Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/228/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109232881 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109232881.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: STAVOMAL SLOVAKIA, spol. s r. o., Mierová 1448/65, 924 00 Galanta, IČO: 36 231 371, zast.: Mgr. Gábor Gál, advokát, Agátová 2513/15, 924 01 Galanta, IČO: 37 851 799, proti odporcovi: Falkensteiner Hotel Bratislava Besitz, s. r. o., Pilárikova 5, 811 03 Bratislava, IČO: 36 682 179, zast. CLC advokátska kancelária, s. r. o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, o zaplatenie 370.271,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 34Cb/202/2009-472 zo dňa 26. 02. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 34Cb/202/2009-472 zo dňa 26. 02. 2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a to v časti o zaplatenie 112.384,27 Eur p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti a to v časti úrokov z omeškania a súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 112.384,27 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 107.843,35 Eur vo výške 10 % ročne od 26. 02. 2009 do 18. 05. 2009, zo sumy 77.843,35 Eur vo výške 9 % ročne od 19. 05. 2009 do zaplatenia, zo sumy 148.497,42 Eur vo výške 10 % ročne od 26. 02. 2009 do 19. 10. 2010, zo sumy 30.000,- Eur vo výške 9 % ročne od 20. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 106.229,76 Eur vo výške 9 % ročne od 25. 06. 2009 do 14. 02. 2011, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. Odporcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07. 09. 2009 domáhal voči odporcovi zaplatenia dlžnej sumy vo výške 370.271,45 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 3.160,06 Eur vo výške 14,25 % ročne od 14. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 107.843,35 Eur vo výške 10 % ročne od 26. 02. 2009 do zaplatenia, zo sumy 148.497,42 Eur vo výške 10 % ročne od 26. 02. 2009 do zaplatenia, zo sumy 106.229,76 Eur vo výške 9 % ročne od 25. 06. 2009 do zaplatenia a trov súdneho konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 28. 02. 2008 uzatvoril zmluvu o dielo, v súlade s ktorou riadne a včas zhotovil pre odporcu dielo. Odporca navrhovateľovi cenu diela za jeho zhotovenie neuhradil v celej výške, niektoré faktúry uhradil až po lehote splatnosti a niektoré faktúry neuhradil vôbec. Faktúra č. 2008046 vystavená dňa 14. 04. 2008, splatná dňa 14. 05. 2008, vo výške 1.578.941,30 Sk, uhradená dňa 22. 05. 2008 + úroky z omeškania vo výške 163,71 Eur, faktúra č. 2008064 vystavená dňa 26. 05. 2008, splatná dňa 25. 06. 2008, vo výške 2.050.216,00 Sk, uhradená vo výške 2.050.216,00 Sk dňa 21. 07. 2008 + úroky z omeškania vo výške 690,80 Eur, faktúra č. 2008070, vystavená dňa 30. 05. 2008, splatná dňa 13. 06. 2008, vo výške 3.160,06 Eur/95.200,- Sk, uhradená 0,- Sk, faktúra č. 2008088, vystavená dňa 30. 06. 2008, splatná dňa 14. 07. 2008, vo výške 2.207.833,40 Sk, uhradená dňa 05. 09. 2008 vo výške 2.207.833,40 Sk + úroky z omeškania vo výške 1.516,43 Eur, faktúra č. 2008113, vystavená dňa 31. 07. 2008, splatná dňa 14. 08. 2008, vo výške 3.100.795,80 Sk, uhradená dňa 07. 10. 2008 vo výške 3.100.795,80 Sk, úroky z omeškania vo výške 2.169,92 Eur, faktúra č. 2009003, vystavená dňa 26. 01. 2009, splatná dňa 25. 02. 2009, vo výške 107.843,35 Eur, uhradená 0,- Eur, faktúra č. 2009004, vystavená dňa 26. 01. 2009, splatná dňa 25. 02. 2009, vo výške 148.497,42 Eur, uhradená 0,- Eur, faktúra č. 2009054, vystavená dňa 25. 05. 2009, splatná dňa 24. 06. 2009, vo výške 106.229,76 Eur, uhradená 0,- Eur. Nakoľko si odporca nesplnil riadne a včas svoj záväzok, navrhovateľ ho vyzval listom zo dňa 30. 07. 2009 na úhradu splatných faktúr, odporca však dlh neuhradil. Súd prvého stupňa z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa v časti istiny 30.000,- Eur rozhodol uznesením č. k. 34Cb/202/2009-143 zo dňa 11. 10. 2010 tak, že konanie v tejto časti zastavil a pripustil zmenu návrhu. Následne súd z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa v časti istiny 118.497,43 Eur rozhodol uznesením č. k. 34Cb/202/2009-238 zo dňa 08. 12. 2010 tak, že konanie i v tejto časti zastavil a pripustil zmenu návrhu. Taktiež z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa v časti istiny 30.000,- Eur rozhodol uznesením č. k. 34Cb/202/2009-307 zo dňa 06. 04. 2011 tak, že konanie v tejto časti zastavil a pripustil zmenu návrhu a to nasledovne: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 115.544,27 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 3.160,06 Eur vo výške 14,25 % ročne od 14. 06. 2008 do zaplatenia, zo sumy 107.843,35 Eur vo výške 10 % ročne od 26. 02. 2009 do 18. 05. 2009, zo sumy 77.843,35 Eur vo výške 9 % ročne od 19. 05. 2009 do zaplatenia, zo sumy 148.497,42 Eur vo výške 10 % ročne od 26. 02. 2009 do 19. 11. 2010, zo sumy 30.000,- Eur vo výške 9 % ročne od 20. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 106.229,76 Eur vo výške 9 % ročne od 25. 06. 2009 do 14. 02. 2011 a trovy súdneho konania.“ Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ súdu nepredložil kompletnú zmluvu o dielo. Poukázal na čl. 6 tejto zmluvy s tým, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj jednotlivé prílohy a preto nie je možné preukázať nároky navrhovateľa. Má za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok dohodnutých v zmluve, keď mu nevzniklo oprávnenie na vystavenie jednotlivých faktúr a preto mu ani nemohlo vzniknúť právo na ich zaplatenie. Uviedol, že navrhovateľ bol odporcom v priebehu zhotovenia diela upozorňovaný na jeho nekvalitné vykonávanie a že dielo nedosahuje dohodnuté kvalitatívne parametre a zároveň bol aj vyzvaný na odstránenie týchto zistených nedostatkov, čo však navrhovateľ nerešpektoval. Z týchto dôvodov odporca musel objednať inú spoločnosť na opravu nekvalitne zhotoveného diela, ako aj na dodatočné vykonanie niektorých prác, ktoré bol povinný vykonať podľa zmluvy navrhovateľ ako zhotoviteľ. Odporcovi tak vznikli náklady v dôsledku porušenia zmluvných povinností navrhovateľa, ktoré by inak nevznikli. Preto odporca navrhovateľovi úhradu určitých častí neuznal a neuhradil. Odporca sa vyjadril k späťvzatiu žalobného návrhu v časti 30.000,- Eur, keď uviedol, že nesúhlasí s tým, že platbu zo dňa 18. 05. 2009 vo výške 30.000,- Eur vykonal ako čiastočnú úhradu faktúry vystavenej navrhovateľom pod č. 2009003, nakoľko túto faktúru neuznal a platbu pod variabilným symbolom 2009003 zadal omylom, pričom správne mal byť uvedený variabilný symbol č. 2009004. Odporca uviedol, že žiadny dlh voči navrhovateľovi neuznal. Faktúra č. 2008070 bola vystavená za odvoz stavebnej sute a za poplatok za skládku, ktorá bola odvezená na navrhovateľove náklady, avšak tento stavebný odpad nebol vyprodukovaný navrhovateľom, ale inými dodávateľmi odporcu, ktorý na predmete diela pracovali a použili kontajnery navrhovateľa na odvoz nimi vyprodukovaného odpadu. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie a ustálil, že v konaní bolo sporné, či odporca uhradil navrhovateľovi sumu 30.000,- Eur na faktúru č. 2009003, čo tvrdí navrhovateľ, alebo na faktúru č. 2009004, čo tvrdí odporca. Súd prvého stupňa zistil, že zmluvné strany dňa 28. 02. 2008 uzatvorili zmluvu o dielo, v ktorej sa dohodli na cene diela ako na pevnej cene, ktorú ponúkol zhotoviteľ, platnej až do odovzdania diela, na základe jednotlivých cien dodávaných výkonov, ktoré s tým, že ďalšia realizácia prác/dodávok nad tento rámec nie je bez písomnej objednávky prípustná. Zmluvné strany si dojednali tri druhy faktúr, čiastkové faktúry, faktúry za režijné náklady a konečnú faktúru, ktoré musia byť predtým ako budú predložené, odsúhlasené spoločne miestnym stavebným dozorom a realizujúcou spoločnosťou. Odsúhlasený výsledok sa zaznamenáva do formulára určeného na schvaľovanie platieb. Faktúry, ktoré budú odovzdané bez predchádzajúceho odsúhlasenia stavebným dozorom, budú bez výnimky vrátené a považované za nedoručené. Doba kontroly končí a platobná lehota začína oficiálnym prevzatím faktúry, odsúhlasenej stavebným dozorom podľa formulára o schvaľovaní platieb. Ako rozhodujúci deň pre doručenie faktúry platí oficiálne prevzatie faktúry, ktorá bola podľa formulára o schvaľovaní platieb odsúhlasená stavebným dozorom. Z protokolu o prevzatí diela zo dňa 04. 03. 2009 súd prvého stupňa zistil, že dielo je dokončené, vyhovuje a možno ho technicky prevziať. V bode 3 sú uvedené nedostatky, ktoré bol navrhovateľ ako zhotoviteľ povinný odstrániť do 11/2009 a potom bude dielo riadne dokončené s tým, že ich odstránenie bolo potrebné písomne oznámiť zadávateľovi a stavebnému dozoru. Súd prvého stupňa zistil z dokladu „Uvoľnenie platby“ (č. l. 236 súdneho spisu), že tento doklad bol vystavený spoločnosťou MICHAELER & PARTNER, PLANNING & ENGINEERING GmbH dňa 26. 01. 2009 a to k faktúre č. 2009003 a týka sa projektu č. 467 „Falkensteiner Cityhotel Bratislava, diela suché stavebné práce“ s tým, že je v ňom uvedené, že vykonané práce skontroloval P. N. a realizujúcej spoločnosti sa má poukázať suma vo výške 3.248.888,- Sk (107.843,35 Eur). Súd prvého stupňa z výpisu z účtu navrhovateľa zistil, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 30.000,- Eur dňa 18. 05. 2009 pod variabilným symbolom: 2009003, čo predstavuje č. faktúry 2009003 vystavenú na sumu vo výške 3.248.888,62 Sk (107.843,35 Eur) dňa 26. 01. 2009 so splatnosťou dňa 25. 02. 2009 (režijná faktúra). Na pojednávaní dňa 21. 10. 2010 navrhovateľ uviedol, že odporca vykonanie diela a vady diela nikdy nerozporoval a sporné faktúry mu nevrátil. Jednotlivé faktúry boli odsúhlasené stavebným dozorom a každá faktúra bola odporcom prevzatá. Odporca považoval za sporné úhrady z faktúry č. 2008070 a z faktúry č. 2009003, vzhľadom na to, že navrhovateľ, keďže nepredložil čiastkové preberacie protokoly k jednotlivým faktúram a nedodržal postup dojednaný v zmluve, z týchto dôvodov preto nemožno jednoznačne hovoriť o tom, že odporca sa omeškal a teda za sporné faktúry považuje aj úroky z omeškania. Odporca tiež nesúhlasil, že by sporné faktúry neuhradil navrhovateľovi z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Taktiež namieta, že skutočnosti, ktoré sú uvedené vo vyjadrení zo dňa 22. 11. 2010, nemožno považovať za uznanie záväzku a týkajú sa iba možnosti uzatvorenia mimosúdnej dohody. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 132 O.s.p., § 133 O.s.p., § 1 ods. 2 Obch. zák., § 266 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák., § 536 ods. 1 a 3 Obch. zák., § 546 ods. 1 Obch. zák., § 548 ods. 1 Obch. zák., § 554 ods. 1 Obch. zák., § 365 ods. 1 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. a uviedol, že v konaní bolo sporné, či odporca uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 30.000,- Eur na faktúru č. 2009003, alebo na faktúru č. 2009004. V konaní tiež vyhodnotil za spornú skutočnosť, či má navrhovateľ nárok na uhradenie faktúry č. 2009003 a faktúry č. 2008070 (odvoz stavebnej sute). Ďalej uviedol, že bolo sporné, či má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania za omeškanie s úhradou vystavených faktúr. Naopak v konaní považoval za nesporné, že odporca počas súdneho konania v celom rozsahu uhradil faktúry č. 2008046, č. 2008064, č. 2008088, č. 2008113 (čiastkové faktúry), č. 2009054 (konečná faktúra) a že v plnom rozsahu neuhradil faktúru č. 2008070 (likvidácia odpadu). Súd mal preukázané, že navrhovateľ sa po úhrade odporcom časti pôvodne žalovanej sumy vo výške 370.271,45 Eur domáha voči odporcovi úhrady sumy vo výške 115.544,27 Eur, a to zaplatenia celej faktúry č. 2008070 vystavenej na sumu vo výške 3.160,06 Eur (odvoz stavebnej sute) s príslušenstvom, časti faktúry č. 2009003 (režijná faktúra) vystavenej na sumu vo výške 107.843,35 Eur, po uhradení sumy 30.000 Eur, sumy vo výške 77.843,35 Eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania, časti faktúry č. 2009004 (stavebné práce) vystavenej na sumu vo výške 148.497,42 Eur po uhradení sumy 118.497,42 Eur - sumy vo výške 30.000,- Eur s príslušenstvom - úrokmi z omeškania a vyčíslených úrokov z omeškania za oneskorené úhrady faktúr č. 2008046 - vo výške 163,71 Eur, č. 2008064 - vo výške 690,80 Eur, č. 2008088 - vo výške 1.516,43 Eur a č. 2008113 vo výške 2.169,92 Eur. Súd prvého stupňa zistil, že v danom prípade nebola písomná objednávka odporcu na vykonanie stavebných prác za opravy a odstránenie nedostatkov po iných dodávateľoch, protokol o odsúhlasení platby štatutárom odporcu, avšak predmetné stavebné práce boli odsúhlasené pred začatím ich realizácie, bol vykonaný súpis prác za vykonané opravy a odstránenie nedostatkov po iných dodávateľoch, čo potvrdil svedok P. N., stavbyvedúci odporcu, ktorý uviedol, že L. Y. (predák na stavbe) podpisoval prevzatie prác a že iba čiastočne bol vyhotovený formulár na schválenie platby faktúry č. 2009003. Svedok potvrdil, že skontroloval a schválil na preplatenie faktúru č. 2009003 a ďalej ju postúpil projektovému manažérovi, ktorý ju však neschválil a nedal na preplatenie. Svedok uviedol, že postup pri schvaľovaní faktúr bol taký, že on určil, ako má prebiehať plán prác na stavbe a faktúry, ktoré boli vystavované ako čiastkové v mesačných intervaloch, t. j. podľa skutočne vykonaných prác. Svedok uviedol, že práce na základe faktúry č. 2009003 boli vykonané nad rámec zmluvy o dielo a zároveň, že faktúra č. 2009003 patrí do režimu režijných výkonov. Súd prvého stupňa poukázal na svedeckú výpoveď E. Q., zamestnanca odporcu, ktorý potvrdil, že navrhovateľ čiastočne opravil niektoré nedostatky diela, jednalo sa o suché stavebné práce so sadrokartónom, čiastočne vykonal opravy nedostatkov, ktoré boli spôsobené po iných dodávateľoch a ich vykonanie (režijné výkony) bolo predmetom faktúry č. 2009003. Svedok uviedol, že odsúhlasenie súpisu vykonaných prác v iných prípadoch na tomto diele prebiehalo aj ústne a až po jeho súhlase, bol P. N. oprávnený potvrdiť súpis vykonaných prác, ktorý však práce odsúhlasil bez jeho vedomia a predmetnú faktúru potvrdil bez jeho súhlasu. Svedok vedel, že sa vykonávajú práce - opravy a vylepšenia, bolo ústne dohodnuté s navrhovateľom, čo treba urobiť, ale nikdy nie v takom rozsahu a takýmto spôsobom a postupom, nemal žiadne informácie a doklady o týchto prebiehajúcich prácach. Svedok sa nevedel vyjadriť, prečo odporca nevrátil späť navrhovateľovi faktúru č. 2009003. Uviedol, že sa chceli s navrhovateľom dohodnúť na určitej sume. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na svedeckú výpoveď V. S. (konateľ odporcu), ktorý potvrdil, že faktúru č. 2009003 nevrátil späť navrhovateľovi a rozporoval ju prostredníctvom E. Q.. Svedok I. A. G. (stavbyvedúci) potvrdil, že práce uňho si objednal navrhovateľ, ich priebeh kontroloval P. N., ktorý mu vždy určil, aké práce má v ten deň vykonať a po ich ukončení mu oznámil ich vykonanie. Svedok uviedol, že sa jednalo o práce, ktoré boli vykonávané mimo zmluvy o dielo, ktoré sa vyskytli v rámci celého priebehu stavby. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ vykonal na základe ústnej objednávky nad rámec uzatvorenej zmluvy o dielo opravné práce na diele po iných dodávateľoch, čo potvrdili zhodne aj svedkovia P. N., E. Q. M. I. A. G. a ktorých rozsah mal preukázaný na základe súpisu vykonaných prác, ktorých prevzatie potvrdil P. N. (stavbyvedúci odporcu). Súd nevzal do úvahy tvrdenie svedka E. Q., ktorý tvrdil, že odporca si tieto opravné práce neobjednal a že P. N. ako jeho podriadený tieto práce odsúhlasil bez jeho vedomia a aj predmetnú faktúru potvrdil bez jeho súhlasu, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca mal vedomosť o vykonávaní týchto prác navrhovateľom a neurobil žiaden úkon smerujúci voči nemu, aby tieto práce ďalej nevykonával a spornú faktúru č. 2009003 navrhovateľovi nevrátil a nerozporoval ju do podania žaloby navrhovateľom. Uvedené vyplýva aj z výpovede svedka E. Q., ktorý uviedol, že s navrhovateľom sa chceli dohodnúť na určitej sume na zaplatení faktúry č. 2009003, čím vlastne potvrdil, že navrhovateľ pre odporcu opravné práve vykonal a že odporca mal o ich vykonaní vedomosť. Svedkovia E. Q. a V. S. zhodne potvrdili, že odporca nevrátil navrhovateľovi faktúru č. 2009003. Navrhovateľ za tieto jednotlivé výkony odporcovi fakturoval cenu v režijných hodinách tak, ako bola obvyklá cena za tieto výkony, t. j. podľa počtu vykonaných hodín spolu s materiálom a ktorú mu odsúhlasil odporca, doklad uvoľnenie platby, č. l. 236 súdneho spisu, vystavený spoločnosťou MICHAELER & PARTNER, PLANNING & ENGINEERING GmbH dňa 26. 