploty spalín, kedy začali nánosy bríd, ktorými boli nekontrolovateľne zanesené koše z dôvodu zadrhávania ľavého rotačného ohrievača vzduchu LJU, tlieť, a po odstavení kotla, po niekoľkých hodinách, kedy sa v tomto priestore objem spalín s obsahom kyslíka cca 8 % prevetral a zamenil s objemom vzduchu s obsahom kyslíka 21 %, vznikli optimálne podmienky pre zahorenie, k čomu aj došlo. To znamená, že k zahoreniu bríd, a tým aj k havárii ľavého LJU mohlo dôjsť aj bez spustenia kotla 17.1.2005 zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ tiež uviedol, že skutočnosť, že po nahlásení vady 17.1.2005 nevyčkal na jej opravu a kotol zapálil, nemala vplyv na vznik škody aj z nasledovného dôvodu. Odporca sa o tom, na aký stav rotačného ohrievača vzduchu LJU boli nastavené vôle tesnenia, dozvedel až po havárii, t.j. ani pri vybavovaní reklamácie zo 17.1.2005 by odporca uvedenú vadu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neopravil. Až po havárii, keď sa odporca dozvedel o tom, na aký stav rotačného ohrievača vzduchu LJU boli nastavené vôle, vykonal opravu celkom iným spôsobom. Keďže by odporca z dôvodu, že nevedel o tom, na aký stav rotačného ohrievača vzduchu LJU boli vôle nastavené, vadu po jej nahlásení 17.1.2005 neopravil (tak, ako sa to nestalo ani pri reklamácii z 3.1.2005, kedy rovnaká vada nebola odporcom odstránená) a iniciátor požiaru sa tam dostal 1.1.2005 v podobe nánosov bríd počas snahy namlieť uhoľný prášok, k požiaru mohlo dôjsť kedykoľvek počas prevádzky kotla na vyšší výkon aj po „vybavení“ reklamácie zo 17.1.2005. K tvrdeniu súdu, že sa navrhovateľ rozhodol svojvoľne uviesť kotol do prevádzky, navrhovateľ uviedol, že odporca neoznačil túto vadu za vadu, ktorá bráni v prevádzke, a odporca navrhovateľovi prevádzku kotla nezakázal ani sa tak nedohodli. Ani v prípade reklamácie z 3.1.2005 odporca nezakázal navrhovateľovi kotol prevádzkovať a tento bol taktiež uvedený do prevádzky. Navrhovateľ poukázal aj na to, že prevádzkové predpisy boli v čase havárie zariadenia neaktuálne a nedostatočné, čo potvrdil aj znalec, a bremeno poskytnutia informácií na aktualizáciu prevádzkového poriadku zaťažuje výrobcu kotla, teda odporcu. Podľa navrhovateľa znalec na pojednávaní dňa 12.11.2013 taktiež potvrdil, že odporca prevádzkové predpisy nedopĺňal, hoci ich ako výrobca mal doplniť, a prevádzkové predpisy doplnil len navrhovateľ na základe prevádzkových skúseností. K tvrdeniam súdu prvého stupňa navrhovateľ tiež uviedol, že s kotlom HK3 po jeho generálnej oprave nemal skúsenosti a už vôbec nie dlhoročné, keďže sa nejednalo o klasickú generálnu opravu, ale aj o inováciu, čo potvrdil aj znalec. Navrhovateľ poukázal aj na to, že v čase, keď spustil kotol dňa 17.1.2005 nevedel, že mu hrozí škoda, ktorá mu následne vznikla. Znalec pri svojom výsluchu potvrdil, že navrhovateľ nemal na základe čoho vykonať ofuky, keď neprevádzkoval kotol na uhlie a pri nahlásenej prvej reklamácii odporca konštatoval, že tam nie sú nánosy. Pri vizuálnej kontrole LJU do 17.1.2005 nebolo možné zistiť prítomnosť najjemnejších častíc - nánosov v košoch LJU, ktoré boli zdrojom vzniku požiaru. Ak navrhovateľ nemal po konštatovaní samotného odporcu vedomosť o nánosoch, nemohol predpokladať, že môže dôjsť k zahoreniu ľavého LJU kotla HK3 z dôvodu nadmerného zanesenia teplovýmenných plôch ohrievača nevyhoreným palivom. Navrhovateľ skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že odporca neoznačil reklamovanú vadu za vadu, ktorá bráni v prevádzke a odporca mu prevádzku kotla nezakázal a navrhovateľ nevedel, že