Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/654/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109203879 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109203879.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľky: I. M., H. H. C. XXXX, Y., proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 4, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12.9.2012, č.k. 12C/43/2009-112, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12.9.2012, č.k. 12C/43/2009-112 p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala od odporcu zaplatenia 16.596,96 eura z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za zistené, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 11.12.2000 požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie. Posudkom Okresného úradu v Rimavskej Sobote č. 2001/13159 zo dňa 12.9.2001 bola miera funkčnej poruchy navrhovateľky určená na 20% a bolo rozhodnuté, že navrhovateľka sa nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Okresný úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote rozhodnutím č. 2001/01926 z 28.9.2001 žiadosť navrhovateľky o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie v zmysle § 64 zákona č. 195/1998 Z.z. zamietol. Rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 23.10.2001. Krajský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2002/02424-CB zo dňa 21.10.2002 odvolania navrhovateľky proti rozhodnutiu Okresného úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote č. 2001/01926 zo dňa 28.9.2001 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie možno podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 195/1998 Z.z. poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 cit. zákona odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa podľa § 51 cit. zákona považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Splnenie podmienky zdravotného postihnutia občana posudzuje príslušný posudkový útvar správneho orgánu. Krajský úrad v Banskej Bystrici preskúmal posudok vydaný prvostupňovým správnym orgánom a dospel k rovnakému záveru. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2002. Krajský súd v Banskej Bystrici na návrh navrhovateľky preskúmal zákonnosť rozhodnutia Okresného úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote č. 2001/01926 zo dňa 28.9.2001 spolu s návrh na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. a rozsudkom sp. zn. 23S 538/02 zo dňa 22.1.2003 žalobný návrh navrhovateľky zamietol, konanie o náhradu škody zastavil. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. Sž-o-KS 9/03 zo dňa 16.9.2003 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 538/02 zo dňa 22.1.2003 potvrdil. Navrhovateľka dňa 13.10.2003 Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. doplnila žiadosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie na základe novej lekárskej správy z 27.6.2003. K tomuto doplneniu pripojila lekársku správu diabetologickej ambulancie MUDr. N. Y., T. R., zo dňa 27.6.2003. Posudkom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. č. XXXX/XXXXX zo dňa 8.11.2004 bol opätovne posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky a miera funkčnej poruchy navrhovateľky bola určená na 20% s tým, že navrhovateľka sa nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. listom č. XXXX/XXXXX-X zo dňa 12.11.2004 navrhovateľke oznámil, že dňa 8.11.2004 bol vydaný posudok, v ktorom sa konštatuje, že sa nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 195/1998 Z.z., a nie je možné jej navrhnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie. Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. Č.. G.-X zo dňa 6.7.2007 súd zistil, že navrhovateľka dňa 10.5.2007 opätovne požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie. Výzvami zo dňa 28.5.2007, 6.6.2007, 13.6.2007 a 19.6.2007 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. vyzval navrhovateľku na predloženie potrebných dokladov k prehodnoteniu nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu. Všetky výzvy navrhovateľka riadne prevzala. Z dôvodu, že navrhovateľka na výzvy neodstránila nedostatky svojej žiadosti, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. rozhodnutím č. G.-X zo dňa 6.7.2007 konanie o žiadosti navrhovateľky zo dňa 10.5.2007 o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie zastavil. Navrhovateľka toto rozhodnutie riadne prevzala dňa 30.7.2007. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko H. H., rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X. zo dňa 3.8.2007 odvolanie navrhovateľky voči rozhodnutiu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. rozhodnutím č. G.-X zo dňa 6.7.2007 zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvého stupňa. Krajský súd v Banskej Bystrici na návrh navrhovateľky preskúmal zákonnosť rozhodnutia Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko H. H., Č.. XXXX/XXXX-X. zo dňa 3.8.2007 a rozsudkom sp. zn. 23S 206/2007 zo dňa 28.11.2007 žalobný návrh navrhovateľky zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v celom slede jednotlivých úkonov zo strany správnych orgánov došlo k prvotnému pochybeniu, keď v roku 2004, keď bol vydaný pôvodný posudok o zdravotnom stave navrhovateľky, posudok č. 2004/20334 zo dňa 8.11.2004, ktorým bola určená miera funkčnej poruchy 20% mal I. st. správny orgán rozhodnúť aj vo veci žiadosti navrhovateľky o priznanie predmetného príspevku na kompenzáciu. Na základe upozornenia prokurátora začal vo veci konať, avšak s odstupom času už nemohol rozhodnúť o príspevku na základe stavu platného v roku 2004, a preto doplnenie pôvodnej žiadosti zo dňa 10.5.2007 považoval za novú žiadosť o priznanie tohto príspevku. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžso 29/2008 zo dňa 23.4.2008 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 206/2007 - 29 z 28.11.2007 zmenil tak, že rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko H. H. Č.. XXXX/XXXX-X. z 3.8.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Najvyšší súd zrušil aj rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. Č.. G.