01. 2009 a to k faktúre č. 2009003 a týka sa projektu č. 467 Falkensteiner Cityhotel Bratislava, diela „suché stavebné práce“ s tým, že je v ňom uvedené, že vykonané práce skontroloval a odsúhlasil P. N. a že realizujúcej spoločnosti sa má poukázať suma vo výške 107.843,35 Eur (3.248.888,- Sk). Z obsahu spisu a dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo ohľadom vykonania opravných prác na diele po iných dodávateľoch, ktorá je platná a zmluvné strany sa dohodli na režijnej cene diela a podľa tejto dohody sa aj správali. Podľa súdu prvého stupňa nebolo sporné, že navrhovateľ dielo vykonával za prítomnosti stavebného dozoru P. N., ktorý vykonanie týchto prác a ich rozsah a kvalitu denne kontroloval a potvrdil v súpise odovzdaných prác a vo svojej výpovedi to aj potvrdil. Uvedené skutočnosti dosvedčil aj svedok L. Y., ktorý si predmetné vykonané práce priebežne zaznamenával fotografovaním (dôkaz č. l. 76 až 223 súdneho spisu). Súd mal za to, že vôľa strán, keď navrhovateľ tieto práce vykonával a odporca mu uhradil časť spornej faktúry, svedčí o uzatvorení zmluvy o dielo na tento predmet plnenia ako aj na určenie jeho ceny. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca navrhovateľovi uhradil aj finálnu faktúru, dielo bolo na základe písomnej zmluvy o dielo a ústnej zmluvy o dielo (opravné práce po iných dodávateľoch) komplexne riadne zhotovené a navrhovateľom odporcovi odovzdané a odporca dielo riadne prevzal (preberací a odovzdávajúci protokol zo dňa 04. 03. 2009, v ktorom sa uvádza, že výkony zodpovedajú zmluve o výstavbe a sú dokončené). Vo zvyšnej časti uplatnenej sumy na základe faktúry č. 2009004 splatnej 25. 02. 2009 považoval nárok navrhovateľa súd prvého stupňa za nesporný z hľadiska jej oprávnenosti, nakoľko odporca túto faktúru v konaní nerozporoval a časť sumy uhradil dňa 19. 10. 2009, dokonca tvrdil, že zvyšnú časť sumy vo výške 30.000,- Eur uhradil dňa 18. 05. 2009. Súd prvého stupňa tvrdenie odporcu, že dňa 18. 05. 2009 omylom uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 30.000,- Eur pod variabilným symbolom 2009003, vyhodnotil za účelové, nakoľko súd mal z výpisu z účtu navrhovateľa (č. l. 280 súdneho spisu) preukázané, že odporca mu uhradil sumu vo výške 30.000,- Eur pod variabilným symbolom č. 2009003 a svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľovi prislúcha nárok na zaplatenie sumy vo výške 77.843,35 Eur, ktorá predstavuje zvyšnú časť z neuhradenej faktúry č. 2009003 vystavenej vo výške 3.248.888,62 Sk (107.843,35 Eur), z ktorej odporca uhradil navrhovateľovi časť vo výške 30.000,- Eur dňa 18. 05. 2009 a nárok na zaplatenie sumy vo výške 30.000,- Eur, ktorá predstavuje zvyšnú časť z neuhradenej faktúry č. 2009004 splatnej 25. 02. 2009 a preto zaviazal odporcu na zaplatenie tejto sumy. Súd prvého stupňa nemal v konaní preukázaný nárok navrhovateľa vo výške 3.160,06 Eur na základe vystavenej faktúry č. 2008070 splatnej 13. 06. 2008, nakoľko navrhovateľ nepreukázal vykonanie týchto prác (odvoz stavebnej sute a uhradenie poplatku za skládku 10 kontajnerov). Navrhovateľ voči zamietajúcej časti odvolanie nepodal. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu aj na úhradu úrokov z omeškania, keď odporca si svoju povinnosť voči navrhovateľovi riadne a včas nesplnil. Súd prvého stupňa neuznal námietky odporcu, že nebol v omeškaní s platením dlhu navrhovateľovi a teda nevznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, nakoľko súdu nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného od 15. 01. 2009 v nadväznosti na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a priznal navrhovateľovi uhradenie ním vyčíslených úrokov z omeškania, tak ako sú uvedené vo výroku rozsudku, keď súd mal za preukázané, že odporca meškal s platením týchto faktúr. Uviedol, že navrhovateľovi priznal úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného od 14. 01. 2009, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého polroka a to od nasledujúceho dňa po vzniku splatnosti faktúr do zaplatenia dlhu odporcom až do zaplatenia. Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Voči uvedenému rozsudku v zaväzujúcej časti sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že medzi účastníkmi nikdy nebola pochybnosť, že dňa 28. 02. 2008 uzatvorili písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác navrhovateľa na diele odporcu. Zmluvou bola dohodnutá pevná cena diela, pričom akékoľvek nepredpokladané práce naviac mohol navrhovateľ na diele vykonávať iba na základe písomnej objednávky týchto prác. Zmluva o dielo zo dňa 28. 02. 2008 upravuje proces vystavovania, schvaľovania a úhrady troch druhov faktúr, ktoré mali byť navrhovateľom vystavované z dôvodu výkonu prác na diele odporcu. Odporca v priebehu konania na túto skutočnosť niekoľkokrát upozornil. Práve režijnou faktúrou mali byť zo strany navrhovateľa fakturované naviac práce, t. j. práce nad rámec zmluvou predpokladaného rozsahu prác vykonané na základe písomnej objednávky. Odporca zdôrazňuje, že základom na posúdenie vzájomných práv a povinností účastníkov je výlučne písomná zmluva o dielo zo dňa 28. 