Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107221742 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1107221742.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateliek: 1/ L. X., B.K. C. Č.. X/XX, Ž. Z. O., 2/ Ľ. A.H., B. R.. Q. Č.. XXX/XX, Ž. Z. O., zastúpených JUDr. Dušanom Klimom, advokátom so sídlom Sládkovičova č. 16/61, Žiar nad Hronom, proti odporcovi: VB LEASING SK spol. s r. o., so sídlom Košická č. 49, Bratislava, IČO: 31 378 528, zastúpenom JUDr. Annou Bujalkovou, advokátkou so sídlom Vazovova č. 20, Bratislava, o návrhu navrhovateľky 1/ o zaplatenie 4.510,72 eur s príslušenstvom, navrhovateľky 2/ o zaplatenie 3.383,04 eur s príslušenstvom, a o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie 9.693,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateliek 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.júna 2013, č.k. 8C 141/2007-452, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti týkajúcej sa uloženia povinnosti navrhovateľke 1/ m e n í tak, že navrhovateľka 1/ je povinná zaplatiť odporcovi sumu 4.716,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.06.2008 do zaplatenia, do troch dní, a vo zvyšku vzájomný návrh odporcu proti navrhovateľke 1/ z a m i e t a . Vo zvyšnej napadnutej časti, v ktorej bol návrh navrhovateliek zamietnutý, rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 11. 6. 2013 č.k. 8C 141/2007 - 452 zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateliek a vzájomný návrh odporcu proti navrhovateľke 2/, konanie o vzájomnom návrhu odporcu vo výške 1.741,78 eur zastavil a navrhovateľke 1/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 7.951,77 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13. 6. 2008 do zaplatenia, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca, ako leasingový prenajímateľ, uzatvoril dňa XX. XX. XXXX s M. O., živnostníkom, ako leasingovým nájomcom, dve leasingové zmluvy č. E. /. T. Č.. E. /., predmetom ktorých bola chemická čistiareň s príslušenstvom a zariadenie čistiarne, leasingové splátky bol leasingový nájomca povinný splácať v termínoch podľa príslušných splátkových kalendárov. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 10D 554/2006, Dnot 173/2006 zo dňa 07. 11. 2006 zistil, že leasingový nájomca M. O., L. XX. X. XXXX I. a že dedičstvo po ňom nadobudol ako jeho jediný dedič jeho syn E. O.. Ku dňu úmrtia leasingového nájomcu M. O. dňa 17. 5. 2006 bol leasingový nájomca v omeškaní so splátkami č. 26 a 27, splatnými dňa 10. 4. 2006 a 10. 5. 2006. Medzi dedičom leasingového nájomcu a navrhovateľkou 2/ nedošlo k dohode o postúpení práv a povinností z leasingových zmlúv a následne ani k uzavretiu dodatkov k leasingovým zmluvám medzi odporcom a navrhovateľkou 2/. Dňa 28. 2. 2007 odporca; z dôvodu neplatenia leasingových splátok splatných v dňoch 10. 11. 2006 až 10. 2. 2007; obidve leasingové zmluvy predčasne ukončil. Po skončení leasingových zmlúv došlo ešte k rokovaniu medzi odporcom a navrhovateľkou 2/ o uzavretí nových leasingových zmlúv, tieto však boli z dôvodu podania predmetného návrhu na súd navrhovateľkou 2/ zastavené. Ďalej mal preukázané, že po smrti leasingového nájomcu M. O., dňa 17. 0. 2006, prejavila u odporcu záujem pokračovať v prevádzkovaní čistiarne navrhovateľka 2/, sestra leasingového nájomcu, ktorá odporcovi oznámila úmrtie leasingového nájomcu. Taktiež mal preukázané platby navrhovateliek na účet odporcu a ustálil, že navrhovateľka 1/, ako živnostníčka, zaplatila na leasingových splátkach odporcovi sumu 4.510, 72 eur a navrhovateľka 2/, ako fyzická osoba, zaplatila odporcovi sumu 3.383,04 eur. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu zo dňa 22. 11. 2007 zistil, že predmet leasingu bol navrhovateľkami odovzdaný dňa 22. 11. 2007. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 451 ods. 1,2, § 454 Občianskeho zákonníka. S poukazom na to, že navrhovateľky zaplatili odporcovi nimi uplatňované sumy dobrovoľne, a teda nie omylom, ani pod žiadnym nátlakom, ale z dôvodu, že navrhovateľka 2/, sestra leasingového nájomcu, po jeho smrti, mala záujem pokračovať v prevádzke čistiarne a mala tak záujem, aby práva a povinnosti z predmetných leasingových zmlúv boli postúpené na navrhovateľky, o čom rokovala s odporcom, a s poukazom na neexistenciu právneho vzťahu medzi odporcom a navrhovateľkami, a úhradu leasingových splátok za nebohého nájomcu M. O. podľa údajov v platobných príkazoch, dospel k záveru, že navrhovateľky platili leasingové splátky za dediča leasingového nájomcu, a preto nemohlo dôjsť na strane odporcu k prijatiu platieb bez právneho dôvodu, keďže leasingové splátky odporca inkasoval na základe riadne a platne uzatvorených leasingových zmlúv. Mal za to, že navrhovateľky mali žiadať o vrátenie platieb z titulu bezdôvodného obohatenia od osoby, za ktorú tieto splátky uhrádzali, teda od syna leasingového nájomcu, u ktorého došlo k obohateniu. Z uvedených dôvodov uzavrel, že odporcovi nevznikla povinnosť vrátiť navrhovateľkám ním prijaté platby, keďže tieto odporca inkasoval na základe platne uzatvorených zmluvy, a preto ich nemohol prijať bez právneho dôvodu. Za nedôvodnú považoval námietku navrhovateliek, že dedič leasingového nájomcu nebol povinný z leasingových zmlúv plniť. V tejto súvislosti považoval; z hľadiska prechodu všetkých práv a povinností vyplývajúcich z leasingových zmlúv na dedičia; za právne irelevantné, že v súpise aktív a pasív dedičstva neboli zaradené práva a povinnosti z predmetných leasingových zmlúv. Vzhľadom na to, že návrh navrhovateliek zamietol, nezaoberal sa už započítacou námietkou odporcu. Pokiaľ išlo o odporcom uplatnený vzájomný návrh dospel k záveru, že predmet leasingu po smrti leasingového nájomcu užívala iba navrhovateľka 1/ bez akejkoľvek zmluvy alebo iného právneho úkonu, teda bez právneho dôvodu. V tomto smere poukázal na to, že navrhovateľka 1/ mala od 1. 7. 2006 živnostenské oprávnenie, a preto len ona mohla legálne prevádzkovať čistiareň a užívať tak predmet leasingu. Vzhľadom na to, že aktivity navrhovateľky 2/ neznamenali, že zariadenia užívala a mala z neho prospech, dospel k záveru, že vzájomný návrh odporcu proti navrhovateľke 2/ nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Pokiaľ bolo v konaní sporné, koľko dní užívala navrhovateľka 1/ predmet leasingu, sa stotožnil s odporcom v tom, že navrhovateľka 1/ užívala predmet leasingu od 1. 6. 2006 do 26. 5. 2007 a od 18. 8. 2007 do 13. 11. 2007, spolu 448 dní. Odporcom uplatnený vzájomný návrh proti navrhovateľke 1/ tak považoval za dôvodný čo do právneho titulu, ako aj samotnej výšky vymáhanej sumy, a to s poukazom na závery znaleckého dokazovania na stanovenie výšky ceny obvyklého nájmu vecí, ktoré boli predmetom leasingu, v danom mieste a čase ich užívania navrhovateľkou 1/. Za rozhodujúce pre výpočet dní užívania predmetu leasingu nepovažoval počet dní, kedy skutočne došlo k faktickému používaniu predmetu leasingu navrhovateľkou 1/, ale počet dní, kedy predmet leasingu mohol byť navrhovateľkou 1/ využitý na podnikanie, bez ohľadu na to, či nakoniec skutočne bol alebo nebol užívaný. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania tak ustálil, že k užívaniu predmetu leasingu navrhovateľkou 1/ došlo v období od 1. 6. 2006 do 27. 5. 2007 v rozsahu 360 dní a v období od 18. 8. 2007 do 14. 11. 2007, v rozsahu 88 dní, a preto považoval návrh odporcu proti navrhovateľke 1/ za dôvodný a priznal mu ním uplatňovanú žalovanú istinu vo výške 7.951,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 13. 6. 