Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/82/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109204019 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109204019.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: I. X., Z.. XX. XX. XXXX, B. H. R.. Č.. XXXX/XX, B. B., zastúpená advokátom: Mgr. Robert Antal, ul. Kláry Jarunkovej č. 2, Banská Bystrica proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o zaplatenie istiny 331, 94 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. novembra 2014, č. k. 22C/60/2009 - 113, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 331, 94 eur s 8, 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 331, 94 eur od 02. 10. 2008 do zaplatenia, p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 331, 94 eur s 8, 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 331, 94 eur od 02. 10. 2008 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 730, 59 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § ust. 817 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané uzavretie poistnej zmluvy medzi právnym predchodcom odporcu a nebohým P. A., uzavretej okrem iného aj pre prípad smrti poisteného, s poistným plnením vo výške 15. 000,- Sk s tým, že v zmluve nebola určená osoba na výplatu poistného plnenia v prípade smrti poisteného. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle zákonných ustanovení prichádzajú do úvahy ako osoby oprávnené na výplatu poistného plnenia osoby v záväznom poradí: manžel poisteného, deti poisteného, rodičia poisteného, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázané na poisteného a dedičia poisteného, pričom v danom prípade zomrel poistený slobodný a bez detí, a preto v zmysle predložených dôkazov prichádzali do úvahy ako osoby oprávnené na výplatu poistného plnenia dedičia poisteného s tým, že odporca vyplatil poistné plnenie osobám, ktoré označila poverená notárka ako okruh dedičov po tom, čo sestra poisteného požiadala o zrušenie poistnej zmluvy a vyplatenie poistného plnenia, t. j. odporca vyplatil dedičom zo zákona poistné plnenie, a to sestre poisteného vo výške 1/3 poistného plnenia v sume 165,97 eur (5 000,- Sk), synovcovi a neteri poisteného každému po 1/6 poistného plnenia v sume 82,99 eur (2 500,- Sk), ako i navrhovateľke vo výške 1/3 celkového poistného plnenia v sume 165,97 eur (5 000,- Sk), keď dodatočne oznámila, že na základe osvedčenia o dedičstve sa stala závetnou dedičkou. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že ustanovenie § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka určuje, že právo na výplatu poistnej sumy nadobudne dedič poisteného, ak niet iných osôb uvedených v ust. § 817 Občianskeho zákonníka, avšak v danej právnej veci nejde o nadobudnutie poistného plnenia z dôvodu dedenia, ale len o všeobecné označenie osoby vzťahom k poistenému, ktorá má nadobudnúť právo na plnenie poisťovateľa z čoho vyplýva, že takto individualizovaná osoba nadobúda právo na plnenie poisťovateľa z poistnej zmluvy, nie na základe dedenia a právo na plnenie zostáva osobe, ktorá prichádzala v čase smrti poisteného do úvahy ako dedič, aj keď neskoršie - z hľadiska dedičského práva - prestala už byť dedičom. S obranou odporcu, že k zrušeniu poistnej zmluvy a k vyplateniu poistného plnenia nedošlo na základe žiadosti sestry poisteného, ale na základe právnej skutočnosti, ktorou bola smrť poisteného, ale na základe oznámenia notárky ohľadom okruhu dedičov sa síce stotožnil, avšak uviedol, že dedičské konanie bolo skončené Osvedčením o dedičstve, z ktorého vyplýva, že výlučnou závetnou dedičkou celého predmetu dedičstva sa stala navrhovateľka a preto bolo povinnosťou odporcu vyplatiť poistné plnenie právoplatnému dedičovi a jeho postup, keď vyplatil poistné plnenie osobám z okruhu dedičov bez vyčkania právoplatného skončenia konania o dedičstve, správny nebol. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k uplatnenej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2, § 793 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že k omeškaniu odporcu s plnením peňažného dlhu došlo od 02. 10. 2008, keď poistné plnenie bolo splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, t.j. do 01.10.2008 a preto zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 02.10.2008 do zaplatenia, v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1997 Z. z. (správne nar. vl. č. 87/1995 Z. z.) s tým, že pri posúdení tohto nároku vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka oznámila ukončenie dedičského konania spolu so zaslaním osvedčenia o dedičstve odporcovi dňa 27.08.2008, ktorý ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 16.09.2008 (ako to vyplýva z jeho listu zo dňa 02.10.2008), preto lehota na plnenie mu uplynula dňa 01.10.2008. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a vecne neúspechom navrhovateľky v konaní v pomerne nepatrnej časti s tým, že trovy konania odporcu (správne navrhovateľky) spočívali v zaplatení súdneho poplatku vo výške 2 x 19,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 691,59 eur za sedem úkonov právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 4 x písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 28.01.2013 a 27.11.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), 2 á 6, 31 eur režijný paušál, 2 á 6,95 eur, 2 á 7,81 eur a 1 á 8,04 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov vo výške 156,05 eur - 28.01.2013 Banská Bystrica - Bratislava a späť - 220 km x 2, 14,8/100km, 1,539 eur/l a 27.11.2014 Banská Bystrica - Bratislava a späť - 220 km x 2, 7,8/100km, 1,494 eur/l, parkovné 4,50 eur a náhrada za stratu času vo výške 253,54 eur dňa 28.01.2013, 8 polhodín/13,01 eur a dňa 27.11.2014, 8 polhodín/13,40 eur + 20% DPH, keď pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vychádzal z hodnoty sporu 331,94 eur, a jeden úkon právnej služby tak predstavuje sumu 26,56 eur. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť s tým, že v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s argumentmi uvádzanými v odvolaní a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, žiadal pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 O. s. p., o otázke: „Či je dedičom poisteného v zmysle § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá v zmysle právoplatného osvedčenia o dedičstve nadobudla dedičstvo po poistenom (zomretom), alebo je dedičom poisteného potenciálny dedič, ktorý prichádza do úvahy v čase smrti poisteného ako dedič, bez ohľadu na to, kto sa stane skutočným dedičom v zmysle osvedčenia o dedičstve resp., ak osvedčenie o dedičstve nebude vydané?". Uviedol, že sa v plnom rozsahu sa stotožňuje s pôvodným prvostupňovým rozsudkom, ktorým bol návrh navrhovateľky zamietnutý s tým, že vec aj správne právne posúdil a toto svoje rozhodnutie aj zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil. Poukázal na skutočnosť, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že bola uzavretá poistná zmluva pre prípad smrti poisteného, že došlo k poistnej udalosti (smrti poisteného), s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť z poistnej zmluvy, že ako zákonní dedičia prichádzali do úvahy sestra nebohého a právom brata nebohého synovec a neter a že na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 25.06.2008 dedičstvo nadobudla navrhovateľka a zároveň nebolo sporným, že vzhľadom na neexistenciu určenia osoby oprávnenej prijať poistné plnenie v prípade takejto poistnej udalosti (smrti poisteného) priamo v poistnej zmluve bolo potrebné vychádzať z ust. § 817 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na neexistenciu osôb uvedených v § 817 ods. 2 a neexistenciu rodičov a osôb, ktoré by žili s poisteným v spoločnej domácnosti, patrí plnenie z poistnej zmluvy dedičom. Namietol, že pokiaľ nie je sporné, že plnenie z poistnej zmluvy pre prípad smrti poisteného nie je súčasťou dedičstva po nebohom, nie je možné pri jeho posudzovaní aplikovať ustanovenia dedičského práva a vo veci rozhodnúť na základe vydaného osvedčenia o dedičstve, tak ako to urobil prvostupňový súd napadnutým rozsudkom s tým, že nie je tiež možné pod osobami, ktoré nadobudli právo na plnenie z poistnej zmluvy rozumieť iba tie osoby, ktoré sa v zmysle osvedčenia o dedičstve stali skutočne dedičmi po nebohom. Poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by sa stotožnil sa názorom súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, znamenalo by to, že v prípade, ak poručiteľ (t.j. poistený) zanechal dedičov, ale nezanechal žiadny majetok a teda konanie o dedičstve by bolo podľa § 175h ods. 1 O. s. p. zastavené a osvedčenie o dedičstve nebolo vydané, plnenie z poistnej zmluvy by nemohla nadobudnúť žiadna osoba. Uviedol, že nakoľko plnenie z poistnej zmluvy nie je predmetom dedičstva - ide len o všeobecné označenie osoby, ktorej má byť poskytnuté plnenie z poistnej zmluvy a teda dedičom v zmysle § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka je potenciálny dedič, ktorý prichádza do úvahy v čase smrti poisteného ako dedič, aj keď následne z hľadiska dedičského práva prestal byť dedičom a takýmito osobami boli podľa oznámenia notárky prejednávajúcej dedičstvo po nebohom, sestra nebohého