Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107220780 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1107220780.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: K.P.KOV, s. r. o., so sídlom Timonova 17, 040 01 Košice, IČO: 36 190 128, právne zast.: JUDr. Miroslav Vereb, advokát, Šoltésovej 5, Košice, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 5.248,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/1/2008-165 zo dňa 14. 10. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/1/2008-165 zo dňa 14. 10. 2013 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním uložil súd prvého stupňa žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 3.432,93 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Ďalej prvostupňový súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 2.098,48 Eur a vo zvyšku vzájomný protinávrh o zaplatenie 4,627,72 Eur zamietol. Prvostupňový súd zamietol vzájomný protinávrh o zaplatenie 2.524,31 Eur v celom rozsahu. Nakoniec o náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 25. 06. 2007 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 5.248,79 Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 01. 06. 2007 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05. 03. 2001 uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu č. 867748-002-1/2001 o prenájme pozemkových plôch ŽSR, predmetom ktorej bola parcela č. 3546/2 v katastrálnom území C. X. o výmere 1 158 m2. Žalobca zaplatil žalovanému na základe vystavených faktúr nájomné v celkovej výške 294.675,70 Sk. Nájomnú zmluvu žalovaný vypovedal listom zo dňa 07. 12. 2006 a dňa 29. 03. 2007 vystavil žalovaný protokol o prevzatí pozemkovej plochy. Žalobca tvrdil, že mu predmet nájmu tak, ako bol tento špecifikovaný v nájomnej zmluve, a to parc. č. 3546/2 v k. ú. C. X. o výmere 1 158 m2, nebol nikdy odovzdaný a tento ani neužíval. Do užívania mu bola odovzdaná iná parcela č. 3545 s výmerou 1 010 m2 vo vlastníctve Obce Veľká Ida, na ktorej zriadil výkupňu kovov a dňa 11. 04. 2007 uzatvoril s Obcou Veľká Ida nájomnú zmluvu s predmetom nájmu zhodným s užívaným pozemkom. Žalobca dospel k záveru, že nájomná zmluva bola od začiatku neplatná a nájomné zaplatil bez právneho dôvodu. Listom zo dňa 15. 05. 2007 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namietal, že žalobcovi odovzdal správnu parcelu a tiež je vlastníkom parc. č. 3545 nachádzajúcej sa v k. ú. C. X.. Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 01. 2011 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi v konaní protinávrhom sumu vo výške 4.627,72 Eur ako odplatu za užívanie parc. č. 3541 o výmere 35 m2, parc. č. 3546/1 o výmere 6 m2 a parc. č. 3545 o výmere 788 m2 v k. ú. C. X. zapísaných na LV č. XXXX za obdobie od 01. 04. 2007 do 15. 06. 2010. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože dvojročná premlčacia lehota nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, konkrétne nájomného zaplateného žalobcom na základe faktúr č. 1110113532 a č. 1110114655 uplynula dňa 11. 06. 2005 a po odpočítaní premlčaných nárokov by pohľadávka žalobcu mala predstavovať 3.432,93 Eur. Žalobca vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného vzájomným návrhom žalovaného. Ďalším vzájomným návrhom si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 06. 2006 do 31. 03. 2007 vo výške 2.524,31 Eur, voči ktorému vzniesol žalobca námietku premlčania. Vykonaným dokazovaním zistil súd prvého stupňa, že účastníci uzatvorili dňa 05. 03. 2001 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom parc. č. 5246/2 v k. ú. C. X. o výmere 1 158 m2. Nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou žalovaného zo dňa 07. 12. 2006. Dňa 11. 04. 2007 uzatvoril žalobca nájomnú zmluvu s Obcou Veľká Ida, predmetom ktorej bol prenájom pozemku v užívaní žalobcu vo vlastníctve obce. Rozhodnutím Katastrálneho úradu Košice z 27. 09. 2007 bol pozemok pôvodne evidovaný pre obec zapísaný ako vlastníctvo žalovaného. Žalobca zaplatil žalovaného titulom nájmu celkom sumu vo výške 294.675,70 Sk. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok vo výške 1.815,86 Eur podľa faktúry č. 1110113532 a faktúry č. 1110114655, ktorý vznikol pred 11. 06. 2005 je premlčaný. Zvyšok nároku uplatneného žalobou považoval prvostupňový súd za dôvodný, pretože mal za nepochybne preukázané odovzdanie predmetu nájmu žalobcovi v rozpore s nájomnou zmluvou. Odplatu za užívanie pozemku žalovaného žalobcom za obdobie od 11. 06. 2005 do 31. 03. 2007 vo výške celkom 2.524,31 Eur a za obdobie od 01. 04. 2007 do 07. 01. 2009, ktorú si žalovaný uplatnil protinávrhom, posúdil súd prvého stupňa na základe námietky žalobcu ako premlčanú. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa zdôvodnil poukazom na § 451 ods. 1 a 2 ako aj § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., odvolanie žalovaný a výlučne proti výroku, ktorým súd prvého stupňa nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalovaný žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne zmenil napadnuté rozhodnutie. