Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/184/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109220478 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109220478.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: G.. N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, W., zastúpený JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti odporcom: 1/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, W., 2/ G.. U. F. Č., nar. X.X.XXXX, bytom N. X, W., obaja zastúpení spoločnosťou KUTAN & PARTNERS, s.r.o., Laurinská 18, Bratislava, 3/ G.. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.J. X, W., 4/ G.. E. Č., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, W., 5/ Y. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, W., odporcovia 4/ a 5/ zastúpení JUDr. Danielou Ježovou, advokátkou, so sídlom Javorinská 13, Bratislava, o určenie neplatnosti darovacích zmlúv, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. augusta 2012, č.k. 19C 87/2009-182, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovia 1/ - 5/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 Eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcom 3/ ako darcom a odporcami 1/ a 2/ ako obdarovanými, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 k celku nehnuteľnosti - stavba dvojgaráže, súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie X. P., ktorej vklad bol povolený rozhodnutím správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 10.10.2007 pod č. V 29742/07, je neplatná. Taktiež ním určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcami 1/ a 2/ ako darcami a odporcami 4/ a 5/ ako obdarovanými, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 k celku nehnuteľnosti - stavba dvojgaráže, súpisné č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/ X, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie X. P., ktorej vklad bol povolený dňa 29.6.2009 pod č. V 12212/09, je neplatná. Odporcom 1/ až 5/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 538,88 Eur. Rozhodol tak právne vec posúdiac s poukazom na ust. § 80 c) OSP, ako aj na ust. § 140 a § 40a Občianskeho zákonníka, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach vzhľadom na popretie zákonného predkupného práva navrhovateľa vyplývajúceho mu z ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ bol podielovým spoluvlastníkom dvojgaráže so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. W. X. P., v podiele 1 k celku, ďalším podielovým spoluvlastníkom bol odporca 3/, ktorý svoj spoluvlastnícky podiel previedol darovacou zmluvou zo dňa 19.9.2007 na odporcov 1/, 2/ do podielového spoluvlastníctva, pričom každý z nich nadobudol k nehnuteľnosti podiel 1 k celku. Právne účinky vkladu nastali dňa 10.10.2007, zmluva
bola Správou katastra pre Hlavné mesto SR zavkladovaná pod č. V 29742/07. S poukazom na ust. § 116 Občianskeho zákonníka mal preukázané, že noví vlastníci neboli blízkymi príbuznými odporcu 3/, ako aj skutočnosť, že odporca 3/ pred prevodom nerešpektoval zákonné predkupné právo navrhovateľa. Uviedol, že v priebehu súdneho konania odporcovia 1/, 2/ dňa 12.6.2009 previedli svoje spoluvlastnícke podiely na odporcov 4/, 5/ na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. V 12212/09 dňa 29.6.2009, keď medzi odporcami 1/, 2/ a odporcami 4/, 5/ je príbuzenský vzťah.
Súd prvého stupňa konštatoval, že bez súhlasu navrhovateľa mohol odporca 3/ previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti len na osoby blízke, ktorými však odporcovia 1/, 2/ nie sú. Mal za to, že účelom ust. § 140 Občianskeho zákonníka je možnosť podielového spoluvlastníka ovplyvniť okruh ďalších vlastníkov nehnuteľnosti, aby v budúcnosti nedošlo k narušeniu vzájomných vzťahov medzi spoluvlastníkmi, ktoré predkupné právo zostáva zachované aj v prípade darovania, pretože sa tiež jedná o zmluvný prevod. Vyslovil, že ak by predkupné právo malo vzťah len k odplatnému prevodu, nemal by tento inštitút v praxi žiaden účel a právne postavenie spoluvlastníka by bolo oslabené. Z uvedených dôvodov mal za relatívne neplatný aj druhý prevod spoluvlastníckeho podielu z odporcov 1/, 2/ na odporcov 4/, 5/, nakoľko zhojenie relatívne neplatného právneho úkonu ďalším prevodom na osoby blízke by bolo podľa neho v rozpore s dobrými mravmi. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v trovách právneho zastúpenia vo výške 339,88 Eur.