Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/53/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108203725 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108203725.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Mária Vígľašská - Gastroservis, miesto podnikania: Holíčska 16, 851 05 Bratislava, vedený Obvodným úradom v Bratislave, číslo živnostenského registra: 105-4138, IČO: 14033216, zast.: PAICEKLEGAL s.r.o., Panská 17, 811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904 proti žalovanému: Mayerhofer Agrarhandel GmbH, Arnstorfer Str. 4/Post 88, 944 36 Simbach/Landan, Spolková republika Nemecko, spol. zapísaná v obchodnom registri pri Okresnom súde Landshut oddiel B, číslo zápisu: HRB 3578, o zaplatenie sumy 40.534,20 EUR s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/46/2008-420 zo dňa 15.11.2012 a odvolaní žalobcu proti výroku v časti náhrady trov právneho zastúpenia, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného Bratislava I č.k. 28Cb/46/2008-420 zo dňa 15.11.2012 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 616,82 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 40.534,20 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % p.a. zo sumy 40.534,20 EUR od 09.10.2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 128,70 EUR od 31.01.2008 do dňa 13.03.2008 všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 2.735,91 EUR ako aj náhradu trov dôkazov vo výške 49,79 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.140,50 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a na účet tunajšieho súdu náhradu trov štátu vo výške 219,08 EUR podľa priloženého príkazu na úhradu na účet Okresného súdu Bratislava I., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, P.: XXXXXXXXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobným návrhom doručeným na súd dňa 04.02.2008 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 40.662,90 EUR s príslušenstvom. V žalobe poukazuje na skutočnosť, že na základe objednávok žalovaného dodal žalobca žalovanému 96,510 t slnečnice „A", v celkovej hodnote 40.534,20 EUR. Prevzatie tovaru na prepravu pre žalovaného vyplýva z medzinárodného nákladného listu CMR SK 3868456, CMR SK 3868459, CMR SK 4013601 a CMR SK 2779308 a z dodacích listov č. 00361, č. 005507, č. 00368 a č. 00367. Dodanie tovaru žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou číslo 1702006, v sume 40.534,20 EUR, so splatnosťou dňa 08.10.2007. Ďalej na základe objednávky žalovaného žalobca dodal žalovanému 26.500 kg voľne loženej repky olejnej. Prevzatie tovaru na prepravu pre žalovaného vyplýva z medzinárodného nákladného listu CMR SK 3822209, ako aj váženky 00615/2007/0 - V. Dodanie tovaru žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou číslo 1702689, na sumu 128,70 EUR, so splatnosťou dňa 30.01.2008. Žalovaný dlžnú sumu do dňa podania žalobného návrhu žalobcovi nezaplatil. Žalobca ďalej uvádza, že v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPSaP"), „ak si účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu". Podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia, „vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravuje: kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy". Podľa ust. § 37a písm. d) ZMPSaP „právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky". S ohľadom na vyššie uvedené sa vec podľa žalobcu medzi účastníkmi konania spravuje slovenským právnym poriadkom a je daná právomoc slovenského súdu. V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku záväzku žalovaného (ďalej len „Obchodný zákonník") sa žalobca domáha zaplatenia aj zaplatenia úrokov z omeškania. Výška úroku z omeškania zo sumy 40.534,20 EUR, so splatnosťou dňa 08. 10. 2007, predstavuje 14,75% p. a. (rozhodná pre výpočet základná úroková sadzba platná dňa 01.01.2007) a zo sumy 128,70 EUR, so splatnosťou dňa 30.01.2008, predstavuje 14,25% p. a. (rozhodná pre výpočet základná úroková sadzba platná dňa 01.07.2007). V deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku žalovaného vo výške 40.534,20 EUR, t. j. dňa 09.10.2007 predstavoval kurz Slovenskej koruny voči EURu 33,666 SKK/EUR; dlžná suma vo výške 40 534,20 EUR po prepočte na SKK s uvedeným výmenným kurzom predstavuje 1.364.624,40 SKK. Ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti záväzku žalovaného vo výške 128,70 EUR, t. j. dňa 31.01.2008, predstavoval kurz Slovenskej koruny voči EURu 33.665 EUR/SKK, dlžná suma vo výške 128,70 EUR po prepočte na slovenskú menu s uvedeným výmenným kurzom predstavuje 4.332,70 SKK. Žalobca písomným podaním zo dňa 02.04.2008 zobral návrh v časti zaplatenia istiny vo výške 128,70 EUR späť z dôvodu, že žalovaný túto časť istiny po podaní návrhu žalobcovi uhradil, a to dňa 13.03.2008. Súd preto uznesením sp. zn. 28Cb/46/2008-56 zo dňa 06.06.2008 konanie o zaplatenie istiny vo výške 128,70 EUR zastavil. Žalobca však naďalej požaduje od žalovaného úhradu sumy vo výške 40.534,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne od 09.10.20087 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 128,70 EUR vo výške 14,25% ročne od 31.01.2008 do 13.03.2008, t.j. vo výške 2,20 EUR. V lehote stanovenej súdom sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý vzniesol v zmysle § 106 OSP námietku proti prejednaniu pred Okresným súdom Bratislava I. Námietku odôvodnil tým, že dňa 10.09.2007 uzatvoril žalobca so žalovaným Kúpnu zmluvu (Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva/ Ankaufsbestätigung). Súčasťou Kúpnej zmluvy bola okrem iného aj rozhodcovskú doložka, v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že v prípade sporov sa obe podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, TaborstraBe 10, A-1020 Viedeň, Rakúska republika (v texte zmluvy ako Schiedsgericht der Bôrse fiir landwirtschaftliche Produkte in Wien). Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že dňa 10.09.2007 uzatvorili Kúpnu zmluvu (Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva/ Ankaufsbestating). Súčasťou Kúpnej zmluvy bola okrem iného aj rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že v prípade sporov sa obe podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, Taborstrasse 10, A - 1020 Viedeň, Rakúska republika. Žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka bola platne uzatvorená a nakoľko spor nebol predložený zmluvne dojednanému rozhodcovskému súdu, tento sa nemohol vyjadriť ku svojej kompetencii vo veci vyplývajúcej mu z predmetnej zmluvy, resp. o veci rozhodnúť. Na základe vyššie uvedeného žalovaný vzniesol námietku proti prejednaniu pred Okresným súdom Bratislava I. a žiadal o zastavenie konania v dôsledku nedostatku právomoci. Súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluvné strany sa v dokumente „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva", dohodli: „problémy a spory, ktoré sa vyskytnú v priebehu realizácie a platnosti tejto zmluvy, budú zmluvné strany riešiť dohodou. V prípade, že pri riešení vzniknutých sporov nedôjde k dohode, bude spor odovzdaný na riešenie príslušnému obchodnému súdu v Slovenskej republike. Ako aj s prípadnou možnosťou pri právnych sporoch môžu podliehať obe strany bezvýzvovému a právovykonávaciemu rozhodnutiu rozhodcovského súdu pre poľnohospodárske produkty vo Viedni". Z vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia podľa názoru súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že v prípade sporu je dohodou strán daná právomoc všeobecného súdu Slovenskej republiky prejednávajúceho obchodnoprávne spory. Navyše rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvu obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Z kúpnej zmluvy, ktorú zmluvné strany uzavreli, vyplýva, že túto nepodpísal oprávnený zástupca protistrany (bola zaslaná žalobcovi faxom), ani z nej nevyplýva označenie osoby, ktorá ju v mene kupujúceho (žalovaného) dohodla. Z tohto dôvodu je súd názoru, že rozhodcovská zmluva (vo forme rozhodcovskej doložky) neobsahuje zákonné náležitosti, a preto aj v prípade, ak by upravovala právomoc rozhodcovského súdu pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni, v Rakúskej republike, s čím sa však súd nestotožňuje, bola by neplatná. Vzhľadom na tieto dôvody súd prvého stupňa námietku žalovaného vznesenú podľa § 106 OSP považuje za nedôvodnú. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je obchodným záväzkovým vzťahom s medzinárodným prvkom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany sa nedohodli v uvedenej zmluve, akým právom sa vzťah založený touto zmluvou spravuje, je potrebné naň aplikovať úpravu Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980 („Rímsky dohovor“.) Predmetný Dohovor upravuje otázku, ktoré právo je rozhodným právom v záväzkových vzťahoch s medzinárodným prvkom. Súd prvého stupňa uviedol, že miestom podnikania žalobkyne ako predávajúcej, ktorá kúpnu zmluvu uzatvorila, ako aj miesto jej prevádzkarne sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, preto v zmysle Rímskeho dohovoru je v tomto spore rozhodným právom právo slovenské a použije sa tu slovenský právny poriadok. Ďalej vzhľadom na skutočnosť, že ide o obchodný záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa spravuje slovenským právnym poriadkom a zmluvné strany zároveň nevylúčili použitie Dohovoru o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru „Viedenský dohovor“, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku, bude sa tento na daný právny vzťah aplikovať a jeho použitie neobmedzí ani Rímsky dohovor. Podľa článku 18 odsek 1 prvá veta Viedenského dohovoru: „Vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola ponuka určená alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím.“ Žalovaný počas celého konania namietal právomoc slovenského súdu, na pojednávaní konanom dňa 21.07.2011 túto skutočnosť odôvodnil existenciou rozhodcovskej doložky, ktorá je podľa jeho tvrdení uvedená za slovenským textom zmluvy, a to v nemeckom jazyku. Súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú z dôvodu, že celá zmluva „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“ je napísaná v jazyku slovenskom, za ktorým je preklad v zátvorke v jazyku nemeckom. Návrh Zmluvy, tak ako to vyplýva z priebehu súdneho pojednávania, predkladal žalobkyni žalovaný, preto ak je preklad rozhodcovskej doložky nesprávny, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol žalovaný. Navyše rozhodcovská doložka nebola vyplnená v čase podpisu zmluvy „Potvrdenie o zakúpení - kúpna zmluva“, ktorý mala žalobkyňa v čase podpisu zmluvy k dispozícii (č.l.185 súdneho spisu). Je teda zrejmé, že žalobkyňa bola viazaná iba návrhom zmluvy, ktorý podpísala a podľa slovenského právneho poriadku nemohla byť viazaná rozhodcovskou doložkou, ktorá bola napísaná v jazyku nemeckom, pretože takáto rozhodcovská doložka je neplatná. Dňa 22.06.2011 žalovaný písomne do spisu vzniesol námietku započítania, ktorú odôvodnil tým, že z Potvrdenia o zakúpení - kúpna zmluva zo dňa 02.10.2007, na základe ktorej strany dohodli dodávku slnečnice jednoznačne vyplýva, že podľa dohody strán sa mal tovar dodať do prístavu vo Viedni, konkrétne na adresu Wiener Hafen Gmbll, Seitenhafenstr. 15, A-1023 Wien, Rakúsko. Medzi stranami tak došlo k jednoznačnej dohode o mieste, kam sa má tovar dodať. Ďalej poukázal na to, že dňa 10.09.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva č. 14 na dodávku repky olejnej. Na základe zmluvy mal žalobca dodať žalovanému tovar repky olejnej v rozsahu cca. 800 ton, a to za cenu 286 EUR/t. Ako termín dodania bol dohodnutý september - október 2007. Uvedený termín dodania bol naviazaný na zmluvy, ktoré mal žalovaný uzatvorené so svojimi odberateľmi. V záujme splnenia záväzkov voči svojim odberateľom bol žalovaný pripravený už v septembri 2007 začať s plnením zmluvy, a na tento účel pripravoval transport dohodnutého tovaru. Tovar mal byť v septembri 2007 prepravený kamiónmi (v počte 2x 15) a následne expedovaný loďou. Naloženie tovaru však nebolo zo strany žalobcu umožnené. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný nútený opätovne a v neskoršom čase zrealizovať dodávku tovaru pre svojich odberateľov, a to náhradným spôsobom a s vyššími nákladmi za prepravu. Žalobca v tejto súvislosti dňa 20.09.2007 len oznámil žalovanému, že nakladanie tovaru repky olejnej je potrebné hlásiť päť dní vopred a pre žalovaného je schopný naložiť len 8 kamiónov denne. Dodanie tovaru do Rakúska preukazujú aj sprievodná dokumentácia (CMR listy, dodacie listy a faktúra) založená v súdnom spise. Tovar sa mal podľa dohody strán dodať, a aj sa skutočne dodal do Rakúska, a teda je v tomto prípade daná právomoc všeobecného súdu v Rakúsku, ako miesta zmluvného planenia. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že nie je daná základná podmienka konania, a to právomoc Slovenského súdu. V rozpore so svojim oznámením o možnostiach nakladania tovaru (8 kamiónov denne) zo dňa 20.09.2007, umožnil žalobca žalovanému naložiť dňa 05.10.2007 a 08.10.2007 len jeden kamión s tovarom repky olejnej spolu v množstve cca. 52 ton. Dňa 08.10.2007 informoval žalobca prepravcu žalovaného o nových možnostiach nakladania tovaru, a to 10.10.2007 (8 kamiónov) a 12.10.2007 (8 kamiónov). Dňa 10.10.2007 došlo k naloženiu 6 kamiónov a dňa 12.10.2007 k naloženiu 2 kamiónov. Nakladanie tovaru repky olejnej bolo od začiatku realizované so značnými problémami. Žalovaný dokonca v záujme nenavyšovania nákladov na zabezpečenie prepravy tovaru požiadal žalobcu o vyjadrenie, či má záujem na splnení zmluvy. Hoci žalobca uistil žalovaného, že záujem na splnení zmluvy má, v rozpore so zmluvou dodal žalovanému len cca. 240 ton tovaru repky olejnej. Žalobca svojim správaním, predovšetkým jednostranným určovaním podmienok a termínov pre nakladanie tovaru, sústavným omeškaním s nakládkami a neposkytnutím súčinnosti pre odobratie tovaru už v septembri 2007 vzbudil dôvodné pochybnosti, že nemá záujem na splnení zmluvy, a to aj s poukazom na skutočnosť, že cena repky olejnej na trhu s poľnohospodárskymi produktmi začala stúpať. Podľa Úradného kurzového lístka Burzy pre poľnohospodárske produkty vo Viedni stúpla cena repky olejnej v novembri 2007 na sumu 350 až 355 EUR/t, začiatkom decembra 2007 dokonca až na sumu cca. 370 EUR/t. Cena dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným v zmluve uzatvorenej dňa 10.09.2007 vo výške 286 EUR/t sa tak stala z obchodného hľadiska pre žalobcu ako predávajúceho značne nevýhodnou, čo mohlo viesť podľa tvrdenia žalovaného, žalobcu k snahe vyhnúť sa splneniu svojich zmluvných povinností. Škodu, ktorá žalovanému vznikla v dôsledku nedodania chýbajúceho množstva tovaru, sa žalovaný vďaka svojmu včasnému konaniu snažil eliminovať na možné minimum. Aj pri jej vyčíslení (zaslané žalobcovi listom zo dňa 19.11.2007) vychádzal žalovaný len z rozdielu medzi zmluvne dohodnutou cenou repky olejnej a aktuálnou cenou repky olejnej na trhu s poľnohospodárskymi produktmi (doložené Úradným kurzovým lístkom Burzy pre poľnohospodárske produkty vo Viedni zo dňa 28.11.2007) za nedodané množstvo tovaru. Žalovaný taktiež nezahrnul do vyčíslenia škody zvýšené náklady prepravy, ktoré mu vznikli v dôsledku toho, že nemohol realizovať prepravu tovaru už v septembri 2007 loďou, a to za výhodnejšie ceny transportu. Škoda vyčíslená žalovaným predstavuje sumu vo výške 40.661,67 EUR. Táto pozostáva zo škody za nedodané množstvo tovaru vo výške 30.209,22 EUR, nákladov za stojné vo výške 4.300 EUR (za kamióny, ktoré neboli naložené) a nákladov právnej pomoci vo výške 6.152,45 EUR. Na základe oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi započítal žalovaný svoju vyššie uvedenú pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody, voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie za dodávku slnečnice, a to vo výške, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryli t.j. vo výške 40.534,22 EUR. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa si na súde uplatnila nárok titulom neuhradenej faktúry v celkovej výške 40.534,20 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že žalovanému na základe kúpnej zmluvy dodala 96,51 t slnečnice. Tovar, ktorého dodanie nespochybňuje ani žalovaný, si žalobkyňa vyfakturovala faktúrou číslo 1702006, ktorá bola splatná dňa 08.10.2007. Faktúru žalovaný žalobkyni neuhradil. Uhradil však faktúru číslo 172689 na sumu 128,70 EUR avšak až po podaní žalobného návrhu žalobkyňou. V kúpnej zmluve č. 14 zo dňa 10.09.2007 uzatvorenej medzi stranami si strany určili za dodávateľskú adresu Plešivec, termín dodania september - október a platobné podmienky do 5 dní po naložení. Dňa 13.10.2007 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou faktúry číslo 1702060, ktorá bola splatná dňa 13.10.2007. Meškal aj s úhradou faktúr číslo 1702061 a 1702082, ktoré tiež neuhradil podľa vyššie uvedenej zmluvnej podmienky do 5 dní po naložení, ale až dňa 19.10.2007. Tým kúpna zmluva č. 14 podľa ustanovenia časti „Platobné podmienky“ zanikla z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vyššie uvedených faktúr. Žalobkyňa v konaní preukázala, že faktúry žalovanému zaslala aj faxom dňa 12.10.2007, a to konkrétne faktúry číslo 1702059, 1702061 a 1702082. Faktúry číslo 1702059, 1702060 a 1702021 poslala aj poštou dňa 11.10.2007 a faktúru 1702082 dňa 12.10.2007. Túto skutočnosť preukazuje aj list, v ktorom sa svedkyňa Q. W., zástupkyňa žalovaného zmieňuje o úhradách faktúr, ktoré mali byť vykonané dňa 15.10.2007. Údaje o množstve naloženého tovaru mal žalovaný aj od dopravcov, ktorí daný náklad slnečnice prepravovali, nebol teda závislí výlučne od vystavených faktúr, a tieto neboli jediným podkladom pre vykonanie úhrad žalobkyni žalovaným za dodaný tovar. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom dňa 07.06.2012 uviedla, že nerozumie, prečo sa spája dodávka slnečnice s repkou, keď šlo o dve odlišné zmluvy. Uviedla, že protistranou bola uvedená do omylu, pani Kováčovú považovala za svoju priateľku a keď som sa jej pýtala, či je nemecký preklad identický so slovenskou verziou, ubezpečila ju, že je a ona o tom vôbec nepochybovala, pretože pani Kováčová dlhodobo žije v Rakúsku, má tam trvalý pobyt, tak verila, že nemecký jazyk ovláda slovom aj písmom pretože tam žije minimálne 15 rokov. Počas celého súdneho konania žalovaný svoju obranu postavil na tvrdení, že nie je daná právomoc Okresného súdu Bratislava I. na prejednanie veci. Žalovaný vzniesol dňa 22.06.2011 písomne námietku započítania. Na základe oznámenia žalovaného adresovaného žalobcovi započítal žalovaný svoju pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody, voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie za dodávku slnečnice, a to vo výške, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryli, t.j. vo výške 40.534,22 EUR. Súd prvého stupňa vznesenú kompenzačnú námietku