2008, kedy bol navrhovateľke 1/doručený vzájomný návrh odporcu. Za nedôvodnú považoval navrhovateľkami vznesenú námietku premlčania odporcom uplatňovaných nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že odporca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že sa mali obohatiť navrhovateľky až dňa 31. 10. 2007, kedy mu bol preukázateľne doručený návrh navrhovateliek, a teda od 1. 11. 2007 začala plynúť dvojročná subjektívna lehota, ktorá skončila 1. 11. 2009, a pokiaľ vzájomný návrh doručil súdu dňa 13. 6. 2008, bolo to v rámci dvojročnej premlčacej lehoty. V časti, v ktorej bol návrh zobratý späť, konanie zastavil. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateliek a ktorým bola uložená navrhovateľke 1/ povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 7.951,77 eur spolu s úrokom z omeškania, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľky, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ suma 4.510,72 eur, navrhovateľke 2/ suma vo výške 3.383,04 eur a aby navrhovateľke 1/ bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 3.500,-eur s úrokom z omeškania 8,5 % od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Argumentovali, že peňažné platby plnili odporcovi na základe jeho prísľubu, že im umožní pokračovať v leasingových zmluvách po zosnulej osobe, že im presne určil, ako majú postupovať, aby zmluvy prešli na ne a že tento prísľub nedodržal. V prípade, ak by im odporca prísľub nebol dal, neboli by platby na jeho účet ním určený zasielali. Vytýkali súdu prvého stupňa, že nevykonal žiadne dokazovanie vypočutím osôb, ktoré s nimi jednali. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že mali plniť za leasingového nájomcu s poukazom na to, že tento v čase plnenia už nežil a nemohli rovnako plniť ani za jeho dediča, pretože v čase ich plnenia ešte nededil a leasingové zmluvy neboli ani predmetom dedenia a platby na účet zasielali podľa pokynov odporcu. Zdôraznili, že platby vykonávali podľa pokynov odporcu na účet leasingových zmlúv tak, aby mohli v zmluvnom vzťahu pokračovať a odporca nikdy nepreukázal, že mali vedomosť, že plnia za zosnulého, a preto odporca nemohol tieto platby inkasovať za zosnulého leasingového nájomcu, ani za jeho prípadného dediča. Dodali, že leasingové podmienky sa na ne nevzťahovali, keďže neboli zmluvnými stranami. Mali zato, že ak odporca nesplnil svoj prísľub a nepreviedol leasingové práva na ne, prijímal ich úhrady bez právneho dôvodu a získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný im vydať. Navrhovateľka 1/ argumentovala, že zariadenie tvoriace predmet leasingu začala užívať až potom, ako získala od 1. 7. 2006 živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie živnosti, a preto je uplatnený nárok od 1. 6. 2006 neoprávnený. Poukázala na to, že prevádzka bola odstavená odporcom dňa 25. 5. 2007 do 18. 8. 2007 a obnovená bola dňa 18. 8. 2007 do 14. 11. 2007 a na jej strane vzniklo užívaním predmetu leasingu bezdôvodné obohatenie na úkor odporcu len v rozsahu 382 dní, a nie ako tvrdil odporca 448 dní. Namietala výšku nájmu stanoveného znalcom ako základ pre výpočet bezdôvodného obohatenia, keď do ceny nájmu bolo zahrnuté aj DPH a poistenie, ktoré položky nevytvárajú hodnotu bezdôvodného obohatenia. Poukazovala na to, že za umiestnenie leasingového zariadenia vo vlastníctve odporcu zaplatila nájom vo výške 5.809,03 eur od 1. 7. 2006 do 14. 11. 2007, o čo bolo znížené jej bezdôvodné obohatenie, a teda pri rovnomernom - polovičnom rozdelení tejto čiastky, na odporcu pripadá výška 2.904 eur. Nesúhlasila ani s priznanými úrokmi z omeškania, nakoľko odporca jej do dnešného dňa nájom a ani čiastku za užívanie nevyúčtoval a nikdy od nej túto nepožadoval tak, aby sa mohla s jej úhradou dostať do omeškania. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek uviedol, že toto nepovažuje za opodstatnené. Navrhovateľky v ňom neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by prvostupňový súd nevzal do úvahy. Mal za to, že súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a jeho rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, a preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcu založil súd prvého stupňa svoje právne závery na nesprávnom právnom posúdení veci. V preskúmavanej veci sa navrhovateľky domáhali od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť tým, že prijal od nich plnenia na leasingové splátky po smrti pôvodného leasingového nájomcu M. O.A. bez právneho dôvodu, keďže im prisľúbil, že po dohode s jeho dedičom im umožní pokračovať v leasingových zmluvách po neb. leasingovom nájomcovi, napokon však k uzatvoreniu dohody o postúpení práv a povinností s leasingovej zmluvy na ne, nedošlo. Základnými pojmovými znakmi skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Obč. zák. je, aby ten kto plnil za iného nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie, ktoré plnenie je však právnou povinnosťou iného, a ten, kto vedome plnil záväzok za iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil; medzi tým, kto plnil a tým, komu bolo plnené /tretia osoba/, musí byť zrejmé, že je plnené za iného. Nie je rozhodujúce, že k poskytnutiu plnenia došlo so súhlasom dlžníka, avšak nemôže dôjsť k plneniu proti jeho vôli; predpokladom tu totiž je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Podľa ustálenej súdnej praxe (R 1/1979) je potrebné rozlišovať medzi plnením bez právneho dôvodu a plnením za iného, keď pri plnení bez právneho dôvodu sa obohatením nadobúdajú nové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení za iného dochádza k obohateniu spočívajúcom v tom, že majetok obohateného sa nezmenšil; pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil, voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká nárok tomu, kto plnil, voči tomu, za koho sa plnilo; pri plnení bez právneho dôvodu je predpokladom, aby ten kto plnil, konal v domnení, že plní svoj vlastný záväzok a pri plnení bez právneho dôvodu, medzi tým, kto plnil a tým, komu sa plnilo, bolo zrejmé, že sa plnenie uskutočňuje za iného. Nárok na vrátenie poskytnutého plnenia bez právneho dôvodu je daný iba vtedy, ak ten, kto plnil nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ niekto plnil v omyle, že plní veriteľovi svoj vlastný dlh, ide o plnenie bez právneho dôvodu, v tomto prípade - plnenia omylom, dlh nezaniká a ten, kto plnil má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal. Rovnako je to v prípade, ak niekto plní inému v domnienke, že plnení za dlžníka hoci ten, za koho plnil, nemal žiaden dlh alebo svoj záväzok už skôr splnil. Predpokladom obohatenia toho, za koho sa plnilo je to, že poskytnutým plnením jeho dlh zanikol. V posudzovanej veci; vzhľadom na neexistenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľkami a odporcom a ich dobrovoľné plnenie odporcovi v podobe platenia leasingových splátok na účet neb. leasingového nájomcu M. O.; dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní s poukazom na ust. § 454 Obč. zák., keď mal zato, že navrhovateľky plnili za dediča neb. leasingového nájomcu, s ktorým sa mali dohodnúť o postúpení im práv a povinností z leasingovej zmluvy, do ktorej tento vstúpil po smrti neb. leasingového nájomcu ku dňu 17.5.2006 ako jeho univerzálny právny nástupca. Navrhovateľky plnili na existujúci dlh dediča voči odporcovi s účinkami jeho zániku, boli si vedomé toho, že neplnenia svoj vlastný dlh a rovnako odporcovi bolo zrejmé, že sa takto plní dlh za dediča pokiaľ nedôjde k dohode o cesii. Správny a zákonu zodpovedajúci je preto záver súdu prvého stupňa, že na strane odporcu, ktorý prijal plnenie na základe platnej leasingovej zmluvy, nevznikla povinnosť