mu hrozí škoda, nemohol sa dopustiť ani porušenia povinnosti ustanovenej § 377 ods. 1 ObZ, a to oznámiť odporcovi povahu prekážky, ktorá mu bráni v dodržaní prevenčnej povinnosti, a o jej dôsledkoch. Navrhovateľ sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že by uviedol kotol s reklamovanou závadou opätovne do plnej prevádzky. Podľa tvrdenia navrhovateľa, neuviedol kotol ani do plnej ani do trvalej prevádzky. Kotol HK3 bol prevádzkovaný krátkodobo pri potrebe vyššieho tepelného výkonu do siete. Navrhovateľ sa tiež nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, že v rozpore so záväzkom zo ZoD a preberacieho protokolu nikdy nevyzval odporcu (v lehote 14 dní vopred) na účasť pri plnej prevádzke kotla HK3. Zmluva o dielo uvedenú povinnosť pre navrhovateľa vôbec nestanovuje a v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí diela sa táto povinnosť vzťahovala na oznámenie uvedenia kotla do prevádzky pri meraní prefukov, a nie na ostané prevádzkovanie kotla. Navrhovateľ má za to, že napadnutý rozsudok je bez náležitého odôvodnenia argumentácie navrhovateľa a je len všeobecným konštatovaním bez toho, aby toto všeobecné konštatovanie bolo podoprené konkrétnymi skutočnosťami. Navrhovateľ konštatoval, že v danom prípade nebyť nie riadne vykonanej opravy kotla, t.j. nebyť zle nastaveného systému tesnenia, ktorá je nesporná, spustenie kotla navrhovateľom 17.1.2005 by nespôsobilo haváriu kotla, a teda škodu. Vytavenie košov je v priamej príčinnej súvislosti s nie riadne vykonanou opravou v rámci generálnej opravy HK3 a reklamácie z 3.1.2005. Keďže táto vada nebola odstránená ani napriek reklamácii navrhovateľa z 3.1.2005 a reklamácie navrhovateľa vykonané po predmetnej havárii odporca dňa 2.2.2005 neuznal, podľa navrhovateľa mu vznikla škoda vo výške nákladov na opravu kotla HK3. Navrhovateľ z opatrnosti, pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o nároku odporcu na náhradu trov konania, nesúhlasí s priznanou výškou trov konania, ktorú má podľa napadnutého rozsudku odporcovi nahradiť. Okrem krátenia trov konania súdom prvého stupňa uvedeného v napadnutom rozsudku, majú byť podľa názoru navrhovateľa krátené trovy konania aj o nasledovné úkony právnej služby a s nimi spojeného režijného paušálu, cestovného, náhrady za stratu času a ostatných hotových výdavkov za úkony mimo sídla kancelárie: - navrhovateľ neeviduje údajné písomné podanie odporcu z 28.4.2008, - pojednávanie zo 16.3.2010 bolo bez prejednania veci samej, - navrhovateľ nemá vedomosť o rokovaní s protistranou v Bratislave, - navrhovateľ nemá vedomosť o osobnom rokovaní právneho zástupcu navrhovateľa so znalcom v sídle odporcu 6.12.2011, za ktorý si odporca vyúčtoval dvojnásobok tarifnej odmeny a trojnásobok režijného paušálu, - navrhovateľ neeviduje údajné vyjadrenie odporcu k vyjadreniu navrhovateľa z 19.10.2012. Navrhovateľ tiež napadol tú skutočnosť, že výška cestovného, náhrady za stratu času a ostatných hotových výdavkov za úkony mimo sídla kancelárie vo výške 3.327,73 eur je bez ich špecifikácie nepreskúmateľná. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 205.772,09 eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania, alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľovi uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania odporcu. Uviedol, že nánosy horľavých bríd, ktorými boli nekontrolovateľne zanesené koše, by pri dodržaní predpísaných ofukov, ktoré mal pravidelne vykonávať navrhovateľ, vôbec neboli vznikali, a teda by ani nebolo malo čo začať horieť. Ofukovanie zariadenia je predpísané za účelom odstraňovania vznikajúcich nánosov horľavých bríd, aby nedošlo k ich vznieteniu. K samotnému požiaru došlo až po spustení ventilátora v dôsledku existencie nánosov horľavých bríd vo výhrevných náplniach, ktoré tam boli preto, že navrhovateľ riadne nevykonával ofukovanie, v dôsledku čoho neboli výhrevné elementy čisté a obsahovali horľavý materiál. Odporca tiež poukázal na to, že dňa 16.1.2005 navrhovateľ zapálil kotol dvakrát, pričom už pri prvom zapálení bolo zrejmé, že kotol treba opraviť, čo vyplýva zo samotnej žaloby a z dôkazov predložených navrhovateľom. Bez zapálenia kotla po nahlásení poruchy dňa 17.1.2005 (teda keď navrhovateľ preukázateľne aj podľa jeho vlastného tvrdenia vedel, že kotol má poruchu) by k požiaru nedošlo, lebo v studenom zariadení by k žiadnemu vznieteniu horľavých bríd ani dôjsť nemohlo. Odporca vyjadril súhlas s názorom súdu prvého stupňa, že je absurdné predpokladať, že odporca by ani pri vybavovaní reklamácie zo 17.1.2005 reklamovanú vadu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neopravil. Z vyjadrenia znalca, na ktoré poukazuje odvolateľ, takáto absurdita podľa odporcu nevyplýva. Podľa odporcu pokiaľ odvolateľ tvrdí, že iniciátor požiaru sa tam dostal 1.1.2005 v podobe nánosov horľavých bríd počas snahy namlieť uhoľný prášok, tak sa za iniciátora požiaru musí považovať navrhovateľ samotný, lebo k spusteniu kotla a k namletiu prášku navrhovateľ pristúpil v rozpore s dohodou zo dňa 28.9.2004, podľa ktorej mal navrhovateľ vyzvať odporcu 14 dní vopred k účasti kontrolovaného merania prefuku a kontrole nastavenia vôlí za plnej prevádzky kotla. Odvolateľ si sám podľa odporcu odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že nánosy horľavých bríd sa dostali do ľavého LJU už 1.1.2005 počas snahy namlieť uhoľný prášok, a súčasne tvrdí, že nemal na základe čoho vykonávať ofuky LJU (pravidelné preventívne čistenie LJU od takýchto nánosov), ktoré sa podľa prevádzkových predpisov nachádzajúcich sa v spise pri nabiehaní parného kotla zo studeného stavu majú v prvých 24 hodinách vykonávať každé 4 hodiny a v normálnej prevádzke každých 8 hodín, ale pri prevádzkovom režime vyžadujúcom časté nabiehanie do prevádzky (čo bolo aj v inkriminovanom čase) majú byť ohrievače vzduchu ofukované v kratších časových intervaloch - v krajnom prípade i po každých 4 hodinách prevádzky. Po získaní skúseností so zanášaním výhrevných článkov za daných prevádzkových podmienok treba podľa odporcu stanoviť presnejšie intervaly ofukovania. Pri odstavení parného kotla z prevádzky treba vykonať ofukovanie ohrievačov ešte pred odstavením kúrenia z prevádzky. Odporca tiež uviedol, že keby bol navrhovateľ postupoval aj podľa neaktualizovaných predpisov, k požiaru by nikdy nedošlo. Za aktualizáciu miestnych predpisov je v plnom rozsahu zodpovedný navrhovateľ, ktorý si vyžiada informácie od výrobcu kotla, avšak odporca nie je výrobcom kotla. Navrhovateľ ako prevádzkovateľ si musí byť vždy vedomý, že nesprávnym prevádzkovaním kotla môže vzniknúť škoda. Odporca poukázal aj na to, že klimatické podmienky nemožno nadradiť bezpečnostným predpisom. Odporca tiež konštatoval, že odvolateľ v podanom odvolaní celkom abstrahuje od zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinnej súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym správaním odporcu a tvrdenou škodou, ako to podrobne vysvetlil súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na R 21/1992. Tvrdenie tejto príčinnej súvislosti nemôže byť vymedzené negatívne: „nebyť zle nastaveného