Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/490/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107203623 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1107203623.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcov: 1/ V. F., Z. K. U.. Č.. XX, Z., 2/ O. L., Z. Ž. U.. Č.. XX, Z., 3/ L. F., Z. K. U.. Č.. XX, Z., všetci zast. advokátskou kanceláriou ANDELOVÁ & Co., s.r.o., Seberíniho ul. č. 1, Bratislava proti žalovanému: RELAXIS, s.r.o., Mickiewiczova ul. č. 14, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská ul. č. 8/A, Bratislava, o 45.350,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 1. júna 2015, č. k. 10C/49/2007-499, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne 45.350,- eur s 9,5 % úrokmi z omeškania od 08.02.2008 do zaplatenia, s 9,5 % úrokmi z omeškania zo sumy 158.995,11 eur od 12.12.2006 do 07.02.2008, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 07.02.2005 žalobcovia uzavreli so žalovaným zmluvy o výstavbe bytu. Ich predmetom bol záväzok stavebníka - žalovaného zabezpečiť pre budúcich vlastníkov - žalobcov výstavbu bytov č. XX, XX, XX na X., L.. X. I. B. bytového domu na W. U.. Č.. XX O. Z., garážového státia, spoločných zariadení a príslušenstva domu a zabezpečiť prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Žalobcovia sa zaviazali zaplatiť náklady výstavby a cenu za prevod spoluvlastníckeho práva k pozemku. Na základe týchto zmlúv žalobcovia zaplatili žalovanému zálohovo 4.789.886,70 Sk (158.995,11 eur). Počas výstavby bytov vznikla požiadavka na zmenu projektu, pričom sa mali zmeniť plochy bytov. Preto bolo treba pôvodné zmluvy zmeniť písomnými dodatkami. Žalovaný listom z 11.09.2006 vyzval žalobcov na podpísanie dodatkov k zmluvám. Žalobcovia tieto dodatky nepodpísali a listom z 29.09.2006 žalovanému oznámili, že zmluvy o výstavbe bytov sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Žalovaný listom z 03.11.2006 žalobcom oznámil, že akceptuje fakt, že predmetné zmluvy sú neplatné a súčasne uviedol, že akceptuje požiadavku žalobcov na vrátenie doteraz poskytnutého peňažného plnenia. Listom z 30.11.2006 žalobcovia vyzvali žalovaného, aby im vrátil zálohovo vyplatené sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný listom zo 06.12.2006 žalobcom oznámil, že predmetné zmluvy považuje za platné. Následne žalovaný listami z 19.03.2007 odstúpil od všetkých 3 zmlúv o výstavbe bytu z dôvodu, že žalobcovia boli v omeškaní so splátkami a žalobcom vystavil penalizačné faktúry, ktorými im účtoval zmluvné pokuty za nesplnenie zmluvných dojednaní. Keďže žalobcovia tieto zmluvné pokuty nezaplatili, žalovaný si započítal svoje pohľadávky z titulu zmluvných pokút proti pohľadávke žalobcov na vrátenie nimi zaplatenej sumy 4.789.886,70 Sk. Dňa 07.02.2008 žalovaný poukázal žalobcom sumu 3.423.657,- Sk (113.644,59 eur). Rozdiel medzi sumou 158.995,11 eur zaplatenou žalobcami a sumou 113.644,59 eur, ktorú žalovaný vrátil žalobcom predstavuje žalovanú sumu 45.350,- eur. Z pripojeného spisu stavebného úradu Z. M. W. súd prvého stupňa zistil, že stavebný úrad dňa 20.12.2004, č. M.-XXXX/XXXX/XXXXX- U. vydal rozhodnutie o umiestnení stavby XXXX Z., W. U.. Č.. XX - B. T., prístavba objektu, časť penzión a to pre žalovaného ako navrhovateľa v stavebnom konaní na pozemku parc. č. XXXX/X s prípojkou aj na pozemku parc. č. XXXXX v kat. úz. Z. M. W.. Stavebný úrad následne dňa 14.11.2005 vydal rozhodnutie č. M.-XXXX/XXXXX/XXXXX-Q.