Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/247/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106235334 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106235334.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: MAX - TUNING, s. r. o., Břeclavská 4506/1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 835 079, zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, Guothova 20, 831 01 Bratislava, proti odporcom: v 1. rade IMOS BA, s. r. o., Záhradnícka 72, 821 08 Bratislava, IČO: 35 968 184, v 2. rade X.. D. T., R.. XX. XX. XXXX, K. XX, XXX XX Ž., v 3. rade O. D.J., R.. XX. XX. XXXX, K. XX, XXX XX Ž., odporca v 2. a 3. rade spoločne zastúpení JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom, Koceľova 9, 821 08 Bratislava, o určenie odporovateľnosti právnych úkonov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 31Cb/112/2006-93 zo dňa 04. 04. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 31Cb/112/2006-93 zo dňa 04. 04. 2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi v 2. a 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. a 3. rade v celom rozsahu zamietol. Súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 2. a 3. rade náhradu trov konania vo výške 402,42 Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 14. 11. 2006 sa právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť KOZÁČEK, s. r. o. domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nájomná zmluva uzatvorená medzi D. T., R.. XX. XX. XXXX a odporcom v 1. rade zo dňa 31. 12. 2005, predmetom ktorej je nájom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra Bratislava I, k. ú. I. K., je voči navrhovateľovi právne neúčinná, ďalej že určí, že darovacia zmluva uzatvorená medzi D. T., R.. XX. XX. XXXX a odporcom v 2. rade zo dňa 30. 10. 2006, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ? k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, Správa katastra Bratislava I, k. ú. I. K., je voči navrhovateľovi právne neúčinná a určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi D. T., R.. XX. XX. XXXX a odporcom v 3. rade zo dňa 30. 10. 2006, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti ? k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, Správa katastra Bratislava I, k. ú. I. K., je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 12C/225/2003 zo dňa 13. 03. 2006, právoplatného dňa 29. 09. 2006 a vykonateľného dňa 01. 10. 2006, bola D. T., R.. XX. XX. XXXX ako dlžníkovi navrhovateľa, stanovená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 297.020,30 Sk spolu s úrokmi z omeškania a nahradiť trovy konania. Dňa 20. 10. 2006 vyzval právny zástupca navrhovateľa D. T. na splnenie si predmetnej povinnosti. Odporca v 3. rade, dcéra dlžníka, na list reagovala listom zo dňa 25. 10. 2006, v ktorom uviedla, že jej otec je hospitalizovaný a preto žiada o strpenie so splácaním splátok. D. T., R.. XX. XX. XXXX, ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, Správa katastra Bratislava I, k. ú. I. K. - U. o výmere 367 m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2, parc. č. 3966, vrátane rodinného domu so súpisným č. 3444, parcela č. 3966, svoje vlastnícke právo v snahe poškodiť navrhovateľa previedol na odporcu v 2. a 3. rade, a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 30. 10. 2006. Konanie na Správe katastra Bratislava bolo vedené pod č. V-14854/06. Uvedené sa stalo v čase, keď rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 12C/225/2003 zo dňa 13. 03. 