Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/49/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108210403 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108210403.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: Z. Y., bydlisko V. č. XXX, XXX XX V., zastúpená: JUDr. Tatiana Vongrejová, advokátka, Pri Kríži č. 16, 841 02 Bratislava, proti odporcovi: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka č. 10, 813 66 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a iné, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 04.09.2014 č.k. 8C/68/2008-406, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 04.09.2014 č.k. 8C/68/2008-406 v žalovanej časti o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a s tým súvisiacich finančných nárokov, vyplatenia odchodného a odmeny p o t v r d z u j e. Rozsudok v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 411,14 eur z neoprávnene zrazenej mzdy z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa v návrhu doručenom súdu dňa 31.03.2008 domáhala uloženia povinnosti odporcovi vyplatiť všetky nad rámec zákona zadržiavané finančné prostriedky spolu s 12,99 %-ným úrokom z omeškania až do doby vyplatenia, vyhlásenia ukončenia pracovného pomeru za neplatné a zaplatenia všetkých náležitostí vyplývajúcich z neplatného ukončenia pracovného pomeru, vrátane všetkých iných pridružených nákladov. V poradí prvým rozsudkom č. k. 8C/68/2008-181 zo dňa 07.09.2010 súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že počas celého konania nebolo možné ustáliť, čoho sa v návrhu, vrátane doplnení, navrhovateľka domáha. Jednotlivé nároky, ktoré navrhovateľka uvádzala vo svojich doplňujúcich podaniach, nevedela právne odôvodniť, kvalifikovať, nezdôvodnila ich žiadnymi relevantnými tvrdeniami a ani nepreukázala dôkazmi. Nebolo preto možné ustáliť skutkový stav, ani ho právne vyhodnotiť. Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/51/2011-219 zo dňa 22.11.2011 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd zamietol žalobu len všeobecne formulovaným záverom, že žalovaný petit, vrátane jeho doplnení, je absolútne chaotický a nejasný, v dôsledku čoho nie je možné ustáliť skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu. Z podaní a vyjadrení navrhovateľky pritom je možné jednoznačne ustáliť, že sa navrhovateľka domáha vyslovenia neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru. Dôvodom je nesplnenie podmienky zrušenia jej pracovného miesta pre jej nadbytočnosť v súvislosti s vnútroorganizačnými zmenami zamestnávateľa. Súčasne sa domáha aj vyplatenia mzdových nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej sa domáha vrátenia nezákonne zrazených častí mzdy bez jej súhlasu, v súvislosti s prebiehajúcou exekúciou v prospech oprávneného Profireal, s.r.o., pričom uviedla konkrétne čiastky, akých sa z tohto titulu voči odporcovi domáha. Domáha sa aj vyplatenia odchodného, na ktorý má podľa zákona právo pri prvom odchode do dôchodku s tým, že jeho výšku žiadala preukázať predložením kolektívnej zmluvy v rozhodnom období. Ak by bol petit žaloby nejasný len sčasti, je to dôvod na čiastočné zamietnutie žaloby z uvedeného dôvodu, pričom vo zvyšku je súd povinný riadne sa žalovaným nárokom zaoberať a vykonať v jeho rozsahu potrebné dokazovanie. Navrhovateľka, ako účastník konania, nie je povinná v podanej žalobe právne kvalifikovať predmet sporu, pretože právnou kvalifikáciou nie je súd viazaný. Je povinná naformulovať a špecifikovať žalovaný petit tak, aby bol jasný a zrozumiteľný po skutkovej stránke, pričom právne posúdenie je vecou súdu. