Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/373/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108214124 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108214124.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., Ševčenkova 36, Bratislava, proti odporcovi: Y., Q. Y. T. I. G. T. M. G. M.-K. M., Jakubovo nám. 14, Bratislava, o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, zo dňa 3.5.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi uzatvoriť s navrhovateľom hromadnú licenčnú zmluvu so špecifikovaným obsahom. Skonštatoval spornosť medzi účastníkmi v otázkach, či odporca je organizáciou kolektívnej správy práv pre káblovú retransmisiu vysielania a ak áno, či má povinnosť s navrhovateľom uzavrieť navrhovanú hromadnú licenčnú zmluvu. Uviedol, že odporca je podľa stanov nezávislou, nezárobkovou spoločnosťou s vlastnou právnou subjektivitou; vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov na základe oprávnení J. X. Y. N.. Podľa oprávnenia MK SR č. 3/2004, zo dňa 10.4.2007, pod č.k. MK-2039/2007-70/5363, odporca získal oprávnenie na výkon kolektívnej správy majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 618/2003 Z.z. (ďalej len Autorský zákon) k umeleckým výkonom, zvukovým záznamom, zvukovoobrazovým záznamom a vysielaniu pri povinnej kolektívnej správe podľa § 78 ods. 3 Autorského zákona pre - vyhotovenie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovoobrazového záznamu alebo záznamu vysielania pre osobnú potrebu, - káblovú retransmisiu záznamu umeleckého výkonu, zvukového záznamu, za ktorú sa uhrádza primeraná odmena, - verejné rozširovanie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu vypožičaním, - verejné rozširovanie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu vypožičaním, za ktoré sa uhrádza primeraná odmena. Autorský zákon kategorizuje jednotlivé odbory výkonu kolektívnej správy, pričom taxatívne vypočítava povinne kolektívne spravované práva. Kým § 78 ods. 1 a 2 Autorského zákona upravuje dobrovoľnú kolektívnu správu majetkových práv, § 78 ods. 3 Autorského zákona obsahuje taxatívny výpočet majetkových práv, ktoré možno vykonať len prostredníctvom organizácií kolektívnej správy (napr. právo výkonného umelca a výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu diela, či právo udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu diela). Pri poukaze na odbory špecifikované v povinnej kolektívnej správe práv podľa § 78 ods. 3 Autorského zákona a na predmet licencie uvedený v čl. III navrhovanej hromadnej licenčnej zmluvy súd prvého stupňa skonštatoval, že tento predmet licencie nie je totožný s oprávnením zo dňa 10.4.2007, v ktorom je povinná kolektívna správa práv taxatívne vymedzená v odboroch pod písm. a) až d). Odporca je teda organizáciou kolektívnej správy práv len v rozsahu oprávnenia. Obsah navrhovanej hromadnej licenčnej zmluvy v čl. III v spojení s čl. IV „súhlas na použitie všetkých vysielaní chránených na území Slovenskej republiky“ (t.j. povinne kolektívne spravované právo) je však v rozsahu, na ktorý odporca oprávnenie kolektívnej správy nemá. Nakoľko sa navrhovateľ domáhal uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy v rozsahu, na ktorý odporca nemá oprávnenie, súd prvého stupňa návrh s poukazom na § 48 ods. 1, ods. 3, § 71 ods. 2, § 78 ods. 3 písm. c), d), § 82 ods. 1 a § 84 Autorského zákona návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že právne závery súdu prvého stupňa preukazujú, že sa komplexne nezaoberal súvislosťami vyplývajúcimi z Autorského zákona ako celku; tieto nekorešpondujú s reálnym skutkovým stavom. Namietol neúplné zistenie skutkového stavu s tým, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nezaoberal sa totiž dôkazmi predloženými navrhovateľom dňa 26.5.2010 na základe svojho vyžiadania. Ide o tri rozsudky okresných súdov v obdobných veciach, ktoré navrhovateľ považuje za relevantné a ktoré rovnako v odvolacom konaní označuje ako dôkazy. V súvislosti so záverom súdu prvého stupňa, že odporca na základe oprávnenia nemá oprávnenie na uzavretie požadovanej hromadnej licenčnej zmluvy, navrhovateľ poukázal na § 84 Autorského zákona (t.j. na svoju povinnosť plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany). Navrhovateľ mal ďalej za to, že z § 71 ods. 2 Autorského zákona možno jednoznačne vyvodiť, že právnu úpravu hromadnej licenčnej zmluvy možno aplikovať nielen na dobrovoľne kolektívne spravované práva všeobecne, ale osobitne i na právo vysielateľa udeľovať súhlas s káblovou retransmisiou