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporcovia 1/, 2/ a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa ak nedôvodný zamietnuť. Poukázali na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď bolo podľa nich potrebné sa zaoberať i posúdením dôvodu, pre ktorý sa navrhovateľ snažil zabrániť vstupu nových vlastníkov do spoluvlastníckeho vzťahu. Mali za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný jedine vtedy, ak by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný podiel a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. Uviedli, že ak spoluvlastník nepreukáže alternatívne riešenie, kto má do spoluvlastníckeho vzťahu vstúpiť, podľa nich nemožno zasahovať do ich práva na prevod svojho spoluvlastníckeho podielu a pre prípad preukázania alternatívneho riešenia sa potom možno domáhať nahradenia prejavu vôle s prejudiciálnym posudzovaním relatívnej neplatnosti právneho úkonu prevodu. Mali za to, že bolo potrebné zaoberať sa v konaní otázkou, či sa predkupné právo vzťahuje aj na prípad darovania nehnuteľnosti, keď podľa ustálenej súdnej praxe má predkupné právo vzťah len k odplatnému prevodu (kúpe) nehnuteľnosti. V tomto smere poukázal na judikatúru NS ČR. Vzhľadom na existenciu rozdielnosti právnych názorov na túto otázku žiadali pripustiť vo veci dovolanie, keďže sa podľa jeho názoru jedná o otázku zásadného právneho významu. Vytkol súdu prvého stupňa nevykonanie navrhnutého dôkazného prostriedku - „Žiadosť o stanovisko k umiestneniu garáží“ a listy vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX, podľa ktorých listinných dôkazov odporca 3/ nie je v súčasnosti vlastníkom žiadneho bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome, v ktorom sa nachádzajú predmetné garáže. Z uvedeného dôvodu taktiež nemôže mať podľa nich navrhovateľ naliehavý právny záujem na požadovanom určení a rovnako nemôže mať záujem na svojom spoluvlastníckom podiele k nej, keďže v takom prípade by bol vlastníkom 2 bytov a 4 garáží. Úmysel vlastníkov bytov stavať ku každému bytu jednu garáž bol deklarovaný práve v predloženom nevykonanom dôkaznom prostriedku. Vlastníci bytov už v roku 1997 prejavili vôľu ku každému bytu zapísanému na LV č. XXXX okres W. G., katastrálne územie X. P., postaviť jednu garáž, v rozpore s čím by bola skutočnosť, že spoluvlastníkom predmetnej dvojgaráže by bol odporca 3/ napriek skutočnosti, že v súčasnosti v dome žiaden byt nevlastní, ako i navrhovateľ, ktorý vlastní už 3 garáže. Poukázali na to, že garáže stoja na pozemku vo vlastníctve vlastníkov bytov. Podľa nich sa i touto právnou skutočnosťou mal súd prvého stupňa zaoberať v rámci posudzovania existencie naliehavého právneho záujmu. V tomto smere potom poukázali na nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko neobsahuje odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky veci a na judikatúru ÚS SR s týmto súvisiacu. Uviedli, že na zhromaždení vlastníkov bytov v dome na P. X Q. W. prijatým uznesením bol navrhovateľ vyzvaný k späťvzatiu predmetnej žaloby, nakoľko porušil rozhodnutie vlastníkov o vôli stavať ku každému bytu jednu garáž.
K podanému odvolaniu odporcov 1/ a 2/ sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.11.2012, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a taktiež si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvého stupňa sa otázke existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení venoval v dostatočnom rozsahu. Argumentáciu odporcov 1/ a 2/ označil za účelovú, pretože predkladané výsledky súdnej praxe sú nekompletné. Podľa jeho názoru je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný tým, že všetci odporcovia popierajú neplatnosť oboch darovacích zmlúv napriek dovolaniu sa navrhovateľa ich relatívnej neplatnosti, skutočným spoluvlastníkom vlastníkom je odporca 3, i keď v katastri nehnuteľností sú ako spoluvlastníci vedení odporcovia 4/, 5/, navrhovateľa na podanie predmetnej určovacej žaloby odkázala Správa katastra pre hl. m. SR Bratislavu a odporcovia 4/, 5/ iniciovali konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva napriek skutočnosti, že podielovými spoluvlastníkmi nie sú. Poukázal na rozdielnosť slovenskej právnej praxe a judikatúry oproti českej, keď podľa judikatúry NS SR predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Nesúhlasil s pripustením dovolania na zodpovedanie právnej otázky, či predmetný dôvod relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy je daný, keďže podľa jeho názoru nemožno zjednocovať judikatúru NS SR s judikatúrou iných štátov EU, nakoľko k danému postupu neexistuje právna úprava. Je podľa neho potrebné prihliadnuť na interpretáciu právnych noriem podľa NS SR. Ďalej uviedol, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ale len tie, ktoré majú pre rozhodnutie o veci podstatný význam, a vzhľadom k tomu označil za správne nevykonanie dôkazu - žiadosti o stanovisko k umiestneniu garáží na P. X Q. W.. Taktiež sa vyjadril, že naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení sa neodvíja od bytových pomerov a ani od parkovacích potrieb odporcov a za irelevantnú označil skutočnosť, že v minulosti boli vlastníci bytov spoluvlastníkmi pozemku a táto otázka podľa jeho názoru nemôže mať vplyv na posúdenie existencie naliehavosti právneho záujmu. Navyše mal za to, že spoločenstvo vlastníkov bytov podľa neho prekročilo svoje právomoci podľa zák. č. 182/1993 Z.z. pri rozhodovaní o relevantných garážach. Napadnutý rozsudok mal za dostatočne odôvodnený, keď odporcami namietané skutočnosti, že sa nezaoberal tým, kto vlastní byty v bytovom dome na P. Č.. X a kto ich nevlastní, prípadne kto vlastní koľko bytov a koľko garáží, ktorými sa podľa nich súd prvého stupňa mal zaoberať, sú podľa neho irelevantné. Pokiaľ ide o novoobjavený dôkaz, a to „Zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 23.10.2012, považoval ho za neprípustný dôkaz pre odvolacie konanie, nakoľko bol vytvorený až po vyhlásení napadnutého rozsudku. LIPA - spoločenstvo vlastníkov bytov garáž nespravuje. Ide len o vyjadrenie nesúhlasu nekompetentných osôb so súdnym rozhodnutím a nemá preto žiadnu výpovednú hodnotu.
K podanému odvolaniu odporcov 1/ a 2/ sa vyjadrili elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 29.11.2012 odporcovia 4/, 5/ tak, že sa s dôvodmi ich odvolania stotožňujú a žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. V písomnom podaní zo dňa 26.6.2014 s názvom „doplnenie odvolania“ uviedli, že v dôsledku napadnutého rozsudku sa vzťah medzi spoluvlastníkmi garáže a bytov zhoršil, následkom ktorej skutočnosti Spoločenstvo vlastníkov bytov v dome na P. Č.. X muselo vec opätovne prejednať a prijať nápravné uznesenie vyzývajúce navrhovateľa k reálnej deľbe garáže. Podľa nich súd prvého stupňa neprípustne opomenul práva ostatných vlastníkov bytov v dome a rozhodol v rozpore s prijatými uzneseniami. Nezaoberal sa porušením zákona č. 182/1993 Z. z. Za nezákonnú označili skutočnosť, že navrhovateľ v dome vlastní 4 garáže k dvom bytom. Súdu prvého stupňa vytkli, že vec neposudzoval v spojení s konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku garáži.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 30.9.2015 žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť považujúc uvádzané skutočnosti odporcami za právne irelevantné Uviedol, že stavba dvojgaráže nie je predmetom správy žiadneho subjektu, a preto spoločenstvo vlastníkov LIPA nie je oprávnené k nej sa vyjadrovať, konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej garáži, vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C 87/2011, je právoplatne prerušené do skončenia konania v preskúmavanej veci. Za vyhotovenie uvedeného písomného podania si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1/, 2/ nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil
z neho i správny právny záver, keď vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a zhodnotením jeho výsledkov v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil správny právny záver, na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy a výsledky súdnej praxe, ktoré aj správne vyložil a v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlil. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne a jeho odôvodnenie zodpovedá náležitostiam podľa ust. § 157 ods. 2 OSP. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav veci odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP), keď z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. V napadnutom rozsudku dal súd prvého stupňa dostatočnú argumentáciu o naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení, ako aj o neplatnosti predmetných darovacích zmlúv týkajúcich sa spoluvlastníckeho podielu k dvojgaráži nachádzajúcej sa na P. Č.. X Q. W. titulom porušenia predkupného práva navrhovateľa. V odvolaní odporcovia 1/, 2/ neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia.
