Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/274/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109212965 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109212965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Lenka Cibulková - LENI, so sídlom Slnečná č. 320/64, 922 10 Trebatice, IČO: 41 296 338, zapísaná v živnostenskom registri Obvodného úradu v Piešťanoch pod č. 230-12856, zast. JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Advokátska kancelária Krížna 44, 821 08 Bratislava proti odporcovi: Ing. Róbert Arpáš - ATON, so sídlom Drotárska č. 9, 811 04 Bratislava, IČO: 34 400 648, zapísaný v živnostenskom registri Obvodného úradu Bratislava pod č. 101 - 11905, zast. JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava o zaplatenie 73.032,06 EUR s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/83/2009-249 zo dňa 30.6.2014, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/83/2009-368 zo dňa 28.10.2014 a odvolanie navrhovateľa v časti týkajúcej sa trov konania takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/83/2009-249 zo dňa 30.6.2014 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/83/2009-368 zo dňa 28.10.2014 p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v sume 696,24 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 73.032,06 EUR spolu s úrokom z omeškania 0,05% denne odo dňa 11.02.2009 do zaplatenia, zamietol protinávrh odporcu v celom rozsahu a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 5.926,87 EUR, na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 06.04.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť istinu vo výške 73.032,06 EUR spolu s úrokom z omeškania 0,05% denne odo dňa 11.02.2009 do zaplatenia, ako aj úhrady trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobnom návrhu uviedol, že medzi ním a odporcom bola dňa 13.08.2008 uzatvorená Zmluva o dielo na základe ktorej sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal dodať objednávateľovi na stavbu „Rekonštrukcia okien Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava - okolie“ na Lazaretskej. ul. č. 25 v Bratislave, v rozsahu demontáže starých okien, dodávky a osadenia nových okien vrátane príslušenstva za pôvodne dohodnutú cenu diela vo výške 2.322.062,- Sk podľa podmienok upravených v Zmluve o dielo. V súlade s vykonaním diela navrhovateľ vystavil dňa 10.01.2009 faktúru č. 02/2009/M na sumu 73.032,06 € splatnú dňa 24.01.2009. Túto faktúru odporca listom zo dňa 20.01.2009 navrhovateľovi vrátil na prepracovanie s odôvodnením, že vykazuje nedostatky a nezrovnalosti v rozpore s uzavretou Zmluvou o dielo. V súlade s požiadavkou odporcu bola zo strany navrhovateľa vyššie uvedená faktúra opravená v časti jej splatnosti, kde dátum splatnosti bol v súlade so Zmluvou o dielo stanovený na 10.02.2009, pričom listom zo dňa 27.01.2009, bola takto opravená faktúra odporcovi aj zaslaná. Odporca listom zo dňa 05.02.2009 zaslaným navrhovateľovi opätovne namietal správnosť vystavenej faktúry, bez bližšej konkretizácie prípadných nesprávnosti a uviedol, že opravenú faktúru s posunutým termínom splatnosti považuje za bezpredmetnú. Všetky vyššie uvedené kroky odporcu spočívajúce vo vrátení vystavenej faktúry boli realizované v priamom časovom slede s jeho listom zo dňa 22.01.2009 nazvaným odstúpenie od Zmluvy o dielo na realizáciu stavebných prác: „Rekonštrukcia okien Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava - okolie“. Samotné odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany odporcu považuje navrhovateľ za neplatné, z dôvodu jednak, že: - zo strany navrhovateľa nedošlo k omeškaniu s realizáciou diela o viac ako 30 dní, keďže stavenisko bolo navrhovateľovi zápisnične odovzdané až dňa 12.9.2008, pričom práce sa mohli začať vykonávať počnúc od 13.09.2008 /sobota/. V súlade s bodom 3.1. Zmluvy o dielo mal navrhovateľ predmetné dielo zhotoviť v lehote 10 týždňov, ktorá lehota uplynula dňa 22.11.2008. Navrhovateľ vyzval odporcu na odovzdanie a prevzatie diela už s odstránenými nedorobkami najneskôr ku dňu 28-29.11.2008, teda pokiaľ došlo k omeškaniu navrhovateľa a s realizáciou diela, tak maximálne v lehote 6 dní. - dôvody odstúpenia spočívajúce v tzv. nekvalitnom postupe zhotoviteľa sú rovnako účelové. K návrhu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Nepoprel, že by medzi účastníkmi konania nebolo došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo dňa 13.08.2008, túto zmluvu však navrhovateľka neplnila. Odporcovi nedodala okná a ani nevykonala práce, na základe zmluvy o dielo. Jej faktúra je preto nedôvodná. Práce dohodnuté v zmluve o dielo, vrátane dodania okien vykonal C. J., ktorému odporca na základe faktúry č. 070045 ako aj dodacieho listu uvedené okná ako aj práce uhradil dňa 09.02.2009 prevodom z účtu vo výške 46.583,02 EUR a dňa 13.02.2009 v hotovosti vo výške 10.000,- EUR. Odporca taktiež uhradil K.. Y. E., F. U. XXX, XXX XX U. faktúru za výkon stavebného dozoru vo výške 714,- EUR. Navrhovateľka zmluvu o dielo neplnila a predmet zmluvy dodal odporcovi C. J.. Z dôvodu, že navrhovateľka neplnila zmluvu o dielo a predmet zmluvy ani nedodala, zmluvný partner odporcu - Sociálna poisťovňa uplatnila voči odporcovi zmluvnú pokutu za omeškanie termínu odovzdania vo výške 4.817,13 EUR a zmluvnú pokutu za nekvalitné vykonanie predmetu zmluvy vo výške 1.026,92 EUR. Uvedenú zmluvnú pokutu odporca uhradil svojmu zmluvnému partnerovi dňa 23.01.2009 vo výške 5.844,05 EUR. Týmto navrhovateľka spôsobila odporcovi škodu, ktorú si odporca uplatňuje. Dňa 23.01.2009 navrhovateľka čestne vyhlásila, že uhradí odporcovi škodu vo výške 5.844,05 EUR. Odporca uvádza, že nárok navrhovateľky je oprávnený iba do výšky 10.037,70 EUR, a to s poukazom na prílohy Zmluvy o dielo. Podľa zmluvy o dielo si odporca uplatnil voči navrhovateľke zmluvnú pokutu za spôsobené omeškanie, a to 0,1% zo zmluvnej ceny, v súlade s článkom 10 bod 10.1. vo výške 6.243,35 EUR. Naopak odporca má voči navrhovateľke nárok titulom náhrady škody vo výške 5.844,05 EUR a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 6.243,35 EUR, čo je spolu 12.087,40 EUR, ktorú sumu odporca započítava jednostranne s odvolaním sa na § 358 a nasl. Obchodného zákonníka a § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka so sumou 10.037,70 EUR, na ktorú by navrhovateľka mala nárok. Po tomto jednostrannom zápočte vzájomne voči sebe stojacich zročných pohľadávok, je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi sumu 2.049,70 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od 05.06.2009 až do zaplatenia. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zo dňa 27.07.2009 zdôraznila skutočnosť, že priamy zmluvný vzťah medzi odporcom a živnostníkom C. J. je vzťah fiktívny, neexistujúci, ktorý bol účelovo a dodatočne vymyslený z dôvodu obídenia navrhovateľa pri konečnej fakturácií. Nepopiera, že C. J. skutočne vykonával práce na stavbe „Rekonštrukcia okien Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava - okolie“, ale v pozícií subdodávateľa navrhovateľa. To znamená, že systém dodávateľských vzťahov bol nasledovný: Investor/Objednávateľ: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava Dodávateľ na základe verejnej súťaže: Odporca Dodávateľ odporcu na základe ZoD zo dňa 13.08.2009: Navrhovateľ Dodávateľ navrhovateľa: C. J. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a C. J. nebol založený na základe písomnej zmluvy o dielo, ale vzhľadom na dlhodobú vzájomnú spoluprácu išlo o ústnu zmluvu o dielo. Vyhlásenie zo dňa 22.1.2009 obsahuje prehlásenie, že navrhovateľka síce berie vyúčtovanie zmluvnej pokuty na vedomie, ale nejedná sa o vyhlásenie, že túto zmluvnú pokutu uznáva. Čo sa týka započítaných nárokov na náhradu škody titulom zmluvných pokút, ktoré odporca uhradil investorovi v celkovej výške 5.844,05 EUR má za to, že nejde o nároky titulom náhrady škody, ktoré by mohli byť voči nej uplatnené. Celé tzv. „vyhlásenie zo dňa 22.01.2009“ bolo účelovo vypracované odporcom a predložené navrhovateľke na stretnutí dňa 04.02.2009, kedy toto prehlásenie bolo podpísané zo strany navrhovateľky pod priamym psychickým nátlakom odporcu, teda nejde o skutočne prejavenú vôľu navrhovateľky, pričom v samotnom vyhlásení je uvedené, že navrhovateľka uvedené vyhlásenie len „prevzala.“ Navrhovateľka sa voči vyššie uvedenému postupu ohradila listom zo dňa 06.02.2009 nazvaným nesúhlasné stanovisko, v ktorom odôvodnila svoj nesúhlas s konaním odporcu a súvisiaci s jeho priamym psychickým nátlakom. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj na základe svedeckých výpovedí a to hlavne svedka R. Y., a svedka C. J. a zdôraznil, že C. J., brata C. J. sa nepodarilo súdu vypočuť ani prostredníctvom dožiadaného súdu lebo nebolo možné zistiť jeho adresu trvalého resp. prechodného pobytu a nebolo ho možné predviesť ani prostredníctvom príslušného oddelenia policajného zboru. Z dôvodu hospodárnosti konania ako aj z dôvodu, že subdodávateľská zmluva bola uzatvorená so svedkom C. J., súd upustil od výsluchu svedka C. J.. Podľa názoru súdu odporca zneužil svoje ekonomické postavenie na dohodu s C. J., subdodávateľom navrhovateľky, ktorému prisľúbil úhradu ním vykonaných prác samozrejme s tým, že navrhovateľka bude vynechaná. O tejto situácii a finančnom tlaku svedčí predovšetkým mail C. J. zo dňa 27.01.2009 (č.l. 77 súdneho spisu). Je evidentné, že zo strany odporcu išlo o premyslené konanie počnúc dňom bezdôvodného vrátenia vystavenej faktúry navrhovateľky dňa 20.01.2009, účelové a neplatné odstúpenie od zmluvy o dva dni neskôr dňa 22.01.2009 a stretnutie v Senici dňa 04.02.2009 za prítomnosti tak odporcu ako aj bratov J. a ďalších osôb, kde bol vyvíjaný nátlak už výlučne na navrhovateľku. Je teda jasné, že v tom čase sa už odporca protiprávne dohodol s bratmi J.. Bratia J. v podstate ani nemali inú možnosť ako dohodnúť sa s odporcom mimo navrhovateľky, a to z obavy, že odporca neuhradí navrhovateľke cenu diela, a následne navrhovateľka neuhradí cenu diela bratom J.. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporca odmietal uhradiť cenu diela navrhovateľke, ktorá tak nemohla uhradiť cenu diela svojmu dodávateľovi. Vyššie uvedené preto odporca využil (zneužil) na dohodu s C. J., a to s úmyslom vôbec nezaplatiť cenu diela navrhovateľke a súčasne ušetriť časť finančných prostriedkov a zvýšiť svoj zisk. Odporca takto vedome, v rozpore s uzatvorenou zmluvou o dielo, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku protiprávne zmanipuloval C. J. za účelom dosiahnutia neoprávneného zisku na úkor navrhovateľky. Navrhovateľke mal odporca uhradiť sumu 73.032,06 EUR, pričom C. J. údajne uhradil 1.704.620,- Sk, teda 56.583,- EUR. Odporca ušetril sumu 16.449,- EUR. Na tomto mieste je možné sa dokonca sa domnievať, že časť úhrady faktúry č. 070045 zo dňa 19.12.2008 na sumu 1.704.620,- Sk C. J., kde suma vo výške 10.000,- EUR mala byť uhradená v hotovosti, v skutočnosti uhradená nebola, ale odporca ho doslova „dotlačil“ k takejto dohode. Tieto skutočnosti uvedené súdom preukazujú pravý motív postupu odporcu a neuhradenia ceny diela navrhovateľke. Súd poukazuje na dodací list zo dňa 12.12.2008, k faktúre č. 070045 na základe ktorého C. J. dodal kompletné dielo navrhovateľovi, ide o doklad preukazujúci jednak splnenie dodávky C. J. voči navrhovateľovi a zároveň doklad preukazujúci prechod vlastníctva k zhotovenej veci. Ďalej zo vzájomnej ako aj obchodnej korešpondencie rovnako vyplýva, že dielo vykonával C. J. v subdodávateľskom vzťahu pre navrhovateľa a nie odporcu, čo dokazuje - List odporcu zo dňa 08.02.2009, kde sám odporca uvádza: „Ďalšie /rokovanie/, ktoré sa konalo v Senici dňa 5.2.009, inicioval pán J., čiže Váš dodávateľ, ktorý vedel o mojej ochote a záujme na finančnom vyrovnaní.“ - E-mail C. J. zo dňa 27.01.2009 je urgenciou adresovanou navrhovateľovi na zaplatenie ceny diela a urgovanie odporcu za účelom získania finančných prostriedkov, čím potvrdzuje zmluvný vzťah. Z vyššie uvedených písomných dokladov je jednoznačné, že C. J. bol subdodávateľom navrhovateľky a realizácia platieb, ktorá prebehla medzi odporcom a J. bola založená na fiktívnom zmluvnom vzťahu za účelom obídenia navrhovateľa. Z dôvodu pravdepodobne obáv o zaplatenie ceny diela C. J. následne dňa 19.12.2008 totožný dodací list s totožnými položkami /so zníženou cenou tretej položky o sumu 76.048,- Sk/ vystavil aj pre odporcu, ktorého rovnako označil za odberateľa, t.z., že dodací list vystavil osobe, s ktorou nebol v zmluvnom vzťahu a zároveň ho vystavil v čase, keď už dielom vlastnícky nedisponoval. Je evidentné, že tú istú vec - dielo nie je možné dodať v priebehu 7 dní dvom rozdielnym subjektom, najmä ak prvýkrát bolo dielo dodané priamo navrhovateľovi, čiže pri spísaní dodacieho listu účelovo v prospech odporcu C. J. nebol z dôvodu odovzdania diela ani jeho vlastníkom. Odporca nemal pravdepodobne počas celého vykonávania zákazky ani len vedomosť o subdodávateľskom vzťahu. O vec sa odporca začal zaujímať až po zaplatení ceny diela investorom v januári 2009 v celkovej výške cca. 3.050.000,- Sk, kedy bol nútený komunikovať s navrhovateľom vo veci zaplatenia ceny diela. Ohľadne zápočtu, ktorý odporca zrealizoval súd uvádza: Zmluvnú pokutu, ktorú si odporca uplatnil v celkovej výške 6.243,35 EUR s poukazom na ust. bodu 10.1 ZoD nie je možné uznať. Zmluvná pokuta nie je riadne špecifikovaná, a nie je zrejmé akým spôsob dospel odporca k vyššie uvedenej sume. Ide o neurčitý právny úkon. Pokiaľ ide o započítané nároky na náhradu škody titulom zmluvných pokút, ktoré odporca uhradil investorovi v celkovej výške 5.844,05 EUR nejde tu o nároky titulom náhrady škody, ktoré by mohli byť uplatnené voči navrhovateľovi. S odporcom navrhovateľ uzavrel osobitnú Zmluvu o dielo, obsahujúcu aj sankcie vyplývajúce z omeškania, ktoré si je odporca oprávnený uplatniť riadnym spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, pokiaľ mu na ne vznikol nárok. Zmluvná pokuta, prípadne pokuty boli medzi investorom a odporcom dohodnuté osobitnou zmluvou, kde navrhovateľ nie je účastník zmluvy. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“. Navrhovateľkou podpísané listiny, ktoré jej predložil odporca 22.01.2009 v Bratislave a následne dňa 04.02.2009 v Senici pre súd nie sú relevantné z dôvodu, že táto ich podpísala a prevzala pod psychickým nátlakom, čo uviedla aj v liste zaslanom odporcovi dňa 06.02.2009 a takýto úkon je podľa § 40 odsek 1 OZ neplatný. Navyše v tomto období už boli všetky práce na predmete diela vykonané a navrhovateľkou boli vyfakturované, pričom splatnosť faktúry číslo 02/2009/M zo dňa 20.01.2009 na sumu 73.032,06 EUR končila dňa 10.02.2009. Posledné „stretnutie“ navrhovateľky a odporcu sa uskutočnilo dňa 04.02.2009, teda 6 dní pred splatnosťou predmetnej faktúry, čo iste nebola „náhoda.“ Odporca v priebehu konania požadoval vykonať dokazovanie doložením daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie január 2009, resp. za 1Q roku 2009 keďže sa domnieval, že navrhovateľka spornú faktúru 02/2009/M neeviduje v účtovníctve, nepriznala daňovú povinnosť a neodviedla DPH. Napriek tomu, že samotný predmet fakturácie vyplýva z právneho vzťahu účastníkov konania založeného ZoD, ktorého opodstatnenosť existenciu súd podrobne zdôvodnil, nad rámec uvedeného však súd v zhode s tvrdením navrhovateľky uvádza, že z dokladov doložených navrhovateľkou ako aj potvrdenia účtovníčky navrhovateľky p. L. vyplýva, že navrhovateľke vznikla za 1Q 2009 celková vlastná daňová povinnosť 12.771,58 EUR, z toho z faktúry č. 02/2009/M zo dňa 10.01.2009 vyplývala DPH pôvodne vo výške 11.660,58 EUR, pričom po odrátaní nadmerných odpočtov (daň na vstupe - odpočítateľné položky napr. pri kúpe tovarov a služieb) a kompenzácie daňového bonusu zostáva na úhradu DPH z predmetnej faktúry vo výške 10.882,59 EUR. Navrhovateľka v tomto smere doložila účtovné prehľady dane na vstupe a výstupe, kompenzácie nadmerných odpočtu zo strany DÚ Piešťany, žiadosť o vrátenie daňového preplatku z ktorých tento záver vyplýva a z ktorých súčasne vyplýva, že faktúra je riadne účtovne evidovaná. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) „Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.“. Podľa § 536 ods. 3 OBZ „Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.“ Podľa § 546 ods. 1 OBZ „Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.“ Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) „Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“ Občianskoprávne konanie sa okrem iného riadi právnou zásadou, v zmysle ktorej dôkazné bremeno spočíva v procesnej zodpovednosti účastníka za to, že ním tvrdené skutočnosti budú v konaní preukázané. V civilnom konaní teda každý účastník nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností, súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a protinávrh odporcu v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa uznesením vydaným pod č.k. 28Cb/83/2009-368 zo dňa 28.10.2014 odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Odporca podal návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vydaného pod č.k. 28Cb/83/2009-249 zo dňa 30.06.2014. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. zisťoval, či sú dané dôvody na oslobodenie odporcu od platenia súdnych poplatkov a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že majetkové pomery odporcu sú dostačujúce na úhradu súdneho poplatku vo výške 4.381,50 EUR. Teda jeho majetkové pomery neodôvodňujú potrebu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov tak ako to má na mysli ust. § 138 ods. 1 O.s.p. a teda nie je splnená jedna z dvoch podmienok, aby bolo možné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznať. Napriek stratovému výsledku hospodárenia má odporca hnuteľný majetok- motorové vozidlo Volkswagen Tuareg, rok výroby 2007 (podľa odporcu cena cca 8.500,- EUR), ďalej je odporca vlastníkom pozemku v V..Ú.. V., N. Č.. XXXX I. U. XXXXXmX E. T.I. U. V..Ú.. L. Y. F., N. Č.. XXXX I. U. XXXmX. Na T. W.Z. L. U. V..Ú.. L. Y. F., N. Č.. XXXX má odporca rozostavaný rodinný dom, ktorý je zatiaľ neskolaudovaný, trhová cena vrátane pozemku sa pohybuje okolo ceny 280.000 EUR. Súd teda na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že majetkové pomery odporcu sú dostačujúce na úhradu súdneho poplatku vo výške 4.381,50 EUR. Teda jeho majetkové pomery neodôvodňujú potrebu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov tak ako to má na mysli ust. § 138 ods. 1 O.s.p. a teda nie je splnená jedna z dvoch podmienok, aby bolo možné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznať. V tejto súvislosti je ešte potrebné dodať, že okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal odporca. V časti trov konania sa odvolal proti tomuto rozsudku aj navrhovateľ a proti uzneseniu, ktorým nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov sa v zákonnej lehote odvolal odporca. V odvolaní proti rozsudku vo veci samej odporca poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a) b) c) d) e) f) O.s.p. a žiadal aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zamietne návrh navrhovateľky na základe protinávrhu odporcu a aby ju zaviazal k zaplateniu sumy. 2.049,73 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania od 5.6.2009 až do zaplatenia. Výrok o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby súd prvého stupňa rozhodol i o náhrade trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vypočul ako účastníčku konania navrhovateľku a na poslednom pojednávaní dňa 30.6.2014 pred vyhlásením rozsudku a tým postupoval nezákonne keď výsluch navrhovateľky vykonal až po tom, keď sa mala možnosť oboznámiť s predtým vykonaným dôkazmi - výsluchom odporcu, svedkov a zadováženými listinnými dôkazmi. Takýto postup súdu je porušením zásady rovnosti účastníkov konania a je postupom ktorý zvýhodňuje navrhovateľku. Poukázal tiež na to, že dôkazné bremeno oprávnenosti uplatneného nároku spočívalo na navrhovateľke to znamená, že navrhovateľka by musela súdu preukázať, že splnila všetky zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazala. Poukázal tiež na to, že zo strany navrhovateľky neboli dodané certifikáty, atesty, návody na obsluhu a záručný list v slovenskom jazyku, nebol vedený montážny denník a neboli dodané ani ostatné doklady súvisiace s predmetom zmluvy tak, ako to vyplýva z čl. II bod 2.3 ZoD. Z predmetu zmluvy navrhovateľka splnila len časť predmetu zmluvy a to: - parapetné dosky bez montáže - okenné žalúzie s montážou - zabezpečila odvoz a likvidáciu odpadu. Z toho dôvodu odporca uznal oprávnenosť jej nároku len do výšky 10.037,- EUR. V neposlednom rade súd nevychádzal zo zmluvy o dielo, ktorú účastníci uzavreli, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že súd z tejto zmluvy povinnosti, ktoré na seba prevzala navrhovateľka vôbec nespomína a v tomto smere je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. V tejto časti navrhovateľku zaťažovalo dôkazné bremeno dokázať, že na seba prevzaté zmluvné povinnosti v čl. II, III, IV, V, VI, VII, VIII, splnila. Poukázal na to, že navrhovateľka zaslala odporcovi faktúru č. 17/2008/M vyhotovenú dňa 5.12.2008, splatnú 19.12.2008, ktorou mu fakturovala dodávku okien, parapiet vonkajších, parapiet vnútorných, žalúzií a demontáž, montáž, mur. vyspravky okien, parapiet vonkajších - vnútorných vo výške 1.951.612,60 Sk, DPH 19%, 370.749,40 EUR, spolu s DPH 2.322.062,- Sk v prepočte na eurá 77.078,33 EUR. Odporca túto faktúru č. 17/2008/M našiel vo svojom účtovníctve a teda navrhovateľka, keď zaslala faktúru č. 02/2009/M s dátumom vyhotovenia 10.1.2009, jej túto vrátil oprávnene, lebo už mal doručenú faktúru č. 17/2008/M. Teda navrhovateľka žaluje zaplatenie faktúry č. 02/2009/M neoprávnene. Takáto faktúra na dodanie predmetu zmluvy o dielo už bola navrhovateľovi doručená v mesiaci december 2008 a to č. 17/2008/M na sumu tak ako to bolo v zmluve dohodnuté 2.322.062,- Sk. Teda zaplatenie faktúry, ktorá je predmetom žaloby č. 02/2009/M na sumu 73.032,06 EUR so splatnosťou 24.1.2009 je faktúrou neoprávnenou, duplicitnou, lebo predmet ZoD už navrhovateľka vyfakturovala faktúrou 17/2008/M so splatnosťou 19.12.2008. Z uvedených dôvodov odporca dňa 20.1.2009 vrátil faktúru 02/2009/M ako faktúru s posunutým termínom splatnosti s odôvodnením, že ju považuje za bezpredmetnú, keďže už navrhovateľka fakturovala cenu diela faktúrou č. 17/2008/M. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, keďže súd žalobe vyhovel, hoci navrhovateľka nesplnila zmluvné podmienky ku ktorým sa zaviazala v ZoD. Navrhovateľka tvrdila, že vraj jej dodávateľom bol pán C. J. a to na základe ústnej zmluvy, čo tvrdila na doporučenie svojho právneho zástupcu. Poukázal na to, že podľa živnostenského registra C. J. tento vykonával živnosť v odbore stolárstva, sprostredkovania obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, nákladnú cestnú dopravu, veľkoobchod v rozsahu voľných živností a technik požiarnej ochrany. Odporca tiež predložil súdu živnostenský register C. J., ktorý je živnostníkom v ČR, hoci má bydlisko na území SR. Tento má živnosť murárstva, čo je živnosť týkajúca sa prác ZoD, ktorú uzavrela navrhovateľka s odporcom. Odporca poukázal na e-mail C. J. zo dňa 27.1.2009 a to urgenciu adresovanú navrhovateľke na zaplatenie ceny diela a urgovanie odporcu za účelom získania finančných prostriedkov z ktorého jednoznačne vyplýva, že dodávateľom navrhovateľky bol C. J.. Uviedol, že aký bol vzťah medzi bratmi J. nie je zrejmé. C. J. uviedol, že on mal od dodávateľov dodané okná a materiál, ale komu v skutočnosti tieto dodal, nie je z jeho výpovede zrejmé a taktiež vo svojej výpovedi sa vyjadruje v množnom čísle. Teda nie je vylúčené, že C. J. dodal materiál C. J. a tento bol subdodávateľom navrhovateľky. Vyplýva to i z jeho vyjadrenia, že odmietli vydať záručné listy pre navrhovateľku. Vydali ich odporcovi. Teda navrhovateľka záručné listy nikdy neodovzdala odporcovi. Taktiež mu neodovzdala ani ďalšie listinné doklady ako je v ZoD dohodnuté a teda zmluvu ako takú nesplnila. Z iniciatívy bratov J. došlo k jednaniu s odporcom a nie naopak, teda z toho vyplýva, že niektorý z bratov J., ktorý bol v zmluvnom vzťahu s navrhovateľkou porušil svoje zmluvné povinnosti k nej, za čo nemôže zodpovedať odporca. Poukázal na svedeckú výpoveď R. Y., ktorý uviedol, že on ako zástupca navrhovateľky sa chcel stretnúť osobne s pánom C. J., ktorý na stavbe zabezpečoval montáž okien, aby doriešili túto celú nepríjemnú záležitosť. Tiež uviedol, že si stretnutie dohodli v Senci, na stretnutí bol svedok, navrhovateľka a C. J.. V tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, keď jednoznačne z výpovede svedka Y. vyplýva, že C. J. podnikateľ jednal s ním a bol vo veci iniciatívny. Tu súd vychádza len z tvrdenia navrhovateľky, najmä v časti, že dodávateľom navrhovateľky bol C. J., čo je však pochybné vzhľadom na to, že sama navrhovateľka uviedla, že na doporučenie svojho právneho zástupcu za svojho dodávateľka označila C. J.. Podľa čl. VIII bod 8.16 zmluvné strany dojednali podmienky odovzdania predmetu zmluvy tak, že zmluvné strany vyhotovia zápis o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy podpísaný oprávnenými osobami. Zápis bude obsahovať najmä základné údaje dokončeného predmetu zmluvy, súpis zistených drobných vád a nedorobkov, ktorých charakter nebude brániť užívaniu predmetu zmluvy, dohodu o opatreniach a lehotách na ich odstránenie, prípadne dohodu o iných právach zo zodpovednosti za vady. Zhotoviteľ bude povinný nedorobky a vady odstrániť bezplatne v dohodnutej lehote. Navrhovateľka vo svojom návrhu sama tvrdila, že vraj dielo