T. Š., synovec V. A. a neter T. M., J.. A. (právom brata nebohého), ktorých mu notárka listom zo dňa 16.05.2008, ako potenciálnych dedičov oznámila v rámci šetrenia poistnej udalosti. Uviedol, že z uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 03.06.2014, ktorým sa riadil pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd, nie je presne zrejmé, z akého dôvodu odvolací súd nepovažoval postup žalovaného pri výplate poistného plnenia za správny, keď odkázal v rozhodnutí na ust. § 817 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa vychádza zo zásady, že poistná zmluva má slúžiť najbližším osobám poisteného na úhradu ich potrieb vzniknutých jeho smrťou a medzi týmito osobami nie sú súrodenci poisteného, pretože spravidla nie sú hospodársky závislí od poisteného a preto, ak podľa odvolacieho súdu táto okolnosť bola podstatná pre výplatu poistného plnenia, nie je z rozhodnutia prvostupňového súdu zrejmé, či navrhovateľke vznikli smrťou poisteného nejaké potreby v zmysle vyššie citovaného stanoviska odvolacieho súdu a teda, či túto podmienku spĺňa. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že nie je pravdou, že poistné plnenie vyplatil pomerne sestre poručiteľa, jeho neteri a synovcovi na základe listu sestry poručiteľa, ktorá žiadala zrušiť predmetnú poistnú zmluvu s tým, že uvedené oznámenie - žiadosť sestry nebohého o zrušenie poistnej zmluvy bolo vyhodnotené ako oznámenie poistnej udalosti - úmrtia poisteného, na základe ktorého vykonal vlastné šetrenie t.j. zisťovanie, komu vzniklo právo na poistné plnenie a so žiadosťou o oznámenie oprávnených osôb, oslovil notárku poverenú prejednaním dedičstva po nebohom a až na základe oznámenia notárky, vyplatil poistné plnenie zo zmluvy osobám, ktoré v čase smrti poisteného prichádzali podľa tohto oznámenia do úvahy ako dedičia. Uviedol, že postupoval v súlade s § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto navrhovateľka nemá právo na výplatu návrhom požadovanej sumy. Odporca zároveň odvolaním napadol aj výrok prvostupňového rozsudku, ktorým bola navrhovateľke priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej služby, konkrétne za 4 písomné podania na súd, pretože z napadnutého rozsudku nie je zrejmé o aké úkony malo ísť s tým, že disponuje iba dvoma písomnými úkonmi navrhovateľky, a to návrhom a odvolaním zo dňa 05.04.2013, o ďalších úkonoch nemá vedomosť, neboli mu doručené a nie je zrejmé, či sa týkali veci samej. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s tým, že otázku pripustenia dovolania v danej právnej veci, s poukazom na ust. § 238 ods. 3 O. s. p., ponecháva na rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak podľa jej názoru na to niet žiadneho právne relevantného dôvodu, pretože odvolací súd má všetky predpoklady a podklady k tomu, aby vo veci autoritatívne a definitívne rozhodol. Uviedla, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v zmysle ust. § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistné plnenie malo byť vyplatené osobe oprávnenej v zmysle uvedeného ustanovenia, t.j. dedičovi poisteného, zároveň nebolo sporné, že poistné plnenie v zmysle judikatúry nepatrí do dedičstva, keď spornou skutočnosť bolo iba pojmové vymedzenie dediča poisteného s tým, že podľa jej názoru dané zákonné ustanovenie počíta so skutočným dedičom poisteného, teda s dedičom, ktorý po poistenom dedil a ktorého dedičské právo bolo potvrdené zodpovedajúcim právnym aktom, v danom prípade právoplatným osvedčením o dedičstve. Navrhovateľka v dôvodoch svojho vyjadrenia uviedla, že osobou oprávnenou na plnenie z poistnej zmluvy bol v tomto prípade v súlade s ust. § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka dedič poisteného s tým, že náš právny poriadok pojem „dedič“ výslovne nedefinuje ani v Občianskom zákonníku a v Občianskom súdnom poriadku, t. j. legálna definícia tohto pojmu neexistuje, keďže existuje iba pojmová definícia dediča, ktorá za dediča označuje osobu, ktorá nadobudla smrťou poručiteľa jeho majetok alebo časť jeho majetku s tým, že právna teória a judikatúra za dediča vo vlastnom slova zmysle považuje len toho, komu bolo súdom dedičstvo potvrdené. Navrhovateľka vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že i keď úprava dedičského práva vychádza zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, napriek tomu platí princíp tzv. úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva, t. j. dedičské právo toho, kto dedičstvo nadobúda musí byť nutne kvalifikovaným spôsobom zistené v konaní o dedičstve a potvrdené zodpovedajúcim právnym aktom a nesúhlasila s tvrdením odporcu, že súd prvého stupňa správne nepostupoval, keď rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že poistné plnenie malo byť vyplatené právoplatnému dedičovi po poistenom. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 15.01.2002, sp. zn. 26Co/131/2001, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že právnymi nástupcami poručiteľa sa môžu stať iba osoby, ktoré po ňom dedili a zároveň na § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka (dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou) s tým, že Komentár EPI k ust. § 817 ods. 3 uvádza „ak nadobúdajú právo na plnenie dedičia poisteného, ich podiely sú určené v podieloch v akých dedia" z čoho vyplýva, že zákon v tomto ustanovení počíta so skutočným dedičom, ktorý dedil, keď poistné plnenie nenadobudne z titulu dedenia, ale z titulu plnenia z poistnej zmluvy, pretože spĺňa kritérium osoby označenej ako „skutočný" dedič poisteného Uviedla, že jediný spôsob akým môže dedič poisteného preukázať, že je osobou oprávnenou na plnenie v zmysle ust. § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je právny akt vydaný v konaní o dedičstve, ináč by v podstate ktokoľvek mohol poistiteľovi adresovať podanie, v ktorom by uviedol, že je dedičom poisteného a žiadať vyplatenie poistného plnenia s tým že takéto podanie by nemalo dostatočnú výpovednú hodnotu pre poisťovateľa na vyplatenie poistného plnenia, keďže by ním nemal dostatočne preukázané, kto je dedičom poisteného, nakoľko by išlo len o ničím nepodložené tvrdenie „údajného" dediča a vyplatenie poistného plnenie takémuto dedičovi, by v súlade s ust. § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka nebolo. Namietla, že argumentácia odporcu, že v danom prípade je potrebné brať do úvahy všetkých potenciálnych dedičov, pretože, ak poistený nezanechá majetok a konanie o dedičstve bude zastavené a osvedčenie o dedičstve nebude vydané, nemohla by plnenie z poistnej zmluvy nadobudnúť žiadna osoba neobstojí, nakoľko ak niet ani dedičov, dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť, ale z dedičstva je vylúčené právo na plnenie poistiteľa, lebo štát nie je dedičom a v takom prípade poistiteľovi nevznikne povinnosť plniť. K námietke odporcu, ktorou rozporoval vo svojom odvolaní priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby uviedla, že v súdnom spise sa nachádza vyčíslenie trov právneho zastúpenia, z ktorého je možné zistiť, za konkrétne ktoré úkony jej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, keď jej právny zástupca vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x účasť na pojednávaní a 4 x písomné podanie vo veci samej, a to: písomné podanie protistrane vo veci samej zo dňa 23.12.2008, žaloba zo dňa 02.02.2009, vyjadrenie k odporu zo dňa 30.03.2009 a odvolanie zo dňa 05.04.2013, ktoré boli vyčíslené v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom v čase vykonania jednotlivých úkonov, t. j. v konaní si uplatnila len trovy, ktoré sa týkali veci samej a boli vynaložené účelne. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01.06.2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. marca 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané odporcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ odporca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. V prejednávanej veci ide o v poradí druhý prvostupňový rozsudok, keď rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 28. januára 2013, č. k. 22C/60/2009 - 78, ktorým návrh navrhovateľky zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23. júna 2014, č. k. 2Co 349/2013 - 93 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil v poradí prvé rozhodnutie súdu prvého stupňa v posudzovanej veci bola skutočnosť, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko s poukazom na ust. § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka bola na výplatu poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXX a Dodatku č. 1 po poručiteľovi P. A., zomr. dňa XX. XX. XXXX, oprávnená výlučná závetná dedička, t. j. navrhovateľka. V konaní nebola spornou skutočnosť, že P. A., ako poistník dňa 16. 09. 1975 uzavrel s právnym predchodcom odporcu (Slovenská štátna poisťovňa), ako poistiteľom poistnú zmluvu č. XXXXXXX, v ktorej neurčil osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie a ktorého úmrtím dňa 30. 03. 2008 vznikol na základe zmluvy nárok oprávneným osobám (§ 817 Občianskeho zákonníka) na výplatu poistného plnenia v sume 497, 91 eur (15. 000,- Sk). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu v podanom odvolaní, že jeho postup bol správny, keď plnenie z poistnej zmluvy vyplatil osobám, ktoré ako dedičia prichádzali do úvahy v čase smrti poisteného a ktorými podľa oznámenia notárky (súdnej komisárky) boli sestra poručiteľa, jeho synovec a neter, t. j. napriek tomu, že po prejednaní dedičstva tieto osoby dedičmi prestali byť, nakoľko výlučnou závetnou dedičkou sa stala navrhovateľka, keďže uvedená právna argumentácia je v rozpore s cieľom dedičského konania, ktorým sa sleduje predovšetkým zistenie právnych nástupcov poručiteľa, teda jeho dedičov, zistenie majetku a dlhov poručiteľa a zároveň rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve vydanom notárom ako súdnym komisárom vytvoriť stav právnej istoty. Z ust. § § 175b veta prvá O. s. p. vyplýva, že účastníci konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takýchto niet, štát. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že dedičia zo zákona (v prejednávanej veci sestra poručiteľa, jeho synovec a neter), boli účastníkmi dedičského konania iba dovtedy, kým poverená súdna komisárka nezistila, že poručiteľ P. A. zanechal platný závet a preto ako dedičia už vôbec do úvahy neprichádzali. Poručiteľ ako poistník v poistnej zmluve osobu oprávnenú na poistné plnenie v prípade poistnej udalosti neurčil a preto právo na plnenie, by nadobudli manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného (§ 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci nebolo sporným, že poručiteľ manželku a deti nemal a preto podľa § 817 ods. 3 Občianskeho zákonníka, mohli toto právo nadobudnúť iba rodičia poručiteľa ako poisteného, a nakoľko poručiteľ nemal ani rodičov, právo nadobudnúť poistné plnenie mali iba osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poisteného; a nakoľko poručiteľ žil sám, toto právo mohol nadobudnúť iba dedič poisteného. Z dikcie daného zákonného ustanovenia teda jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, že nakoľko poručiteľ nemal rodičov a po dobu najmenej jedného roka pred smrťou nežil v spoločnej domácnosti so žiadnou osobou, ktorá by sa s ním starala o spoločnú domácnosť a ani s osobou, ktorá by bola na ním poskytovanú výživu odkázaná, jedinou oprávnenou osobou na poskytnutie poistného plnenia mohol byť iba jeho dedič. Z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi zo dňa 25. 06. 2008, sp. zn. 4D/49/2008, Dnot 121/2008, vydaného JUDr. Jarmilou Mračnovou, notárkou so sídlom v Šaštíne - Strážach (viď č. l. 7 spisu) vyplýva, že výlučnou závetnou dedičkou je navrhovateľka a preto súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť jej zvyšnú časť poistného plnenia vo výške žalovanej istiny, ako jedinej osobe oprávnenej na výplatu celého poistného plnenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľom a právnym predchodcom odporcu. Nebolo možné sa totiž stotožniť s právnym názorom odporcu, že osobami, ktoré nadobudli právo na plnenie z poistnej zmluvy je nutné rozumieť nielen osoby, ktoré sa stali skutočnými dedičmi po nebohom, ale aj osoby, ktoré ako dedičia prichádzali do úvahy v čase smrti poručiteľa, keďže zistenie okruhu dedičov v predbežnom vyšetrení (§ 175d O. s. p.) v žiadnom prípade nedeklaruje právne vzťahy vzniknuté smrťou poručiteľa, nakoľko tieto právne vzťahy deklaruje výlučne dedičské rozhodnutie o veci samej, ktoré je výsledkom konania o dedičstve. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 120 ods.1, § 153 ods. 1 O. s. p.), rozhodol vecne správne. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (zamietajúci výrok odvolaním napadnutý nebol) ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom odporcu pripustiť proti svojmu rozhodnutiu, ktorým nevyhovel jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa dovolanie podľa § 238 ods. 3 O. s. p., ktoré umožňuje odvolaciemu súdu pripustenie dovolania aj proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nakoľko však dospel k záveru, že otázka, ktorú žiadal zodpovedať, nie je zásadná a najmä doterajšou judikatúrou neriešená, dovolanie proti svojmu rozhodnutiu nepripustil. Odvolací súd sa však v celom rozsahu stotožnil s tvrdením odporcu v podanom odvolaní, že výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia je nepreskúmateľný, nakoľko v odôvodnení úplne absentuje špecifikácia priznanej odmeny za štyri písomné podania právneho zástupcu navrhovateľky, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, za ktoré písomné podania odmenu advokátovi priznal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou prvostupňového súdu o náhrade trov celého konania opätovne rozhodnúť (§ 224 ods. 3 O. s. p.) a najmä svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.