vydať navrhovateľkám bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, že na dediča prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej leasingovej zmluvy a ako univerzálny právny nástupca vstúpil do tohto hmotnoprávneho vzťahu s odporcom namiesto neb. M. O., ako leasingového nájomcu. Obsah spisu dáva dostatočný podklad pre záver, že navrhovateľky plnili za dediča v domnienke, že tento postúpi na ne práva a povinnosti z leasingovej zmluvy, a pokiaľ v tomto smere medzi nimi nedošlo k dohode, v rámci ktorej by boli zohľadnené aj nimi realizované úhrady na leasingové splátky, ktoré mal odporcovi na základe leasingovej zmluvy platiť dedič, správne uzavrel súd prvého stupňa, že ich vrátenia sa mali domáhať od dediča, za ktorého odporcovi tieto plnili. S poukazom na vyššie uvedené ani odvolací súd nepovažoval námietky navrhovateliek, že plnili na základe prísľubu odporcu, že im umožní pokračovať v leasingových zmluvách po zosnulom leasingovom nájomcovi, za relevantné. Odvolací súd tak nepovažoval námietky navrhovateliek uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov dospel v tejto časti k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, navrhovateľkami uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej (zamietajúcej) časti, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Vo veci vzájomného návrhu odporcu na zaplatenie sumy vo výške 7.951,77 eur spolu s úrokom z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že navrhovateľky užívali predmet leasingu za obdobie od 1. 6. 2006 do 27. 5. 2007 (360 dní) a v období od 18. 8. 2007 do 14. 11. 2007 (88 dní) bez právneho dôvodu, súd prvého stupňa skutkovo ustálil, že pasívne legitimovanou je výlučne navrhovateľka 1/, ktorá predmet leasingu užívala s poukazom na to, že od 1. 7. 2006 mala živnostenské oprávnenie, na základe ktorého mohla prevádzkovať čistiareň a užívať predmet leasingu. Uvedená skutočnosť nebola v podanom odvolaní navrhovateľkou 1/ namietaná. Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ na vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia uplatňovaného odporcom nariadil vo veci znalecké dokazovanie na posúdenie ceny obvyklého nájmu vecí tvoriacich predmet leasingu v danom mieste a čase ich užívania navrhovateľkou 1/, správne sa vysporiadal s námietkou navrhovateľky 1/, keď konštatoval, že pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúci počet dní, v ktorých skutočne navrhovateľka 1/ fakticky používala predmet leasingu, ale počet dní, v ktorých mohol byť predmet leasingu ňou používaný na podnikanie bez ohľadu na to, či ňou aj bol fakticky použitý alebo nebol. Nárok odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvého stupňa správne posúdil podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. s poukazom na to, že navrhovateľka 1/ užívala predmet leasingu bez právneho dôvodu, nakoľko na jeho užívanie jej nesvedčal žiadny platný právny titul. Súd prvého stupňa však nesprávne právne posúdil pasívnu legitimáciu navrhovateľky 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 6. 2006 do 28. 2. 2007, teda za obdobie trvania platnej leasingovej zmluvy medzi odporcom a právnym nástupcom pôvodného leasingového nájomcu - dedičom Z.. M. O.. Za obdobie trvania platnosti leasingovej zmluvy vznikla totiž povinnosť platiť leasingové splátky odo dňa smrti neb. nájomcu dňa 17. 5. 2006 jeho právnemu nástupcovi - dedičovi, ktoré splátky za neho spočiatku uhrádzali navrhovateľky v období od smrti leasingového nájomcu do novembra 2006. Od decembra 2006 naďalej trval nárok odporcu na zaplatenie leasingových splátok voči dedičovi na základe platnej leasingovej zmluvy, a to až do jej predčasného ukončenia odporcom ku dňu 28. 2. 