Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/335/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108243127 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108243127.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci navrhovateľky: Y.. Y. R. H. Ž. C. P. N. Č. C. P. Á. , bytom X., U. Č.. XXXX/XX, proti odporcovi: S l o v e n s k á r e p u b l i k a , za ktorú koná v rozsahu svojej pôsobnosti 1/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, 2/ Národná rada Slovenskej republiky, Bratislava, Námestie A. Dubčeka č. 1, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 13. augusta 2012, č.k. 11 C 200/2008-40, o následnom čiastočnom späťvzatí návrhu, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa určenia, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 13. augusta 2012, č.k. 11 C 200/2008-40, vo výroku, ktorým zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v časti týkajúcej sa určenia, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, z r u š u j e a v tomto rozsahu konanie z a s t a v u j e . Vo zvyšnej časti, v ktorej súd prvého stupňa konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania týkajúceho sa zaplatenia sumy 4.479.200,-- Sk (148.682,20 €), napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa svojím návrhom na začatie konania podaným na súde prvého stupňa dňa 19.12.2008 domáhala určenia, že odmeňovanie navrhovateľky uskutočňované podľa § 66 ods. l zákona č. 285/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania; tiež náhrady nemajetkovej ujmy v sume 4.479.200,-- Sk (148.682,20 €), ako aj náhrady trov konania. Dňa 19.9.2011 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 9.020,-- €. Uznesením zo dňa 15.2.2012, č.k. 11 C 200/2008-34, navrhovateľke nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkoch. Opätovne súd navrhovateľku vyzval na zaplatenie súdneho poplatku v sume 9.020,-- € podľa položky č. 1 písm. a/, b/ sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov spolu s poučením o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku dňa 28.3.2012, doručená dňa 3.4.2012 (č.l. 38 spisu). Podaním zo dňa 15.4.2012 navrhovateľka dôvodila, že predmetná výzva je nesprávnym rozhodnutím o poplatkovej povinnosti, pretože je vydaná v rozpore s § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, t.j. po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa tento poplatok stal splatný (31.12.2011); návrh na začatie konania bol na súde podaný dňa 19.12.2008. V súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch preto žiada o zrušenie predmetného nesprávneho rozhodnutia o uloženej poplatkovej povinnosti. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.8.2012, č.k. 11 C 200/2008-40, zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konanie v sume 9.020,-- € ani dodatočne na výzvu súdu a po poučení o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. spolu vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku, keď navrhovateľka nebola oslobodená od súdnych poplatkov. Navrhovateľka súdny poplatok nezaplatila do rozhodnutia súdu napadnutým uznesením. Okrem toho neobstojí tvrdenie navrhovateľky v tom, že súdny poplatok bol vydaný v rozpore s ustanovením § 13 ods. l zákona o súdnych poplatkoch po uplynutí troch rokov od podania návrhu, nakoľko výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola navrhovateľke prvýkrát doručená ešte dňa 19.9.2011. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania dôvodiac ustanovením § 146 ods. l písm. c/ O.s.p., keďže konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka dôvodiac tým, že súd rozhodol o jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov dňa 15.2.2012, a teda bola do právoplatnosti tohto uznesenia nebola otázka povinnosti zaplatiť súdny poplatok konečným spôsobom rozhodnutá, pretože pokiaľ súd právoplatne nerozhodne o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkoch, nemôže účastníka vyzvať, aby v určenej lehote zaplatil súdny poplatok a nemôže ani zastaviť konanie pre nezaplatenie poplatku. Preto keď nebolo súdom jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovené, správne ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorá výzva zo dňa 28.3.2012 jej bola doručená dňa 3.4.2012, teda až týmto rozhodnutím jej bol vyrubený súdny poplatok, z čoho je zrejmé, keď návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 19.12.2008, že k vyrubeniu súdneho poplatku súdom došlo v čase zániku práva na vyrubenie súdneho poplatku, preto trvá na tom, že táto výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku urobená v čase, keď už zaniklo zákonné právo na vyrubenie súdneho poplatku, je právne neúčinná, a teda vecne nesprávne je i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Súčasne zobrala späť svoj návrh na začatie konania v časti týkajúcej sa určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, pretože o tomto už bolo rozhodnuté ústavným súdom; o tejto časti teda žiada konanie zastaviť, avšak z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania. Odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania v uvedenej časti vyslovil súhlas. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355,§ 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, že v späťvzatej časti je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie v danej časti zastaviť. Do dispozície účastníka konania, ktorý podal návrh na začatie konania, patrí aj možnosť návrh vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým o ňom nebolo právoplatne rozhodnuté, teda aj v odvolacom konaní v prípade, že o odvolaní nebolo ešte rozhodnuté. Pre postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 208 O.s.p. je rozhodujúce to, či odporca súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania. Ako je uvedené vyššie, odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania v uvedenej časti vyslovil súhlas. V konaní tak nie sú dané žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia návrhu na začatie konania v uvedenom rozsahu, a tak v súlade s ustanovením § 208 O.s.p. odvolací súd späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa vyslovenia, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, pripustil, zrušil napadnuté uznesenie v danom rozsahu a konanie zastavil. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 4.479.200,-- Sk (148.682,20 €), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne a právne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené [§ 1 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie konania; do 31.12.2008 (ďalej len zákon)]. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona). Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm. a/ zákona). Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier (§ 8 ods. l, 4 zákona). Poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vymáhať, ak od konca kalendárneho roka, v ktorom sa poplatkový úkon dokončil, uplynulo desať rokov (§ 13 ods. l, 2 zákona). Z poplatkových úkonov navrhnutých alebo za konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po účinnosti tohto zákona (§ 17 ods. l zákona). Za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak (§ 18c ods. 6 zákona). V ustanovení § 1 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie možno vyrubiť len tomu, resp. poplatková povinnosť stíha toho, koho zákon č. 71/1992 Zb. za poplatníka výslovne (jednoznačne) označuje, resp. komu poplatkovú povinnosť za návrh, odvolanie, dovolanie explicitne ukladá (porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010, č.k. IV. ÚS 387/2010-38). Ako z obsahu spisu nepochybne vyplýva, navrhovateľka podala návrh na začatie konania v prejednávanej veci dňa 19.12.2008; ide o poplatkový úkon, ku ktorému bol v sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu. Poplatková povinnosť navrhovateľke vznikla podaním návrhu na začatie konania (19.12.2008) a v uvedený deň aj poplatok bol splatný. Ak navrhovateľka svoju poplatkovú povinnosť nesplnila, súd prvého stupňa vecne správne postupoval, keď v súlade s ustanovením § 10 ods. l zákona ju vyzval na splnenie poplatkovej povinnosti (ešte v roku 2011) a zároveň ju poučil o následkoch nesplnenia si poplatkovej povinnosti. Dôvody odvolania navrhovateľky neboli dané. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením (dňa 13.8.2012) rozhodoval až po tom, ako uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov (zo dňa 15.2.2012, č.k. 11 C 200/2008-34, doručené navrhovateľke dňa 3.4.2012) nadobudlo právoplatnosť; navrhovateľka proti nemu odvolanie nepodala. Zostalo právne irelevantné, že doteraz súd prvého stupňa na danom uznesení nevyznačil právoplatnosť, že opätovne (v roku 2012) vyzýval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že aj v ďalšom období (po 1.1.2009) zostali vyššie označené ustanovenia, osobitne ustanovenie § 10, prechodné ustanovenia, zákona č. 71/1992 Zb. bezo zmeny. Znamená to, že poplatková povinnosť navrhovateľky, splatnosť poplatku, v nezmenenom znení bola aj v ďalšom období, že súd prvého stupňa si povinnosť podľa ustanovenia § 10 zákona splnil ešte v roku 2011. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené potom zostalo právne irelevantné, či súd vyzval alebo nevyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku po rozhodnutí o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok ani len sčasti najneskôr do skončenia odvolacej lehoty proti napadnutému uzneseniu. Odvolací súd v otázke vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok odkazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovený v rozsudku zo dňa 19.6.2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiadnemu z účastníkov konania odvolací súd náhradu trov konania (pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom) nepriznal, keďže žiaden ich náhradu nežiadal; ich dohoda bola aj v otázke náhrady trov konania (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. c/ O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odporcovi náhradu trov konania (pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom) nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.); nebol tak daný zákonný dôvod postupovať podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.