žalovaného považuje za účelovú a ničím nepreukázanú, nepovažuje ju za účelné bránenie jeho práva, a to z dôvodu, že stojné, ktoré si žalovaný uplatňuje vo výške 4.300 EUR žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani nenaloženia kamiónov žalobkyňou. Pokiaľ ide o vznik škody vo výške 30.209,22 EUR tu súd uvádza, že žalovaný relevantne nepreukázal, že by nakúpil slnečnicu od iného dodávateľa za cenu 355 EUR/t, tak ako to proklamuje a nepreukázal ani uhradenie sumy vo výške 10.980,- EUR spoločnosti Fritz Mauther Handelsgesm.b.H. and CO KG, napríklad výpisom z bankového účtu žalovaného. Už vôbec neobstojí započítanie nákladov právnej pomoci vo výške 6.125,45 EUR, pretože tieto mu vznikli v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti a nemôžu tvoriť časť škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť. Námietky žalovaného týkajúce sa odopretia plnenia kúpnej zmluvy č. 14 žalobkyňou sú pre rozhodnutie súdu nepodstatné z dôvodu, že kúpna zmluva č. 14 zanikla bez nutnosti vykonania ďalšieho právneho úkonu po tom, sa žalovaný prvý raz dostal do omeškania s úhradou faktúr. Nebolo povinnosťou žalobkyne dodať žalovanému akýkoľvek tovar. Žalovaný sa s úhradou faktúry dostal do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry a to dňa 09.10.2007, preto je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 14,75% p.a. zo sumy 40.534,20 EUR od 09.10.2007 do zaplatenia ako aj úrok z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 128,70 EUR od 31.01.2008 do 13.03.2008, čo sa týka faktúry číslo 1702689. Súd prvého stupňa konštatoval, že počas celého súdneho konania žalovaný nenamietal podstatu žalobného návrhu, a to neuhradenie faktúry číslo 17020006 splatnej dňa 08.10.2007 na sumu 40.534,20 EUR. Bránil sa v podstate iba tým, že nie je daná právomoc Okresného súdu Bratislava I. na prejednanie veci predmetného sporu a neskôr v priebehu konania vzniesol účelovo kompenzačnú námietku. Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na dĺžku konania, hospodárnosť konania a zjavne ničím neopodstatnenú obranu žalovaného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 2.735,91 EUR podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a náhradu trov dôkazov vo výške 49,79 EUR, ktoré predstavujú výdavky žalobcu za úradný preklad dokumentov: dodací - vážny list, dodací list 00368, dodací list 00367 a dodací list 00361, z jazyka nemeckého do jazyka slovenského. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.140,50 EUR v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby: 1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava zastúpenia: v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z........................ vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19% DPH: 96,18 EUR, 2.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 01.02.2008 (návrh na vydanie platobného rozkazu) v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19% DPH: 96,18 EUR, 3.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 31.03.2008 (čiastočné späťvzatie) v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z ................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,31 EUR + 19% DPH: 96,18 EUR, 4.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 04.08.2009 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 6,95 EUR + 20% DPH: 102,63 EUR, 5.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 14.10.2010 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,21 EUR + 20% DPH: 102,68 EUR, 6.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 21.07.2011 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,41 EUR + 20% DPH: 102,72 EUR, 7.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,41 EUR + 20% DPH: 102,72 EUR, 8.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 01.06.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR + 20% DPH: 102,77 EUR, 9.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR + 20% DPH: 102,77 EUR, 10.) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 15.11.2012 v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.................. vo výške: 506,21 EUR + režijný paušál: 7,63 EUR + 20% DPH: 102,77 EUR. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi DPH z režijných paušálov len za úkony urobené po 01.06.2009, DPH z režijných paušálov za úkony uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal, nakoľko až od 01.06.2009 sa podľa vyhl. 655/2004 Z. z. priznáva DPH aj z režijných paušálov. Súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za podanie vyjadrenia zo dňa 14.02.2008 a za podanie vyjadrenia zo dňa 08.11.2010, nakoľko súd uvedené vyjadrenia nepovažoval za potrebné a žalobca nebol ani súdom vyzvaný, aby takéto vyjadrenia podal. Súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal náhradu za úkon právnej služby - oznámenie o výsledku rokovaní s protistranou zo dňa 08.11.2010, nakoľko tento úkon právnej služby nie je možné považovať za písomné podanie na súd vo veci samej tak, ako to má na mysli ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Nepriznal ani náhradu za tieto úkony právnej služby - rokovanie s klientom dňa 01.02.2008, dňa 14.03.2008, dňa 15.05.2009, dňa 13.10.2010, dňa 02.11.2010, dňa 15.07.2011, dňa 25.11.2011, dňa 22.05.2012, dňa 05.06.2012 a dňa 14.11.2012 tak, ako si ich vo svojom podaní vyčíslil, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnutne vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu, ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedené úkony právneho zástupcu žalobcu považuje za nadbytočné. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že v súvislosti s ustanoveniami Viedenského dohovoru je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená platne a účinne, čím si zároveň zmluvné strany dohodli príslušnosť slovenského súdu. Uviedol, že v zmysle čl. 18 Viedenského dohovoru môže byť konkludentným spôsobom uzatvorená dohoda o tovare, jeho množstve a cene, nie však dohoda o právomoci súdu. Takisto podľa ustanovenia čl. 1 ods. 1 Rímskeho dohovoru „ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom“. Podľa ods. 2 písm. d) Dohovoru „nevzťahujú sa na rozhodcovské zmluvy o dohody o voľbe súdu“. Skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená platne a účinne v zmysle aplikácie Viedenského a Rímskeho dohovoru, tak ako k tomu dospel súd prvého stupňa, nemôže byť predpokladom tvrdenia o tom, že právomoc na riešenie sporov má príslušný obchodný súd v Slovenskej republike. Poukázal na to, že právomoc súdov prejednať a rozhodnúť vo veciach zmluvných vzťahov s cudzím prvkom upravujú: vnútroštátne právne predpisy jednotlivých štátov, pričom v slovenskom právnom poriadku je takýmto predpisom zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej iba ZMPSaP) a na komunitárnej úrovni sa komplexne rieši otázka určenia právomoci súdu vo vzťahoch s cudzím prvkom v rámci Nariadenia Brusel I. vo vzťahoch obchodnoprávnych je nevyhnutné uprednostniť aplikáciu ustanovení o právomoci podľa nariadenia Brusel I a právomoc slovenských súdov sa bude uplatňovať subsidiárne. Citoval články 2 ods. 1, 5 ods. 1 a 23 ods. 1 nariadenia Brusel I a v tejto súvislosti uviedol, že odporca nemá na území SR svoje sídlo, a teda nie je daná podmienka všeobecnej právomoci slovenského súdu. Zároveň nie je daná ani alternatívna právomoc slovenského súdu podľa § 37a písm. d/ ZMPSaP, keďže miesto plnenia bolo dohodnuté v kúpnej zmluve mimo územia SR (Wiener Hafem GmbH, Seitenhafenstr. 15, A/1023 Wien) a zároveň podľa názoru odporcu nedošlo ani k dohode o založení právomoci slovenského súdu podľa § 37e ZMPSaP a ani v zmysle čl. 23 ods. 1 nariadenia Brusel I. Pokiaľ súd v rozsudku konštatuje, že súd považuje rozhodcovskú doložku za neplatnú z dôvodu, že pre chýbajúci podpis odporcu neobsahuje rozhodcovská zmluva zákonné náležitosti, ďalej hovorí, že navrhovateľka bola viazaná iba návrhom zmluvy, ktorý podpísala a teda nemohla byť viazaná rozhodcovskou doložkou napísanou v jazyku nemeckom, nie je možné zároveň tvrdiť, že došlo k dohode o voľbe právomoci slovenského súdu, a to pre tie isté dôvody. To znamená, že pokiaľ nebola pre chýbajúci podpis odporcu podľa názoru súdu platne uzavretá rozhodcovská doložka, nemohlo dôjsť ani k platnej písomnej dohode o súdnej právomoci obchodného súdu SR, a zároveň nemôže byť odporca viazaný ustanovením o príslušností obchodného súdu v SR, ktorá je uvedená len v slovenskom jazyku, keďže v nemeckom znení nie je uvedený záväzok odporcu, že uznáva právomoc slovenského súdu na riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy. Pokiaľ teda nedošlo k zhodnému písomnému prejavu vôle oboch zmluvných partnerov, a zároveň účastníci zmluvného vzťahu pre takýto zmluvný typ pravidelne dodržiavajú písomnú formu, t.j. právny úkon uzatvorený v písomnej forme a teda podpísaný oprávnenou osobou konajúcou tak za predávajúceho ako aj za kupujúceho, nie je možné tvrdiť, že došlo k dohode o založení právomoci slovenského súdu, a to ani písomnou ani konkludentnou formou. Poukázal na skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a odporcom prebiehali už v minulosti viaceré obchody, a to na podklade obdobných zmluvných formulárov. Navrhovateľka tak mala vedomosť o tom, že pre založenie akýchkoľvek nárokov z titulu kúpnej zmluvy je vyžadovaná a pravidelne dodržiavaná písomná forma s podpísaním zmluvy oboma účastníkmi vzťahu, takúto prax si medzi sebou strany zaviedli a bola nimi pravidelne dodržiavaná. Nakoľko z predloženej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že tovar sa mal dodať, a aj sa skutočne dodal do Rakúska, a preto je v tomto prípade daná právomoc všeobecného súdu v Rakúsku, ako miesta zmluvného plnenia. Má za to, že súd sa nevysporiadal s tvrdením odporcu o nedostatku právomoci slovenského súdu na prejednanie sporu, nakoľko zmluva nebola z obsahového a formálneho hľadiska dôsledne preskúmaná vzhľadom na zistenie skutočností, či došlo k dohode strán o právomoci slovenského sudu v zmysle ustanovení nariadenia Brusel I. Ďalej ako odvolací dôvod uvádza, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom vzniku škody odporcu z dôvodu neplnenia zmluvných povinností navrhovateľky z Potvrdenia o zakúpení - kúpnej zmluvy č. 14 zo dňa 07.09.2007, ktorej predmetom bola dodávka 800 T repky. Odporca v konaní preukázal vznik škody z titulu stojného za nenaložené kamióny vo výške 4.300 EUR, zároveň preukázal, že navrhovateľka bola v omeškaním splnením zmluvnej povinnosti - dodanie dohodnutého množstva tovaru 800 T v termíne september - október 2007, čím odporcovi spôsobila škodu vo výške 30.209,22 EUR, ktorú v konaní relevantným spôsobom preukázal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil. V prípade, že potvrdí napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny, navrhuje, aby vyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Podľa názoru odvolateľa závisí rozhodnutie odvolacieho súdu aj od posúdenia právnych otázok, ktoré v doterajšej judikatúre slovenských súdov neboli riešené. Ide najmä o otázku: či je možné ustanovenie o príslušnosti obchodného súdu v SR zachytené v dvojjazyčnom Slovensko - nemeckom vyhotovení zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru len v slovenskej jazykovej verzii považovať za platnú voľbu súdnej právomoci podľa Nariadenia rady (ES) 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávania výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „Nariadenie Brusel I“), a to vzhľadom na absenciu písomnej formy pre chýbajúci podpis jednej zmluvnej strany a vzhľadom na formálnu požiadavku písomného právneho úkonu, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou účastníci zmluvy zaviedli a pravidelne ju dodržiavali. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia podal odvolanie žalobca. Uviedol, že pri rozhodovaní o účelnosti alebo neúčelnosti vykonaných úkonov právnej služby by sa súd nemal obmedziť iba na konštatovanie o neúčelnosti, ale mal by aj bližšie odôvodniť, prečo považuje daný úkon za neúčelný. V napadnutom výroku o náhrade trov právneho zastúpenia však súd uvedenú neúčelnosť úkonov neodôvodnil. Účelnosť nepriznaných úkonov odôvodnil žalobca nasledovne: Vo vyjadrení k právomoci súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2008 žalobkyňa uvádza zásadné skutočnosti, ktoré preukazujú právomoc Okresného súdu Bratislava I rozhodnúť predmetný spor účastníkov konania, a teda ide o základnú podmienku konania. Vo vyjadrení k právomoci súdu a aplikovateľnému poriadku zo dňa 08. 11. 2010 žalobkyňa reagovala na námietku absencie právomoci Okresného súdu Bratislava I v predmetnom konaní, ktorú žalovaný opakovane vzniesol na pojednávaní dňa 14. 