Predmetom preskúmavanej veci je posúdenie platnosti dvoch právnych úkonov, ktorým došlo k prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti špecifikovanej v týchto právnych úkonoch a vo výroku napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi odporcom 3/ a odporcami 1/, 2/, ktorej vklad bol Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu povolený dňa 10.10.2007, dôvodom jej neplatnosti má byť nedodržanie a porušenie predkupného práva navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu odporcu 3/. Ide o relatívnu neplatnosť uvedeného právneho úkonu (§ 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka). Takýto právny úkon je podmienečne platný, kým sa dotknutá osoba jeho neplatnosti nedovolá, pričom neplatnosti je potrebné sa dovolať v trojročnej premlčacej lehote od realizácie tohto právneho úkonu, ktorej dodržanie v danom prípade sporné nebolo. Dotknutou osobou môže byť účastník neplatného právneho úkonu, ale aj osoba tretia, a to podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo na podiel spoluvlastníka, ak daný právny úkon mu zasiahol do jeho hmotného práva. Relatívnej neplatnosti je potrebné sa dovolať jednostranným právnym úkonom adresovaným všetkým účastníkom daného právneho úkonu. Ak títo neuznávajú opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba relatívnej neplatnosti dovolala, je potrebné o ochranu požiadať súd. V praxi prichádza do úvahy skôr žaloba na plnenie, pretože určovacia žaloba si vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, avšak určovacia žaloba sa uplatní najmä v prípade, ak určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzanie ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany (napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností). Takáto situácia nastala aj v danej veci, nakoľko navrhovateľ inicioval konanie pred Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu o vykonanie záznamu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavba dvojgaráž súpisné č. XXXX, postavenej na pozemku s parc. č. XXXX, kat. úz. X. P., keď podľa pokynu tohto orgánu vo veci je potrebné doručiť právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu, a to za účelom vykonania záznamu podľa § 34 katastrálneho zákona (zák. č. 162/ 1995 Z.z.), podľa ktorého právo navrhovateľa k nehnuteľnosti vzniknuté zo zákona v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z roku 2007 sa do katastra zapíše záznamom, a to na základe verejnej listiny.
Na základe uvedeného správne súd prvého stupňa ustálil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti z roku 2007 a odvolacie argumenty odporcov 1/, 2/ v tomto smere sú neopodstatnené, keď navyše odvolací súd prisvedčil k odvolacej argumentácii navrhovateľa o nekompletnosti predkladaných exemplárov súdnej praxe, vydaných v konaniach s iným predmetom sporu a s inými rozhodnými skutočnosťami.
Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti druhej darovacej zmluvy týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti uzatvorenej medzi odporcami 1/, 2/ a odporcami 4/, 5/ v roku 2009, tento je daný existenciou zápisu ich spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na LV č. XXXX kat. úz. X. P. v podiele 1 k celku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vždy vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa ďalším sporom, alebo ak určovacou žalobou je možno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem je tu opäť daný s poukazom na ust. § 34 katastrálneho zákona a s poukazom na skutočnosť, že počas súdneho konania bolo spoluvlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti dotknuté realizovanými právnymi zmenami, t.j. nakladaním s ním. Požadovaný určovací výrok je tak podkladom pre zaistenie právneho postavenia navrhovateľa.
Ohľadom odvolacieho argumentu odporcov 1/, 2/, že predkupné právo spoluvlastníka nehnuteľnosti sa nevzťahuje k právnemu úkonu darovania, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tomto smere a v plnom rozsahu v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). I v zmysle ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov SR s účinnosťou od 1.1.1992 je zmluvná voľnosť spoluvlastníka obmedzená zakotvením predkupného práva v prospech iného spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktoré je právom zákonným, má vecnoprávny charakter a platí pri všetkých prevodoch spoluvlastníckeho podielu. Nevzťahuje sa len na prípady prechodu vlastníctva. Zo zákonnej dikcie občianskeho zákonníka vyplýva, že za prevod treba považovať tak prevod odplatný, ako aj prevod bezodplatný. Ustálené závery súdov SR sú v tejto otázke jednoznačné a odvolací súd v prejednávanej veci nemal dôvod od nich sa odchýliť. Ide napr. o rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 102/2005, v spojení s ktorým Ústavný súd SR vo svojom uznesení so sp. zn. II. ÚS 186/2012-11 potvrdil ústavnú konformnosť takéhoto výkladu ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Vyslovil, že českými súdmi zastávaný výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého z predkupného práva sú vylúčené bezodplatné prevody, dáva veľmi široký priestor na jeho obchádzanie pomocou simulovaných darovacích zmlúv.
Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd nepovažoval za potrebné pripustiť vo veci dovolanie, keďže vo vec nejde o rozhodnutie zásadného významu, ktoré by riešilo doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach riešenú otázku.