02. 2008. Navrhovateľ však nedodržal zmluvne dojednaný postup pri vystavovaní faktúr. V priebehu celého konania navrhovateľ tvrdil, že faktúra č. 2009003 je vystavená výlučne z vykonania naviac prác na diele. Z pohľadu uzatvorenej zmluvy sa teda jedná o práce, cena ktorých mala byť uplatnená tzv. režijnou faktúrou. Má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď bez akýchkoľvek pochybností svedkovia zhodne potvrdili neexistenciu písomnej objednávky na naviac práce a zároveň nebol predložený preberací protokol na údajné naviac práce. Zdôrazňuje, že navrhovateľ v priebehu konania nebol schopný preukázať presný rozpis uplatnených naviac prác. Poukazuje na skutočnosť, že ak súd tvrdí, že účastníci v ústnej zmluve o dielo dohodli cenu diela v režijných hodinách, tak ako bola obvyklá, rozsah prác by malo byť možné vyvodiť z uplatnenej ceny diela. V takom prípade ale odporca opakovane poukazuje na fyzickú nemožnosť výkonu takéhoto rozsahu prác navrhovateľom. Obvyklá cena za režijné úkony bola účastníkmi dohodnutá v zápisnici z rokovania o ponuke zo dňa 23. 01. 2008, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť písomnej zmluvy o dielo. Úvaha súdu o možnosti uzavretia ústnej zmluvy o dielo sa javí ako nesprávne a nemožná. Za predpokladu obvyklej ceny by takýto výkon prác nebol realizovateľný. Navrhovateľ by totiž musel súbežne vykonávať práce podľa písomnej zmluvy o dielo a súčasne vykonávať aj práce podľa ústnej zmluvy o dielo, všetko riadne a včas, čo je ale zjavne nerealizovateľné. Dohoda o obvyklej cene diela je teda vylúčená. Odporca preto namieta nemožnosť uzavretia ústnej zmluvy za predpokladu akejkoľvek inej dohody o cene za dielo. Rovnako odporca poukazuje na to, že je proti akémukoľvek logickému, systematickému či gramatickému výkladu predpokladať a prijať záver, že odporca slobodne a vážne uzavrie ústnu zmluvu na dielo pri súčasnej existencii písomnej zmluvy o dielo, ktorá všetky práva a povinnosti účastníkov upravuje vrátane prípadných naviac prác. Ďalej uviedol, že ak by aj odporca pripustil existenciu ústnej zmluvy o dielo, potom faktúru prevzala osoba neoprávnená konať v mene odporcu, keď jednoznačne osobou oprávnenou konať na stavbe stavebný dozor bol p. E. Q. a teda mala byť uzavretá ústna zmluva za obvyklých podmienok. Sporná faktúra mala byť doručená k rukám uvedeného p. Q.. Ak bola v tomto smere uzavretá dohoda s osobitným režimom, túto mal navrhovateľ preukázať, čo nepreukázal. Mal za to, že navrhovateľ bol povinný preukázať akceptáciu faktúry č. 2009003 odporcom. Odporca zdôrazňuje, že predmetnú faktúru nikdy neevidoval v účtovníctve a už tento samotný fakt od počiatku preukazuje rozpornosť zo strany odporcu, že táto je neuznaná. Preto zo strany odporcu nemohlo dôjsť ani len k čiastočnej úhrade tejto faktúry. Ďalej odporca namieta priznané úroky z omeškania, pričom túto časť rozhodnutia považuje taktiež odporca za nedostatočne odôvodnenú, keď súd iba skonštatoval, že neuznal námietku odporcu ohľadne omeškania s platením dlhu navrhovateľovi, nakoľko nepreukázal dôvodnosť uplatnenej námietky. Má za to, že je v danom prípade priznania úrokov z omeškania potrebné presne určiť časový okamih, kedy vznikol záväzok povinného niečo vykonať, niečo dať a pod. Za rozhodný okamih je teda potrebné považovať okamih splatnosti peňažného záväzku. Na to, aby akúkoľvek faktúru vystavenú v zmysle písomnej zmluvy o dielo bolo možné považovať za zročnú, je potrebné splniť niekoľko presne definovaných podmienok uvedených v zmluve. Má za to, že navrhovateľ ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že splnil všetky ním v písomnej zmluve o dielo odsúhlasené podmienky na vystavenie jednotlivých faktúr. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný v konaní pod sp. zn. 3 Obo 163/99, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak bola v zmluve o dielo splatnosť ceny viazaná na splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa zhotoviteľ pred jej uplynutím úspešne domáhať zaplatenia ceny diela, aj keď dielo bolo riadne ukončené a odovzdané“. V konaní tak nebolo povinnosťou odporcu doplniť všetky písomné listiny, ktoré písomná zmluva o dielo vyžadovala za účelom vystavenia a splatenia jednotlivých faktúr. Uvedené dôkazy bol povinný preukázať navrhovateľ, nakoľko bol to on, kto návrhom žiadal zaviazať odporcu i na zaplatenie uvedeného príslušenstva. Zo strany odporcu bola v priebehu prvostupňového konania vznesená aj námietka výšky predmetných úrokov, s ktorou sa podľa názoru odporcu súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal. Má za to, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odporca má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto nesprávne vec právne posúdil. Taktiež poukázal aj na nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým pripustil zmenu návrhu, keď uviedol nesprávny petit návrhu. Jedná sa o uznesenie 34Cb/202/2009-307, ktoré obsahuje zrejmé chyby v písaní a počítaní. Z týchto dôvodov preto navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa v zákonom stanovenej lehote v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol o trovách prvostupňového konania, odvolal navrhovateľ proti priznanej výške náhrade trov právneho zastúpenia. Namietal, že súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a to rokovanie s protistranou dňa 13. 