Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/36/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109255123 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109255123.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci navrhovateľa: KONEX ELEKTROODBYT Bardejov, spol. s r.o., Stöcklova 13, 085 01 Bardejov, IČO: 31 708 943, zast.: JUDr. Andrea Balážová, advokátka, Moyzesova 46, 040 01 Košice, proti odporcovi: Pospíšil & Partners, k.s., Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 44 342 004, správca úpadcu Bardejovské pozemné stavby a.s. v konkurze, Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 00 691 631, zast.: JUDr. Martina Mrázová, advokátka, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, o vylúčenie istiny 42.526,82 eur zo súpisu majetku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/2/2010 - 137 zo dňa 12.02.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Cbi/2/2010 - 137 zo dňa 12.02.2013 m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 42 eur na účet Okresného súdu Bratislava I, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu Bardejovské pozemné stavby a.s. v konkurze, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 00 691 631, istinu 42.526,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania a odporca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 42 eur na účet konajúceho súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal žalobou, doručenou súdu dňa 29.12.2009, vylúčenia istiny 42.526,82 eur z konkurznej podstaty úpadcu titulom, že nebol schopný vydať tovar v uvedenej hodnote vo vlastníctve navrhovateľa z dôvodu, že bol zabudovaný do realizovaných stavieb na Ukrajine napriek skutočnosti, že úpadca za daný tovar nezaplatil. Svoj nárok odôvodnil tým, že s úpadcom uzatvoril dňa 01.07.2008 Rámcovú zmluvu Č.. X/XX/XXXX o dodávkach tovaru a služieb, na základe ktorej dodal úpadcovi tovar. V článku Iné dojednania bola účastníkmi zmluvy dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, podľa ktorej vlastnícke právo k dodanému tovaru - finančný ekvivalent prechádza na úpadcu ako odberateľa až po jeho úplnom zaplatení. K zaplateniu fakturovanej kúpnej ceny v žalovanej výške úpadcom nikdy neprišlo. Výšku žalovaného nároku v časti sumy vylúčenej z podstaty úpadcu navrhovateľ preukázal predložením faktúr v zmysle rámcovej zmluvy, pričom výška sumy predstavuje súčet fakturovaných súm. Odporca v konaní žiadnym spôsobom nárok v tejto časti nespochybnil, a preto mal súd výšku nároku za nespornú a preukázanú. Na majetok odporcu bol dňa 14.10.2009 uznesením 3 K/27/2009 konajúcim súdom vyhlásený konkurz. Navrhovateľ listom zo dňa 09.11.2009 vyzval odporcu o vydanie tovaru v žalovanej výške, resp. o vydanie finančného ekvivalentu. Odporca listom zo dňa 24.11.2009 oznámil navrhovateľovi, že tovar nie je možné fyzicky vydať, nakoľko bol zabudovaný do realizovaných stavieb na Ukrajine. Na základe uvedených skutočností žiadal navrhovateľ žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril vyjadrením zo dňa 20.02.2012, kde uviedol, že majetok, v ktorého hodnote žiada navrhovateľ vylúčenie, nikdy nebol zapísaný v súpisovej zložke majetku úpadcu, a preto nie je možné jeho vydanie ani vydanie finančného ekvivalentu. Ďalej uviedol, že navrhovateľ si pohľadávku v žiadnej výške neuplatnil v konkurze úpadcu napriek tvrdeniam v tomto konaní, že nárok existuje. Namietal neplatnosť rámcovej zmluvy z dôvodu, že nebola podpísaná zo strany úpadcu spôsobom zapísaným v obchodnom registri. Prvostupňový súd mal za nesporné, že úpadca prevzal materiál v žalovanej výške od navrhovateľa a tento vyviezol na svoje stavby na Ukrajine. Ďalej ako preukázanú súd vyhodnotil skutočnosť, že úpadca materiál spracoval priamo svojimi zamestnancami tak, že ho zabudoval do uvedených stavieb alebo v nespracovanej časti tento podľa vyjadrenia svedka V. úmyselne a vedome predal do užívania svojim zmluvným partnerom na Ukrajine, aby ho títo neskôr do