10. 2010. V oznámení o výsledku rokovaní s protistranou zo dňa 08. 11. 2010 žalobkyňa oznámila súdu, že nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi ňou a žalovaným. Uvedené oznámenie si vyžiadal od žalobkyne samotný súd na pojednávaní dňa 14. 10. 2010. Predmetom rokovania právneho zástupcu so žalobkyňou dňa 01. 02. 2008 bolo oboznámenie žalobkyne s obsahom podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj dohoda o ďalšom postupe v konaní v podobe podania doplnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu o vyjadrenie k právomoci súdu SR. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 14. 03. 2008 bolo informovanie advokáta Žalobkyňou o úhrade faktúry č. 1702689 žalovaným a o obdržaní a obsahu listu žalovaného zo dňa 31. 01. 2008 doručenému žalobkyni po konaní prvého rokovania dňa 01.02. 2008. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 15. 05. 2009 bolo dohodnutie ďalšieho postupu a reakcie na podanie žalovaného zo dňa 21. 01. 2009, v ktorom žalovaný poukazoval na nemecké znenie kúpnej zmluvy zo dňa 10. 09. 2007, podľa ktorého zmluva obsahovala rozhodcovskú doložku o rozhodovaní sporov Rozhodcovským súdom pri Burze poľnohospodárskych produktov vo Viedni. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 13. 10. 2010 bolo oboznámenie žalobkyne so všetkým podaniami, ktoré do dňa predmetného rokovania zaslal právny zástupca žalobkyne súdu, ako aj s plánovaným postupom a skutočnosťami, na ktoré bude právny zástupca žalobkyne poukazovať na pojednávaní vytýčenom na termín 14. 10. 2010. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 02. 11. 2010 bolo informovanie žalobkyne o výsledkoch pojednávania zo dňa 14. 10. 2010 a tvrdeniach žalovaného. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 15. 07. 2011 bolo oboznámenie žalobkyne s doterajším stavom konania a s vyjadrením žalovaného zo dňa 28. 06. 2011, v ktorom si uplatňuje námietku započítania a s dokladmi, ktoré je potrebné zabezpečiť. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 25. 11. 2011 bolo oboznámenie žalobkyne s doterajším stavom konania, ako aj s plánovaným postupom. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 22. 05. 2012 bolo oboznámenie žalobkyne s vyjadrením žalovaného zo dňa 22. 12. 2011, v ktorom žalovaný špecifikoval uplatnený nárok na náhradu škody. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 05. 06. 2012 bolo oboznámenie žalobkyne s doterajším stavom konania a podaniami zaslanými súdu, ako aj s plánovaným postupom a skutočnosťami, na ktoré bude právny zástupca žalobkyne poukazovať na pojednávaní vytýčenom na termín 07. 06. 2012. Predmetom rokovania právneho zástupcu žalobkyne so žalobkyňou dňa 14. 11. 2012 bolo oboznámenie žalobkyne s doterajším stavom konania, ako aj s plánovaným postupom. Poukázal na to, že celkový počet rokovaní s klientom je 10 počas obdobia 5 rokov. Má za to, že uvedený počet je vzhľadom na zložitosť prípadu, výšku žalovanej sumy, počet námietok, návrhov a podaní protistrany, ako aj počet pojednávaní v predmetnom konaní primeraný a nejde o neúčelné úkony právnej služby. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý pri obdobnej situácii vo svojom rozhodnutí o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora sp. zn. 4 MCdo 3/2011 zo dňa 27. 02. 2012 okrem iného uviedol, že „stretnutia klienta s advokátom v rámci prípravy na pojednávanie nemožno považovať za neúčelné, či dokonca nepotrebné už aj s prihliadnutím na v priebehu konania meniacu sa argumentáciu procesnej protistrany.“ Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v ním napadnutej časti tak, že žalobkyni prizná náhradu trov právneho zastúpenia v sume 14 634, 21 EUR. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 31.1.2013. Uviedol, že ustanovenia ZMPSaP sú v danom prípade pre voľbu právomoci irelevantné, nakoľko právnym predpisom vyššej právnej sily, ktorý upravuje danú problematiku je Nariadenie Brusel I. Právomoc slovenského súdu bola založená voľbou právomoci podľa oddielu 7 Nariadenia Brusel I. Rozhodcovská doložka a dohoda o voľbe právomoci sú dva osobitné právne inštitúty, ktoré sú upravené rozdielnou právnou úpravou. Rozhodcovská doložka je v danom prípade upravená ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko Nariadenie Brusel I sa podľa ust. čl. 1 ods. 2 písm. d) nariadenia nevzťahuje na rozhodcovské doložky a rozhodcovské konanie. Podľa čl. 23 ods. 1 a 2 Nariadenia Brusel I je zrejmé, že kúpna zmluva spĺňa kritéria písomnej formy, nakoľko ide o formulár vytlačený na papieri, ktorý poskytuje trvalý záznam o dohode, a ktorý predložila žalobcovi na podpis zástupkyňa žalovaného - pani Q. W., čo bolo preukázané aj v predmetnom konaní. Ak podľa Nariadenia Brusel I postačuje pre zachovanie písomnej formy aj elektronická komunikácia (ako vyplýva z cit. čl. 23 ods. 2 Nariadenia Brasel I), ktorá nie je podpísaná ani jednou zo zmluvných strán, ak zachytáva záznam o dohode, je nepochybné, že písomná forma zostáva zachovaná aj pri kúpnej zmluve vyhotovenej vo fyzickej podobe predloženej žalovaným a akceptovanej žalobcom. Nemožno dospieť k výkladu uvedenému žalovaným, kedy e-mailová komunikácia, kde nie je podpísaná žiadna zmluvná strana, by mala vyššiu právnu relevanciu ako podpisom akceptovaný písomný návrh zmluvy. Ďalej k odvolaniu žalovaného uviedol, že znenie kúpnej zmluvy tak v slovenskom ako aj v nemeckom jazyku, predkladal žalobcovi žalovaný. Rozhodcovská doložka v nemeckom jazyku nie je vyplnená a s vysokou pravdepodobnosťou indikuje len pozostatok znenia šablóny (formulára), ktorú žalovaný používa pri vypracovávaní zmlúv so svojimi obchodnými partnermi. Rovnakú doložku obsahuje aj kúpna zmluva č. 14 na repku olejnú zo dňa 07. 09. 