systému tesnenia“. Odporca v doplnení svojho vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ má pravdu, že pri vyčíslení paušálnej náhrady hotových výdavkov ku dvom úkonom právnej služby za osobné rokovanie zástupcu odporcu s ustanoveným znalcom Ing. Dušanom Ďuriačom v sídle odporcu v Bratislave dňa 6.12.2011 zástupca odporcu urobil chybu v písaní a počítaní a namiesto správne 2 x 7,41 eur, spolu 14,82 eur, vyčíslil nesprávne 3 x 7,41 eur, spolu 22,23 eur, pričom túto chybu preniesol do rozsudku aj súd. K tvrdeniam odvolateľa v podanom odvolaní, týkajúcim sa odporcovi priznanej náhrady trov konania odporca uviedol, že zástupca odporcu vypracoval na základe uznesenia prvostupňového súdu vyhláseného na pojednávaní konanom dňa 11.4.2008, písomné podanie týkajúce sa veci samej. Dňa 2.5.2008 ho poštou odoslal prvostupňovému súdu a je založené v spise, teda prvostupňový súd správne priznal odporcovi náhradu trov konania za tento úkon právnej služby. Pojednávanie pred súdom prvého stupňa dňa 16.3.2010 nebolo podľa odporcu odročené bez prejednania veci. Na tomto pojednávaní súd v súlade s ust. § 127 O.s.p. vypočul účastníkov pred ustanovením znalca, a preto prvostupňový súd správne priznal odporcovi náhradu trov konania za tento úkon právnej služby. Odporca uviedol, že riadne doložil písomné potvrdenia o všetkých úkonoch právnej služby, ktoré vykonal jeho zástupca a za ktoré súd správne priznal odporcovi náhradu trov konania. Ku skutočnosti, že navrhovateľ nevykonával predpísané ofuky LJU (pravidelné preventívne čistenie LJU od nánosov horľavých bríd) odporca uviedol aj to, že išlo o požiar na horúcovodnom kotle HK3 a v dôsledku odstavenia parného kotla PK4 v čase pred požiarom (čo konštatuje samotný navrhovateľ v podanej žalobe), navrhovateľ ani nemal k dispozícii paru na ofukovanie LJU od bríd, a teda chýbal základný predpoklad na správne ofukovanie LJU, čím dochádzalo k usadzovaniu horľavých nánosov (uhoľného prášku z bríd) vo výhrevných náplniach LJU. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dňa 9.6.2015, teda po verejnom vyhlásení rozsudku v tejto veci, mu bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k uvedenému vyjadreniu odporcu a k jeho doplneniu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 27.5.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, keď na strane 2 odvolania uvádza, že k zahoreniu bríd, a tým aj k havárii ľavého LJU mohlo dôjsť aj bez spustenia kotla 17.1.2005 zo strany navrhovateľa, pričom na strane 6 odvolania zase uvádza, že nebyť zle nastaveného systému tesnenia, ktoré je nesporné, čo uviedol aj súd, spustenie kotla navrhovateľom 17.1.2005 by nespôsobilo haváriu kotla a teda škodu. Tu teda už sám navrhovateľ pripustil, že spustenie kotla 17.1.2005 spôsobilo predmetnú haváriu a teda škodu. Navrhovateľ po nahlásení vady 17.1.2005 mal vyčkať na jej opravu a kotol nezapaľovať aj s ohľadom na skúsenosti s problémovou prevádzkou zariadenia z predchádzajúcich dní. Bez zapálenia kotla po nahlásení vady 17.1.2005 by k požiaru nedošlo, lebo v studenom zariadení by k žiadnemu vznieteniu horľavých bríd dôjsť nemohlo. Tvrdenie navrhovateľa, že ani pri vybavovaní reklamácie zo 17.1.2005 by odporca uvedenú vadu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neopravil, je len jeho dohadom. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že k zahoreniu bríd a tým aj k havárii ľavého LJU mohlo dôjsť aj bez spustenia kotla 17.1.2005 navrhovateľom, nepreukázal, že skutočnosť, keď po nahlásení vady 17.1.2005 nevyčkal na jej opravu a kotol zapálil, nemala vplyv na vznik škody. Zo samotnej žaloby vyplýva, že už v dňoch 15. a 16.1.2005 bol kotol prevádzkovaný dvakrát, pri druhom prevádzkovaní bol kotol poruchovo odstavený z dôvodov poruchy LJU. Dňa 17.1.2005 bola ráno opakovaná závada reklamovaná a termín nástupu pracovníka odporcu bol dohodnutý na 18.1.2005. Napriek tomu, že navrhovateľ mal dohodnutý termín nástupu pracovníka odporcu na odstránenie závady, zariadenie prevádzkoval. Aj zo znaleckého posudku vyplýva záver, že navrhovateľ nemal prevádzkovať zariadenie, u ktorého sa vyskytla tá istá porucha a mal vyčkať na jeho opravu. Podľa § 384 ods. 1 Obch. zák. osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odstránenie škody alebo jej zmierenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený tieto povinnosti nesplnil. Povinnosť odstrániť alebo zmierniť hroziacu škodu predstavuje zakročovaciu povinnosť proti hroziacej škode, a táto povinnosť je uložená tomu, komu škoda hrozí. Zvolené opatrenie na odstránenie hroziacej škody sa posudzuje objektívne na základe okolností prípadu vrátane možností osoby, ktorej škoda hrozí. Ak ten, komu hrozí škoda, neurobil opatrenia proti hroziacej škode vyplývajúce zo zakročovacej povinnosti, povinná osoba nemusí nahradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti. Priamou a bezprostrednou príčinou havárie kotla, a teda škody, bolo tak nekonzultované a jednostranné spustenie kotla s hlásenou závadou. Navrhovateľ teda svojím konaním po nahlásení vady 17.1.2005 porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tým prerušil plynutie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcom a škodou v žalovanej výške, čo úplne správne konštatoval súd prvého stupňa. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým súd návrh v celom rozsahu zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 159,36 eur, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V časti výroku, ktorým prvostupňový súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 17.077,09 eur, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie výroku o trovách právneho zastúpenia nie je dostatočne určité, keďže súd prvého stupňa jasne nevymedzil úkony právnej služby, za ktoré priznáva náhradu trov a výšku priznanej náhrady za ten ktorý úkon právnej služby. Súd taktiež nevyšpecifikoval priznanú výšku cestovného, náhrady za stratu času a ostatných hotových výdavkov za úkony mimo sídla kancelárie. V tejto časti preto rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí nepreskúmateľnosťou. Úlohou súdu prvého stupňa teda bude opätovne rozhodnúť o trovách právneho zastúpenia s tým, že v rozhodnutí presne vyšpecifikuje každý úkon právnej služby, za ktorý prizná náhradu trov, a výšku priznanej náhrady za daný úkon právnej služby. Zároveň súd presne vymedzí úkony právne služby, za ktoré náhradu trov nepriznáva, výšku nepriznanej náhrady za ten ktorý úkon a dôvod nepriznania. Súd prvého stupňa tiež vyšpecifikuje priznanú výšku cestovného, náhrady za stratu času a ostatných hotových výdavkov za úkony mimo sídla kancelárie, aby bolo možné preskúmať správnosť ich vyčíslenia. Súd prvého stupňa zároveň pri opätovnom rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia posúdi námietky a vyjadrenia účastníkov konania k uvedeným trovám prezentované v odvolaní proti rozsudku a vo vyjadrení k tomuto odvolaniu, resp. v doplnení tohto vyjadrenia. V novom rozhodnutí o trovách právneho zastúpenia súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho konania. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.