Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/225/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109248756 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109248756.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S.. J. Y., P. C.. Q. D. Č.. X, Y., zastúpený: JUDr. Marek Morochovič, advokát, Krížna 56, Bratislava proti odporcovi: Chemko, a.s., Strážske v likvidácii, Moskovská 132, Bratislava, zastúpený: Advokát Pirč, s.r.o., Štrbská 4, Košice, o náhrade trov konania vo veci o zaplatenie 3.976,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 19C/9/2010-246 zo dňa 5.1.2015, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 19C/9/2010-246 zo dňa 5.1.2015 z r u š u j e , a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 23,71 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 717,54 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 1.7.2009, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k úhrade čiastky 3 976,63 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenej mzdy za mesiac máj 2009. V priebehu konania upravoval petit a čiastočne vzal späť žalobný návrh dňa 15.07.2009 do sumy 3 510,79 eur a dňa 23.11.2009 do sumy 96,99 eur. Uznesením zo dňa 6.12.2010 prvostupňový súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3 607, 78 eur zastavil. Vo veci samej prvostupňový súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 19C/9/2010-203 zo dňa 21.06.2013 tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 210,86 eur a úroky z omeškania. Vo zvyšku žalobu zamietol a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 26,80 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 724,91 eur. Na základe odvolania odporcu do vyhovujúcej časti rozsudku Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 14Co/612/2013-236 zo dňa 15.04.2014 rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania z istiny 3 976,63 EUR vo výške 9% od 13.06.2009 do 08.07.2009 a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. V časti výroku o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle rozsudku odvolacieho súdu rozhodol prvostupňový súd opätovne o trovách konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že navrhovateľ žaloval sumu 3 976,63 eur a odporca mu až po podaní žaloby uhradil celkom sumu 3 607,78 eur. V tejto časti tak bol navrhovateľ úspešný. Vo zvyšku - do sumy 368,85 eur bol navrhovateľ v zmysle rozsudku odvolacieho súdu neúspešný. Navrhovateľov pomer úspechu k neúspechu je tak 90,70% k 9,30%. V zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu a neúspechu, t.j. navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,40% účelne vynaložených a riadne uplatnených trov konania. Trovy konania navrhovateľa spočívajú v súdnom poplatku za návrh 29,13 eur a v trovách právneho zastúpenia, pričom hodnota jedného úkonu právnej pomoci činí sumu 131,13 eur z hodnoty predmetu sporu 3 976,63 eur do prvého čiastočného späťvzatia; 31,54 eur po prvom čiastočnom späťvzatí z hodnoty sporu 458,84 eur, a 26.56 eur po druhom čiastočnom späťvzatí z hodnoty sporu 361,85 eur. Navrhovateľovi celkovo priznal odmenu za 12 úkonov právnej služby, spolu s paušálnou náhradou a DPH. Celkovo trovy právneho zastúpenia činia sumu 647,37 eur, režijný paušál 87,21 eur a 20%-tná DPH vo výške 146,92 eur. Spolu 881,50 eur. Čistý úspech navrhovateľa vo výške 81,40% z tejto sumy predstavuje 717,54 eur, a z alikvotnej časti súdneho poplatku 29,13 eur činí sumu 23,71 eur. Keďže v odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca podaním zo dňa 20.1.2015. Poukázal na rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 15.4.2014, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že hoci sa navrhovateľ správne domáhal mzdy v hrubom za mesiac máj 2009, plnenie ktoré mu poskytol odporca vo výške 3 607,78 Eur už bolo plnením v čistom vyjadrení výšky plnenia, z ktorého už nebudú odpočítavané odvody. Tieto dve sumy nemožno mechanicky spočítať a výslednú sumu považovať za zvyšok uplatnenej istiny. Takýto postup navrhovateľa po čiastočných späťvzatiach spôsobil, že ďalšie konanie vo veci sa viedlo úplne bezdôvodne a bez právneho dôvodu. Odvolací súd vychádzal z prepočtu poskytnutého odporcom, v zmysle ktorého sume 3 976,63 Eur brutto zodpovedá suma 2 971,36 Eur netto, čo navrhovateľ nespochybnil. Je zrejmé, že odporca vyplatením sumy 3 607,78 Eur navrhovateľovi prekročil rozsah uplatneného nároku, ktorý už bol uspokojený. Preto žalobný návrh v napadnutej časti zamietol. Odporca s poukazom na tieto závery odvolacieho súdu uviedol, že ku dňu 9.7.2009 zaplatením sumy 3 607,79 Eur navrhovateľovi zanikol žalovaný nárok. V súvislosti s nárokom na náhradu trov právnej pomoci, bol už v poradí tretí úkon právnej pomoci - späťvzatie zo dňa 15.7.2009, neúčelný a v skutočnosti mal nasledovať návrh navrhovateľa na zastavenie konania. Odporca pritom navrhovateľa upozorňoval, že suma 3 510,79 Eur v čistom zodpovedala v roku 2009 sume 4 667,- Eur v hrubom. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevychádzal z výsledku sporu na základe rozsudku odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal odporca aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2Cmo/373/1995, podľa ktorého odporca má proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli omeškaním navrhovateľa so späťvzatím žalobného návrhu. Odporca bol povinný strpieť svoju ďalšiu účasť v súdnom konaní, čo neznamená, že by mal znášať aj trovy tohto konania. Po dátume 9.7.2011 by už ďalšie trovy neboli vznikli, ak by bol navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu. Je preto toho názoru, že z trov právneho zastúpenia navrhovateľa obstoja len dva právne úkony - prevzatie veci a podanie žalobného návrhu. Odporca ďalej poukázal aj na to, že podľa § 4 ods. 2, písm. d) zák. č. 71/1992 Z.z. bolo súdne konanie o návrhu navrhovateľa v predmetnej veci oslobodené od súdnych poplatkov. Preto nie je daný ani dôvod, aby bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľovi súdny poplatok. Napadnutým uznesením odporcovi nebola priznaná náhrada trov konania, ktoré si riadne vyčíslil podaním zo dňa 15.4.2014 na odvolacom súde. Na tom nároku trvá a domáha sa aj náhrady trov odvolacieho konania. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 282,18 Eur. Súčasne, aby zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania v celkovej výške 5 099,81 Eur. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 13.4.2015. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne a odvolanie nedôvodné. Je toho názoru, že minimálne do pojednávania dňa 9.5.2011 nutnosť pokračovať v konaní zavinil odporca, pretože si nesplnil povinnosť doručiť navrhovateľovi zúčtovanie mzdy za rozhodné obdobie (splnil to 14.4.2011), ktoré bolo rozhodné pre ustálenie výšky nároku navrhovateľa po čiastočných úhradách zo strany odporcu. Ako vyplýva z vyúčtovania mzdy, so mzdou bola navrhovateľovi vyplatená aj odmena člena dozornej rady a nebolo jasné, čo odporca hradil a aká bola výška odvodov. Preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a sú dané dôvody na zrušenie uznesenia. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí vychádzať z úspechu účastníkov sporu a súčasne aj skúmať, v ktorom štádiu konania boli nároky účastníkov uplatňované dôvodne, resp. boli splnené podmienky na ich späťvzatie. Sú dôvodné odvolacie námietky, že konečným rozhodnutím v merite veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/612/2013-236 zo dňa 15.4.2014 a toto rozhodnutie bolo záväzné aj pre posudzovanie uplatnených nárokov účastníkov konania na náhradu trov konania. V napadnutom uznesení sa súd prvého stupňa s touto otázkou nevyporiadal a vychádzal z prezumpcie, že v priebehu celého konania bol žalobný návrh podaný dôvodne, resp. že k čiastočným späťvzatiam návrhu došlo pre správanie odporcu. Tieto závery však nezodpovedajú rozhodnutiu odvolacieho súdu v merite veci. Dôležitá v tejto súvislosti je aj obrana odporcu, že opakovane upozorňoval navrhovateľa na to, že žalovaná istina 3 976,63 Eur netto zodpovedala v roku 2009 sume 4 667,- Eur brutto, čo vysoko prekračovalo žalobný návrh, keďže zamestnávateľ vždy vypláca mzdu zamestnancom v čistom. Súd sa mal zaoberať aj tvrdením navrhovateľa, že žalobný návrh nemohol vziať späť včas preto, že mu odporca neposkytol požadované zúčtovanie mzdy za rozhodné obdobie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa navyše vyporiada aj s odvolacou námietkou vo vzťahu k náhrade navrhovateľovi za súdny poplatok (okrem hodnotenia úspechu v spore a dôvodnosti uplatňovaného nároku v priebehu celého konania), že predmetné konanie bolo oslobodené od súdnych poplatkov, a nie je preto právny dôvod na to, aby bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľovi súdny poplatok za podanie návrhu. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho vyhodnotenia výsledku sporu, a súd sa nevyporiadal ani s relevantnými tvrdeniami účastníkov konania vo vzťahu k ich nárokom na náhradu trov konania. Týmto postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p.. Vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania, v ktorom vyhodnotí tvrdenia účastníkov v naznačenom smere a opätovne rozhodne o trovách konania v súlade s právoplatným rozhodnutím v merite veci. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.