Neplatnosť ďalšej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1/, 2/ a odporcami 4/, 5/, ktorej vklad bol Správou katastra nehnuteľností pre hl. m. SR Bratislavu povolený pod č. V 12212/09 dňa 29.6.2009, posudzoval odvolací súd s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V konaní nebolo sporné, že k uzatvoreniu tejto darovacej zmluvy došlo v priebehu súdneho konania po tom, čo sa navrhovateľ dovolal relatívnej neplatnosti v poradí prvej darovacej zmluvy voči všetkým jej účastníkom. Druhá darovacia zmluva je preto neplatná, nakoľko podľa nej darcami boli odporcovia 1/, 2/, ktorí v čase jej realizácie neboli spoluvlastníkmi garáže, a teda vlastníctvo k svojmu spoluvlastníckemu právu nemohli na ďalšie osoby preniesť, keďže nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám a s vecou môže nakladať len jej vlastník (§ 123 OZ). Darovacia zmluva uzavretá medzi odporcami 1/, 2/ a 4/, 5/ je preto neplatná, nakoľko svojím obsahom i účelom priamo v zmysle vyššie uvedeného odporuje zákonu, obchádza ho tým, že išlo o snahu konvalidovať darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi odporcami 1/, 2/ a odporcom 3/ v tom, že druhá darovacia zmluva je zmluvou medzi osobami blízkymi, keď v takomto prípade zákon nedodržanie predkupného práva nesankcionuje relatívnou neplatnosťou prevodu. Obchádzanie zákona totiž predstavuje situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej forme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi ako súhrnom všeobecne uznávaných spoločenských zásad konania v právnom styku (poctivosť, nezneužitie výkonu práv a pod.).
S prihliadnutím na obsah odvolania sa odvolací súd zaoberal i posúdením, či súd prvého stupňa spôsobom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neodňal účastníkom možnosť konať pred súdom, keď odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Súd nemusí dať v odôvodnení odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Rovnako je postačujúce uviesť, ktoré právne normy na vec aplikoval a prečo a nie je závadným postup súdu, ak v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, na ktoré skutkové okolnosti neprihliadol. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktorým stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý súdny proces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán a výsledky vykonaného dokazovania. Závery, ktoré prijal , aj primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká interpretácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 ústavy SR. Podľa judikatúry ÚS SR totiž do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04) a nepatrí sem právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov predkladaných účastníkom (II. ÚS 3/97). Odporcami 1/, 2/ uvádzané skutkové okolnosti, na ktoré podľa ich názoru súd prvého stupňa nezákonne neprihliadol, týkajúce sa počtu bytov a garáží navrhovateľa v relevantnom bytovom dome a týkajúce sa rozhodnutí spoločenstva vlastníkov bytov sú pre rozhodnutie vo veci na základe právneho posúdenia výsledkov vykonaného dokazovania právne bezvýznamné, keď úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je dotknutý právny úkon neplatný absolútne a teda aktuálne spoluvlastnícke právo navrhovateľa pôsobí proti všetkým (erga omnes).
So zreteľom na vyššie uvedené po zhodnotení skutkových a právnych okolností tvoriacich obsah preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi priznal v plnej miere proti všetkým odporcom náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcov 1/, 2/) pri sadzbe 58,69 Eur vychádzajúc z odmeny za právny úkon neurčitej hodnoty v roku 2012, k tomu režijný paušál vo výške 7,63 Eur a DPH vo výške 20%. K náhrade trov odvolacieho konania zaviazal všetkých odporcov spoločne a nerozdielne z dôvodu, že na ich procesnej strane ide o ich nerozlučné spoločenstvo, pretože rozhodnutie vo veci má vplyv na hmotnoprávne postavenie každého z nich a všetci odporcovia boli účastníkmi právnych úkonov, o ktorých neplatnosti bolo vo veci rozhodnuté. Trovy právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa doručené odvolaciemu súdu dňa 30.9.2015 nepriznal, nakoľko išlo o vyjadrenie k vyjadreniu odporcov 4/, 5/ k odvolaniu odporcov 1/, 2/, na ktoré nebol navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca povinný reagovať, odvolací súd ho na vyjadrenie nevyzval, odporcovia 4/, 5/ odvolanie nepodali, a preto nemožno konštatovať, že by išlo o účelne vynaložené trovy konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.