stavieb zabudovali. Tým preukázateľne došlo k spracovaniu veci v zmysle ust. § 135b, ods. 2 OZ, a teda navrhovateľovi ako vlastníkovi materiálu vzniklo právo na určenie náhrady z dôvodu, že materiál sa spracovaním stal nevydateľným. Ďalej mal prvostupňový súd za nesporné, že finančné nároky úpadcu, ktoré mu vznikli dodaním materiálu vo vlastníctve navrhovateľa svojim finálnym odberateľom sa stali majetkom úpadcu, či už jeho riadnym zaplatením odberateľmi alebo vo forme pohľadávok, ktoré odporca realizoval v rámci speňaženia majetku. Z toho dôvodu súd tvrdenie odporcu, že navrhovateľ žiada vydanie finančného ekvivalentu majetku, ktorý nie je zapísaný v súpisovej zložke úpadcu, vyhodnotil ako účelové a nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené mal prvostupňový súd za to, že navrhovateľ v celom rozsahu uniesol dôkazné bremeno a preukázal opodstatnenosť svojho nároku, preto rozhodol o vylúčení istiny 42.526,82 eur z konkurznej podstaty úpadcu Bardejovské pozemné stavby a. s. v konkurze, Bratislava, IČO: 00 691 631. Okresný súd Bratislava I nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania s odkazom na ust. § 100 ods. 2 ZKR, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Súčasne zaviazal odporcu na náhradu trov štátu vo výške uplatneného svedočného svedka N.. U.. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., nakoľko podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd prvého stupňa podľa jeho názoru nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K otázke platnosti Rámcovej zmluvy č. X/X/XXXX o dodávkach tovaru a služieb zo dňa 01.07.2008, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj nárok, vrátane výhrady vlastníckeho práva, odvolateľ uviedol, že táto nebola uzavretá v súlade so zákonom, nakoľko podľa stanov úpadcu v mene úpadcu bol oprávnený konať spoločne predseda a podpredseda predstavenstva, pričom rámcovú zmluvu nemohla v mene úpadcu uzavrieť osoba, ktorú zmluva označuje ako „zodpovedná osoba“ N.. Ľ. U.. V prípade, ak by bol na úkon podpísania zmluvy písomne poverený N.. U., táto skutočnosť by musela vzhľadom na písomnú formu byť neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy. Odvolateľ ďalej uviedol, že práva domáhať sa vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty môže vlastník veci za predpokladu, že táto je, resp. bola správcom konkurznej podstaty úpadcu riadne do súpisu majetku zapísaná. Táto osoba je potom ako vlastník veci aktívne legitimovaná na podanie excindačnej žaloby o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Majetok, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je jeho vlastníkom, nebol zo strany správcu konkurznej podstaty nikdy do súpisu majetku úpadcu zapísaný. Majetok, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je jeho vlastníkom, nebol zo strany správcu konkurznej podstaty nikdy v rámci speňažovania majetku úpadcu speňažený. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ zdôraznil, že právna úprava, ktorá vyplýva zo zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení, neumožňuje veriteľovi, ktorého majetok nebol do súpisu majetku zapísaný, domáhať sa vylúčenia veci, keďže neexistuje majetok, ktorý by sa mohol z konkurznej podstaty vylúčiť a na strane druhej, pokiaľ takýto majetok neexistuje, tak ani nie je možné vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu požadovanú istinu. Za predpokladu, že by správca konkurznej podstaty speňažil majetok vo vlastníctve navrhovateľa, tento by sa mohol v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii domáhať na súde práva na vydanie výťažku zo speňaženia majetku, teda nie domáhať sa práva vylúčenia istiny z konkurznej podstaty. Uvedené svedčí o zjavnej vade prvostupňového rozsudku a navrhovateľom požadovaného žalobného návrhu, ktorý je podľa názoru odvolateľa od samého začiatku nielen nevykonateľný, ale i v rozpore s existujúcim právom. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa ako aj navrhovateľ vo svojom návrhu opomenuli rozlišovať pojem vylúčenie majetku (istiny) z konkurznej podstaty úpadcu a pojem vydanie výťažku zo speňaženia majetku, pričom ide o tak zásadne rozličné pojmy, že je potrebné v rámci odvolacieho konania na túto skutočnosť poukázať, pretože rozsudkom prvostupňového súdu bolo navrhovateľovi priznané právo, ktorého možnosť priznania nielenže nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ale obchádza samotný Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolateľ má za to, že navrhovateľ namiesto toho, aby si svoj tvrdený nárok voči úpadcovi uplatnil prihláškou podľa zákona, tak ako to museli urobiť ostatní veritelia, uplatnil svoj nárok na súde žalobou o vylúčenie majetku, ktorý nikdy v súpise majetku zapísaný nebol a nikdy nebol ani predmetom speňaženia. Navrhovateľ sa tak vedome a cielene vyhol na úkor iných veriteľov procesu uspokojenia v rámci konkurzu. V závere svojho odvolania odvolateľ, t. j. odporca zhrnul, že prvostupňový súd podľa jeho názoru pochybil, keď uložil odporcovi povinnosť, ku ktorej objektívne nemôže pristúpiť v intenciách žalobného petitu navrhovateľa, resp. výrokovej časti rozsudku. Opätovne poukázal na to, že navrhovateľ by v predmetnom súdnom konaní mohol byť aktívne vecne legitimovaným subjektom a odporca pasívne legitimovaným subjektom za predpokladu splnenia skutkových podstát ustanovenia § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, najmä § 78 ods. 5 ZKR. Na základe uvedeného odporca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 Cbi/2/2010 zo dňa 12.02.2013 zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne alebo alternatívne, aby Krajský súd v Bratislave predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý k otázke platnosti, resp. neplatnosti rámcovej zmluvy uviedol, že predseda predstavenstva vo svojej výpovedi potvrdil, že bol osobou zodpovednou za zmluvné vzťahy a tiež poukázal na skutočnosť, že mu bol pred podpisom zmluvy doručený návrh rámcovej zmluvy, ktorý sám osobne pripomienkoval. Rovnako podľa názoru navrhovateľa nie je pravdou tvrdenie odporcu, že zo strany správcu konkurznej podstaty nikdy do súpisu majetku úpadcu Bardejovské pozemné stavby a. s., nebol zapísaný majetok patriaci navrhovateľovi. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tovar vo vlastníctve navrhovateľa bol vyvezený a spracovaný následne na Ukrajine. Úpadca za vyvezený tovar vo vlastníctve navrhovateľa vystavil faktúry voči ukrajinským subjektom a tieto faktúry - pohľadávky boli zahrnuté do súpisu majetku úpadcu a ako také boli odporcom - správcom konkurznej podstaty - speňažené predajom podniku. Samotným predajom podniku správca konkurznej podstaty obohatil - zvýšil hodnotu podniku úpadcu, neoprávnene o majetok, ktorý úpadcovi nikdy nepatril. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ žiadal, aby Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 Cbi/2/2010 zo dňa 12.02.2013 v súlade s ustanovením § 219 O. s. p. potvrdil. Súčasne uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania, predstavujúceho náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu + paušál. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle ustanovenia § 211 ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 1, 3 O. s. p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ten kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 78/2005, podľa ktorého súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. K otázke platnosti, resp. neplatnosti Rámcovej zmluvy č. X/X/XXXX zo dňa 01.07.2008 odvolací súd poukazuje na výpis z obchodného registra spoločnosti Bardejovské pozemné stavby a. s., v konkurze, vložka č. 4838/B, kde v časti konanie menom spoločnosti je uvedené, že v mene spoločnosti voči tretím osobám, pred súdmi a inými orgánmi v celom rozsahu sú oprávnený konať predseda a podpredseda predstavenstva spoločne alebo samostatne ktorýkoľvek člen predstavenstva, ktorý bol na to predstavenstvom písomne poverený, pričom