2007, ktorá tiež nie je v nemeckom texte vyplnená. Na základe uvedeného možno usudzovať, že žalovaný nemal v úmysle uzavrieť so žalovaným rozhodcovskú doložku. Návrh kúpnej zmluvy, ako bolo preukázané bez pochybností v súdnom konaní, predložil žalobcovi žalovaný. Sám žalovaný predložil slovenský text zmluvy. Text kúpnej zmluvy je formulárovým znením, predloženým žalobcovi žalovaným, kde v časti textu o právomoci súdu nedošlo k žiadnym doplneniam alebo zmenám predloženého znenia. Argumentácia žalovaného, že nerozumel slovenskému textu alebo nemohol zabezpečiť preklad, a teda sa domnieval, že zmluva, ktorú predložil, obsahuje iné znenie (či už rozhodcovskej doložky - v nemeckom jazyku nevyplnenej - alebo dohody o právomoci), je účelová. Žalovaný konal prostredníctvom osoby, ktorá ovláda slovenský a nemecký jazyk, a teda o obsahu kúpnej zmluvy mal žalovaný (jeho zástupca) vedomosť. Žalovaný právomoc Okresného súdu Bratislava I bez akýchkoľvek pochybností uznal svojou účasťou na konaní, ktorá nesmerovala len k námietke právomoci, ale aktívnemu odporovaniu uplatneného žalobného nároku (čl. 24 Nariadenia Brusel I). K tvrdeniu žalovaného, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom vzniku škody žalovanému a k nesprávnemu rozhodnutiu o jeho kompenzačnej námietke uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní vôbec neuvádza skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých je podľa jeho názoru preukázaný vznik škody žalovanému spôsobenej žalobcom. Žalobca nemohol spôsobiť žalovanému škodu, pretože neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, nakoľko kúpna zmluva, z ktorej porušenia odvodzuje žalovaný svoj nárok, ešte predtým zanikla. Žalovaný nepreukázal ani výšku škody a skutočnosť, že škoda bola spôsobená konaním alebo opomenutím konania žalobcu. K návrhu žalovaného, aby odvolací súd v prípade, ak potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, pripustil dovolanie, uviedol, že otázka položená žalovaným nezodpovedá okolnostiam prípadu a nie je otázkou zásadného právneho významu. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a výroku vo veci zaplatenia náhrady za zaplatený súdny poplatok ako aj trov dôkazov ako vecne správny potvrdiť, v časti výroku vo veci náhrady trov právneho zastúpenia zmeniť s tým, že si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 1233,64 EUR (á 506,21 EUR x 2 úkony právnej služby - rokovanie s klientom zo dňa 21. 01. 2013, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 31.01.2013, režijný paušál 7,81 € x 2 úkony právnej služby, 20% daň z pridanej hodnoty). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 12.1.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a žalobcu, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného, ani odvolaniu žalobcu čo do trov právneho zastúpenia nie je možné vyhovieť. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného bol jeho nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa o právomoci slovenského súdu. Je potrebné súhlasiť s názorom žalovaného, že právomoc súdov prejednať a rozhodnúť vo veciach zmluvných vzťahov s cudzím prvkom upravujú v slovenskom právnom poriadku zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesom (ďalej len ZMPSaP) a Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len Nariadenie Brusel I). Keďže sídlo účastníka zmluvného vzťahu je v členskej krajine Európskej únie, je nevyhnutné aplikovať Nariadenie Brusel I ako právny predpis vyššej právnej sily. Aplikovateľnosť Nariadenia Brusel I medzi účastníkmi konania nebola sporná, podľa odvolateľa však k dohode o založení právomoci slovenského súdu podľa čl. 23 ods. 1 Nariadenia Brusel I nedošlo, v dôsledku čoho je potrebné na zmluvný vzťah aplikovať ustanovenie nariadenia Brusel I o osobitnej právomoci súdu. Podľa oddielu 7 voľba právomoci článok 23 ods. 1 Nariadenia Brusel I ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jednej alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môže vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená, b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa o pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí tvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. Podľa odvolacieho súdu došlo medzi účastníkmi konania k dohode o voľbe právomoci slovenských súdov, pretože dohoda o voľbe právomoci bola písomne potvrdená. Z textu kúpnej zmluvy vyplýva, že obsahuje aj návrh dohody o právomoci súdu. Návrh predložil a doručil žalobcovi žalovaný a žalobca podpisom tento návrh prijal. K nadobudnutiu právnej záväznosti návrhu teda došlo prijatím návrhu žalobcom, pričom nie je rozhodujúce, že na kúpnej zmluve absentuje podpis predkladateľa zmluvy t.j. žalovaného. Návrh kúpnej zmluvy obsahujúcej dohodu o voľbe právomoci žalobca písomne potvrdil, čím došlo k dohode o voľbe právomoci slovenského súdu v zmysle článku 23 ods. 1 Nariadenia Brusel I. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že táto nebola platne dojednaná. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že rozhodcovské konanie, teda ani posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky nie je predmetom úpravy Nariadenia Brusel I ( článok I ods. 1, 2 písm.d ). Ak teda súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka je neplatná pre chýbajúci podpis žalovaného na kúpnej zmluve, t.j. nespĺňa zákonné náležitosti a žalobkyňa bola viazaná iba návrhom zmluvy, ktorý akceptovala a ktorý obsahoval dohodu o voľbe právomoci, nedopustil sa žiadneho pochybenia. Ako už bolo uvedené, pre dohodu o voľbe právomoci postačovalo prijatie návrhu podpisom žalobkyne. V konaní bolo preukázané, že v čase prijatia návrhu, nebola rozhodcovská doložka zo strany žalovaného na formulári vyplnená a nebola preložená, predkladateľom slovenského textu bol pritom žalovaný. Podľa slovenského právneho poriadku (§ 106 ods.1 O.s.p.) súd vec prejedná, ak zistí, že rozhodcovská zmluva je neplatná. V tejto časti sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že rozhodcovská doložka v texte zmluvy v nemeckom jazyku indikuje pozostatok formulárovej zmluvy, ktorú používa žalovaný s obchodnými partnermi. V opačnom prípade by žalovaný predložil návrh kúpnej zmluvy aj s prekladom rozhodcovskej doložky a túto by riadne vyplnil. Takto dohodnutú rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za platné dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s námietkou nedostatku právomoci slovenských súdov, námietkou nedostatku právomoci titulom rozhodcovskej doložky, samotným nárokom žalobcu ako aj obranou žalovaného spočívajúcou vo vznesenej námietke započítania. Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom vzniku škody žalovaného z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalobkyne z Potvrdenia o zakúpení - kúpnej zmluvy č. 14 zo dňa 07.09.2007, ktorej predmetom bola dodávka 800 t repky. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklad v dôsledku poručenia povinnosti druhej strany. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. Ustanovenie § 380 dopĺňa ustanovenia o rozsahu náhrady škody tak, že do nej zahŕňa aj náklady, ktoré poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Dôkazné bremeno je na poškodenej strane. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalovaný kompenzačnú námietku titulom náhrady škody nepreukázal. Žalovaný v prvom rade nepreukázal porušenie povinnosti žalobkyňou, keď podľa kúpnej zmluvy č.14 v prípade nedodržania platby vzniklo predávajúcemu právo nepokračovať v plnení podľa zmluvy. Ak teda bol žalovaný v omeškaní s úhradou kúpnej ceny, žalobkyňa bola oprávnená prestať s plnením podľa zmluvy, žiadnu povinnosť teda neporušila. Keďže porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu a tento predpoklad žalovaný nepreukázal, nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Odvolací súd prejednal aj odvolanie žalobcu, ktoré smerovalo proti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia, keďže súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v takom rozsahu, ako si uplatnil žalobca. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že Vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška) obsahuje výpočet úkonov, ktoré sa považujú za úkony právnej služby a za ktoré má advokát právo na na odmenu vo výške stanovenej vyhláškou. Podľa žalobcu si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia výlučne za úkony, ktoré sú z hľadiska povinnosti advokáta riadne zastupovať záujmy klienta na súde nevyhnutné a teda účelné, s čím za odvolací súd nestotožnil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok, ktorá je obmedzená iba v prípadoch, keď to zákon expressis verbis upravuje. Ďalšou hlavnou zásadou je, že účastník konania má právo len na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. To znamená, že účastník konania, ktorý si právo na náhradu trov konania uplatňuje, musí preukázať vznik trov ako aj ich účelnosť. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej služby - rokovania s klientom v dňoch, ako špecifikoval žalobca. Žalobca predložil na preukázanie týchto nákladov a ich účelnosť písomné záznamy z rokovania s klientom, ktoré obsahujú predmet rokovania, dátum, zhrnutie rokovania a podpisy advokáta žalobkyne ako aj klienta. Spolu predložil 10 záznamov, pričom prvý záznam je datovaný dňa 1.2.2008 a korešponduje s dátumom podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý podával na základe plnej moci iný právny zástupca a to Dr. Miroslav Králik. Miroslavovi Králikovi bola odvolaná plná moc dňa 27.10.2008 a plnomocenstvo na zastupovanie v konaní bolo udelené súčasnému právnemu zástupcovi PAICEKLEGAL s.r.o. dňa 13.1.2009. Ďalší záznam z rokovania je datovaný dňa 14.3.2008, pričom v tento deň taktiež ešte právny zástupca nedisponoval plnou mocou od klienta. Z uvedeného teda vyplýva, že v dvoch prípadoch predložil ako dôkaz o vykonaní úkonu právnej služby z obdobia, kedy nebol splnomocnený na zastupovanie v konaní a teda rokovania sa nemohli uskutočniť. V dalších prípadoch síce právny zástupca už disponoval plnou mocou od klienta, predloženie týchto záznamov však automaticky neznamená, že išlo o účelné vynaloženie nákladov. Nie je obvyklé, aby v súvislosti s každým pojednávaním advokát rokoval s klientom, keď skutkový stav bol v podstate od počiatku rovnaký a hlavnou obranou žalovaného od podania odporu bola námietka nedostatku právomoci slovenského súdu. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že advokát predložil záznamy z rokovania aj z obdobia, kedy ešte nebol splnomocnený na zastupovanie v konaní, odvolací súd má vážne pochybnosti o hodnovernosti všetkých záznamov z rokovania. Ak teda súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania za úkony právnej služby - rokovania s klientom, rozhodol správne. Pokiaľ ide o nepriznanú náhradu trov právneho zastúpenia úkony - písomné vyjadrenie zo dňa 14.2.2008 a 8.11.2010, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že išlo o písomné vyjadrenia žalobcu, pričom zo strany súdu nebol vyzvaný na písomné vyjadrenie. V prvom prípade išlo v podstate o doplnenie dôvodov návrhu na začatie konania a v druhom prípade o písomné vyjadrenie, pričom obsah tohto vyjadrenia bolo možné predniesť na pojednávaní. Vzhľadom na uvedené správne súd prvého stupňa vyhodnotil takéto náklady ak neúčelné. Súd prvého stupňa správne nepriznal ani náhradu za úkon právnej služby - oznámenie o výsledku mimosúdneho rokovania, pretože nejde o vyjadrenie vo veci samej. K žalobcom citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 3/2011 zo dňa 27. 02.2012, z ktorého odvodzuje svoje právo na náhradu trov právneho zastúpenia za nepriznané úkony, odvolací súd uvádza, že náhrada trov za tieto úkony by žalobcovi patrila v prípade, že by ich vykonanie a účelnosť hodnoverným spôsobom preukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd nepripustil dovolanie proti predmetnému rozsudku, pretože otázku nastolenú žalovaným nepovažuje za otázku zásadného významu. Z textu návrhu kúpnej zmluvy, ktorý predložil žalovaný v slovenskom preklade jasne vyplýva dohoda o voľbe právomoci, naviac keď žalobca návrh zmluvy akceptoval a písomne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p. V odvolacom konaní bol vo veci samej úspešný žalobca, žalovaný mal úspech iba čo do trov konania, preto odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej služby - rokovanie s klientom zo dňa 21.1.2013, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 31.1.2013 pri sadzbe 506,21 EUR, režijný paušál 7,81 EUR a 20 % DPH. Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za úkon písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa § 13a písm.c/ vyhlášky, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH podľa § 18 ods. ods. 3 vyhlášky. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za úkon právnej služby - rokovanie s klientom ohľadne odvolania, pretože pri podaní vyjadrenia disponoval advokát všetkými listinnými dôkazmi a podanie vyjadrenia osobné rokovanie nevyžadovalo. Nejde teda o účelne vynaložené náklady. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.