04. 2010 spolu s cestovným, rokovanie s protistranou dňa 16. 08. 2010 v sídle právneho zástupcu v Galante a pojednávanie zo dňa 17. 02. 2011 spolu s cestovným. Nesúhlasí s odôvodnením súdu prvého stupňa v tejto časti, pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, že náhradu predmetných nákladov právneho zastúpenia nepriznal, keď navrhovateľ uvedené právne úkony nijakým spôsobom nepreukázal a v prípade pojednávania zo dňa 17. 02. 2011 nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že sa predmetné pojednávania neuskutočnilo, nakoľko bolo odročené bez prejednania veci na termín 14. 04. 2011. S týmto záverom súdu prvého stupňa navrhovateľ nesúhlasí, keď má za to, že predmetné rokovania sa uskutočnili tak ako uviedol navrhovateľ a tieto vyčíslil. Má za to, že písomný doklad nebolo potrebné predkladať vzhľadom na skutočnosť, že predmetné rokovania neboli spochybnené protistranou. Čo sa týka pojednávania zo dňa 17. 02. 2011, tak v tomto prípade došlo zo strany navrhovateľa k chybe v písaní, mal byť uvedený termín pojednávania 14. 04. 2011. Skutočnosť, že došlo k chybe v písaní, je zrejmé aj z toho, že zo strany navrhovateľa nebola uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní v termíne 14. 04. 2011, t. j. nebola uplatnená náhrada za obe pojednávania. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu v časti rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov právneho zastúpenia rozhodnutie zmeniť a priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v ním uplatnenom rozsahu. K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 31. 05. 2013 vyjadril navrhovateľ, ktorý má za to, že odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť a argument, ktorý by neuviedol aj v konaní pred súdom prvého stupňa. Má za to, že vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa vrátane výsluchov svedkov potvrdili a preukázali, že navrhovateľom podaný návrh, spresnený následnými čiastočnými späťvzatiami z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej sumy odporcom je v celom rozsahu opodstatnený a dôvodný. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 28. 02. 2008 zmluvu o dielo, v súlade s ktorou navrhovateľ uskutočnil pre odporcu dohodnuté dielo a to riadne a včas, čoho dôkazom je predložený a ani odporcom ani žiadnym zo svedkov nespochybnený preberací protokol zo dňa 04. 03. 2009. Z toho dôvodu odporca si bol vedomý všetkých prác uskutočnených navrhovateľom. Odporca pri prevzatí diela nemal žiadne pripomienky a nenamietal ani žiadnu z faktúr vystavenú navrhovateľom za uskutočnené výkony. Za tieto výkony patrí navrhovateľovi dohodnutá odmena. P. N., ktorý bol stavebným dozorom na uskutočňovanom diele určený práve odporcom ako aj nadriadený p. N. p. Q. potvrdili podľa názoru navrhovateľa, že práce, vrátane materiálu k týmto prácam, boli na diele zo strany navrhovateľa riadne uskutočnené. V oboch prípadoch sa jedná o osoby, ktoré boli reálne prítomné pri realizácii diela a s ktorými navrhovateľ, resp. jeho zástupcovia ohľadom realizácie diela uskutočňovanie jednotlivých výkonov komunikovali a ktoré schvaľovali výkony navrhovateľa a to vrátane prác naviac, ktoré boli vždy odporcom objednané, ako tomu bolo aj u opráv po iných dodávateľoch odporcu na predmetnom diele a ktoré boli následne fakturované navrhovateľom, čomu sa odporca bráni a to aj v podanom odvolaní, avšak ako je uvedené vyššie, odporca o týchto vedel a aj ich schvaľoval, takže jeho argumentácia podľa názoru navrhovateľa neobstojí. Odporca vedel, že navrhovateľ fakturované práce naviac vykonal a to na základe objednávky a schválenia odporcu. Hoci sa prostredníctvom svedka Q. pokúšali vytvoriť presvedčenie, že o týchto prácach naviac vykonávaných navrhovateľom nevedel a zodpovednosť sa snažil previesť na p. N. tým, že mal údajne prekročiť svoje právomoci, ale v priebehu ďalšieho výsluchu p. Q. sám priznal, že o týchto prácach vedel a konali sa aj s jeho vedomím a súhlasom, tak ako to uviedol aj svedok G.. S prihliadnutím na uvedené za žiadnych okolností nemožno hovoriť o prekročení právomocí p. N. ako stavebného dozoru. Zo strany odporcu nebola následne potom, čo uznal, že tieto práce naviac sa konali s jeho vedomím a na základe jeho objednávky, hoci nie písomnej, spochybnená jednotková cena, na základe ktorej navrhovateľ fakturoval tieto práce naviac. Z daného je teda zrejmé a preukázané, že ústne objednané práce naviac zo strany odporcu boli navrhovateľom riadne vykonané a za jednotlivé výkony bola zo strany navrhovateľa fakturovaná dohodnutá akceptovaná cena výkonov. Zo strany svedka N., ktorý bol stavebným dozorom a bol oprávnený za odporcu schvaľovať faktúry pred ich úhradou, čo sa týka rozsahu fakturovaných výkonov, bola predmetná faktúra č. 2009003 schválená, pričom samotný postup schválenia vystavenia a predloženia tejto faktúry bol rovnaký ako pri iných faktúrach medzi navrhovateľom a odporcom, pričom pri iných faktúrach bol takýto postup v poriadku, došlo k preplateniu faktúr a zo strany odporcu nebol namietaný postup ich schválenia, vystavenia a predloženia. Táto faktúra nebola zo strany odporcu po jej obdržaní reklamovaná