-XXX-N., ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.12.2005, v zmysle ktorého stavebný úrad povolil žalovanému ako stavebníkovi vystavať stavbu "B.I. - W. Z." na pozemku parc. č. XXXX, kat. úz. M. W. vrátane prípojky kanalizácie na pozemku parc. č. XXXXX kat. úz. M. W.. Predmetom tohto rozhodnutia bolo povolenie na výstavbu novostavby penziónu. Penzión podľa tohto rozhodnutia mal mať prvé podzemné podlažie, kde sa mali nachádzať skladové a technické priestory, 1. nadzemné podlažie, na ktorom mala byť umiestnená kuchyňa, bar, kaviareň, recepcia, 2. nadzemné podlažie, na ktorom mali byť umiestnené kancelárie správy hotela, hygienicko-sociálne priestory zamestnancov a priestory služieb hosťom, 3. - 6. nadzemné podlažie, na ktorých mali byť umiestnené hotelové izby. Následne stavebný úrad vydal dňa 29.03.2007 rozhodnutie č. M.-XXXX/ XXXXX, XXXXX-N.-N., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2007, ktorým povolil stavebníkovi - spoločnosti IMN, spol. s.r.o. so sídlom Mickiewiczova 14, Bratislava, zmenu stavby pred dokončením "polyfunkčný objekt W. U.. Z. na pozemku parc. č. XXXX/X s prípojkou aj na pozemku parc. č. XXXXX, kat. úz. Z. M. W., podľa projektu vypracovaného F..F.. R. W., na stavbu ako takú bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby citované vyššie. Stavebný úrad v rozhodnutí určil podmienky: I. zmena stavby pred dokončením bude uskutočnená podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá tvorí súčasť tohto rozhodnutia. Prípadné zmeny nesmeli byť uskutočňované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu, II. zmena stavby spočívala podľa rozhodnutia v tom, že na prvom nadzemnom podlaží prevádzka reštaurácie bola nahradená obchodným priestorom, na druhom nadzemnom podlaží zostali administratívne priestory a na treťom až šiestom nadzemnom podlaží sa mali nachádzať po tri byty. Čiže žalovaný ako stavebník v čase uzavretia predmetných zmlúv o výstavbe bytov mal vydané stavebné povolenie na výstavbu nebytovej budovy s jedným podzemným a šiestimi nadzemnými podlažiami, a teda žalovaný bol oprávnený v zmysle rozhodnutí stavebného úradu postaviť túto nebytovú budovu. Žalovaný v čase uzatvárania Zmlúv o výstavbe bytov nebol oprávnený postaviť bytový dom, v ktorom by sa mali nachádzať v zmluvách špecifikované byty, garážové státia a spoločné zariadenia a príslušenstvo domu prislúchajúce k jednotlivým bytom, teda predmetom zmlúv o výstavbe bytov zo 07.02.2005 bolo v čase ich uzavretia plnenie, ktoré nebolo možné. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že predmetné zmluvy o výstavbe bytov sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle ust. § 37 ods. 2 Obč. zák.. Na základe týchto neplatných právnych úkonov žalobcovia poskytli žalovanému plnenie v celkovej sume 158.995,10 Eur. Žalovaný v priebehu konania žalobcom vrátil sumu 113.644,59 eur a žalobcom preto vznikol proti žalovaným nárok na vydanie zvyšku bezdôvodného obohatenia v sume 45.350,51 eur. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení z 27.01.2011, č. k. 6Co/183/10- 270. Keďže predmetné zmluvy o výstavbe bytov sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, je v zmysle záverov odvolacieho súdu odstúpenie od týchto zmlúv zo strany žalovaného neplatné, pretože nie je možné odstúpiť od absolútne neplatného právneho úkonu. Žalovanému preto ani nemohol vzniknúť nárok na započítanie jeho pohľadávky voči pohľadávke žalobcov, vyplatenia ktorej sa domáhajú v konaní. Súd prvého stupňa vzájomný návrh žalovaného vylúčil na samostatné konanie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že je bežné, že počas výstavby dôjde k situácii, že stavebník požiada Stavebný úrad o zmenu stavby pred dokončením a v dôsledku takejto situácie došlo aj k čiastočným dispozičným zmenám v jednotlivých bytoch, ktoré sa zaviazal vystavať pre budúcich vlastníkov bytov. Súd prvého stupňa k tejto argumentácii žalovaného uviedol, že v zmysle rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred dokončením došlo k zásadným zmenám v tom smere, že ani jeden byt opísaný v zmluvách neostal v pôvodnom stavebno-technickom usporiadaní a teda následne plnenie zo zmlúv o výstavbe bytov zo 07.02.2005 sa stalo objektívne