Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106215944 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106215944.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, V. Clementisa č. 24/A, 917 22 Trnava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: MAC Trading Slovakia, spol. s r.o., Miletičova č. 21, 821 09 Bratislava, IČO: 36 247 740, (pôvodne Pine Forest, spol, s r.o.), pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.461,12 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Viera Kučerová, so sídlom úradu Námestie Sv. Martina č. 9, 908 51 Holíč, IČO: 37 851 390, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er/877/2006-12 zo dňa 13.04.2011, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu I, č.k. 2Er/877/2006-12 zo dňa 13.04.2011, p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa I.) zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), z dôvodu nedostatku majetku povinného. II.) Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi 137,26 EUR titulom trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o povinnosti oprávneného platiť trovy exekúcie oprel o ustanovenie § 203 ods. 2 EP s poukazom na §§ 14, 15, 22, 23 a 25 vyhlášky MS SR č. 288/95 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Súdnym exekútorom účtované trovy exekúcie vo výške 144,- EUR súd prvého stupňa revidoval, nakoľko ich považoval za účtované vo väčšom rozsahu ako predpokladá vyhláška.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený v časti výroku o uloženej povinnosti platiť trovy exekúcie oprávneným, žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, keďže sa domnieval, že nenesie procesnú zodpovednosť na výsledku exekúcie, resp. navrhol revidovať výšku priznaných trov exekúcie.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal vec v rozsahu § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného, teda dôvod, ktorý je obsiahnutý v § 57 ods. 1 písm. h) EP. Ostatne správnosť záveru o nemajetnosti povinného je zrejmá i z uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32CbR/200/2010 zo dňa 26.11.2013, právoplatného dňom 20.01.2014, ktorým súd zrušil obchodnú spoločnosť MAC Trading Slovakia, s r.o., bez likvidácie, na základe ktorého uznesenia bola táto obchodná spoločnosť zapísaná v odd. Sro, vl.č. 38600/B vymazaná z obchodného registra v celom rozsahu dňom 29.03.2014. Uvedené preukazuje splnenie hypotézy zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorá je predpokladom použitia § 203 ods. 2 EP, teda uloženia povinnosti osobe oprávneného nahradiť trovy
exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 EP je výnimkou z princípu procesného zavinenia pri rozhodovaní, ktorí z účastníkov konania nahradí súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie - procesné zavinenie sa v tomto prípade nepreukazuje.
Z dikcie Exekučného poriadku je zrejmé, že exekúciu možno vykonať len na návrh (§ 38 ods. 1 EP), ktorý je súdny exekútor, ako verejný činiteľ (§ 5 ods. 1 EP), povinný od oprávneného prijať (§ 29 EP). Bez ohľadu na to, aký je ďalší osud exekučného konania (či exekúcia bude zastavená - vždy len súdom, alebo bude riadne pokračovať), v súvislosti s plnením povinností exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na vykonávanie núteného výkonu (§ 2 ods. 1 EP), budú súdnemu exekútorovi, v rôznom rozsahu, vznikať trovy exekúcie. Za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku, teda i činnosti predpokladanej zákonom, ktorá nebude vlastnou exekúciou, patrí exekútorovi (§ 196 EP) odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie, ktoré sú identifikované ako trovy exekúcie (§ 200 ods. 1 EP) a sú zo strany exekútora jeho procesným nárokom (§ 200 ods. 1 veta druhá EP). Ak preto exekútor postupuje spôsobom predpokladaným zákonom a s týmto jeho postupom sú spojené náklady (poštovné, hotové výdavky a pod.) má na ich náhradu nárok. Tento by nemal len za predpokladu, že si náhradu trov napriek výzve súdu neuplatní (vzdanie sa nároku), alebo procesné zavinenie, či zákonný predpoklad pre platenie trov exekúcie svedčí proti neexistujúcemu subjektu. Uvedené však zo spisu, ani z odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, naopak zo spisu je zrejmé, že súdny exekútor si náhradu trov uplatnil vo výške 144,- EUR podaním zo dňa 15.02.2011 (č.l. 10, 11). Exekučný súd trovy exekúcie redukoval na sumu uvedenú vo výroku jeho rozhodnutia s ohľadom na nesprávne uplatnenú DPH i za hotové výdavky.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa korešponduje s citovanými zákonnými ustanoveniami a s označeným judikátom ohľadne priznávania trov exekúcie odvolací súd sa pri uloženej povinnosti platiť trovy exekúcie a pri určenej ich výšky obmedzuje len na skonštatovanie správnosti záverov napadnutého rozhodnutia, keďže určenie osoby platiacej trovy exekúcie a priznanú výšku trov považuje za argumentačne správnu a z hľadiska zásad civilného procesu za zodpovedajúcu požiadavke efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti účtovaných trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.