Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/283/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108240818 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108240818.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Miroslav Koyš - MK - BUS, Hlaváčikova 16, Bratislava, IČO: 41 632 788, proti žalovanému: Mortreux & Partner, s.r.o., Šafárikovo nám. 4, Bratislava, IČO: 35 884 444, zast. JUDr. Vladimír Girášek, Lazaretská 31, Bratislava, pre zaplatenie 4.088,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/57/2009-138 zo dňa 15.4.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/57/2009-138 zo dňa 15.4.2013 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.088,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 13.6.2008 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 245,17 Eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,-- Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 567,20 Eur k rukám advokáta JUDr. Milana Antalu, Horná 54, Banská Bystrica, zapísaného v zozname advokátov vedenom SAK pod č. 0428, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a uhradiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.934,16 Eur k rukám advokáta Mgr. Henricha Schindlera, Skuteckého 30, Banská Bystrica, zapísaného v zozname advokátov vedenom SAK pod č. 4985, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 4.088,66 Eur s príslušenstvom na nasledujúcom skutkovom základe, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku ústnou formou, na základe ktorej prepravil žalobca pre žalovaného osoby v dňoch 19 - 21.12.2007 na trase Bratislava - Chateau - Thierry (Francúzsko) - Martin - Gemerský Jablonec - Bratislava. Žalobca prepravu vykonal svojim motorovým vozidlom a poskytnutú službu vyfakturoval faktúrou č. 0051/200 v sume 61.340,- Sk (2.036,11 Eur). Na základe ďalšej objednávky žalovaného vykonal žalobca prepravu osôb aj v dňoch 5. -7.1.2008 na trase Bratislava - Chateau - Thierry (Francúzsko) - Martin - Gemerský Jablonec - Bratislava, túto prepravu žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 0052/2008 na sumu 61.835,- Sk (2.052,55 Eur), splatnou 12.6.2008. Napriek tomu, že preprava žalobcom bola vykonaná v súlade s dohodou, následne fakturovaná, žalobcovi žalovaný fakturovanú sumu neuhradil. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 33Cb/57/2009-93 zo dňa 28.6.2010 žalobu zamietol a to z dôvodu, že dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu osôb. Krajský súd v Bratislave uznesením 2Cob/89/2011-111 zo dňa 10.1.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa dospel k záverom predčasne, bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci a bez náležitého vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvého stupňa nezisťoval, či žalobca mohol vedieť pre koho prepravu osôb vykonáva, keďže objednávka bola daná zo strany zamestnankyne žalovaného, nezisťoval, či konanie tejto zamestnankyne nezaväzovalo samotného žalovaného. Z uvedených dôvodov uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere a na odstránenie rozporov vypočuť žalobcu, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania konštatoval že v mesiaci december 2007 sa so žalobcom skontaktovala C.. W. G.P. - zamestnankyňa žalovaného, ktorá od žalobcu požadovala vykonanie prepravy pre ľudí z Francúzska do SR a po Vianociach naspäť do Francúzska. Všetka komunikácia medzi účastníkmi bola vykonaná prostredníctvom telefonátov, osobne, alebo emailom. Za žalovaného komunikovala so žalobcom výlučne Mgr. Ivana Paštrnáková, na základe uvedenej komunikácie - v súlade s dohovorom - žalobca prepravil osoby - zamestnancov spoločnosti De Will SK, s.r.o., ktorý vykonávali práce pre spoločnosť Societe ROLLBREN vo Francúzsku v dňoch 19. - 21.12.2007 na trase Bratislava - Chateau - Thierry (Francúzsko) - Martin - Gemerský Jablonec - Bratislava a v dňoch 5. - 7.1.2008 na trase Bratislava - Martin - Gemerský Jablonec - Chateau - Thierry - Bratislava. Až po vykonaní prepravy požiadala C.. W. G.Á. žalobcu, aby vykonané služby fakturoval na francúzsku spoločnosť a to z dôvodu, že v konečnom dôsledku to bude hradiť táto spoločnosť a že to bude jednoduchšie. Poslala adresu spoločnosti žalobcovi a preložila znenie faktúry do francúzskeho jazyka. Žalobca nikdy nekomunikoval so zástupcom francúzskej spoločnosti. Následne, keď nedošlo k úhrade, žalobca opakovane vystavil faktúru na žalovaného, pretože on si u neho služby objednal. Žalovaný mu prisľúbil, že vo veci dôjde k náprave, avšak k úhrade predmetných faktúr nedošlo. Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu inominátnej zmluvy v zmysle Obch. zák., na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného prepravu osôb v dňoch 19.-21.12.2007 na vyššie uvedených trasách a taktiež v dňoch 5. - 7.1.2008. Pôvodne súd dospel k záveru, že nemal za preukázané, že uvedený vzťah sa týka podnikateľskej činnosti žalovaného. V kontexte celej situácie zistenej vykonaným dokazovaním však dospel k záveru, že sprostredkovanie prepravy pre klienta žalovaným možno zaradiť do kategórie vzťahov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou žalovaného, ktorý má oprávnenie na sprostredkovateľskú činnosť (hoci nie bezprostredne, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti je zrejmé, že takýto úkon súvisí s predmetom podnikania žalovaného). Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa Obch. zák. obsahujúca prvky Zmluvy o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obch. zák. a Zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku podľa § 638 a nasl. Obch. zák. Nie je pri tom rozhodujúce, zamestnanci akej spoločnosti boli na vyššie uvedenej trase prepravovaní. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že prepravu u žalobcu objednal žalovaný a za túto mal dohodnutú odmenu uhradiť žalovaný. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zamestnankyňa žalovaného nemala oprávnenie na objednanie takejto služby súd prvého stupňa uzavrel, že podľa § 16 Obch. zák. podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Zároveň uviedol, že z citovaných zákonných ust. vyplýva, že podnikateľa okrem prípadov uvedených v § 13 až 15 Obch. zák. zaväzuje aj konanie ďalších osôb za predpokladu že: a) k takémuto konaniu došlo v prevádzkarni podnikateľa b) tretia osoba (žalobca) nemohol vedieť, že konajúca osoba nie je oprávnená na takéto konanie. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu tým, že neuhradil cenu dohodnutú za vykonanie prepravy žalobcom, hoci žalobca svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas zabezpečil. Žalovaný neuhradil fakturovanú sumu, a preto súd návrhu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil fakturovanú sumu v lehote splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a je povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 369 Obch. zák., odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr, t.j. od 13.6.2008. O trovách súdneho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Zdôraznil, že trvá na svojich tvrdeniach, ktoré v rámci výsluchu svedkov prezentoval už v konaní na prvostupňovom súde a jeho tvrdenia ani nikto v tomto konaní nevyvrátil. Konateľ žalovaného nemal vedomosť o objednanej preprave, nikdy takúto objednávku nepotvrdil a žalobca sa mal tak súdiť s osobou, ktorá zapríčinila jeho pohľadávku, nie so žalovaným. Z uvedených dôvodov žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a to tým spôsobom, že návrh žalobcu zamietne, alebo ho vráti prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že na žalobe trvá v plnom rozsahu. Ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní zdôraznil, že žaluje spoločnosť Montreux & Partners s.r.o. a nie pána Montreuxa ako súkromnú osobu. Pani G., ktorá dotknutú prepravu u žalobcu objednávala, bola v tom čase zamestnancom spoločnosti žalovaného, vystupovala v jej mene a žalobca zdôraznil, že nemal vedomosť o tom, že konateľ tejto spoločnosti nemá prehľad o činnosti svojich zamestnancov. Z toho dôvodu nežaloval pani G. ako súkromnú osobu, ale spoločnosť, ktorú zastupovala. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že ako konateľ nemal vedomosť o objednanej preprave zdôraznil, že pri rozhovoroch s osobami, ktoré prepravoval a o ktorých si myslel, že sú zamestnancami spoločnosti žalovaného, okrem iného títo uviedli, že keď budú nabudúce potrebovať prepravu tak budú kontaktovať „Davida“ t.j. pána Montreuxa a on to so žalobcom vybaví. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodne. V predmetnej veci odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 156 ods. 3 bez nariadenia ústneho pojednávania s tým, že bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa ust. § 219 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k preprave osôb zo strany žalobcu do miesta určenia a že žalobca fakturoval spoločnosť Societe ROLLBREN, Zone Industrielle de Í Omois, Epaux Bezu, Francúzsko faktúrami č. 0016/2007 a faktúrou č. 0020/2007 sumu za vykonanú prepravu. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k úhrade vystavených faktúr, opakovane sa telefonicky aj prostredníctvom e-mailu a písomne obrátil na žalovaného a požadoval úhradu faktúr č 0051/200 na sumu 61.340,- Sk a č. 0052/2008 na sumu 61.835,- Sk, vystavených žalovanému. Je nesporné, že v mesiaci december 2007 sa so žalobcom skontaktovala zamestnankyňa žalovaného C., ktorá od žalobcu požadovala vykonanie prepravy pre zamestnancov z Francúzska do SR a po Vianociach naspäť do Francúzska. Za žalovaného komunikovala so žalobcom výlučne C.. W. G. a na základe uvedenej komunikácie v súlade s dohovorom žalobca prepravil osoby - zamestnancov spoločnosti De Will SK, s.r.o., ktorý vykonávali práce pre spoločnosť Societe ROLLBREN vo Francúzsku De Will SK, s.r.o., v dňoch 19. - 21.12.2007 na trase Bratislava - Chateau - Thierry (Francúzsko) - Martin - Gemerský Jablonec - Bratislava a v dňoch 5. - 7.1.2008 na trase Bratislava - Martin - Gemerský Jablonec - Chateau - Thierry - Bratislava. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade bola uzatvorená nepomenovaná zmluva podľa Obch. zák. obsahujúca prvky Zmluvy o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obch. zák. a Zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku podľa § 638 a nasl. Obch. zák. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poukazuje na ust. § 16 Obch. zák. podľa ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Z citovaných ust. vyplýva, že podnikateľa okrem prípadov uvedených v § 13 až 15 Obch. zák. zaväzuje aj konanie ďalších osôb za predpokladu že: a) k takémuto konaniu došlo v prevádzkarni podnikateľa b) tretia osoba (žalobca) nemohol vedieť, že konajúca osoba nie je oprávnená na takéto konanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že toto ustanovenie chráni dobromyseľnosť tretích osôb, pričom zákon vychádza z predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni. Pri pochybnostiach o tom, či tretia osoba mohla alebo nemohla vedieť, či konajúci podnikateľ je na konanie oprávnený alebo nie, je dôkazné bremeno na strane podnikateľa t.j. žalovaného. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca mohol vedieť o tom, že C.. G. nie je oprávnená na objednanie služieb žalovaného tak, ako je uvedené vyššie. Aj odvolací súd mal za to, že uvedené konanie C.. G. zaväzuje žalovaného ako podnikateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu by bol priznal žalobcovi ak by mu boli trovy odvolacieho konania vznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.