je nesporné, že zmluva bola podpísaná len N.. Ľ. U. samostatne. Za rozhodujúce však považuje odvolací súd zistenie, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky vylučovacej žaloby, stanovené v § 78 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Právo na podanie vylučovacej žaloby tretej osobe vzniká momentom zápisu sporného majetku (resp. akéhokoľvek majetku, o ktorom tretia osoba tvrdí, že má k nemu právo vylučujúce ho zo súpisu) do súpisu. Zápis sporného majetku do súpisu je tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe na podanie vylučovacej žaloby, pričom je právne irelevantné, či zápis bol zverejnený v Obchodnom vestníku (Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H. BECK 2012, 548 a 549 s.). Musí ísť o vec zapísanú do súpisu majetku úpadcu, ktorá je konkrétna a presne individualizovaná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že právna úprava vyplývajúca z ustanovenia § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení neumožňuje veriteľovi, ktorého majetok nebol do súpisu majetku zapísaný, domáhať sa vylúčenia veci, keďže neexistuje majetok, ktorý by sa mohol z konkurznej podstaty vylúčiť a na druhej strane, pokiaľ taký majetok neexistuje, tak nie je ani možné vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu istinu v požadovanej výške 42.526,82 eur. Uvedený záver je súladný s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2549/2010 zo dňa 29.08.2012 o vylúčenie náhradného peňažného plnenia zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu vydanom v dovolacom konaní, kde Najvyšší súd ČR okrem iného uviedol, že „časť dodaného tovaru, ktorého cena zostala nezaplatená, neskorší úpadca zabudoval do stavby tretieho subjektu. Správca konkurznej podstaty túto časť tovaru nezapísal do konkurznej podstaty. Ak nebol v posudzovanom prípade predmetný majetok zapísaný v konkurznej podstate, prípadne nedošlo k získaniu náhradného peňažitého plnenia speňažením tohto majetku z konkurznej podstaty, nemôže sa žalobca úspešne domáhať ani vylúčenia tohto majetku, prípadne peňažného plnenia zo súpisu majetku konkurznej podstaty. Vylučovacou žalobou je síce možné sa domáhať vylúčenia náhradného peňažného plnenia získaného správcom konkurznej podstaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty, to však platí len vtedy, ak ide o peňažné plnenie, získané speňažením veci spísanej predtým do konkurznej podstaty.“ Nie je možné prisvedčiť navrhovateľovi, že faktúry za ním dodaný tovar boli zahrnuté do súpisu a ako také boli odporcom - správcom úpadcu speňažené predajom podniku, nakoľko zo zmluvy o predaji podniku, ktorú schválil veriteľský výbor, je zrejmé, že správca speňažil majetok úpadcu Bardejovské pozemné stavby a. s. v konkurze, Bratislava, IČO: 00 691 631, za kúpnu cenu vo výške 277.000 eur, pričom ide o päť pohľadávok v rôznych finančných čiastkach (vysoko prevyšujúcich kúpnu cenu) voči piatim rôznym odberateľom, pričom žiadnu z nich nie je možné druhovo určiť, t. j. priradiť ku konkrétnej faktúre navrhovateľa tak, ako ju špecifikoval v návrhu na začatie konania na vylúčenie istiny 42.526,82 eur z konkurznej podstaty. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že k rovnakému záveru nezávisle dospel Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 1 CoKR/11/2011, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, kde na str. 3 konštatoval, že navrhovateľom požadovaná finančná čiastka nie je súčasťou súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Navrhovateľ mal svoju pohľadávku prihlásiť v predmetnom konkurznom konaní samostatnou prihláškou, rovnako ako ostatní konkurzní veritelia. Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti v konaní. Úspešnému odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil. Rozhodol však o povinnosti neúspešného navrhovateľa zaplatiť trovy štátu vo výške 42 eur, vo výške uplatneného svedočného svedka N.. U.. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.