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že žalobcovi boli odovzdané pozemky parc. č. CKN 3541/0 o výmere 35 m2, parc. č. 3546/1 o výmere 6 m2 a parc. č. 3545 o výmere 788 m2 v katastrálnom území C. X. zapísané na LV č. XXXX, ktorých vlastníkom bol žalovaný, pričom žalobca po obdobie šiestich rokov neprejavil záujem na odovzdaní iných parciel, preto dospel žalovaný k záveru, že medzi účastníkmi prišlo k uzatvoreniu ústnej nájomnej zmluvy. Žalovaný si protinávrhom zo dňa 05. 01. 2011 v súlade s § 97 O.s.p. uplatnil sumu 4.627,72 Eur za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu žalobcom v období od 01. 04. 2007 do 15. 06. 2010, keď nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalobcom ukončil žalovaný ku dňu 31. 03. 2007. Protinávrhom si žalovaný uplatnil podľa § 97 O.s.p. voči žalobcovi sumu vo výške 2.524,31 Eur a to pre prípad, že by súd dospel k záveru, že nájomná zmluva medzi účastníkmi bola uzatvorená neplatne. Takto uplatneného nároku sa žalovaný domáhal titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie parciel v období od 11. 06. 2005 do 31. 03. 2007. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetom nájmu bol pozemok, teda vzťahy medzi účastníkmi sa riadili ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorých nevyplývala povinnosť zmluvných strán uzatvoriť nájomnú zmluvu v písomnej forme. Zo žalobného návrhu žalobcu, jeho vyjadrení v priebehu konania ako aj rozsudku Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 15C/115/2008 vyplývalo podľa žalovaného odovzdanie parciel žalovaným žalobcovi, ktorý ich užíval po obdobie šiestich rokov, mal úmysel uhrádzať nájomné a toto aj reálne uhrádzal a nikdy nenamietal odovzdanie nesprávnych parciel. Teda žalovaný mal za to, že došlo k uzatvoreniu ústnej nájomnej zmluvy. Súd prvého stupňa nespochybnil vecnú správnosť protinávrhov žalovaného, len zohľadnil námietku premlčania zo strany žalobcu. Žalovaný namietal, že podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebol súd prvého stupňa oprávnený prihliadnuť na námietku premlčania zo strany žalobcu a mal teda zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.524,31 Eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11. 06. 2005 do 31. 03. 2007. V tejto časti považuje žalovaný odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepreskúmateľné. Nakoniec žalovaný poukázal na skutočnosť, že je a bol po celé obdobie trvania nájmu vlastníkom parcely č. 3546/2 k. ú. C. X., ktorá bola prenajatá podľa nájomnej zmluvy a v tejto súvislosti namietal absenciu právneho dôvodu, pre ktorý súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok vo výške 3.432,93 Eur a tiež nedostatok dôvodov, pre ktoré považoval prvostupňový súd nájomnú zmluvu za neplatnú. Žalovaný považoval odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné. Žalobca svoje odvolanie voči výroku rozsudku o náhrade trov konania odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nepreskúmateľnosťou úvahy a dôvodov, na základe ktorých súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v akom rozsahu bol ten ktorý účastník podľa názoru súdu prvého stupňa úspešný. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci, podľa ktorej sa najskôr určuje pomer úspechu či neúspechu a až následne sa vypočítajú skutočne vynaložené náklady, a to u toho účastníka, ktorého úspech bol vyšší a vznikol mu teda nárok na ich náhradu. Podľa názoru žalobcu je potrebné trovy konania posudzovať osobitne pokiaľ ide o konanie o návrhu a osobitne pri konaní o vzájomných protinávrhoch a až následne vyčísliť pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania. Čistý úspech žalobcu v konaní o zaplatenie 5.248,79 Eur predstavoval 30,81 %. V konaní o protinávrhu, ktorý podal žalovaný na zaplatenie 4.627,72 Eur, bol žalovaný úspešný v 45,34 % a neúspešný v 54,65 %. V konaní o protinávrhu, ktorý podal žalovaný o zaplatenie 2.098,48 Eur súd tento zamietol, teda žalobca bol úspešný v 100 %. Žalobca má za to, že o trovách konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a mala mu byť priznaná odmena v rozsahu 30,81 %, t. j. vo výške 644,45 Eur s DPH a plná náhrada trov konania pokiaľ ide o konanie o druhom protinávrhu, t. j. náhrada trov konania v rozsahu 685,33 Eur s DPH. Žalobca navrhol napadnutý výrok rozsudku prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov konania spolu vo výške 1.329,78 Eur s DPH. K obsahu odvolania žalobcu sa vyjadril žalovaný svojim podaním doručeným súdu dňa 06. 02. 