odovzdala investorovi 16.10.2008 z čoho bol spísaný záznam nedorobkov. Zo samotnej žaloby vyplýva, že 16.10.2008 dielo nebolo odovzdané, lebo vzápätí po tomto tvrdení a dôkaze v žalobe uvádza, že všetky nedorobky boli zo strany navrhovateľky odstránené v prvej polovici novembra 2008, pričom navrhovateľka následne písomne vyzvala investora ako aj odporcu na odovzdanie a prevzatie diela dňa 28.11.2008 alternatívne dňa 29.11.2008 o 14:00 hod. Odporca na výzvu na prevzatie diela od navrhovateľky nereagoval a na prevzatie diela sa k stanovenému termínu nedostavil. Navrhovateľka však súdu nepredložila a nepreukázala zápis o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy zo dňa 28.11.2008 resp. 29.11.2008, ktorý musela spísať, lebo neprítomnosť odporcu na odovzdanie diela je v podstate odmietnutím prevzatia diela a musela mu tento zaslať spolu so všetkými súčasťami a to s pasportmi, záručnými listami, návodmi na obsluhu, montážnym denníkom, certifikátmi a atestami a pod. Mal za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s dôkazným bremenom, ktoré zaťažuje navrhovateľku, že zmluvné povinnosti, ktoré na seba prevzala v ZoD aj splnila. Mal za to, že tvrdenie, že súd vychádza zo zmluvy nie je pravdivé lebo ak by súd vychádzal zo zmluvy tak by žalobe nemohol vyhovieť a to preto, že navrhovateľke nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej skutočne fakturovanej ceny diela lebo táto nepreukázala, že na seba prevzala zmluvné povinnosti zo ZoD. To, že C. alebo C. J. údajne nesplnil ústnu zmluvu o dielo vo vzťahu k navrhovateľke, nemôže byť právne vyhodnocované v neprospech odporcu tak ako to urobil súd. Ak C. J. vôbec bol dodávateľom navrhovateľky dodal priamo odporcovi predmet zmluvy tak ako bol špecifikovaný v čl. II bod 2.3 ZoD okrem predom uvedených vecí, tak porušil predovšetkým zmluvu ústnu s navrhovateľkou ak samozrejme toto jeho konanie nie je prejavom odstúpenia od zmluvy voči nej resp. prejavom toho, že s ňou žiadnu zmluvu neuzavrel. Ak C. J. dodal dodacím listom údajne tovar aj navrhovateľke a ten istý tovar dodal aj odporcovi, ktorý ho prevzal a riadne mu ho zaplatil, nemôže to byť na škodu odporcu. V samotnej ZoD, ktorú uzavrel odporca s navrhovateľkou nie je zmienka o tom, že by ona dodávala práce na diele subdodávateľsky, ale keď sa tak stalo tak z vykonaného dokazovania je už teraz preukázané, že jej dodávateľom bol C. J. a nie C. J.. Odporca navrhol výsluch svedka K.. U. F., ktorý bol stavebným dozorom investora sociálnej poisťovne. Žiadal aby súd zistil adresu K.. U. F. a po zistení tejto adresy, aby svedka predvolal. Mal za to, že tento dôkaz bol vykonateľný ak by súd bol zisťoval jeho adresu prostredníctvom sociálnej poisťovne. Odporca hodnotí tento postup súdu tak, že sa mu bráni prístup k súdu na spravodlivý a zákonný proces s poukazom na to, že súd odmietol tento dôkaz vykonať aj s odkazom na hospodárnosť v konaní. Mal za to, že povinnosťou súdu bolo korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Súd nesprávne vyhodnotil aj dôkaznú situáciu ohľadne odstúpenia od zmluvy odporcom, keď prisvedčil navrhovateľke, že vraj odstúpenie od zmluvy odporcom je neplatné. Odporca riadne odstúpenie od zmluvy doručil a navrhovateľka ho prevzala 23.1.2009. Zdôraznil, že ku tomuto dňu nebola dodávka zo strany navrhovateľky splnená, lebo neodovzdala odporcovi montážny denník, certifikáty, atesty, záručné listy, zápisy o vykonaní predpísaných odborných skúšok a prehliadok, zápisy o kontrole prác a teda nesplnila čl. II bod 2.3, 2.8 ZoD a dielo ani ku dňu rozhodnutia súdu nebolo odporcovi odovzdané v zmysle zmluvy. Odstúpenie od zmluvy v obchodnom práve neznamená zrušenie zmluvy od počiatku ale od doručenia odstúpenia od zmluvy dopredu. To znamená, že účastníci zmluvy nie sú si povinní vrátiť plnenie, ktoré si poskytli, ale vysporiadať svoje zmluvné vzťahy ku dňu odstúpenia od zmluvy. Aj právne hodnotenie vyhlásenia zo dňa 22.1.2009, ktoré navrhovateľka podpísala a prevzala ako údajne neplatný právny úkon vykonaný pod nátlakom, nezodpovedá vykonaným dôkazom. Uviedol, že navrhovateľka sa zúčastnila stretnutia za prítomnosti svedka Y.M., C. J. a odporcu na stretnutí, kde bolo viacej osôb a teda aj osoba jej druha. Zdôraznil, že stretnutie sa dialo na verejne prístupnom mieste, nikto do rozhovoru podľa zistenia nezasahoval a prítomnosť iných osôb, ktoré sa rokovania nezúčastňovali nemala žiadny vplyv na prevzatie odstúpenia od zmluvy. Vypočutie svedka C. J., ktorý bol iniciátorom tohto stretnutia aj za prítomnosti odporcu, bolo potrebné vykonať. Zdôraznil, že svedok C. J. zorganizoval stretnutie po dohode s navrhovateľkou, svedkom Y., na ktoré sa dostavil aj odporca. Zmluvná pokuta vo výške 5.844,05 EUR uložená odporcovi jeho zmluvným partnerom sociálnou poisťovňou je škodou, za ktorú zodpovedá navrhovateľka pre nesplnenie si zmluvných povinností podľa ZOD. Zdôraznil, že navrhovateľka ani do dnešného dňa predmet zmluvy riadne neodovzdala podľa ZOD tak, ako sa k tomu zaviazala, a preto odstúpenie od zmluvy, ale aj vyúčtovanie v časti zmluvnej pokuty, ktorá stále nabieha, bolo na mieste zo strany odporcu. Zdôraznil, že zamietnutie protinávrhu odporcu, ktoré je taktiež nepreskúmateľné, je nezákonný postup súdu a v tejto časti je taktiež rozsudok nepreskúmateľný, a z uvedeného dôvodu, aby súd prvého stupňa jeho odvolaniu vyhovel. Podaním doručeným súdu dňa 15.8.2014 doplnil odporca odvolanie a zdôraznil, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že odporca odmietol uhradiť cenu diela navrhovateľke, ktorá vraj tak nemohla uhradiť cenu diela svojmu dodávateľovi. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že navrhovateľka na stavbu nechodila a jej poverený zástupca pán Y. nebol odborne znalý a nebol schopný komunikovať so zástupcom investora so sociálnou poisťovňou. Poukázal, že zo svedeckej výpovedi vyplynulo, že svedok C. J. E. C.C. J. oslovili odporcu s tým, že mu dielo odovzdajú, a že dielo neodovzdajú navrhovateľke. Teda iniciatíva a porušenie zmluvy navrhovateľkou, ktorú mali s ňou uzavretú vyšla z ich iniciatívy. Nie je pravdivá podľa názoru odporcu ani úvaha súdu prvého stupňa, že táto dohoda, ktorú iniciovali bratia J. bola s úmyslom vôbec nezaplatiť cenu diela navrhovateľke a ušetriť časť finančných prostriedkov a zvýšiť svoj zisk. Táto úvaha súdu odporcu zistenému skutkovému stavu. Odporca vôbec nezmanipuloval bratov J., lebo títo mali obavu, že im nezaplatí navrhovateľka a preto oslovili odporcu. Zdôraznil, že odporca nemohol konať inak, ak chcel splniť zmluvu vo vzťahu k sociálnej poisťovni, len prijať ich návrh, že mu dielo dodajú oni, lebo z ich vyjadrení bolo zrejmé, že navrhovateľka mu dielo nikdy neodovzdá. Ak teda niekto porušil zmluvu, tak z týchto tvrdení sa javí, že to bola navrhovateľka, ktorá porušovala zmluvu s bratmi J., ktorí odmietali dielo dokončiť a dielo jej odovzdať a odporca za tejto situácie nemohol konať inak, len prijať ich návrh, lebo inak by nesplnil svoje zmluvné záväzky voči sociálnej poisťovni. Zdôraznil, že uznal navrhovateľke nárok na zaplatenie za ňou vykonané práce a to dodávku parapetných dosiek bez montáže, okenné žalúzie s montážou a za odvoz a likvidáciu odpadu uznal vo výške 10.037,70 EUR. Mal za to, že úvahy súdu o tom, že odporca vraj ušetril sumu 16.449,- EUR sú úvahy, ktoré odporujú dôkaznej situácii a ide o účelové úvahy, o ktoré chcel oprieť súd prvého stupňa odôvodnenie svojho rozhodnutia, čo je však vzhľadom na predom uvedené neudržateľné. Uviedol, že dodací list, zo dňa 12.12.2008 k fa č. 070045 nie je vôbec dôkazom toho, že C. J. dodal kompletné dielo navrhovateľovi, a že ide o o doklad preukazujúci jednak splnenie dodávky C. J. voči navrhovateľovi a zároveň doklad preukazujúci prechod vlastníckeho práva k zhotovenej veci. Uviedol, že takéto úvahy súdu odporujú zistenému skutkovému stavu jednak v tom, že C. J. uviedol, že keď vystavil dodací list na túto spoločnosť, začal byť problém s navrhovateľkou pre neplatenie dodávateľov. Tiež úvaha súdu o tom, že išlo o splnenie dodávky voči navrhovateľovi ako aj úvaha o tom, že je to doklad preukazujúci prechod vlastníckeho práva k zhotovenej veci, odporuje zákonu. Poukázal na ust. § 542 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého, na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby opravy alebo úpravy, ani vlastnícke právo k nej. Poukázal tiež aj na skutočnosť, že konštatovanie, že vraj v liste odporcu zo dňa 8.2.2009, v ktorom uviedol odporca, že „ďalšie rokovanie, ktoré sa konalo v Senici dňa 5.2.2009, inicioval pán