alebo vrátená, čo potvrdili aj svedecké výpovede. Bola zo strany odporcu len jednoducho neuhradená. Rozsah prác naviac bol pred súdom okrem už svedeckých výpovedí preukázaný aj predloženou fotodokumentáciou, ktorá nebola zo strany odporcu napadnutá a spochybnená. Poukázal na svedeckú výpoveď p. Q., ktorý sa odpočiatku snažil vytvoriť dojem, že nakoľko on tieto faktúry písomne neschválil, keďže na formulári určenom na schvaľovanie platieb nebol jeho podpis, tak tieto faktúry neboli zo strany odporcu schválené a uznané a teda nemohli byť dané k úhrade, avšak následne po predložení iných, navrhovateľom za rovnakých podmienok vystavených a odporcom už uhradených faktúr, svedok Q. uznal, že ani pri týchto faktúrach svoj podpis uvedený nemá. Z uvedeného teda vyplýva podľa názoru navrhovateľa, že jeho podpis k uznaniu a úhrade faktúry potrebný nebol. V tomto smere sa jednalo iba o účelovú obranu odporcu. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že sporná faktúra bola čiastočne zo strany odporcu uhradená. Tvrdenia odporcu, že táto bola poskytnutá na uvedenú faktúru omylom podľa názoru navrhovateľa neobstojí. Odporca sa len podľa názoru navrhovateľa snaží umelo znížiť cenu úhrady neuhradenej faktúry. Má za to, že odporca neuhradenie predmetnej faktúry až do súdneho konania odôvodňoval nedostatkom financií. Rovnako za účelovú považuje argumentáciu odporcu ohľadom úrokov z omeškania. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne potvrdiť a v časti trov prvostupňového konania zmeniť v zmysle odvolacieho návrhu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa ako i odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k tomuto záveru: Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa v časti priznanej istiny zistil dostatočným spôsobom skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. V tejto časti konania odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v časti priznanej istiny považuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti tejto časti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Ako prvou sa odvolací súd zaoberal otázkou námietky nedostatku uznesenia č. k. 34Cb/202/2009-307 zo dňa 06. 04. 2011, ktoré malo obsahovať množstvo chýb a nepresností, najmä v časti týkajúcej sa pripustenia zmeny návrhu a uvedenia petitu návrhu, ktorého sa mal domáhať navrhovateľ. Túto námietku vyhodnotil odvolací súd za irelevantnú, keď týmto uznesením, na ktoré poukazuje odporca v podanom odvolaní, nebol ustálený konečný petit návrhu, keď následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11. 04. 2011 ustálil predmet konania v správnej výške, v zmysle petitu návrhu a o tomto aj konal. Preto uvedený nedostatok nemôže mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietok odporcu vo veci samej, v časti priznanej istiny z pohľadávky, odvolací súd uvádza, že v tejto časti rozhodol súd prvého stupňa správne. Je nesporné, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 28. 02. 2008 zmluvu o dielo, v súlade s ktorou navrhovateľ uskutočňoval pre odporcu dohodnuté dielo, stavebné práce, ktoré vykonal riadne a včas, čoho dôkazom je predložený a odporcom nespochybnený preberací protokol zo dňa 04. 03. 2009. Súd prvého stupňa súčasne správne zistil, že na vykonanie stavebných prác za opravy a odstránenie nedostatkov po iných dodávateľoch, nebola spísaná písomná objednávka odporcu. Predmetné stavebné práce však boli odsúhlasené pred začatím ich realizácie, čo potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj stavbyvedúci odporcu p. P. N.. Uvedený svedok pred súdom prvého stupňa riadne vypovedal, že sporná faktúra č. 2009003 bola ním riadne prekontrolovaná a potvrdená, pričom sám konkretizoval dôvod vystavenia tejto faktúry, pričom uviedol, že predmetná faktúra bola sčasti vystavená za materiál a vo väčšej časti 70 % za vykonané práce. Na otázku súdu svedok odpovedal, že predmetné práce boli vykonávané v súvislosti s prácami, ktoré vykonávali iné firmy a ktoré spôsobili nedostatky a bolo potrebné vykonať úpravy. Odsúhlasil, že predmetná faktúra jednoznačne bola vystavená za opravy po iných dodávateľoch. Súčasne potvrdil, že k predmetnej faktúre bol predložený súpis vykonaných prác, pričom práce boli rozčlenené aké chyby jednotlivé firmy urobili. Svedok jednoznačne vypovedal, že keby nebolo potrebné vykonať separátne opravy po iných dodávateľoch, tak by sa výlučne postupovalo podľa uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo. Z uvedenej svedeckej výpovede (tak ako uviedol i súd prvého stupňa) jednoznačne odvolací súd ustálil, že práce v uplatnenom rozsahu na základe faktúry č. 2009003 vykonané boli, tieto práce boli odsúhlasené ešte pred ich začatím osobou oprávnenou. Súčasne uvedený svedok jednoznačne potvrdil, že práce, ktoré sú predmetnou faktúru vyfakturované, boli nad rámec uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo. Svedok E. Q. potvrdil, že navrhovateľ čiastočne opravil niektoré nedostatky spôsobené po iných dodávateľoch a ich vykonanie bolo predmetom faktúry č. 2009003. Súčasne svedok potvrdil, že odsúhlasovanie aj v iných prípadoch prebiehalo ústne. Až po jeho súhlase bol P. N. oprávnený potvrdiť súpis vykonaných prác. V danom prípade však namieta, že čo sa týka spornej faktúry, práce odsúhlasil bez jeho vedomia a predmetnú faktúru potvrdil bez jeho súhlasu. Svedok súčasne potvrdil, že