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vec mu podľa odseku 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil v ďalšom konaní súd vykonať potrebné dokazovanie o žalovanom nároku navrhovateľky, ustáliť skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu, a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že v priebehu doplneného dokazovania navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným súdu dňa 27.09.2013 právne kvalifikovane uviedla čoho sa v predmetnej veci domáha. Na pojednávaní dňa 26.08.2014 súd preto pripustil návrh na zmenu žalobného návrhu v časti petitu takto: 1. navrhovateľka sa domáha určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom na základe rozhodnutia odporcu č. Spr. 7737/07-Sp zo dňa 17.12.2007 je neplatné a štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke: 2. náhradu mzdy za obdobie od 19.12.2007 do 31.12.2007 vo výške 170,62 eur a od 01.01.2008 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398,13 eur mesačne, spolu s úrokmi z omeškania a v zákonnej výške počítanými odo dňa nasledujúceho po výplatnom termíne až do zaplatenia, 3. úrok z omeškania vo výške 401,14 eur z neoprávnene zrazenej mzdy za obdobie od januára do augusta 2006, 4. náhradu príspevku na stravovanie vo výške 0,26 eur za každý pracovný deň od 19.12.2007 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, 5. náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku od 19.12.2007 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, 6. Odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke odchodné podľa § 105a zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s kolektívnou zmluvou, časť B bod 4 vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu t.j. 796,26 eur a odmenu podľa § 94 ods. 1 písm. d/ v spojení s kolektívnou zmluvou, časť B bod 5 vo výške trojnásobku posledného funkčného platu t.j. 1 194,39 eur. Návrh navrhovateľka odôvodnila nasledovne: K bodu 1. štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky s odporcom bol skončený dňa 18.12.2007 na základe rozhodnutia vydaného predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07-Sp. zo dňa 17.12.2007 podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Toto rozhodnutie je neplatné, pretože dôvod uvedený v ňom nie je pravdivý a odporca ho nemôže preukázať. Rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré ho robia od samého začiatku neplatným. Je zmätočné, obsahovo rozporné a jeho opravu nie je možné spätne vykonať. K bodu 2.: titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa navrhovateľka domáha vyplatenia funkčného platu podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. za obdobie od 19.12.2007 do 31.12.2007 vo výške 170, 62 eur a od 01.01.2008 do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398,13 eur, spolu s príslušenstvom určenom v zákonnej výške za jednotlivé mesiace, vždy od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne až do zaplatenia. K bodu 3: úroky z omeškania vo výške 401,14 eur požaduje za neoprávnene zrazenú mzdu za obdobie od januára 2006 do augusta 2006. Táto suma predstavuje rozdiel medzi výpočtom výšky zákonných zrážok zo mzdy, ktoré bol odporca oprávnený a povinný vykonať, a medzi mzdou skutočne vyplatenou odporcom navrhovateľke po neoprávnene zrazenej mzde, a mzdou, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená odporcom po oprávnenej zrazenej mzde za mesiace január až august 2006. Takto určený rozdiel je sumou, ktorá bola navrhovateľke neoprávnene zrazená zo mzdy a je základom pre výpočet úrokov z omeškania, ktorých sa navrhovateľka domáha, pretože neoprávnene zrazenú mzdu tak nemohla navrhovateľka používať, ale boli u odporcu na depozitnom účte. Dňa 26.03.2010 boli odvedené vo výške 3264,14 Sk odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. V tejto súvislosti odporca podal podrobný výklad k nariadeniu vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, podľa ktorého postupoval pri vykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľky. Uvedené nariadenie sa však vzťahuje len na zrážky vykonané po 01.07.2006, teda od jeho účinnosti. V jej prípade zrážky v mesiacoch 07/2006 a 08/2006 nie sú vykonané v súlade s týmto nariadením. Odporca priložil k svojmu vyjadreniu výplatné listy navrhovateľky za mesiace 01/2006, 02/2006 a 03/2006, ktoré preukazujú spôsob výpočtu zrážok zo mzdy odporcom za tieto mesiace. Rovnaký spôsob výpočtu musel odporca použiť pri výpočte zrážok zo mzdy navrhovateľky aj za mesiace 04/2006, 05/2006 a 06/2006. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 89/1997 Z.z. základná suma, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z jeho mesačnej mzdy je: 1600,- Sk na osobu povinného; po 600,- Sk na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné; a 600,- Sk na manžela, aj keď má samostatný príjem. V prípade navrhovateľky je výška základnej sumy 1600 + 600 + 600 = 2800,- Sk. Nariadenie vlády č. 268/2006 Z.z. v § 1 určuje nepostihnuteľnú časť mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, teda zo zákona nepodlieha výkonu rozhodnutia. Od účinnosti nariadenia 01.07.2006 do 30.06.2007 to boli sumy: 2988,- Sk na osobu povinného, 1245,- Sk na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť, a 1245,- Sk na manžela povinného, aj keď má samostatný príjem. V prípade navrhovateľky bola výška nepostihnuteľnej časti mzdy 5478,- Sk (vzťahuje sa na zrážky vykonané v mesiacoch 07/2006 a 08/2006). Potvrdenie mzdovej učtárne odporcu zo dňa 16.10.2007 o príjme navrhovateľky za obdobie január - december 2006 jednoznačne preukazuje, že odporca pri výpočte zrážok v mesiacoch január - august 2006 tieto nariadenia nerešpektoval a neriadil sa nimi. Zrážky za mesiace september - december 2006 sú vypočítané už v správnej výške, preto nie sú ani predmetom sporu. Odporca rovnako nerešpektoval zásadu, že z 3. tretiny sa zrážky nevykonávajú, tá vždy za každých okolností ostáva povinnému. Ďalej odporca nerešpektoval zásadu, že z 2. tretiny sa môžu uspokojovať len prednostné pohľadávky a ak zvyšok čistej mzdy povinného nedosiahne ani výšku nepostihnuteľných súm, ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť, nie je možné exekučné zrážky vykonať. Tvrdenie odporcu v podaní zo dňa 28.04.2009, že nakoľko navrhovateľka písomne nepožiadala do augusta 2006 o zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy na vyššie uvedenú pôžičku, mzdová učtáreň mala za to, že menovaná súhlasí i naďalej s poukazovaním tejto splátky pôžičky. Preto zamestnávateľ postupoval v zmysle ustanovenia § 73 EP. Táto obrana je neprijateľná a neobstojí z viacerých dôvodov. Dohoda o dobrovoľných zrážkach zo mzdy je datovaná dňom 17.12.2004, teda v čase, kedy nebolo voči navrhovateľke začaté žiadne exekučné konanie zrážkami zo mzdy. Príkaz na začatie exekúcie prevzala dňa 10.01.2006, teda vo výplatný deň. Ihneď po zistení vykonaných zrážok ústne upovedomila mzdovú učtáreň odporcu, že nesúhlasí s vyššími ako zákonnými zrážkami a zrušila súhlas s vykonaním dobrovoľných zrážok. Písomná forma na takéto zrušenie nie je podľa jej názoru potrebná. V opačnom prípade bol odporca povinný na túto skutočnosť navrhovateľku upozorniť a vyžiadať si do nej zrušenie súhlasu v písomnej forme, čo však neurobil. Pritom vo vyjadrení z 28.04.2009 sám uviedol, že na základe jej sústavného ústneho naliehania zastavila učtáreň zrážanie dobrovoľných splátok na pôžičku počnúc 09/2006. Odporca teda sám priznal, že nevyhovel ústnej žiadosti navrhovateľky, ale napriek tomu tak urobil na základe jej ústnych žiadostí počnúc mesiacom 09/2006. Mohol tak urobiť už po prvom vyslovení nesúhlasu navrhovateľky s dobrovoľnými zrážkami. Odporca rešpektoval jej žiadosť až po tom, čo sa navrhovateľka sťažovala na postup odporcu u vtedajšieho ministra spravodlivosti JUDr. Harabina. K bodu 4: titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa navrhovateľka domáhala aj zaplatenia náhrady príspevku na stravovanie vo výške 0,26 eur za každý pracovný deň od 19.12.2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, spolu s príslušenstvom. Tento nárok odôvodnila tým, že podľa ustanovenia čl. 2 Kolektívnej zmluvy odporcu - Zásady pre používanie sociálneho fondu, má nárok na náhradu príspevku na stravovanie vo výške 0,26 eur (8.- Sk) za každý pracovný deň od 19.12.2007 až do dňa jej opätovného zaradenia do štátnej služby. K bodu 5.: titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa navrhovateľka domáhala aj zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku do 19.12.2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Dovolenku nemohla vyčerpať z dôvodu neplatného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, a to vo výške čistého funkčného platu resp. jeho pomernej časti do 19.12.2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby. K bodu 6.: Navrhovateľka si nárokuje aj na zaplatenie odchodného podľa ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s ustanovením časť B, bod 4 Kolektívnej zmluvy vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu, spolu vo výške 796,26 eur a ďalej aj odmeny podľa ustanovenia § 94 ods. 1 písm. d/ zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej zmluvy vo výške trojnásobku posledného priznaného funkčného platu, t.j. spolu vo výške 1194,39 eur. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ustanovenia § 39 ods. 1, § 40 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a na ustanovenia § 44, § 94 ods. 1, 2, § 105a ods. 1, 2 zákona č. 312/2001 Z.z. (v znení účinnom k 17.12.2007) a k jednotlivým nárokom navrhovateľky uviedol nasledovné: K bodu 1.: ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky došlo rozhodnutím vydaným predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 7737/07-Sp. zo dňa 17.12.2007 podľa ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Toto rozhodnutie navrhovateľka považovala za neplatné, pretože dôvod uvedený v tomto rozhodnutí je nepravdivý, nepreukázaný, výrok rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením. Predmetné rozhodnutie tak trpí vadami, ktoré ho robia od samého začiatku neplatným, je zmätočné, obsahovo rozporné. Odporca s touto námietkou navrhovateľky nesúhlasil. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné dňom 18.12.2007, keďže navrhovateľka sa voči nemu písomne vzdala podania odvolania. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo riadne prerokované aj so zástupcom zamestnancov. Navrhovateľke pred skončením jej štátnozamestnaneckého pomeru boli ponúknuté dňa 11.12.2007 dve voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré však neprijala. Súd vyhodnotil návrh navrhovateľky v tejto časti ako právne nedôvodný. Navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je administratívnym individuálnym aktom, nepodala odvolanie, a to i napriek tomu, že o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok podľa ustanovenia § 137 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe bola poučená priamo v rozhodnutí. Naopak, dňa 18.12.2007 sa navrhovateľka písomne vzdala tohto svojho práva, z čoho vyplýva, že v danom čase toto rozhodnutie považovala za zákonné. Následne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.12.2007. Navrhovateľka nevyužila ani možnosť danú jej ustanovením § 144 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a nepodala ani žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Súd je tak je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky skončený. Súd v občianskoprávnom konaní nie je oprávnený preskúmavať už právoplatné a vykonateľné rozhodnutie odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky. Preskúmavať toto rozhodnutie odporcu by bol oprávnený jedine Krajský súd v Bratislave na základe podania odvolania podľa ustanovenia § 137 zákona č. 312/2001 Z.z.; alebo následne už právoplatné rozhodnutie by mohol preskúmať príslušný správny súd. Neexistuje tak právny základ, na základe ktorého by súd mohol v tejto časti návrhu rozhodnúť inak ako jeho zamietnutím. K bodom 2.,4.,5.: navrhovateľka sa následne titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru domáhala vyplatenia funkčného platu podľa ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z.z. za obdobie od 19.12.2007 do 31.12.2007 vo výške 170, 62 eur a od 01.01.2008 do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby vo výške čistého funkčného platu 398,13 eur s príslušenstvom určenom v zákonnej výške, za jednotlivé mesiace vždy od nasledujúceho dňa po výplatnom termíne až do zaplatenia. Ďalej sa domáhala proti odporcovi aj zaplatenia náhrady príspevku na stravovanie vo výške 0,26 eur s príslušenstvom za každý pracovný deň od 19.12.2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby, a zaplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku s príslušenstvom od 19.12.2007 až do dňa opätovného zaradenia navrhovateľky do štátnej služby. Súd návrh v týchto uvedených častiach, bez ďalšieho právneho vyhodnotenia v merite veci zamietol s poukazom na ich právnu nedôvodnosť, keďže neexistuje právny základ (určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky), na základe ktorého by navrhovateľke prináležali finančné a iné nároky. K bodu 3.: navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 401,14 eur z neoprávnene zrazenej mzdy odporcom za obdobie od januára 2006 do augusta 2006. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi výpočtom výšky zákonných zrážok zo mzdy, ktoré bol odporca oprávnený a povinný vykonať a medzi mzdou skutočne vyplatenou odporcom navrhovateľke po neoprávnene zrazenej mzde a mzdou, ktorá mala byť navrhovateľke vyplatená odporcom po oprávnenej zrazenej mzde za mesiace január až august 2006. Takto určený rozdiel je základom pre výpočet úrokov z omeškania, ktorých sa navrhovateľka domáhala, pretože neoprávnene zrazenú mzdu tak nemohla navrhovateľka používať, ale boli u odporcu na depozitnom účte a dňa 26.03.2010 boli odvedené vo výške 3264,14 Sk odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Odporca ani tento navrhovateľkou uplatnený nárok, čo do právneho dôvodu i čo do výšky, neuznával. Uviedol, že všetky zrážky zo mzdy počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky boli vykonávané v súlade s nariadením vlády SR č. 268/2006 Z.z. a vo výške stanovenej zákonom. Nevykonával zrážanie žiadnych zvýšených zrážok. Po vyhodnotení právnej argumentácie oboch účastníkov konania súd vyhodnotil, že návrh navrhovateľky je i v tejto časti nedôvodný. Odporca vykonával zrážky zo mzdy navrhovateľky v súlade s ich dohodou o dobrovoľnej zrážke na pôžičku zo dňa 17.12.2004 v sume 5556.- Sk, počnúc januárom 2005. Učtáreň odporcu zrážala navrhovateľke zo mzdy i úhrady za obedy, telefónne hovory, odborový príspevok, dôchodkové doplnkové sporenie. Keďže navrhovateľka nepožiadala písomne do augusta 2006 o zrušenie tejto dohody o dobrovoľnej zrážke, mzdová učtáreň odporcu mala za to, že navrhovateľka naďalej súhlasí s týmto zrážkami zo mzdy. Mzdová učtáreň zastavila zrážanie dobrovoľných splátok na pôžičku počnúc mesiacom 09/2006, a to i napriek tomu, že navrhovateľka o zastavenie nepožiadala písomne, ale len ústne. Následne o tejto skutočnosti odporca dňa 28.09.2006 upovedomil i veriteľa spoločnosť Profieral Slovakia, s. r. o., v prospech ktorého vykonával zrážky. Odporca vykonával zrážky zo mzdy navrhovateľky na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 06.01.2006 súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej, doručeného mu dňa 10.01.2006, na vymoženie pohľadávky oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Keďže exekučný príkaz nebol doručený platiteľovi mzdy, zrážky boli odvádzané na depozitný účet odporcu a dňa 26.03.2010 boli odvedené odporcom na účet súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej. Súd ustálil, že zrážky zo mzdy, tak ako ich namietala navrhovateľka, prebiehali v súlade s platnou právnou úpravou a odporca ako platiteľ mzdy nezrazil zo mzdy navrhovateľky žiadnu časť z jej mzdy neoprávnene. Preto zamietol nárok navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy neoprávnene zrazenej odporcom z jej mzdy. K bodu 6.: Navrhovateľka sa domáhala proti odporcovi zaplatenia odchodného podľa ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s ustanovením časť B, bod 4 Kolektívnej zmluvy vo výške dvojnásobku posledného priznaného funkčného platu, spolu vo výške 796,26 eur. Odporca tento navrhovateľkou uplatnený nárok čo do právneho dôvodu a výšky neuznával. Namietal, že navrhovateľke v čase skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu dňa 18.12.2007 neexistoval zákonný dôvod pre vyplatenie odchodného. Súd vyhodnotil, že návrh navrhovateľky je aj v tejto časti nároku právne nedôvodný. Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky odporca navrhovateľke vyplatil tzv. odstupné vo výške trojnásobku jej funkčného platu, t.j. 44 820.