2007, pričom neplatenie leasingových splátok za uvedené obdobie dedičom bolo potrebné vysporiadať zo strany odporcu s dedičom pri ukončení leasingovej zmluvy v konečnom vyúčtovaní. Počas trvania existencie platnej leasingovej zmluvy medzi odporcom a právnym nástupcom pôvodného leasingového nájomcu prislúchalo dedičovi právo predmet leasingu užívať a odporca mal nárok na zaplatenie leasingových splátok dedičom. Na základe leasingovej zmluvy odporcovi prináležalo k predmetu leasingu len tzv. holé vlastníctvo, nakoľko s predmetom leasingu nemohol voľne nakladať a realizovať tak obsah vlastníckeho práva v plnom rozsahu, nakoľko na základe leasingovej zmluvy bol povinný prenechať predmet leasingu do užívania leasingovému nájomcovi. Odporcovi preto patrili za užívanie predmetu leasingu počas trvania platnosti leasingovej zmluvy len leasingové splátky, nebol oprávnený s predmetom leasingu nakladať a dať ho do užívania navrhovateľke 1/ a uplatňovať si od nej titulom vydania bezdôvodného obohatenia odplatu za toto užívanie. V tomto prípade by sa mu totiž dostalo duplicitného plnenia, a to jednak v podobe leasingových splátok od dediča na základe leasingovej zmluvy a jednak od navrhovateľky 1/ v podobe bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetu leasingu. Na strane odporcu preto nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku z dôvodu nezaplatenia mu odplaty navrhovateľkou 1/ za užívanie predmetu leasingu počas trvania platnej leasingovej zmluvy, keďže za toto obdobie; za ktoré dal predmet leasingu do užívania navrhovateľke 1/ v rozpore s leasingovou zmluvou; mu patrili leasingové splátky od dediča, vo vzťahu ku ktorému naďalej trval jeho záväzok z leasingovej zmluvy umožniť mu predmet leasingu užívať. Dedičovi preto vznikla povinnosť počas trvania leasingovej zmluvy uhrádzať odporcovi leasingové splátky až do jej predčasného ukončenia odporcom, a pokiaľ mu nebolo v tomto smere umožnené predmet leasingu užívať, nakoľko tento užívala navrhovateľka 1/, mal si vyporiadať tieto svoje záväzky, ktoré mu zo zmluvy vznikli voči odporcovi, s navrhovateľkami, ktoré za neho prestali uhrádzať odporcovi leasingové splátky po tom, ako nedošlo k dohode o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy, resp. s navrhovateľkou 1/, ktorá namiesto neho predmet leasingu užívala. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že navrhovateľke 1/ vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi ním uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1. 3. 2007 do 27. 5. 2007 v rozsahu 88 dní a za obdobie od 18. 8. 2007 do 14. 11. 2007 v rozsahu 88 dní, v celkovej výške 4.716,41 eur, t.j. denný nájom vo výške 807,31 Sk (241,90 + 565,41) x 88 x 2. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky navrhovateľky 1/ proti znaleckým dokazovaním ustálenej výške obvyklej ceny nájmu, a preto odvolací súd rovnako vzal za základ pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia znaleckým dokazovaním zistenú obvyklú cenu denného nájmu za užívanie predmetu leasingu, vrátane DPH a poistného, potrebu zakalkulovania ktorých do ceny nájmu znalkyňa náležite v konaní pred súdom prvého stupňa odôvodnila. Nakoľko výška bezdôvodného obohatenie mala v tomto prípade zodpovedať výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie porovnateľných zariadení, ktoré by inak bola musela navrhovateľka 1/ z platnej nájomnej zmluvy za ich užívanie odporcovi platiť, bolo potrebné pri stanovení výšky odporcom uplatňovaného nároku vychádzať z ceny nájmu, za ktorú by navrhovateľka 1/ predmet leasingu na základe nájomnej zmluvy užívala, súčasťou ktorej by bolo aj DPH prenajímateľa a do ktorej by boli premietnuté aj jeho náklady na poistenie predmetu nájmu. Pokiaľ žiadala navrhovateľka 1/ zohľadniť v odplate za užívanie predmetu leasingu aj ňou zaplatené nájomné za prenájom priestorov, v ktorých sa nachádzal predmet leasingu, považoval