vysielania. Tento záver vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že uvedené ustanovenie odkazuje na požitie § 48 i na vysielateľa a jeho vysielanie. Žiadne z majetkových práv vysielateľa totiž nie je povinne kolektívne spravovaným právom (žiadne z nich nie je uvedené v taxatívnom výpočte § 78 ods. 3 Autorského zákona). Úmysel zákonodarcu teda smeroval k aplikácii právnej úpravy hromadnej licenčnej zmluvy rovnako na dobrovoľne kolektívne spravované práva. Každé majetkové právo vysielateľa je len dobrovoľne kolektívne spravované; odkazom na použitie § 48 Autorského zákona na vysielateľa a jeho vysielanie výslovne odkázal na použitie tohto ustanovenia na dobrovoľne kolektívne spravované práva. Rovnaký záver podľa navrhovateľa vyplýva i z ďalších ustanovení a z celého kontextu zákona. Práva vysielateľa udeľovať súhlas s použitím vysielania vymenované v § 68 ods. 2 Autorského zákona sú majetkovými právami vysielateľa, ktoré sú dobrovoľne kolektívne spravované, t.j. vysielateľ sa môže rozhodnúť, či ich bude vykonávať individuálne (na základe licenčnej zmluvy podľa § 40 a nasl. v spojení s § 71 ods. 2 Autorského zákona) alebo či uzavrie zmluvu o zastupovaní jeho práv s organizáciou kolektívnej správy práv. Odporca je organizáciou kolektívnej správy práv, ktorej bolo vo vzťahu k vysielaniam ako predmetom ochrany udelené oprávnenie podľa § 80 Autorského zákona. Uvedené vyplýva z obsahu oprávnenia č. 3/2004, udeleného Ministerstvom kultúry SR, podľa ktorého je odporca oprávnený na výkon kolektívnej správy majetkových práv o.i. vysielateľov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2 Autorského zákona k vysielaniu. Nemožno preto považovať za správne tvrdenie odporcu, že nedisponuje oprávnením podľa § 80 Autorského zákona na výkon kolektívnej správy práv k (akémukoľvek) vysielaniu. K námietke odporcu, ktorému nebolo zrejmé, na čo konkrétne sa navrhovateľ odvoláva pri § 80 Autorského zákona uviedol, že na uvedené ustanovenie odkazuje § 84 Autorského zákona, čím chcel zákonodarca expressis verbis špecifikovať, že dotknutá organizácia kolektívnej správy práv má disponovať oprávnením J. X. Y. vydaným podľa Autorského zákona, t.j. postupom a za podmienok stanovených § 80 Autorského zákona. Oprávnenie odporcu na výkon kolektívnej správy práv č. 3/2004 bolo rovnako vydané podľa uvedeného ustanovenia. Záverom uviedol, že nakoľko nevie preukázať a nemá vedomosť o tom, že by dotknutí vysielatelia výslovne vylúčili kolektívnu správu ich práv k vysielaniu, je povinný na základe § 84 Autorského zákona plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia vysielaní káblovou retransmisiou (t.j. získať súhlas - licenciu na použitie vysielaní káblovou retransmisiou a hradiť odmenu za káblovú retransmisiu vysielaní) prostredníctvom odporcu, ktorý má ako jediná organizácia kolektívnej správy práv platné oprávnenie J. X. Y. na výkon kolektívnej správy práv k vysielaniu. S poukazom na uvedené sa preto domáha v zmysle § 82 ods. 1 Autorského zákona určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, ktorou mu odporca udelí súhlas na použitie všetkých vysielaní, ktoré používa, káblovou retransmisiou. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa oprávnenia organizácie kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy podľa autorského zákona na území Slovenskej republiky č. 3/2004, zo dňa 10.4.2007, ktoré pod č.k. MK-2039/2007-70/5363 vydalo J. X. Y. N., je odporca oprávnený kolektívne spravovať majetkové práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov práv podľa § 78 ods. 1 a 2 Autorského zákona k umeleckým výkonom, zvukovým záznamom, zvukovoobrazovým záznamom a vysielaniu, ktoré je ďalej špecifikované takto: I. povinná kolektívna správa práv podľa § 78 ods. 3 Autorského zákona v odboroch: - vyhotovenie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu, zvukového záznamu, zvukovoobrazového záznamu alebo záznamu vysielania pre osobnú potrebu, - káblová retransmisia záznamu umeleckého výkonu, zvukového záznamu, za ktorú sa uhrádza primeraná odmena, - verejné rozširovanie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu vypožičaním, - verejné rozširovanie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu vypožičaním, za ktoré sa uhrádza primeraná odmena. II. dobrovoľná kolektívna správa práva podľa Autorského zákona v odboroch: - verejný prenos záznamu umeleckého výkonu, vysielaného nezaznamenaného umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo zvukovoobrazového záznamu predvedením alebo šírením akýmikoľvek