2014 a žiadal, aby odvolací súd žalobcom napadnutý výrok rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa žalovaného je vecne nesprávne posudzovať návrh, resp. protinávrhy v rámci jedného konania jednotlivé a teda počítať trovy konania pre každý návrh samostatne. Poukázal na skutočnosť, že návrh žalobcu ako aj protinávrhy žalovaného sa prejednávali na jednom pojednávaní, v predmetnej veci sa vykonalo len jedno dokazovanie, vyjadrenia žalobcu týkajúce sa protinávrhu žalovaného sa súčasne týkali aj samotného návrhu, preto nie je správne ani možné vyčísliť trovy pripadajúce na jednotlivé úkony návrhu, resp. protinávrhu. Preto žalovaný dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď hodnotil návrh a protinávrhy spolu. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktorým odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania, vôbec neaplikoval, ale rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ktorým však svoje rozhodnutie neodôvodnil. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil a medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili dňa 05. 03. 2001 Zmluvu č. 867748-002-1/2001, predmetom ktorej bol nájom pozemkovej plochy nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. X. parcela č. 3546/2 o výmere 1 158 m2 zapísanej na LV č. XXXX (ďalej len „nájomná zmluva“). Žalobca zaplatil počas trvania nájomnej zmluvy žalovanému nájomné vo výške spolu 294.675,70 Sk. Žalovaný nájomnú zmluvu ukončil výpoveďou s trojmesačnou výpovednou dobou ku dňu 31. 03. 2007. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške celkom 158.124,90 Sk, o ktoré sa mal žalovaný obohatiť prijatím nájomného od žalobcu v období od roku 2004 do 2007. Žalobca tvrdil, že mu žalovaný odovzdal do užívania iný pozemok a s menšou výmerou ako mu bol prenajatý nájomnou zmluvou, a to parcelu č. 3545 o výmere 1 010 m2 v k. ú. C. X., ktorý bol naviac vo vlastníctve Obce Veľká Ida, a preto žalovaný nebol oprávnený s týmto pozemkom disponovať a nájomná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je absolútne neplatným právnym úkonom a na strane žalobcu sa v súvislosti so zaplateným nájomným jedná o plnenie bez právneho dôvodu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že žalobca skutočne užíval iné pozemky, ako nájomnou zmluvou prenajatý pozemok parc. č. 3546/2 k. ú. C. X.. Súd prvého stupňa dospel v odôvodnení rozhodnutia napadnutom oboma účastníkmi konania k záveru, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.432,93 Eur a vo zvyšku, teda v sume 1.815,86 Eur je žalobou uplatnený nárok nedôvodný, keď zohľadnil námietku premlčania vznesenú žalovaným. Takto vec právne posúdil prvostupňový súd potom, čo mal v konaní za nepochybne preukázané, že žalobca neužíval predmet nájmu špecifikovaný v nájomnej zmluve. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému peňažnú sumu 2.098,48 Eur, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. V zamietajúcich výrokoch odôvodňoval prvostupňový súd svoje rozhodnutie premlčaním, na ktoré prihliadol na námietku druhého účastníka konania. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia vyplýva okrem iného povinnosť súdu uviesť v odôvodnení rozsudku stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti, významné pre rozhodnutie vo veci, má za preukázané a pokiaľ nejde o situáciu, keď právne riešenie bez ďalšieho vyplýva zo zákonného textu, musí súd v odôvodnení dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy. V odôvodnení rozsudku musí súd pri právnom posúdení veci poukázať na konkrétny právny predpis, ktorý pri právnom posúdení veci aplikoval, inak je predmetné rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Pritom zákonom vyžadované náležitosti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku nemôžu spočívať v jednoduchom odkaze (vypočítaní) právnych predpisov či iných pravidiel chovania, ktoré súd v prejednávanej veci pri rozhodnutí použil. Súd prvého stupňa bol povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia vyložiť právne kvalifikačnú úvahu tak, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne právne pravidlá súd prvého stupňa aplikoval a z akého dôvodu aplikoval na zistený skutkový stav práve tieto právne predpisy. V posudzovanej veci pri rozhodnutí o návrhu žalobcu ako aj protinávrhu žalovaného citoval súd prvého stupňa ust. § 451 a § 107 Občianskeho zákonníka, úplne však v odôvodnení svojho rozhodnutia rezignoval na sprostredkovanie svojej právne kvalifikačnej úvahy ním zisteného skutkového stavu veci. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia upravenú v § 451 Občianskeho zákonníka aplikoval prvostupňový súd na zistený skutkový stav. Uvedené nie je zrejmé tak vo vzťahu k rozsudkom uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.432,93 Eur s príslušenstvom, ani vo vzťahu k vzájomnej povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.098,48 Eur. Teda z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či právnym dôvodom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré súd prvého stupňa vzájomne účastníkom priznal, je plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žiadnu z uvedených skutkových podstát bezdôvodného obohatenia nie je možné dovodiť ani zo skutkového záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, spočívajúcemu v tom, že žalobcovi nebol daný do užívania pozemok, ktorý tvoril predmet nájmu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi. Táto skutková okolnosť totiž nerobí právny úkon nájomnej zmluvy ani neplatným, ani v dôsledku tejto skutočnosti právny dôvod užívania pozemku žalobcom neodpadol. Právnym dôvodom žalobcom zaplateného nájomného bola nájomná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi, pričom žalobca netvrdil a ani nepreukázal žiadne relevantné právne dôvody, ktoré by viedli k záveru o neplatnosti tejto zmluvy. Práva a povinnosti účastníkov, vyplývajúce im z nájomnej zmluvy zanikli (a to až do budúcnosti) až uplynutím výpovednej doby, t. j. ku 31. 03. 2007; do toho času bol právny dôvod pre prijatie nájomného žalovaným od žalobcu daný a spočíval v nájomnej zmluve. Účastníci uzatvorili nájomnú zmluvu v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájomná zmluva je tzv. konsenzuálnym a nie reálnym kontraktom. Skutočnosť, že žalobca po dobu trvania nájomnej zmluvy nevyužil svoje právo užívať prenajatý pozemok, nie je dôvodom pre neplatenie nájomného a už vôbec nezakladá bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného ako prenajímateľa, ak žalovaný ako prenajímateľ nebránil žalobcovi v realizácii jeho práva, užívať pozemok. Uvedené možno dovodiť práve z konsenzuálneho charakteru nájomnej zmluvy. Súd prvého stupňa si nesplnil svoju elementárnu zákonnú povinnosť riadne odôvodniť vydaný rozsudok a to tak v časti skutkových zistení ako aj v časti právneho posúdenia veci ani vo vzťahu k rozhodnutím priznanému nároku žalovanému proti žalobcovi v rámci vzájomného návrhu. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa nevyplývajú žiadne skutkové zistenia a ich právne posúdenie vo vzťahu k nároku žalovaného, teda či nárok žalovaného vyplýva z povinnosti žalobcu vydať plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne či súd prvého stupňa zaviazal žalobcu zaplatiť peňažnú sumu, pretože dospel k záveru o konkludentnom uzatvorení nájomnej zmluvy medzi účastníkmi, ktorou žalovaný prenechal žalobcovi do užívania pozemok parc. č. 3545 v k. ú. C. X., tak ako to tvrdil žalovaný. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Košiciach z 21. 12. 2007 č. k.: Xo 29/2007/ Ma-11 vyplýva, že príslušná správa katastra opravila zápis na liste vlastníctva týkajúci sa aj parc. č. 3545 v k. ú. C. X., ktorý nebol v súlade s právnym stavom a to tak, že ako vlastníka predmetnej parcely evidovala žalovaného. Takýto právny stav platil aj pred rozhodnutím o oprave chýb v katastrálnom operáte. Vlastníctvo tejto parcely bolo totiž nesprávne evidované v katastri nehnuteľností v prospech Obce Veľká Ida. Rozhodnutie katastrálneho úradu o oprave chýb nemá konštitutívne účinky ale len deklaratórne a deklarovalo právny stav existujúci pred vydaním tohto rozhodnutia. Nakoniec odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil aj námietky premlčania vznesené účastníkmi konania. Prvostupňový súd aplikoval na posúdenie premlčania vzájomných nárokov účastníkov nesprávne ust. § 107 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že pre posúdenie premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je rozhodujúca povaha právneho vzťahu účastníkov vzniknutého z tohto právneho dôvodu. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, ktorý vznikol medzi účastníkmi ako podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, a preto bolo potrebné aplikovať komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. V tomto konkrétnom prípade je potrebné riešiť premlčanie prípadného nároku z bezdôvodného obohatenia ustanovenia podľa § 391 a § 397 Obchodného zákonníka. Pretože jednou z dôležitých súčastí odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku je jeho riadne odôvodnenie aj v časti právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa takúto právne kvalifikačnú úvahu postráda, ide o nepreskúmateľný rozsudok. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), ako aj rozhodnutí Ústavného súdu SR (sp. zn. III. ÚS 119/03-30, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní povinný zaoberať sa právnym posúdením veci, aplikovať na vzťahy účastníkov správny právny predpis a tento správne interpretovať a v novom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysvetliť svoje právne úvahy, teda riadne odôvodniť vydaný rozsudok aj v časti právneho posúdenia veci. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p., teda z dôvodu, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci a toto rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodní. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.