nemožným. Ak by aj predmetné zmluvy o výstavbe bytov boli platnými právnymi úkonmi, v zmysle ust. § 575 Obč. zák. zanikli a žalobcom by aj v takom prípade vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa sa tiež stotožnil s argumentáciou žalobcov, že predmetné zmluvy o výstavbe sú neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu neurčitosti dohodnutých zmluvných záväzkov. Súd prvého stupňa uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný sa zaviazal vystavať pre žalobcov byty, ktoré sa mali nachádzať v polyfunkčnom dome, na výstavbu ktorého nebolo v prospech žalovaného ako stavebníka vydané rozhodnutie o umiestnení stavby a ani stavebné povolenie. V čase uzavretia zmlúv o výstavbe bytov žalovaný ako stavebník ani nepodal stavebnému úradu návrh na vydanie rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením. Žalovaný ako stavebník teda dňa 07.02.2005 nebol oprávnený zaviazať sa, že v prospech žalobcov postaví byty v zmluvách špecifikované, keďže nedisponoval žiadnym rozhodnutím, na základe ktorého by mu takéto oprávnenie vzniklo a v čase uzavretia týchto zmlúv ani neprebiehalo žiadne konanie, v zmysle ktorého by žalovanému takéto oprávnenie mohlo vzniknúť. Žalovaný nedisponoval žiadnou projektovou dokumentáciu, z obsahu ktorej by bolo možné reálne opísať stavebnotechnický charakter jednotlivých bytov v zmluvách špecifikovaných. Až stavebníkovi IMN spol. s.r.o. stavebný úrad vydal rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením, táto spoločnosť však so žalobcami zmluvy o výstavbe bytov neuzavrela. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 45.350,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom aj úroky z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne: „Odporca sa so svojim peňažným plnením dostal do omeškania, keď navrhovateľom nedal riadne a včas žalovanú sumu. Navrhovatelia odporcu listom zo dňa 30.11.2006 vyzvali, aby im vydal bezdôvodné obohatenie v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Odporca predmetnú výzvu prevzal dňa 04.12.2006, lehota na plnenie uplynula 11.12.2006. Od dňa 12.12.2006 sa odporca dostal do omeškania so zaplatením celého peňažného dlhu až do dňa do 07.02.2008, kedy zaplatil navrhovateľom sumu 113.644,59 Eur /3.423.657,- Sk/, zo zvyškom žalovanej sumy je odporca naďalej v omeškaní. Súd priznal navrhovateľom žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a to výške 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 08.02.2008 do zaplatenia, ako aj zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 158.995,11 Eur od 12.12.2006 do 07.02.2008 v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.“ O náhrade trov konania súd prvého stupňa nerozhodol (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že skutočnosť, že v čase uzavretia predmetných zmlúv o výstavbe bytov bola výstavba týchto bytov právne nemožná - nedovolená, bez ďalšieho nezakladá neplatnosť týchto zmlúv. Právna nemožnosť plnenia v čase uzavretia zmlúv nemá za následok aj dodatočnú nemožnosť plnenia a teda ani zánik záväzku, ale vznik zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností. Dodatočná právna možnosť plnenia bola preukázaná. Súd prvého stupňa tiež podľa žalovaného „nezohľadnil obvyklé využitie a následné účinky inštitútu zmeny stavby pred dokončením v Slovenskej republike.“ Predmetné zmluvy o výstavbe bytov sú teda podľa žalovaného platnými právnymi úkonmi a žalovanému preto vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú započítal proti pohľadávke žalobcov. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Ust. § 575 ods. 1 Obč. zák. sa týka následnej nemožnosti plnenia, ktorá je trvalá a ktorá nastala až po vzniku záväzku. Ak je predmet plnenia nemožný od počiatku, teda už v dobe vzniku právneho úkonu, nemôže vzniknúť platný záväzok, pretože zmluva zaväzujúca k nemožnému plneniu je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zák. Toto ustanovenie upravuje počiatočnú nemožnosť právneho úkonu. Počiatočná nemožnosť predmetu plnenia spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. To, či o počiatočnej nemožnosti plnenia účastníci právneho úkonu vedeli alebo nie, je právne bezvýznamné. Počiatočná nemožnosť plnenia môže byť právna alebo fyzická. Počiatočná právna nemožnosť plnenia dlžníka prichádza do úvahy vtedy, keď predmet plnenia je neuskutočniteľný v dôsledku určitej právnej prekážky existujúcej už v dobe urobenia právneho úkonu. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že v čase uzavretia predmetných zmlúv o výstavbe, žalovaný nedisponoval stavebným povolením na výstavbu bytov, ale disponoval stavebným povolením na výstavbu penziónu, v ktorom sa mali nachádzať hotelové izby a nie byty. Sám žalovaný túto skutočnosť v odvolaní nepoprel, keď uviedol, že v čase uzavretia predmetných zmlúv o výstavbe bytov bola ich výstavba právne nemožná - nedovolená. Ide tu teda o tzv. počiatočnú nemožnosť plnenia a súd prvého stupňa preto dospel k správnemu záveru, že predmetné zmluvy o výstavbe bytov sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zák.. Žalovaný tvrdil, že bola preukázaná dodatočná možnosť plnenia. K tomu treba uviesť, že v prípade počiatočnej nemožnosti plnenia je prípadná „dodatočná“ možnosť plnenia právne bezvýznamná, keďže nemôže zhojiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Naviac, to, že stavebník - spoločnosť IMN, spol. s r. o. získal dodatočne - po uzavretí predmetných zmlúv o výstavbe stavebné povolenie na výstavbu bytov, nemá za následok dodatočnú možnosť plnenia na základe predmetných zmlúv o výstavbe zo 07.02.2005. Žalobcovia, resp. žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobcov 2/, 3/, totiž s uvedenou spoločnosťou neboli v právnom vzťahu a ak by teda chceli byty kúpiť, museli by s touto spoločnosťou uzavrieť nové zmluvy. Inými slovami, na základe absolútne neplatných zmlúv o výstavbe nemohla nastať dodatočná možnosť plnenia vo vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a právnym predchodcom žalobcov 2/, 3/ na jednej strane a žalovaným na strane druhej. Žalobcovia mohli predmetné byty získať iba na základe nového právneho vzťahu so spoločnosťou IMN, spol. s r. o. a nie na základe - v dôsledku neplatnosti predmetných zmlúv o výstavbe - neexistujúceho právneho vzťahu so žalovaným. Keďže predmetné zmluvy o výstavbe sú absolútne neplatnými právnym úkonmi, účastníkom týchto zmlúv, resp. ich právnym nástupcom vznikla povinnosť vrátiť si navzájom všetko, čo na základe týchto zmlúv dostali v zmysle § 457 Obč. zák. (tzv. vzájomná reštitučná povinnosť) a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobcov 2/, 3/ nedostali na základe predmetných zmlúv o výstavbe od žalovaného žiadne plnenie a preto povinnosť vrátiť plnenie získané na základe absolútne neplatných právnych úkonov zaťažuje iba žalovaného. Žalovaný doposiaľ žalobcom nevrátil sumu 45.350,- eur, keď si proti pohľadávke žalobcov započítal ním tvrdenú pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Takáto pohľadávka mu však nemohla vzniknúť, pretože právo na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo dojednané v predmetných zmluvách o výstavbe, ktoré sú absolútne neplatné. Absolútna neplatnosť týchto zmlúv zahŕňa aj absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute v nich obsiahnutá. Z toho vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 45.350,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd nepreskúmaval správnosť výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom úroky z omeškania, pretože správnosť tohto výroku rozsudku súdu prvého stupňa žalovaný v odvolaní nespochybnil. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.