technickými prostriedkami, za ktorý sa uhrádza primeraná odmena; nezahŕňa káblovú retransmisiu, vysielanie ani sprístupňovanie verejnosti, - káblová retransmisia zvukovoobrazového záznamu, za ktorú sa uhrádza primeraná odmena, - vysielanie záznamu umeleckého výkonu alebo vysielaného nezaznamenaného umeleckého výkonu vrátane jeho vysielania pomocou satelitu, za ktoré sa uhrádza primeraná odmena, - verejný prenos vysielania uskutočňovaný na verejne prístupných miestach za vstupný poplatok, - vysielanie zvukového záznamu alebo zvukovoobrazového záznamu vrátane vysielania pomocou satelitu, - verejné rozširovanie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo zvukovoobrazového záznamu nájmom, - verejné rozširovanie rozmnoženiny zvukového záznamu alebo zvukovoobrazového záznamu vypožičaním, - sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu, zvukového záznamu, alebo zvukovoobrazového záznamu verejnosti, - verejné rozširovanie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu nájmom, za ktoré sa uhrádza primeraná odmena, a to na základe a v rozsahu uzatvorených zmlúv s výkonnými umelcami, výrobcami zvukových záznamov a zvukovoobrazových záznamov a vysielateľmi a s inými nositeľmi práv k umeleckým výkonom, zvukovým záznamom, zvukovoobrazovým záznamom a vysielaniam. Organizácia kolektívnej správy je v súlade s § 81 ods. 1 písm. h) Autorského zákona povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou, avšak len v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa Autorského zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1/ používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2/ dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia. V prípade, že nedôjde k dohode na uzavretí o.i. hromadnej licenčnej zmluvy, je možné v zmysle § 82 ods. 1 Autorského zákona požadovať, aby obsah takejto zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva, vrátane odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany, určil súd. Nakoľko sa však navrhovateľ domáhal na základe uvedeného ustanovenia určenia obsahu zmluvy, ktorej predmetom bola licencia na použitie vysielaní káblovou retransmisiou vysielania, tak súd prvého stupňa správne uviedol, že odporca na základe vydaného oprávnenia organizácie kolektívnej správy nemá oprávnenie na výkon kolektívnej správy v rozsahu uvedeného predmetu zmluvy; odporca je organizáciou povinnej kolektívnej správy práv len v odbore káblová retransmisia záznamu umeleckého výkonu, zvukového záznamu, za ktoré sa uhrádza primeraná odmena a dobrovoľnej kolektívnej správy práv len v odbore káblová retransmisia zvukovoobrazového záznamu, za ktorú sa uhrádza primeraná odmena (a nie káblová retransmisia vysielania vo všeobecnosti). Vzhľadom na rozsah oprávnenia odporcu potom neobstojí argumentácia navrhovateľa týkajúca sa možnosti aplikácie § 71 ods. 2 v spojení s § 48 Autorského zákona. Navrhovateľ dôvodnosť svojho návrhu opieral aj v podanom odvolaní aj o ustanovenie § 84 ods. 1 Autorského zákona. Používateľ je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany (v prípade nepreukázania, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80) prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej však bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany. Nakoľko odporcovi na výkon kolektívnej správy v odbore káblová retransmisia vysielania nebolo udelené oprávnenie, nie je dôvodná aplikácia uvedeného ustanovenia na predmetnú vec. Záverom odvolací súd k námietke navrhovateľa týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov, konkrétne rozsudkov Okresného súdu Galanta č.k. XC/XX/XXXX-XXX, zo dňa 18.12.2007, Okresného súdu Trnava sp. zn. XC/XX/XXXX, zo dňa 31.10.2006 a Krajského súdu v Trnave č.k. XXCo/X/XXXX- XXX, zo dňa 1.10.2007, uvádza, že predložené rozsudky sa týkajú určenia obsahu zmluvy za nájom audiovizuálnych diel. Vzhľadom na predmet zmluvy, určenia obsahu ktorej sa navrhovateľ domáhal, súd prvého stupňa nepochybil, keď sa uvedenými rozsudkami nezaoberal; tieto nemali s predmetnou vecou žiaden súvis. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že založené rozsudky síce navrhovateľ označil ako dôkazy, avšak nešlo o dôkazy v zmysle § 125 O.s.p. (ktorými možno zistiť stav predmetnej veci), ale o rozhodnutia založené na podporu jeho argumentácie. Nebolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa tieto vykonať v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku uviesť, prečo ich nevykonal (§ 157 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.