- Sk. Túto skutočnosť nerozporovala ani navrhovateľka. Podľa ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z.z pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku (u navrhovateľky na predčasný starobný dôchodok), patrí štátnemu zamestnancovi odchodné vo výške naposledy priznaného funkčného platu. Z ustanovenia § 67 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinný k 18.12.2007) vyplýva, že o predčasný starobný dôchodok musí štátny zamestnanec požiadať, pretože podľa ustanovenia § 67 ods. 3 tohto zákona, nárok vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Nestačí, že si myslí, že má teoreticky na neho nárok, ale ešte o predčasný starobný dôchodok nepožiadal. Z výkladu účelu inštitútu odchodného a znenia ustanovenia § 105a zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe vyplýva, že okrem splnenia podmienky faktického požiadania Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok, musí štátny zamestnanec fakticky požiadať o predčasný starobný dôchodok ešte pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo počas procesu jeho skončenia. Pripustenie možnosti podania takejto žiadosti o predčasný starobný dôchodok po skončení štátnozamestnaneckého pomeru by bolo v rozpore so zmyslom úpravy tohto inštitútu. Navrhovateľka zákonné podmienky pre prípadné priznanie jej nároku na odchodné nesplnila. Nepožiadala fakticky Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok ani pred skončením jej štátnozamestnaneckého pomeru (pred 17.12.2007) a ani počas procesu skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru (v dňoch 17.12.2007 deň doručenia rozhodnutia, deň 18.12.2007 deň vzdania sa podania odvolania). Súd preto nárok navrhovateľky zamietol. Navrhovateľka sa ďalej domáhala proti odporcovi zaplatenia odmeny podľa ustanovenia § 94 ods. 1 písm. d/ zákona č. 312/2001 Z.z. v spojení s ustanovením časť B, bod 5 Kolektívnej zmluvy vo výške trojnásobku posledného priznaného funkčného platu spolu vo výške 1194,39 eur. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 písm. d/ zákona č. 312/2001 Z.z., štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu. Zo znenia tohto ustanovenia zákona vyplýva, že nejde o nárokovateľnú položku (ako napríklad pri odchodnom), ale o fakultatívny nárok, čo je vyjadrené pojmom „možno poskytnúť“. Preto bolo na odporcovi, na jeho vlastnej úvahe, či by navrhovateľke (ak by splnila aj zákonnú podmienku a preukázala, že požiadala Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok v čase pred alebo počas skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru) poskytol takúto odmenu alebo nie. Preto súd i tento nárok navrhovateľky vyhodnotil ako právne nedôvodný a návrh v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal. Proti rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie podaním zo dňa 19.11.2014. Namietla, že je nesprávne tvrdenie súdu, že neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odôvodnila neplatnosťou rozhodnutia predsedníčky krajského súdu. Tento dôvod vzala späť a podkladom pre rozhodnutie súdu zostali len ostatné dôvody a argumenty prednesené na pojednávaniach. V čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľka považovala toto rozhodnutie za zákonné. Až neskôr sa dozvedela, že do Justičnej pokladnice krajského súdu boli prijaté dve pracovníčky, ktoré sú zamestnané dodnes. V rozsudku súd ďalej uviedol, že je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím predsedníčky krajského súdu. Navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. a namietla, že na základe predložených listinných dôkazov bol súd povinný postupovať v súlade s týmito ustanoveniami a mal konanie zastaviť pre neodstrániteľnú prekážku. Namiesto toho vo veci vydal rozsudok dňa 07.09.2010, ktorý bol krajským súdom zrušený, ale z iných dôvodov. Domáha sa preto zrušenia rozsudku v tejto časti a vrátenia veci prvostupňovému súdu na postup podľa citovaných ustanovení, resp. ak rozhodnutie patrí do právomoci súdu, aby o nej konal a rozhodol. Nesprávne sú závery súdu aj časti o nároku navrhovateľky na úroky v súvislosti s neoprávneným vykonávaním zrážok zo mzdy. Podľa vládnych nariadení č. 89/1997 a 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy, je určená tzv. nepostihnuteľná časť mzdy, ktorá sa nesmie zraziť a nepodlieha výkonu rozhodnutia. Pri tretinovom systéme posledná tretina