2006 už bol právoplatný a vykonateľný, na základe čoho možno usúdiť, že uvedeným konaním sa povinný snažil vyhnúť splneniu svojej povinnosť, napr. pre prípadnú exekúciu na danú nehnuteľnosť. D. T., R.. XX. XX. XXXX zároveň v danom čase uzavrel na prenájom nehnuteľnosti nájomnú zmluvu s odporcom v 1. rade, podľa navrhovateľa s cieľom oslabenia postavenia navrhovateľa ako veriteľa v prípade úspešnej exekúcie na nehnuteľnosť, nakoľko prípadný nadobúdateľ nehnuteľnosti v exekučnom konaní by musel strpieť vecné právo nájomcu, čím sa „lukratívnosť“ nehnuteľnosti znižuje na minimum. Navrhovateľ má za to, že uvedená darovacia zmluva a nájomná zmluva sú odporovateľnými právnymi úkonmi, a teda sú voči navrhovateľovi právne neúčinné. Odporca v 1. rade je právnickou osobou, ktorej spoločníci a zároveň konatelia sú blízkymi rodinnými príslušníkmi pána D. T., R.. XX. XX. XXXX. Odporca v 2. rade je synom D. T., R.. XX. XX. XXXX, a odporca v 3. rade je dcérou pána D. T.O., R.. XX. XX. XXXX. Navrhovateľ uviedol, že k jeho ukráteniu ako veriteľa došlo tým, že sa znížila možnosť viesť exekúciu na nehnuteľnosť a nakoľko je dlžník navrhovateľa osoba vysokého veku, bez vlastníctva iných nehnuteľností, navrhovateľ je už v danom čase ukrátený v uspokojení jeho pohľadávky. Z dôvodu postúpenia pohľadávky navrhovateľa, bola táto postúpená na spoločnosť MAX - TUNING, s. r. o., Bratislava, ako postupníka a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 07. 2007. Odporca v 2. a 3. rade sa k návrhu vyjadrili a uviedli, že listom zo dňa 09. 08. 2007 oznámili spoločnosti MAX - TUNING, s. r. o., Bratislava, ako postupníkovi, že mu dlžnú sumu uhradia v štyroch splátkach počnúc dňom 01. 09. 2007 a po zaplatení istiny aj príslušenstvo tiež v štyroch splátkach. Postupník listom zo dňa 14. 08. 2007 oznámil odporcovi v 2. a 3. rade, že pohľadávka je už predmetom exekúcie, ktorú vykonáva Mgr. Ján Makita a k návrhu uhradenia istiny s príslušenstvom sa nevyjadril. V súčasnosti prebieha exekúcia vedená pod sp. zn. Ex 1301/2006 u exekútora Mgr. Jána Makitu, Bratislava a to na dôchodok dlžníka, z ktorého sa mu zráža suma 3.881,- Sk mesačne od 06. 03. 2007, 4.383,- Sk mesačne od 06. 10. 2007, 183,33 Eur mesačne od 06. 01. 2009 a suma 206,20 Eur mesačne od 06. 01. 2011. Na základe uvedeného požiadali súd o zamietnutie žaloby ako nedôvodnej. Súd prvého stupňa uznesením sp. zn. 31Cb/112/2006 zo dňa 06. 07. 2012 konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, poukázal na ust. § 42a ods. 1, 2 a 3 písm. a) Obč. zák. a uviedol, že jedným z predpokladov na účinné odporovanie právneho úkonu je, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Preukazovanie toho, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu. Napriek tomu, že zákon používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa, musí dôjsť k skutočnému, faktickému ukráteniu. Úmysel sám osebe bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa nestačí na vznik nároku na odporovanie. V súvislosti s ukrátením uspokojenia veriteľovej pohľadávky sa predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, v tomto prípade navrhovateľ, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplynulo, že dlžník navrhovateľa mal ešte v čase právoplatného priznania pohľadávky navrhovateľa výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré na základe darovacej zmluvy zo dňa 30. 10. 2006 previedol na odporcu v 2. rade v podiele ? a odporcu v 3. rade v podiele ?. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že uzavretím darovacej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Súd však nemal zo strany navrhovateľa žiadnym spôsobom preukázané, že k zmenšeniu majetku dlžníka došlo do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, za účelom uspokojenia navrhovateľovej pohľadávky je v súčasnosti na majetok dlžníka vedená exekúcia pod sp. zn. Ex 1301/2006 u exekútora Mgr. Jána Makitu, Bratislava, ktorá je vykonávaná formou mesačných zrážok z dôchodku, ktoré majú byť dlžníkovi navrhovateľa zrážané až do roku 2019. Rovnako je potrebné poukázať na to, že odporca v 2. a 3. rade prejavili vôľu pohľadávku navrhovateľa za dlžníka uspokojiť skôr, ako dôjde k jej uspokojeniu v exekúcii, a to formou štyroch splátok a docieliť tak predčasné zastavenie exekučného konania. Na základe uvedeného mal súd za to, že v danom prípade nemožno dospieť k záveru, že uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky je ohrozené. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnený jeden zo základných predpokladov účinnej odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý by zakladal nárok navrhovateľa na odporovanie právneho úkonu (uzavretej darovacej zmluvy) a to ten, že uzavretím darovacej zmluvy bol navrhovateľ ako veriteľ dlžníka aspoň čiastočne ukrátený. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý uviedol, že do dňa rozhodnutia súdu prvého stupňa nebola uhradená istina, ani časť úrokov a trov právneho zastúpenia vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 12C/225/03, ktorý je v danej veci súčasne aj exekučným titulom. Keďže vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I. K. U., túto daroval odporcom až po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 12C/225/03, odporcovia o pohľadávke vedeli, čo vyplýva i zo spisu Okresného súdu Žilina. Súd dospel k záveru, že veriteľova, teda navrhovateľova pohľadávka nie je ohrozená, avšak neuviedol, z čoho by mala byť uhradená, keďže darca v dobe, keď obdaroval odporcov, bol starobný dôchodca bez majetku. Tieto skutočnosti vyplývajú i z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/17/08, na ktorý poukázal právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 21. 05. 2012. Z opatrnosti pripája listinné dôkazy, z ktorých vyplývajú majetkové pomery darcu. Tiež poukazuje na skutočnosť, že odporcovia deklarovali, že za darcu uhradia dlžoby, avšak išlo iba o prázdne gestá a úhrada nebola do dnešného dňa vykonaná. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť, resp. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 24. 06. 2013 vyjadril odporca v 2. a 3. rade prostredníctvom spoločného právneho zástupcu a uviedli, že podľa názoru odporcov súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny. Už v liste zo dňa 19. 07. 2007 oznámil pôvodný navrhovateľ D. T., R.. XX. XX. XXXX, že svoju pohľadávku zmluvne odstúpil obchodnej spoločnosti MAX - TUNING, s. r. o. ako postupníkovi. Odporcovia v 2. a 3. rade oznámili listom zo dňa 09. 08. 2007 postupníkovi, že dlžnú sumu s príslušenstvom uhradia v štyroch splátkach počnúc dňom 01. 09. 2007 a po zaplatení istiny aj príslušenstvo pohľadávky tiež v štyroch splátkach. Postupník, teda navrhovateľ listom zo dňa 14. 08. 2007 oznámil odporcovi v 2. a 3. rade, že pohľadávka je už predmetom exekúcie, ktorú vykonáva Mgr. Ján Makita a k návrhu na uhradenie istiny s príslušenstvom po štyroch splátkach sa vôbec nevyjadril. Odporcovia si preto nevedia vysvetliť prečo navrhovateľ účelovo a nepravdivo uvádza vo svojom odvolaní, že odporcovia v 2. a 3. rade iba deklarovali, že uhradia dlžoby darcu a že išlo z ich strany o prázdne gestá. Bol to navrhovateľ, ktorý na ponuku odporcov nereagoval a uviedol, že vec už má súdny exekútor a tým túto vec považoval za vybavenú a vôbec sa ponukou odporcov nezaoberal. Odporca v 2. a 3. rade namieta, že právo navrhovateľa ako postupníka, ktorý odkúpil pohľadávku vo výške 297.020,30 Sk, ktorú pôvodne priznal Okresný súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 12C/225/03, právoplatného 29. 09. 2006 pôvodnému navrhovateľovi, teda postupcovi a to obchodnej spoločnosti KOZÁČEK, s. r. o. v Bratislave, ktorý podal vo veci návrh zo dňa 10. 12. 2006 na Okresný súd Bratislava I dňa 14. 11. 2006, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, sa jednoznačne podľa názoru odporcov premlčalo. Právny zástupca pôvodného navrhovateľa až dňa 22. 