vykonávané práce boli ústne dohodnuté, avšak nikdy nie v takom rozsahu, za ktorý si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odporca síce spochybňuje rozsah navrhovateľom uplatnených prác vykonaných na základe ústnej objednávky a vyfakturovaných faktúrou č. 2009003, avšak k tejto námietke odporca nevie uviesť žiadny dôkaz na preukázanie spochybnenia uplatneného nároku navrhovateľa. Na jednej strane navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, ktorý vyčíslil uplatnenou pohľadávkou a na druhej strane odporca namieta výšku nároku navrhovateľa. Pokiaľ odporca spochybňuje rozsah prác hoci nespochybňuje skutočnosť, že práce zo strany navrhovateľa vykonané boli nad rámec uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo (viď listinné dôkazy a svedecké výpovede), na druhej strane však rozsah, v ktorom by nárok navrhovateľa bol nedôvodný, nevie definovať. Takáto obrana odporcu je nedostatočná, bez predloženia relevantných dôkazov alebo relevantných skutočností, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odporca v podanom odvolaní poukázal na skutočnosť, že ak by aj pripustil existenciu ústnej zmluvy o dielo, potom uviedol, že faktúru prevzala neoprávnená osoba, keď jednoznačne a nesporne osobou oprávnenou konať na stavbe stavebný dozor, bol p. E. Q.. Ak teda mala byť uzavretá ústna zmluva za obvyklých podmienok, sporná faktúra mala byť doručená k rukám p. E. Q.. Uvedený svedok síce spochybnil dôvodnosť nároku navrhovateľa uplatneného spornou faktúrou č. 2009/003 a uviedol, že k predmetnej faktúre súpis prác neexistoval a tiež uviedol, že práce vyfakturované touto faktúrou neboli zo strany odporcu objednané, na druhej strane samotný svedok však potvrdil, že predmetné práce vyfakturované uvedenou faktúrou boli nad rámec uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo. Uvedený svedok tiež potvrdil, že spornú faktúru navrhovateľovi odporca nevrátil, pričom nevedel uviesť dôvod prečo tak neurobil, pokiaľ s vyfakturovanou sumou predmetnou faktúrou odporca nesúhlasil. Svedok tiež jednoznačne potvrdil, že predmetom tejto faktúry boli sadrokartónové práce, čiastočné opravy nedostatkov, ktoré boli spôsobené inými firmami. Svedok súčasne potvrdil na otázku súdu, či sa podpis svedka na súpise vykonaných prác pri schvaľovaní nachádzal, svedok uviedol, že jeho podpis tam nie je, nakoľko odsúhlasovanie prebiehalo ústne. Súd prvého stupňa podľa záveru odvolacieho súdu vyhodnotil svedecké výpovede ako i listinné dôkazy a výpovede účastníkov konania správne, keď ustálil, že odporca mal vedomosť o vykonaní týchto prác navrhovateľom. Neurobil žiadny úkon smerujúci voči nemu, aby tieto práce ďalej nevykonával a spornú faktúru č. 2009003 navrhovateľovi nevrátil a nerozporoval ju, až do podania žaloby. Spochybňovanie rozsahu vyúčtovanej ceny spornou faktúrou považuje odvolací súd za účelové, ničím nepodložené. Na záver je potrebné uviesť, že odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal už súd prvého stupňa. Odvolací súd sa preto v tejto časti obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti tejto časti napadnutého rozhodnutia, keďže ďalšie dôvody by boli už len opakovaním skutočností, ktoré súd prvého stupňa uviedol v napadnutom rozhodnutí. Naopak odvolací súd vyhodnotil za opodstatnenú odvolaciu námietku odporcu, v časti priznaného úroku z omeškania zo strany súdu prvého stupňa, keď túto časť rozhodnutiu považoval za nedostatočne odôvodnenú a nepreskúmateľnú. Namieta, že zo strany odporcu bola vznesená námietka, dotýkajúca sa výšky predmetných úrokov, s ktorou sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal. Má za to, že v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, keď súd iba stroho uviedol, že neuznal námietky odporcu, keď odporca nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Naopak súd prvého stupňa uviedol, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa na úrok z omeškania sa súd opieral o listinné dôkazy založené v súdnom spise. Bližšiu špecifikáciu predmetných listinných dôkazov však odôvodnenie rozhodnutia tejto časti neobsahuje. Preto odvolací súd považuje námietku odvolateľa za opodstatnenú a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za nedostatočne odôvodnené. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. Ďalej uviedol, že sa stotožnil s vyčísleným úrokom z omeškania s platením jednotlivých faktúr v navrhovateľom vyčíslených výškach. Z uvedeného odôvodnenia však nevyplýva pri jednotlivých výškach kedy sa dostal do omeškania a za aké obdobie vyčíslené úroky z omeškania boli priznané. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti priznaného úroku z omeškania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil v tejto časti na nové konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o nároku navrhovateľa o časti príslušenstva, vysporiadať sa s námietkami odporcu a rozhodnutie v tejto časti riadne odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že v časti príslušenstva bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vrátené na ďalšie konanie, o trovách prvostupňového ako i odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti a to v časti priznanej istiny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a v časti priznaného príslušenstva ako i trov prvostupňového konania odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.