zostáva vždy povinnému a vyplatí sa mu spolu s nepostihnuteľnou časťou mzdy. Navrhovateľka v podaní zo dňa 25.09.2013 uviedla podrobný výklad aj výpočet ako dospela k uplatnenému finančnému nároku. Zrážky vykonávané odporcom nerešpektovali zákonnú úpravu. Napríklad v mesiaci apríl 2006 vyplatil odporca navrhovateľke mzdu vo výške 31,- Sk. Súd nezdôvodnil v čom vidí oprávnenosť zrážok nad zákonom stanovený limit. Neobstojí ani tvrdenie, že zrážky boli vykonávané z dôvodu, že navrhovateľka písomne nepožiadala o ich zastavenie. Samotný odporca potvrdil, že navrhovateľka opakovane žiadala o pozastavenie zrážok ústne, ale nikdy ju nevyzval , aby tak urobila aj písomne. V konečnom dôsledku tak odporca urobil na základe ústnych žiadostí navrhovateľky, po zásahu ministra spravodlivosti. K nároku na odchodné navrhovateľka uviedla, že pri rozhodovaní súd nevzal do úvahy predložený list dôchodkového poistenia vystavený odporcom dňa 18.12.2007, ktorý bol Sociálnou poisťovňou zamietnutý pre nesprávne vyplnené údaje o trvalom bydlisku navrhovateľky. Nárok na vyplatenie odmeny je síce fakultatívny, ale odporca neuviedol žiadne dôvody, ktoré by bránili priznaniu odmeny navrhovateľke. Z týchto dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na prvostupňové konanie, alebo sám vo veci rozhodol. Súčasne si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 19.12.2014. K tvrdeniu navrhovateľky, že po skončení štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľkou prijal dve nové pracovníčky do oddelenia Justičnej pokladnice namietol, že na základe rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2007 došlo k zrušeniu 18-tich štátnozamestnaneckých miest, medzi ktorými bolo aj miesto navrhovateľky. V rámci existujúcich možností bolo potrebné zabezpečiť chod Justičnej pokladnice a došlo k prerozdeleniu spisov medzi zostávajúce súdne tajomníčky. K vytvoreniu nových pracovných miest nedošlo. Došlo len k presunu zamestnancov v rámci existujúcich personálnych možností. K nároku súvisiacom so zrážkami zo mzdy odporca zotrval na stanovisku, že žiadna časť mzdy navrhovateľke nebola zrazená neoprávnene. K nároku na vyplatenie odchodného a odmeny uviedol, že podľa v tom čase platného ustanovenia § 105a ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. navrhovateľka nepreukázala, že nadobudla nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný alebo invalidný dôchodok. Evidenčný list dôchodkového poistenia je vo vzťahu k meritu veci irelevantný, keďže ostatné údaje na ňom týkajúce sa navrhovateľky boli identifikované správne. Odporca súhlasí aj so závermi súdu o fakultatívnom nároku na vyplatenie odmeny. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Nárok na náhradu trov prvostupňového konania si neuplatnil. K potvrdzujúcej časti rozsudku: Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s odvolacími námietkami navrhovateľky, dospel k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku o uplatnených nárokoch navrhovateľky špecifikovanými pod bodmi 1, 2, 4, 5, 6 tohto rozsudku. Žiadna z odvolacích námietok navrhovateľky neobstojí. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom napadnutého rozsudku v tejto časti vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd dopĺňa len nasledovné: K návrhu na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odporcom, navrhovateľka modifikovala dôvody tohto nároku tak, že nenapáda platnosť príslušného rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.12.2007, ale trvá na nároku z iných dôvodov, ktoré už v odvolaní bližšie nešpecifikovala. Namietla, že súd mal podľa jej názoru konanie vo veci zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu v súlade s § 103 a 104 O.s.p. Odvolací súd konštatuje, že v súvislosti s predmetom sporu by prichádzalo do úvahy postúpenie veci príslušnému správnemu súdu na správne konanie podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky u odporcu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2007 a navrhovateľka podala žalobu na súd o neplatnosť tohto skončenia dňa 31.03.2008, kedy už uplynula dvojmesačná lehota podľa § 250b ods. 1 O.s.p. na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia správnym súdom, pričom túto lehotu nemožno odpustiť. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. môže byť súdnemu prieskumu podrobené akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa končí konanie v určitej veci. Nemusí ísť o rozhodnutie s náležitosťami podľa Správneho poriadku alebo iného procesného predpisu, podľa ktorého správny orgán v konaní v danej veci postupuje. Pre prípustnosť prieskumu hoci aj neformálneho rozhodnutia musí byť splnená podmienka, že sa ním zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti účastníka správneho konania a účastník nemá k dispozícii riadny opravný prostriedok, ktorým by mohol zjednať nápravu v rámci správneho konania. Takýto návrh však nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis alebo ak sa domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. V prejednávanej veci navrhovateľka nevyužila právo podať proti spornému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Neboli tak splnené podmienky pre postúpenie veci na prejednanie príslušnému správnemu súdu. Odvolací súd nad rámec dôvodov prvostupňového rozsudku zdôrazňuje, že podľa jeho názoru neexistuje v občianskom súdnom konaní ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu za situácie, kedy navrhovateľ nevyužil všetky dostupné zákonné možnosti prostriedkami správneho súdnictva v zákonom stanovených lehotách. Samotná táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie určovacej žaloby navrhovateľky v predmetnej veci. V súvislosti so zamietnutím určovacieho žalobného návrhu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú bez právneho základu nároky navrhovateľky na doplatenie funkčného platu, náhrady príspevku na stravovanie a náhrady mzdy za dovolenku, špecifikované pod bodmi 2, 4 a 5 tohto rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil aj s dôvodmi napadnutého rozsudku k nárokom pod bodom 6, týkajúcich sa odchodného a odmeny. Odvolacie námietky navrhovateľky v súvislosti s evidenčným listom dôchodkového poistenia sú nejasné a nezrozumiteľné. Chýba príčinná súvislosť medzi dôvodmi zamietnutia tohto nároku a existenciou evidenčného listu. Rovnako sú irelevantné odvolacie námietky ohľadne nároku na vyplatenie odmeny navrhovateľke za žalované obdobie, ktorá nie je nárokovateľnou platobnou náležitosťou štátnozamestnaneckého pomeru. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovaným nárokom, špecifikovaným pod bodmi 1, 2, 4, 5 a 6 tohto rozsudku potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. K zrušujúcej časti rozsudku: Prvostupňový súd zamietol aj nárok navrhovateľky pod bodom 3., týkajúci sa úrokov zo sumy za neoprávnene vykonané zrážky zo mzdy navrhovateľky v žalovanom období. Táto časť odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky je nepreskúmateľná. Súd sa nevyporiadal s tvrdeniami navrhovateľky, že odporca mohol vykonávať zrážky zo mzdy len do takej výšky, aby nebola dotknutá tzv. nepostihnuteľná časť mzdy zamestnanca v zmysle platnej právnej úpravy. Tento nárok navrhovateľka podrobne špecifikovala vo svojom podaní na č.l. 331, doručeného súdu dňa 27.09.2013. Odôvodnenie rozsudku je rozporné aj v časti, keď na jednej strane sa súd stotožnil s obranou odporcu, že zrážky vykonával aj napriek ústnym žiadostiam navrhovateľky o ich pozastavenie, pretože o to nepožiadala písomnou formou, ale na druhej strane konštatoval, že v konečnom dôsledku odporca prestal realizovať zrážky len na základe ústnej žiadosti navrhovateľky. Ak postačovala ústna forma ukončenia dohody o vykonávaní zrážok, nebol dôvod, aby tak odporca neurobil hneď, teda na základe prvej žiadosti navrhovateľky. Keďže nedostatočným odôvodnením rozsudku v tejto časti súd odňal možnosť navrhovateľke konať pred súdom, odvolací súd rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Jeho povinnosťou bude riadne sa vyporiadať so všetkými tvrdeniami účastníkov konania ohľadne tohto žalovaného nároku, podľa potreby doplniť dokazovanie, vo veci opätovne rozhodnúť a rozsudok odôvodniť tak, aby mal všetky náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.