J.X., čiže Váš dodávateľ, ktorý vedel o mojej ochote a záujme na finančnom vyrovnaní“ je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, lebo na rokovaní 5.2.2009 bol C.C. J. a nie C. J., a preto priezvisko J., ktoré odporca použil vo svojom liste sa vôbec nevzťahovalo k osobe C. J., ale k osobe C. J.. Mal za to, že z uvedeného vyplýva, že súd účelovo prispôsoboval a hodnotil dôkazy v prospech navrhovateľky. Zdôraznil tiež, že navrhovateľka účelovo zatajila, že už dňa 5.12.2008 vystavila fa č. 17/2008/M, ktorú doručila odporcovi, ktorou mu fakturovala dodávku predmetu zmluvy o dielo. Odporca sa odvolal aj proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezákonné najmä z toho pohľadu, že súd pri zisťovaní majetkových pomerov a jeho príjmov nezohľadnil pomer jeho príjmov vo vzťahu k výške súdneho poplatku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zostatky na účtoch a poplatkovej povinnosti. Poplatková povinnosť vznikla dňa 11.9.2014, pričom zostatky na jeho účtoch boli také, ktoré neumožnili úhradu súdneho poplatku. Poukázal na to, že odporca nemá žiadny príjem, nie je zamestnaný, nemá možnosť nájsť zamestnanie napriek tomu, že sa o to snaží účasťou na výberových konaniach na pracovné miesta. Uviedol tiež, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nie je trvalé a pre prípad, že by sa zmenili jeho pomery súd môže toto oslobodenie od poplatkovej povinnosti zmeniť. Uviedol, že sa dostal do nepriaznivej zdravotnej situácie, ktorá mu bránila v podnikaní pokračovať a preto svoju podnikateľskú činnosť bol nútený ukončiť k 28.2.2014. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti trov sa odvolal aj navrhovateľ. To, že z hľadiska priebehu sporu dané s poukazom na obranu odporcu a to aj v priebehu konania išlo o úkony nevyhnutné a to z nasledovných dôvodov: Vyjadrenie zo dňa 12.4.2012 podľa názoru navrhovateľa reflektovalo na vývoj sporu kedy odporca neustále popieral existenciu zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako aj dodanie diela treťou osobou. a navrhovateľ po takmer 14-tich mesiacoch od svojho posledného vyjadrenia a po dvoch meritórnych pojednávaniach bol nútený zaslať stanovisko k priebehu sporu. Taktiež bol nútený zaslať otázky pre svedkov dňa 4.7.2012. Z pohľadu navrhovateľky išlo v spojení s výsluchom o najúčelnejší úkon v konaní. Práve svedok C. J. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil skutočnosť, že bol v zmluvnom vzťahu výlučne s navrhovateľkou. Taktiež považoval za nutné nahliadnutie do spisu dňa 21.12.2012 a vyjadrenie k svedeckej výpovedi zo dňa 3.1.2013. Nahliadnutie do spisu je podľa navrhovateľa štandardný úkon právnej služby za ktorý súdy priznávajú náhradu nákladov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o vyjadrenia k doplneniu dokazovania zo dňa 24.2.2014 a 11.6.2014 navrhovateľ uviedol, že uvedené vyjadrenia boli reakciou na návrh odporcu zo dňa 14.10.2013 na doplnenie dokazovania, a to predkladaním účtovných dokladov navrhovateľky. Navrhovateľka spolu so svojim vyjadrením doručila do spisu doklady, ktoré si vyžiadal sám odporca, ktorý si svojim konaním doslova vymienil tento úkon právnej pomoci. Pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi DPH k paušálom za úkony pred 1.6.2009 uviedol, že v zásade ide z hľadiska trov konania o zanedbateľnú sumu, pričom má za to, že prax súdov bola pri priznávaní DPH k paušálom pred 1.6.2009 nejednotná, práve preto bolo uvedené priznávanie explicitne upravené aj vo vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vzhľadom na nejednotnú súdnu prax, ponecháva na zváženie odvolacieho súdu otázku, či DPH prináleží aj za úkony pred 1.6.2009. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania, a priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za všetky úkony právnej pomoci uplatnené v podaní zo dňa 1.7.2014 v celkovej výške 10.099,21 eur s DPH. K odvolaniu vo veci samej sa vyjadril navrhovateľ. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v rozsiahlom odôvodnení svojho rozhodnutia správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a následne na základe takto správne zisteného skutkového stavu veci, dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým a právnym záverom. Z obsahu spisu počnúc od prvého vyjadrenia odporcu k žalobnému návrhu je zrejmé, že obrana odporcu spočívala v tvrdení, že dielo mal pre odporcu vykonávať a aj vykonal C. J., a nie navrhovateľka, z ktorého dôvodu jej nepatrí cena diela. N tomto spornom tvrdení odporcu bola založená primárna dôkazná kontradikcia účastníkov konania kedy: - odporca preukazoval svoje tvrdenie, že jeho dodávateľom bol Richard Grieger - a navrhovateľka preukazovala, že bola dodávateľom diela pre odporcu, pričom C. J. bol jeden z jej subdodávateľov. - navrhovateľka rovnako preukázala, že odporca sa po zrealizovaní diela, jednoznačne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku dohodol so subdodávateľom navrhovateľky p. C. J. na obídení navrhovateľky tak pri odovzdaní diela ako aj pri fakturácii ceny diela, čo nakoniec potvrdil aj sám odporca, a to v bode 10, str. 11 ods. druhý odvolania ako aj v bode 22 Dodatku k odvolaniu. Odporca následne vo svojom rozsiahlom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa v zásade nesprávne skutkové, a na to nadväzujúce právne závery. Zdôraznil, že odvolanie odporcu je vo svojej podstate paradoxné a kontroverzné s prihliadnutím na tvrdenia v ňom uvedené, keďže: - odporca na jednej strane napadol nedostatočne zistený skutkový stav - na strane druhej vo svojom odvolaní potvrdil, že sa dohodol so subdodávateľom navrhovateľky, ktorú takto obišli, čím sa fakticky priznal k všetkým dôsledkom z toho plynúcim, a to zmarenie odovzdávacieho konania ako aj neuhradenie ceny diela. Odporca ďalej vytýka súdu prvého stupňa, že tento sa neriadil zmluvnými ustanoveniami Zmluvy o dielo, keď má za to, že nebolo preukázané, žeby navrhovateľka dielo odporcovi odovzdala spolu so všetkými dokladmi zmluvne pre odovzdanie vymienenými. Odporca ale uviedol, že tieto doklady získal od subdodávateľa navrhovateľky C. J. a súčasne potvrdil, že dielo následne odovzdal investorovi Sociálnej poisťovni. Navrhovateľ zdôraznil, že povinnosti účastníkov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, povinnosti zo strany navrhovateľky mali dve základné fázy: - prvá fáza je realizácia diela, kedy zo spisu jednoznačne vyplýva, že dielo bolo zrealizované - druhá fáza je proces odovzdania diela. Tento proces odovzdania diela sa evidentne priamo medzi účastníkmi zmluvy nerealizoval, a) odporca sa nezúčastnil vytýčeného preberacieho konania, ani v jednom z alternatívnych termínov b) naopak v čase odovzdania už evidentne a zrejme rokoval s C. J. o tom, že dielo prevezme od neho a vynechajú navrhovateľku. Čiže odporca vytýka absenciu preberacieho konania, ktoré sám zmaril s účelom vlastného obohatenia a súčasne poškodenia zmluvného partnera, a to nezákonnou dohodou so subdodávateľom navrhovateľky. c) vyššie uvedené konanie odporcu viedlo k tomu, že subdodávateľ navrhovateľky, ktorý sa viackrát dopytoval na zaplatenie ceny diela v dôsledku tlaku a hrozby finančnej straty podstúpil s odporcom túto protiprávnu dohodu, odporcovi dielo odovzdal, a to napriek tomu, že pred tým dodacím listom k faktúre č. 070045 zo dňa 12.12.2008 už odovzdal dielo navrhovateľke. V dôsledku vedomého porušenia Zmluvy o dielo zo strany odporcu, a protiprávnej dohody so subdodávateľom navrhovateľky, odporca sám zmaril akúkoľvek možnosť riadneho odovzdania diela, ktorá skutočnosť nemôže isť na ťarchu navrhovateľky, keďže táto stratila možnosť odovzdania diela. Z hľadiska rozhodnutia súdu prvého stupňa mal za to, že súd uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom právne najvýznamnejšie závery v texte rozhodnutia zdôraznil keď uviedol, že: - navrhovateľka jednoznačne preukázala vykonanie diela pre odporcu prostredníctvom svojho subdodávateľa. Bolo preukázané odovzdanie diela ako aj skutočnosť, že odporca do dnešného dňa neuhradil žalovanú cenu diela. - odporca zneužil svoje ekonomické postavenie na dohodu s C. J., zo strany odporcu išlo o premyslené konanie. Bratia J. v podstate ani nemali inú možnosť ako dohodnúť sa s odporcom mimo navrhovateľky. O uvedenom svedčí výpoveď C. J. zo dňa 24.10.2012, ktorý uviedol, že mu zavolal aj p. E., aby vystavil faktúru priamo na jeho firmu. - Odporca takto vedome, v rozpore s uzatvorenou zmluvou o dielo, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku protiprávne zmanipuloval C. J. za účelom dosiahnutia neoprávneného zisku na úkor navrhovateľky. Tieto skutočnosti uvedené súdom preukazujú pravý motív postupu odporcu a neuhradenia ceny diela navrhovateľke. - súd prvého stupňa správne konštatoval, že odstúpenie odporcu od Zmluvy o dielo zo dňa 22.1.2009 považuje za neplatné: - jednak z dôvodu tlaku vyvíjaného na navrhovateľku - ako aj z dôvodu, že v danom čase už boli všetky práce na predmete diela vykonané a navrhovateľkou boli vyfakturované, pričom splatnosť faktúry č. 02/2009/M zo dňa 20.1.2009 na sumu 73.032,066 eur skončila dňa 10.2.2009. - posudzujúc celý priebeh realizácie diela, jeho prevzatie a fakturáciu, ako aj správanie sa odporcu mal súd jednoznačne za to, že pri sporných vyhláseniach nejde o skutočne prejavenú vôľu navrhovateľky. - poukázal tiež na námietku odporcu, ktorý trval na preukazovaní toho, že faktúra vystavená navrhovateľkou je riadne účtovne vystavená a súčasne je odvedená DPH, poukázal na konštatáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku s ktorou sa plne stotožňuje. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu v celkovej sume 696,24 eur. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľka sa vo svojom vyjadrení nevyjadruje k podanému odvolaniu a vyhýba sa vo vyjadrení stanovisku k faktúre č. 17/2008/M zo dňa 5.12.2008, ktorou fakturovala cenu diela podľa ZoD. Navrhovateľka návrhom podaným 6.4.2009 žalovala zaplatenie faktúry č. 02/2009/M zo dňa 10.1.2009 vo výške 73.032,06 eur. Teda predmetom konania je zaplatenie tejto faktúry. Odporca žiada žalobu zamietnuť, a to z toho dôvodu, že navrhovateľka mala žalovať faktúru 17/2008/ M zo dňa 5.12.2008, ktorú vystavila k zmluve o dielo, ktorú doručila odporcovi, ktorá sa stala splatnou a zročnou. Mal za to, že faktúra č. 02/2009/M nemala byť vystavená práve z tohto dôvodu. Je vylúčené aby navrhovateľka svojvoľne na základe tej istej ZoD fakturovala cenu diela dvomi rozdielnymi faktúrami. Poukázal na zákon o účtovníctve, ktorý nepripúšťa svojvoľné vystavenie faktúr na to isté dielo a na základe tej istej ZoD. Na záver uviedol, že pre prípad, že by Krajský súd potvrdil nezákonný rozsudok súdu prvého stupňa i napriek uvedenému žiada, aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie pre zásadnú právnu otázku a to či na základe tej istej ZoD je možné vystaviť dve rôzne faktúry s rôznou dobou splatnosti a či skôr vystavená faktúra podľa ZoD je splatná a zročná, a či neskôr vystavenú faktúru na základe tej istej ZoD možno považovať za zročnú a splatnú keď jej tomu bráni skôr vystavená faktúra na základe tej istej ZoD. Záverom uviedol, že žiada aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu aj navrhovateľa podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je nesporné, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená dňa 13.08.2008 ZoD na základe ktorej sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal dodať objednávateľovi na stavbu „Rekonštrukcia okien Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava - okolie“ na Lazaretskej. ul. č. 25 v Bratislave, v rozsahu demontáže starých okien, dodávky a osadenia nových okien vrátane príslušenstva za pôvodne dohodnutú cenu diela vo výške 2.322.062,- Sk podľa podmienok upravených v Zmluve o dielo. Je nesporné, že dňa 12.09.2008 sa navrhovateľ stretol na stavenisku s investorom Sociálnou poisťovňou, a.s., v neprítomnosti odporcu za účelom dohodnutia spôsobu prevzatia staveniska, ktorá skutočnosť sa nachádza aj v zázname z kontrolného dňa 12.09.2008. V súlade so zápisom obsiahnutým v zázname z kontrolného dňa zo dňa 12.09.2008, kedy bolo navrhovateľovi odovzdané stavenisko, začal navrhovateľ počnúc dňom 13.09.2008 realizovať dohodnuté dielo v zmysle vyššie uvedenej Zmluvy o dielo zo dňa 13.08.2009. Navrhovateľ realizoval dielo v období od 13.09.2008 do 27.09.2008, kedy bola zrealizovaná základná dodávka demontáže a montáže okien vrátane príslušenstva. Tieto práce boli realizované prostredníctvom subdodávateľa C. J., so sídlom 036 07 Turčianske Kľačany č. 227. Počnúc dňom 28.09.2008 boli postupne odstraňované nedorobky podľa pokynov investora, keďže odporca ako objednávateľ sa realizácie a predovšetkým kontroly vykonávania diela nezúčastňoval a navrhovateľ bol nútený komunikovať priamo s investorom. Prvýkrát bolo dielo odovzdané priamo investorovi dňa 16.10.2008 v prítomnosti stavebného dozoru investora p. U. F., pričom o odovzdaní a prevzatí bol spísaný ku dňu 16.10.2008 záznam obsahujúci aj presný zoznam nedorobkov, ktoré navrhovateľ následne aj odstránil. Všetky nedorobky boli zo strany navrhovateľa odstránené v prvej polovici novembra 2008, pričom navrhovateľ následne písomne vyzval investora ako aj odporcu na odovzdanie a prevzatie diela dňa 28.11.2008 alternatívne dňa 29.11.2008 o 14:00 hod.. Odporca na výzvu na prevzatie diela od navrhovateľa nereagoval a na prevzatie diela sa k stanovenému termínu nedostavil. Podľa informácii, ktoré navrhovateľ má, odporca dňa 18.12.2008 osobne odovzdal dielo investorovi o čom bol dňa 21.12.2008 vyhotovený aj písomný odovzdávací a preberací protokol. V súlade s vykonaním diela navrhovateľ vystavil dňa 10.01.2009 faktúru č. 02/2009/M na sumu 73.032,06 € splatnú dňa 24.01.2009. Túto faktúru odporca listom zo dňa 20.01.2009 navrhovateľovi vrátil na prepracovanie s odôvodnením, že vykazuje nedostatky a nezrovnalosti v rozpore s uzavretou Zmluvou o dielo. V súlade s požiadavkou odporcu bola zo strany navrhovateľa vyššie uvedená faktúra opravená v časti jej splatnosti, kde dátum splatnosti bol v súlade so Zmluvou o dielo stanovený na 10.02.2009, pričom listom zo dňa 27.01.2009, bola takto opravená faktúra odporcovi aj zaslaná. Odvolací súd poukazuje na ust. § 536 ods. 1 Obch. zák. podľa ktorého zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ust. § 538 Obch. zák. zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám. Podľa § 550 Obch. zák. objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523345'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Podľa ust. § 562 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Podľa § 562 ods. 2 Obch. zák. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523562'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Pokiaľ ide o námietku v podanom odvolaní, súd prvého stupňa vypočul navrhovateľku ako účastníčku konania a na poslednom pojednávaní dňa 30.6.2014 pred vyhlásením rozsudku a jej výsluch vykonal až po tom, keď táto mala možnosť oboznámiť sa s predtým vykonanými dôkazmi, výsluchom odporcu, svedkov a zadováženými listinnými dôkazmi, čím podľa názoru odporcu súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania tým, že zvýhodnil navrhovateľku čo bránilo zisteniu objektívneho stavu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je vecou súdu aké poradie vykonania dôkazov zvolí a kedy vypočuje svedkov resp. kedy vypočuje účastníkov konania. Je nesporné, že navrhovateľka bola v predmetnom konaní zastúpená právnym zástupcom, ktorý sa riadne všetkých pojednávaní zúčastňoval a ktorý konal na základe plnej moci navrhovateľky, vyjadroval sa ku všetkým navrhovaným dôkazom buď ústne alebo písomne a zároveň aj predkladal listinné dôkazy. Z obsahu svedeckej výpovede navrhovateľky nevyplýva, že by táto manipulovala s predloženými listinnými dôkazmi resp., že by sa vyjadrovala k skutočnostiam, ktoré jej neboli známe od začiatku pojednávania a o ktorých sa dozvedela až v rámci vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov odvolací súd k tejto námietke odporcu neprihliadol a mal za to, že súd prvého stupňa vykonával dokazovanie v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami O.s.p., a vykonané dôkazy riadne zhodnotil a vyvodil z nich právny záver. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že ZoD nepodpísala navrhovateľka ale ju podpísal svedok R. Y. z jej poverenia, odvolací súd má za to, že táto námietka odporcu je k zmluvnému vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom právne irelevantná, keďže samotná navrhovateľka potvrdila, že splnomocnila R. Y. k podpísaniu tejto zmluvy. R. Y. zabezpečoval dodávky, ktoré boli predmetom zmluvy v spolupráci s navrhovateľkou a bol splnomocnený k tomu, aby v mene navrhovateľky vybavoval všetky záležitosti ohľadom plnenia zmluvy. Uvedená skutočnosť nebola sporná. Predmetnú skutočnosť nenamietal ani samotný odporca v priebehu celej existencie zmluvného vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, keďže v rámci realizácie dodávky bolo aj odporcovi zrejmé, že za navrhovateľku chodil v prevažnej väčšine na stavbu R. Y., ktorý s navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o uplatnenosti oprávneného nároku, keďže nedošlo k splneniu predmetu zmluvy v zmysle č.l. II. bod 2.3., ktorého predmetom bolo okrem iného aj dodanie certifikátov, atestov, návodov na obsluhu a záručných listov v slovenskom jazyku, vedenie montážneho denníka a dodanie ostatných dokladov súvisiacich s predmetom zmluvy, tieto listinné doklady nemohli byť zo strany navrhovateľky odporcovi dodané, keďže tieto mu boli dodané zo strany C. J., čo potvrdil samotný odporca a navyše odporca nedodanie týchto listinných dokladov, ktoré boli súčasťou dodávky predmetu diela nikdy u navrhovateľky ako hlavného dodávateľa na základe podpísanej ZoD nereklamoval. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie ohľadne preukázania zmluvného vzťahu medzi navrhovateľkou a C. J., pričom odvolací súd poukazuje na samotné vystavenie dodacieho listu zo dňa 12.12.2008 k fa. č. 07045 na základe ktorého C. J. dodal kompletné dielo navrhovateľovi. Ide o doklad splňujúci jednak splnenie dodávky C. J. voči navrhovateľke a zároveň doklad preukazujúci prechod vlastníctva k zhotovenej veci. Taktiež aj zo vzájomnej korešpondencie vyplýva, že dielo vykonával C. J. v subdodávateľskom vzťahu pre navrhovateľku a nie pre odporcu, čo dokazuje aj list odporcu zo dňa 8.2.2009, kde sám odporca uvádza: „V snahe čo najrýchlejšie a k obojstrannej spokojnosti uzavrieť našu takzvanú spoluprácu i finančne, vzhľadom na koniec roka 2008 a to aj napriek tomu, že zmluvu uzavretú medzi firmou Ing. Róbert Arpáš - ATON a firmou Lenka Cibuľková - LENI, ste v celom rade bodov podstatne porušili resp. nedodržali, po opakovanom vrátení faktúry, pre jej formálne vecné nedostatky, navrhol som osobné stretnutie, ktoré sa konalo v Bratislave dňa 23.1.2009. Ďalšie, ktoré sa konalo v Senici dňa 5.2.2009 inicioval pán J., čiže váš dodávateľ.“ V rámci vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené, že C. J. spolu so svojim bratom, ktorých vzťah však nebol predmetom dokazovania na súde prvého stupňa a z hľadiska uplatnenej pohľadávky navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi je aj irelevantný, že navrhovateľka uzatvorila ústnu zmluvu s C. J.X. na dodávku okien tak, ako bol predmet zmluvy špecifikovaný v čl. II. Bolo preukázané, že tento subdodávateľ navrhovateľky predmet dodávky pre odporcu aj realizoval a taktiež bolo preukázané, že odporca sa dohodol so subdodávateľom navrhovateľky, ktorú takto obišiel, čím sa fakticky priznal k všetkým dôsledkom z toho plynúcim ako zmarenie odovzdávajúceho konania a neuhradenie ceny diela čo potvrdil aj samotný odporca. Je nesporné, že všetky listinné doklady súvisiace s predmetom diela boli odovzdané odporcovi zo strany subdodávateľa navrhovateľky C. J. a odporca potvrdil, že dielo následne odovzdal investorovi Sociálnej poisťovni, ktorá nikdy nereklamovala vady diela. V rámci vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že odporca sa nezúčastnil vytýčeného preberacieho konania ani v jednom z alternatívnych termínov naopak v čase odovzdania už evidentne a zrejme rokoval s C. J. o tom, že dielo prevezme od neho a vynechajú navrhovateľku. Čiže odporca vytýka absenciu preberacieho konania, ktoré sám zmaril s účelom vlastného obohatenia a súčasne poškodenia zmluvného partnera, a to nezákonnou dohodou so subdodávateľom navrhovateľky. Odvolací súd má za to, že odporca v dôsledku vedomého porušenia ZoD a protiprávnej dohody so subdodávateľom navrhovateľky, ktorému zaplatil cenu diela, zmaril akúkoľvek možnosť riadneho odovzdania diela, ktorá skutočnosť nemôže byť na ťarchu navrhovateľky, keďže stratila možnosť odovzdania diela. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svedeckú výpoveď svedka C. J., ktorý bol vypočutý Okresným súdom v Martíne a ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že dielo „Rekonštrukcia okien Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava - okolie“ vykonával výlučne v pozícií dodávateľa navrhovateľky, pričom vo veci komunikoval prevažne s p. Y. ako zástupcom (druhom) navrhovateľky, o čom svedčia napr. nasledovné časti výpovede: „Ja som bol v kontakte iba s p. Y., ale vedel som, že on je v nejakom vzťahu so žalobkyňou a papierovo to zrejme pani Z. mala robiť pre pána E. ... všetko sme riešili len ústne ... s p. Y. som spolupracoval aj na iných zákazkách“. Uviedol ďalej: „My sme vyúčtovanie ukázali p. Y., so všetkým súhlasil, nakoľko po všetkých jeho komunikačných chybách, ktoré ovplyvnili dodávateľské práce a aj termíny sa nakoniec všetko zdarne odovzdalo“. Vo svojej výpovedi uviedol tiež nasledovné: „Nakoľko moja firma oficiálne dodávala toto dielo len firme LENI, vystavil som dodací list na túto spoločnosť“ Odvolací súd má za to, že na základe tejto svedeckej výpovede bolo jednoznačne preukázané, aký bol vzťah medzi navrhovateľkou a firmou C. J. a odporcom. Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa poukazuje na skutočnosť, že odporca sa dohodol zrejme s firmou C. J. o čom svedčí aj ďalšie reálne konanie a postoj odporcu, že vykonané práce uhradí priamo C. J.. Odvolací súd súhlasne ako súd prvého stupňa má za to, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporca odmietal uhradiť cenu diela navrhovateľke, ktorá tak nemohla uhradiť cenu diela svojmu dodávateľovi. Vyššie uvedené preto odporca využil (zneužil) na dohodu s C. J., a to s úmyslom vôbec nezaplatiť cenu diela navrhovateľke. O uvedenom svedčí aj postup konania medzi odporcom a bratmi J., ktorí z obavy, že odporca neuhradí navrhovateľke cenu diela a následne navrhovateľka neuhradí cenu diela bratom J., prisvedčili na takýto postup. O uvedenom svedčí aj výpoveď C. J. zo dňa 24.10.2012 keď uviedol, že: „Vedel o tom, že p. Y. a pani Z. majú problém s uhrádzaním svojich dodávateľov. Keď začali obaja komunikáciu vykrúcať a videli ako prebiehajú práce, platby a komunikácia na ďalších budovách Sociálnych poisťovní kde sme dodávali práce oslovili sme preto priamo dodávateľa p. E.. Vysvetlil som pánovi E., že my nebudeme brať záruku na materiál na okná ani na nami vykonané demontážne a montážne práce pokiaľ nedostaneme zaplatené dielo a teda neodovzdáme ani záručný list. Preto sme sa dohodli s p. E., že dielo odovzdáme jemu ako hlavnému dodávateľovi pre Sociálnu poisťovňu a už ďalej budeme komunikovať len s ním, nakoľko aj on aj ja sme mali záujem na tom, aby dielo bolo riadne odovzdané a funkčné.“ Z uvedeného postoja C. J. však jednoznačne vyplýva, že došlo k dohode mimo navrhovateľky s odporcom, avšak zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a poddodávateľom C. J. naďalej trval, t.j. nedošlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany jej poddodávateľa alebo zo strany navrhovateľky. Skutočnosť, na ktorú poukazuje odporca v rámci podaného odvolania, že to boli bratia J. resp. C. J. z ktorého výpovede to vyplýva, ktorý oslovil odporcu a odmietol jednať zo zástupcom navrhovateľky Y. a nie naopak teda, že bratia J. porušili povinnosti zo zmluvy, ktorú mali uzavretú s navrhovateľkou nemôže zaťažovať odporcu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odporca bol v zmluvnom vzťahu s navrhovateľkou z celého priebehu dodávky predmetu zmluvy mu bolo zrejmé, že pre navrhovateľku vykonával predmetné práce C. J. spolu so svojim bratom a teda mal zabezpečiť riadne prevzatie dodaných prác a zabezpečiť zaplatenie týchto prác pokiaľ boli zo strany investora aj zo strany odporcu riadne prevzaté navrhovateľke bez ohľadu na to, že práce boli odovzdané poddodávateľom navrhovateľky čo spôsobil aj sám odporca, ktorý sa odmietol preberacieho konania zúčastniť. Ohľadom zápočtu, ktorý odporca zrealizoval odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ počas súdneho konania nepoprel, že pri vykonaní diela sa dostal do omeškania, avšak zmluvná pokuta stanovená odporcom je značne neurčitá a nie je zrejmá hlavne doba, kedy mal byť navrhovateľ v omeškaní. Zmluvná pokuta je odporcom vypočítaná za zatiaľ neurčitý časový úsek, z čoho teda vyplýva, že teda dielo bolo vykonané avšak s omeškaním. Pokiaľ ide o započítané nároky na náhradu škody titulom zmluvných pokút, ktoré odporca uhradil investorovi v celkovej výške 5.844,05 EUR nejde tu o nároky titulom náhrady škody, ktoré by mohli byť uplatnené voči navrhovateľovi. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že s odporcom navrhovateľ uzavrel osobitnú Zmluvu o dielo, obsahujúcu aj sankcie vyplývajúce z omeškania, ktoré si je odporca oprávnený uplatniť riadnym spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, pokiaľ mu na ne vznikol nárok. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľkou podpísané listiny, ktoré jej predložil odporca 22.01.2009 v Bratislave a následne dňa 04.02.2009 v Senici pre súd nie sú relevantné z dôvodu, že táto ich podpísala a prevzala pod psychickým nátlakom, čo uviedla aj v liste zaslanom odporcovi dňa 06.02.2009 a takýto úkon je podľa § 40 odsek 1 OZ neplatný, vzhľadom na okolnosti za akých došlo k podpísaniu týchto listín. Odvolací súd poukazuje v kontexte námietok odporcu ohľadom splnení diela zo strany navrhovateľky a následného odstúpenia od zmluvy na list odporcu zo dňa 20.1.2009 kde odporca sám pri vrátení faktúry uviedol, že: „Vzhľadom na skutočnosť, že vaša firma ako zhotoviteľ stavebných na stavbe „Rekonštrukcia okien Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava - okolie“ nedodržala niektoré ustanovenia ZoD uzavretej podľa § 536 a nasl. Obch. zák. a súčasne vyššie uvedená faktúra zaslaná objednávateľom opakovane vykazuje zásadné nedostatky a početné nezrovnalosti, vraciam vám túto na prepracovanie a žiadam vás o dôsledné dodržanie tak uzavretej zmluvy o dielo ako aj platnej právnej úpravy.“ Zo stanoviska odporcu jednoznačne vyplýva, že mal za to, že dodávateľkou predmetného diela bola navrhovateľka a že dielo malo byť zo strany odporcu uhradené navrhovateľke, keďže v tomto čase nepripúšťal ani on možnosť resp. neoznámil navrhovateľke, že na úhrade predmetu diela sa dohodol s jej poddodávateľom C. J. resp., že jeho firme boli dodané práce zaplatené. Následne po tomto oznámení zo strany odporcu dňa 23.1.2009 odporca od zmluvy odstúpil z dôvodov podstatného porušenia podmienok ZoD v nej zakotvených a to z dôvodov, že navrhovateľka neodovzdala montážny denník, certifikáty, atesty, záručné listy, zápisy o vykonaní predpísaných odborných skúšok, a prehľad o zápisoch kontrolných prác, teda dielo riadne nesplnila. Je však nesporné, že predmetné listinné doklady boli odporcovi odovzdané zo strany jej poddodávateľa, ktorú skutočnosť odporca nepoprel. Pokiaľ odporca namieta v odvolaní vystavenie fa. č. 17/2008/M vystavenú navrhovateľkou dňa 5.12.2008 a splatnú dňa 19.12.2008, ktorou fakturovala dodávku okien, parapiet a prác súvisiacich s predmetom dodávky, a že nie je možné aby navrhovateľka fakturovala práce dvomi rozličnými faktúrami, keďže navrhovateľka žaluje fa. č. 02/2009/M zo dňa 10.1.2009, ktorou fakturovala dodávku tých istých prác, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je nesporné, že predmetom žaloby je zaplatenie faktúry č. 02/2009/M, že navrhovateľka sa nedomáha aj zaplatenia fa. č. 17/2008/M. Z obsahu listinných dôkazov je zrejmé, že novou fa. č. 02/2009/M navrhovateľka opätovne vyfakturovala dodané práce, pričom došlo k zníženiu pôvodnej faktúry. Skutočnosť, akým spôsobom si navrhovateľka stornovala pôvodnú faktúru v jej účtovníctve a resp. akým spôsobom ju viedla v účtovníctve je vecou navrhovateľky a nie je predmetom tohto konania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že faktúra je predovšetkým dokladom účtovným, pričom samotná faktúra nie je ani pre účely daňového konania dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Samotný predmet fakturácie vyplýva z právneho vzťahu účastníkov konania založeného Zmluvou o dielo, ktorého opodstatnenosť a existenciu súd podrobne zdôvodnil v odôvodnení celého rozsudku, keď konštatoval existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, vykonanie diela navrhovateľkou a jeho faktické dodanie odporcovi, čím vznikol navrhovateľke nárok na zaplatenie dohodnutej a skutočne fakturovanej ceny diela. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka v tomto smere doložila účtovné doklady, dane na vstupe a výstupe, kompenzácie nadmerného odpočtu zo strany DÚ Piešťany, žiadosť o vrátenie daňového preplatku z ktorých tento záver vyplýva a z ktorých súčasne vyplýva, že faktúra je riadne účtovne evidovaná. Akým spôsobom došlo k stornovaniu pôvodnej faktúry č. 17/2008/M nie je predmetom tohto konania. Zo žiadneho účtovného ani iného predpisu nevyplýva, že by pôvodná fa nemohla byť zo strany navrhovateľky v rámci vedenia jej účtovníctva stornovaná a nemohla byť vystavená na tú istú dodávku nová faktúra. Pokiaľ ide o návrh odporcu aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie pre prípad, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, pre zásadnú právnu otázku a to či na základe tej istej ZoD možno vystaviť dve rôzne faktúry s rôznou dobou splatnosti a či skôr vystavená faktúra podľa ZoD je splatná a zročná a či neskôr vystavenú faktúru na základe tej istej ZoD možno považovať za zročnú a splatnú keď jej tomu bráni skôr vystavená faktúra na základe tej istej ZoD vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažuje za zásadnú otázku pre ktorú by bolo možné pripustiť dovolanie v zmysle ust. § 138 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa v časti týkajúcej sa trov konania odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa ako aj s dôvodmi pre ktoré nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkony špecifikované v odôvodnení rozsudku, prihliadnuc k tej skutočnosti, že súd vždy pri rozhodovaní o trovách konania berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnutne vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka, náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa poukázal na to, že v danom prípade je potrebné vždy brať do úvahy aj účelnosť vynaloženia týchto trov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa podrobne vyjadril k stanovisku odporcu k predmetu sporu podaním doručeným súdu 30.7.2009. Reagoval na všetky námietky zo strany odporcu a vo vyjadrení zo dňa 12.4.2012 neuviedol žiadne zásadné nové skutočnosti. Pokiaľ ide o zaslanie otázok pre svedkov zo dňa 4.7.2012 súd ho k takémuto úkonu nevyzval a predmetné otázky boli prezentované na samotnom pojednávaní, kde bol právny zástupca navrhovateľa prítomný a nebolo potrebné tieto zasielať vopred. Taktiež nahliadnutie do spisu dňa 21.12.2012, vyjadrenie k svedeckej výpovedi zo dňa 3.1.2013 a vyjadrenie k doplneniu dokazovania zo dňa 24.12.2014 a doplnenie dokazovania zo dňa 11.6.2014 nepovažoval odvolací súd za také úkony, ktoré by boli nutné z hľadiska ďalšieho vedenia sporu a pri ktorých by bolo účelné priznať navrhovateľovi náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa pokiaľ priznal súd prvého stupňa DPH, režijný paušál len za úkony urobené po 1.6.2009. DPH a režijný paušál za úkony uskutočnené pred týmto dátumom nebolo možné priznať, nakoľko až od 1.6.2009 sa podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznáva DPH aj z režijných paušálov. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti trov konania priznaných navrhovateľovi. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu voči uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým súd nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., keďže sa z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých boli osvedčované majetkové pomery odporcu, mal za preukázané, že nie sú dané dôvody na jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov s poukazom na ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Z obsahu spisu je nesporné, že odporca bol podnikateľom - živnostníkom a že na základe skúmania jeho majetkových pomerov bolo zistené, že napriek stratovému výsledku hospodárenia má odporca hnuteľný majetok- motorové vozidlo Volkswagen Tuareg, rok výroby 2007 (podľa odporcu cena cca 8.500,- EUR), ďalej je odporca vlastníkom pozemku U. V..Ú.. V., N. Č.. XXXX I. U.Y. XXXXXmX E. T. U. V..Ú.. L. Y. F., N. Č.. XXXX I. U. XXXmX. Na pozemku nachádzajúcom sa v k.ú. L. Y. F., N. Č.. XXXX má odporca rozostavaný rodinný dom, ktorý je zatiaľ neskolaudovaný, trhová cena vrátane pozemku sa pohybuje okolo ceny 280.000 EUR. Majetkové pomery odporcu preukazujú aj výpisy z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., z ktorých vyplýva, že k 31.07.2014 bol zostatok na účte odporcu vo výške 24,97 EUR, k 31.08.2014 bol zostatok na účte vo výške 19,07 EUR, k 30.09.2014 bol zostatok na účte vo výške 560,71 EUR (poplatková povinnosť pritom vznikla dňa 11.09.2014). Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd má za to, že i napriek tomu, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 28.2.2014 je v jeho schopnostiach zaplatiť súdny poplatok, ktorý mu bol vyrubený za podané odvolanie vzhľadom k jeho majetkovým pomerom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal navrhovateľovi vo výške 696,24 eur za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.