-X zo dňa 6.7.2007. Posudkom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. Č.. R.-X zo dňa 13.10.2008 bol opätovne posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky a miera funkčnej poruchy navrhovateľky bola určená na 20% s tým, že navrhovateľka sa nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. rozhodnutím č. G. zo dňa 18.10.2008 podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 195/1998 Z.z. nevyhovel žiadosti navrhovateľky zo dňa 14.10.2003 a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie jej nepriznal. Rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené 13.11.2008. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko H. H.ica, rozhodnutím č. Z.-I. zo dňa 16.2.2009 vyhovelo odvolaniu navrhovateľky a rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. rozhodnutím č. G. zo dňa 18.10.2008 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 447/2008 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v M. G.ote rozhodnutím č. R. zo dňa 26.6.2009 podľa § 38 ods. 1 písm. a), § 65 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti navrhovateľky zo dňa 14.10.2003 a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie jej nepriznal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2009. Súd tiež zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote sp. zn. 8C 230/2005 sa navrhovateľka na základe žaloby doručenej súdu dňa 12.5.2005 domáhala od odporcu označeného ako Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, zaplatenia 400.162,60 Sk z titulu náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom vo veci Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M. G. tým, že nerozhodol o jej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie zo dňa 13.10.2003. Okresný súd v Rimavskej Sobote rozsudkom č.k. 8C 230/2005-96 zo dňa 11.6.2008 žalobný návrh navrhovateľky zamietol. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Po takto zistenom skutkovom stave súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 17, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a § 100 ods. 1, § 442 Občianskeho zákonníka, a vecne tým, že v danej veci nie sú naplnené všetky zákonom požadované podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu z titulu nezákonného rozhodnutia, ani z titulu nesprávneho úradného postupu, a tým navrhovateľka nepreukázala ani nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd návrh navrhovateľky v časti o náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia zamietol s tým, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 9Sžso 29/2008 zo dňa 23.4.2008 zrušil rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko H. H. Č.. XXXX/XXXX- X. z 3.8.2007 a rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. č. S/007/08892-6 zo dňa 6.7.2007, a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Najvyšší súd SR však uvedené rozhodnutia nezrušil pre nezákonnosť ako sa domnievala navrhovateľka, ale z dôvodu existencie podozrenia, že v správnom konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo videl v tom, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny pri svojich rozhodnutiach nevychádzal zo žiadosti navrhovateľky zo dňa 14.10.2003, ktoré navrhovateľka označila ako doplnenie pôvodnej žiadosti zo dňa 11.12.2000 o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté (dňa 28.10.2002), ale zo žiadosti navrhovateľky z roku 2007. Pretože Najvyšší súd SR nevyslovil nezákonnosť týchto rozhodnutí, nie je podľa súdu splnená jedna z troch základných podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonný rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Čo sa týka nároku navrhovateľky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd mal za dôvodnú odporcom vznesenú námietku premlčania, keďže v danom prípade sa navrhovateľka o uvedenom nesprávnom postupe (nečinnosti správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M. G.) dozvedela skôr ako dňa 6.7.2007, kedy Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. rozhodnutím č. G.-X zo dňa 6.7.2007 konanie o jej žiadosti zo dňa 10.5.2007 o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie zastavil, a to najneskôr dňa 12.5.2005, kedy si nárok na náhradu škody z tohto titulu uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp.zn. 8C 230/2005. Navrhovateľka teda už dňa 11.5.2005, kedy podala žalobu na Okresný súd v Rimavskej Sobote o náhradu škody za nesprávny úradný postup Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M. G., tým, že nerozhodol o jej žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, mala vedomosť o vzniknutej škode, ale nárok na náhradu škody si uplatnila od nesprávne označeného odporcu. Po zastavení konania Krajským súdom v Banskej Bystrici, uznesením č.k. 13Co 121/2008-121, právoplatným dňa 10.10.2008, sa snažila touto žalobou (doručenou súdu dňa 3.2.2009), uvedenú chybu odstrániť, avšak po lehote určenej v § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Súd preto návrh navrhovateľky na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu premlčania zamietol. Súd poukázal na to, že navrhovateľka v konaní vznik škody nepreukázala, a nie je daná ani podmienka príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie nikdy nepoberala, nikdy jej nebol priznaný. Súd preto aj z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná podmienka vzniku škody pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a nie je daná ani podmienka príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, tento nárok navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1, O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá v ňom v podstate namietla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru okresný súd porušil zákony, keď rozhodol v rozpore s čl. 46 ods. 3, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 6 ods. 1, 2, 3, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 3, § 17 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z.z., ako aj v rozpore s § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí s názorom súdu, že nepreukázala podmienky na priznanie odškodného. Poukázala na to, že právnička z Centra právnej pomoci po preštudovaní všetkých dôkazov zistila, že navrhovateľka má nárok na priznanie odškodného. Táto právnička aj zaslala okresnému súdu dňa 5.11.2010 doplnenie návrhu na začatie konania. Navrhovateľka preto nerozumie, prečo súd prekrútil skutočnosť a v rozsudku napísal, že navrhovateľka nepreukázala splnenie podmienok, keď všetko bolo splnené. Má tiež za to, že sa nejedná ani o premlčanú dobu. Názor okresného súdu v rozsudku považuje za nepodstatný. Podstatné sú skutočnosti, podľa ktorých má právo na odškodné a štát nemá právo zbaviť sa svojej zodpovednosti uhradiť jej škodu podľa zákona. Namietla tiež, že súd hrubo porušil Ústavu SR aj tým, že rozsudok nezaslal priamo jej právnemu zástupcovi, a preto žiada odvolací súd aby mu ho doručil. Navrhovateľka má tiež za to, že ona nie je povinná písať odvolanie, na to je jej právny zástupca, ktorý sa lepšie vyzná v zákonoch ako ona, a lepšie by preukázal jej právne nároky. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 16.596,96 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu navrhovateľky zaujal písomné stanovisko odporca. Uviedol, že navrhovateľka neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by preukazovali opodstatnenosť odvolania, keď len uvádza, že nesúhlasí s tým, že jej nebolo poskytnuté odškodnenie. Ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých porušenie zo strany súdu prvého stupňa navrhovateľka poukazuje, sú použité nezmyselne a navrhovateľka evidentne prekrúca ich význam. Zdôraznil, že navrhovateľka počas prvostupňového konania nielenže nepredložila súdu potrebné dôkazy, ale nespolupracovala so súdom, nezúčastňovala sa pojednávaní a neposkytovala súčinnosť ani svojmu právnemu zástupcovi. Odporca sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a navrhuje, aby ho odvolací potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Navrhovateľka za nezákonné rozhodnutie, ktorým jej bola spôsobená škoda, označila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M. G. Č.. G.-X zo dňa 6.7.2007 a rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko H. H. Č.. XXXX/XXXX-X. z 3.8.2007. Tvrdila tiež, že nesprávnym úradným postupom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v M. G. v období od 8.11.2004 do 6.7.2007 (nečinnosťou správneho orgánu - prieťahmi v správnom konaní) jej vznikla škoda a nemajetková ujma vo výške vo výške 16.596,96 eura (500.000,- Sk), keďže počas tohto obdobia bola v právnej neistote, v dôsledku čoho sa jej zhoršil zdravotný stav. Skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, nebol medzi účastníkmi sporný. Navrhovateľka to v odvolaní ani nijako nespochybnila, preto odvolací súd pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal, keďže ho mal za dostatočne zistený (§ 120 O.s.p.). Navrhovateľka v odvolaní namietla len nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa vec správne posúdil aj po právnej stránke, pretože zistený skutkový stav posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že aj keď navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania tvrdila, že jej nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, ako aj jeho nečinnosťou, vznikla škoda, toto svoje skutkové tvrdenie dôkazne nijako nepreukázala. O škode však možno hovoriť len vtedy, ak malo prípadné nezákonné rozhodnutie, alebo prípadný nesprávny úradný postup dopad na majetkovú sféru poškodeného. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní vzniku škody, a na súde nepredložila ani relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto tvrdenej škody. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, nikdy nebola poberateľkou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov na diétne stravovanie, a tento jej nebol priznaný ani po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 9Sžso 29/2008 zo dňa 23.4.2008 zrušil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote č. S/007/08892-6 zo dňa 6.7.2007 a rozhodnutie Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko H. H. Č.. XXXX/XXXX-X. z 3.8.2007. Ani vznik a výšku inej škody nepreukázala. Objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom však nastáva až za súčasného splnenia všetkých zákonných podmienok (ak poškodenému vznikla škoda, bolo vydané nezákonné rozhodnutie a škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím; resp. ak poškodenému vznikla škoda, príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu, a škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom). Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu sú kumulatívne, čo znamená, že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná zodpovednosť odporcu (v tomto prípade štátu). Pretože ako už bolo konštatované vyššie, navrhovateľka vôbec nepreukázala vznik a výšku tvrdenej škody, za tohto stavu už nepovažoval odvolací súd za potrebné hodnotiť správnosť záverov súdu prvého stupňa v otázke neexistencie nezákonného rozhodnutia, ani dôvodnosť odporcom vznesenej námietky premlčania. Nakoľko navrhovateľka vôbec nepreukázala dôvodnosť svojho nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a jeho nesprávnym úradným postupom, nemôže byť dôvodný ani jej nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Tento nárok jej nebolo možné priznať ani podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, o ktorej tvrdila v žalobe. Neobstojí ani námietka navrhovateľky, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď rozsudok doručil priamo navrhovateľke, a nie jej právnej zástupkyni. Ako vyplýva zo spisu, podaním zo dňa 28.6.2012, doručeným súdu dňa 28.6.2012 (č.l. 104 spisu), Centrum právnej pomoci oznámilo súdu ukončenie právneho zastupovania navrhovateľky z dôvodu, že rozhodnutím centra zo dňa 30.5.2012 sp. zn. US 1009/10, ev. č. 2571/12, právoplatným dňa 21.6.2012, bol navrhovateľke odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci centrom. Navrhovateľka si preto musela byť vedomá toho, že už v konaní nie je zastúpená právnym zástupcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacieho dôvodu výslovne v ňom uvedeného. Odvolací súd tak dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, a preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.