07. 2011 doručil súdu návrh na zámenu účastníkov na strane navrhovateľa, pričom súdu oznamuje, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 07. 2007 bola pôvodná pohľadávka vo vyššie citovanej výške odplatne postúpená terajšiemu navrhovateľovi ako postupníkovi. Keďže sa tak stalo po dobu viac ako troch rokov, je nepochybné, že toto právo terajšieho navrhovateľa sa mu premlčalo v trojročnej lehote s poukazom na ust. § 101 Obč. zák., keďže potom čo nadobudol od pôvodného navrhovateľa vyššie citovanú pohľadávku, konajúcemu súdu vôbec túto skutočnosť neoznámil, že sa stal nadobúdateľom vyššie citovanej pohľadávky a nepožiadal ani o zámenu účastníkov a pôvodný navrhovateľ túto skutočnosť súdu oznámil až po uplynutí trojročnej lehoty, potom čo túto pohľadávku odplatne odstúpil terajšiemu navrhovateľovi. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 Eur s režijným paušálom 7,81 Eur, čo predstavuje 67,88 Eur. Ďalej si uplatnil i DPH, teda trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú vrátane DPH 81,45 Eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva, je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomu úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Odporovať však možno len úkonom dlžníka. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov. V danom prípade je takýmto titulom rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 12C/225/03 zo dňa 13. 03. 2006, právoplatný dňa 29. 09. 2006. Táto skutočnosť je nesporná. Úspešné odporovanie právnemu úkonu predpokladá preukázanie ukrátenia uspokojenia veriteľovej pohľadávky, teda skrátenie, zmenšenie majetku povinného do takej miery, že toto bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Osobitosť týchto konaní, teda o odporovateľnosti právneho úkonu, je to, že ten kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Navrhovateľ v priebehu prvostupňového konania takéto dôkazy nepredložil a ani nenavrhol súdu, aby skúmal nemajetnosť, resp. zmenšenie majetku povinného (teda dlžníka do takej miery, že táto skutočnosť bráni uspokojeniu pohľadávky v celom, resp. čiastočnom rozsahu). Účastníci konania boli súdom prvého stupňa riadne poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Súčasťou odvolania navrhovateľa bolo i potvrdenie o výplate dôchodkových dávok Sociálnej poisťovne zo dňa 03. 02. 2010, ďalej zo dňa 15. 07. 2008, ako i oznámenie o exekúcii zrážkou z dôchodku povinného zo dňa 02. 03. 2007. Týmito listinnými dôkazmi navrhovateľ v rámci odvolacieho konania chcel preukázať nemajetnosť povinného. Taktiež pripojil aj potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch pripojené k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, kde žiadateľom bol D. T., R.. XX. XX. XXXX. Tento listinný dôkaz, uvedené potvrdenie, však nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko navrhovateľ pripojil len fotokópiu prvej a poslednej strany, ktoré nepreukazujú majetkové pomery povinného a v časti potvrdenia (tlačiva) prekryl navrhovateľ tento doklad fotokópiou podacieho lístka, čím znemožnil súdu oboznámiť sa aj s jednotlivými časťami predmetného potvrdenia, ktoré sa práve dotýkajú majetku povinného. Preto, tak ako už bolo vyššie uvedené, tento listinný dôkaz nemá žiadnu výpovednú hodnotu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nasledovné. Doklady predložené navrhovateľom v odvolacom konaní, odvolací súd už nemohol hodnotiť, keďže povinnosťou navrhovateľa bolo tieto predkladať pred súdom prvého stupňa, keďže účastníci konania, teda aj navrhovateľ, boli súdom prvého stupňa riadne poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Na druhej strane je potrebné uviesť, že predložené doklady aj napriek hore uvedenému nepreukazujú nemajetnosť povinného, resp. také zmenšenie majetku, ktoré bráni úplnému alebo čiastočnému uspokojeniu oprávneného. Povinnosťou navrhovateľa bolo preukázať nemajetnosť povinného a neschopnosť splatiť pohľadávku priznanú exekučným titulom v časti, alebo v celosti. Na pohľadávku navrhovateľa sa v súčasnosti vedie exekúcia u exekútora Mgr. Jána Makitu, Bratislava, pod sp. zn. Ex 1301/2006, ktorá je vykonávaná formou mesačných zrážok z dôchodku, ktoré majú byť dlžníkovi navrhovateľa zrážané až do roku 2019. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že predložením oznámenia o exekúcii zrážkami z dôchodku povinného, Sociálnej poisťovne zo dňa 02. 03. 2007, je preukázanie nemajetnosti povinného. Táto skutočnosť preukazuje len fakt, že exekútor zvolil výkon exekúcie formou zrážok z dôchodku, čo však neznamená, že týmto je automaticky preukázaná nemajetnosť povinného. Exekútor pri výkone exekútorskej činnosti vždy musí zobrať do úvahy výšku vymáhanej pohľadávky a musí vždy zvoliť spôsob exekúcie, ktorý je primeraný k výške dlhu. Pokiaľ zvolil exekúciu zrážkou z dôchodku povinného, táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje nemajetnosť povinného. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že odporovateľným právnym úkonom došlo k skráteniu, zmenšeniu majetku povinného, čo bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka. Tak ako už bolo vyššie uvedené, nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, čo sa však v danom prípade nepreukázalo. Čo sa týka námietky právneho zástupcu odporcu v 2. a 3. rade, že nárok súčasného navrhovateľa je premlčaný, keď pôvodný navrhovateľ stratil aktívnu legitimáciu v spore, keď postúpil pohľadávku na súčasného navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17. 07. 2007 a právny zástupca pôvodného navrhovateľa až dňa 22. 07. 2011 doručil súdu návrh na zámenu účastníkov konania na strane navrhovateľa, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Je potrebné uviesť, že pôvodný navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14. 11. 2006 domáhal odporovateľnosti právnych úkonov voči odporcovi v 1. až 3. rade, tak ako sú vyššie špecifikované. Pokiaľ v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, účinky včas podaného návrhu zostávajú zachované a teda právo súčasného navrhovateľa na podanie takejto žaloby v žiadnom prípade nemôže vyhodnotiť odvolací súd ako premlčané. Neoznámenie tejto skutočnosti súdu by mohlo mať následok pre pôvodného navrhovateľa, prípadné zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, avšak oneskorené oznámenie a podanie návrhu na zámenu účastníka na strane navrhovateľa z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktoré sa uskutočnilo do vyhlásenia rozhodnutia na súde prvého stupňa, nemožno považovať za premlčané. S týmto názorom právneho zástupcu odporcu v 2. a 3. rade sa odvolací súd nestotožňuje. Z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd, ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy odporcovi v 2. a 3. rade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odporcovi v 2. a 3. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Písomné podanie zo dňa 24. 06. 2013 vyhodnotil odvolací súd ako podanie, za ktoré neprináleží odporcom v 2. a 3. rade náhrada trov právneho zastúpenia, keď z dôvodu, ktorý uviedol právny zástupca odporcu v 2. a 3. rade týkajúcim sa premlčania práva súčasného navrhovateľa za jednoznačné, sa odvolací súd nestotožnil, čiže vyhodnotil ho ako nesprávny a ďalšie nové skutočnosti právny zástupca v podanom vyjadrení neuviedol. Odvolací súd má za to, že za tento právny úkon neprináleží právnemu zástupcovi odporcov v 2. a 3. rade náhrada trov právneho zastúpenia, keď nebol účelne vynaložený. Z týchto dôvodov preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.