odvolací súd za opodstatnenú argumentáciu odporcu, že z hľadiska § ust. § 458 ods. 3 Obč. zák. prislúchalo navrhovateľke 1/ len právo na náhradu takých nevyhnutných nákladov, ktoré by bol vynakladal aj odporca v súvislosti s riadnym opatrovaním vecí, čomu však nezodpovedá navrhovateľkou 1/ uplatňovaná výška nájomného ňou zaplateného prenajímateľovi na základe nájomnej zmluvy za prenajaté nebytové priestory, ktoré okrem uskladnenia predmetu leasingu slúžili aj ako prevádzkareň na vykonávanie živnosti. Súd prvého stupňa preto nepochybil, pokiaľ nezohľadnil v konaní navrhovateľkou 1/ uplatňovaný nárok vo výške 4.425,84 eur na započítanie proti vzájomnej pohľadávke odporcu. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne vychádzal pri posudzovaní omeškania odporcu s plnením peňažného záväzku z § 517 ods. 1,2 v spojení s § 563 Obč. zák. a nakoľko čas plnenia nebol účastníkmi dohodnutý, ani stanovený právnym predpisom a ani určený v rozhodnutí, správne považoval za kvalifikovanú výzvu na splnenie záväzku vzájomný návrh odporcu, v ktorom prípade splatnosť záväzku nastala nasledujúci deň po doručení vzájomného návrhu navrhovateľke 1/. Vzájomný návrh bol navrhovateľke 1/ doručený na pojednávaní 13.6.2008, a preto dňom nasledujúcim, t.j. dňom 14. 6. 2008, nastala splatnosť odporcom uplatňovanej peňažnej pohľadávky a dňom nasledujúcim sa dostala preto navrhovateľka 1/ do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pokiaľ navrhovateľky namietali, že súd prvého stupňa zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal žiadne dokazovanie vypočutím osôb, ktoré jednali s navrhovateľkou 2/ ohľadne prísľubu odporcu týkajúceho sa uzatvorenia leasingových zmlúv, z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľky boli prostredníctvom ich právneho zástupcu poučené v predvolaní na pojednávanie v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p s tým, že na pojednávaní dňa 23. 5. 2013 uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, na základe čoho súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 11.6.2013 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Pokiaľ teda boli navrhovateľky riadne poučené o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom v prvostupňovom konaní dôkazy riadne (označením konkrétneho dôkazného prostriedku a právne významnej skutočnosti) a včas (do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa) nepredložili ani neoznačili, nedôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že nevykonal ďalšie dôkazy. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol na námietku navrhovateliek týkajúcu sa neúplne zisteného skutkového stavu veci prihliadnuť a skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvého stupňa na základe tých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené účastníkmi konania do skončenia dokazovania pred súdom prvého stupňa, bolo potrebné považovať za úplný. Z uvedených dôvodov navrhovateľky neopodstatnene vytýkajú súdu prvého stupňa, že rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľka 1/ nie je pasívne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie trvania leasingovej zmluvy medzi odporcom a právnym nástupcom pôvodného leasingového nájomcu, a rozsudok súdu prvého stupňa preto v napadnutej (vyhovujúcej časti), ktorý ho založil na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú správnemu právnemu posúdeniu veci, zmenil tak, že navrhovateľke 1/ uložil povinnosť zaplatiť odporcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 4.716,41 eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku uplatňovaného peňažného nároku a príslušenstva vzájomný návrh odporcu ako nedôvodný zamietol (§ 220 O.s.p.). Nakoľko súd prvého stupňa si vyhradil rozhodovanie o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.