Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010518 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110010518.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného Q. W., stíhaného pre zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2014, sp.zn. 6T/48/2010, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 24. marca 2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2014, sp.zn. 6T/48/2010, bol obžalovaný Q. W. podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku („Tr.por.“) z dôvodu, že nebolo dokázané, že spáchal skutok, oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 3Pv 1060/09 podanej dňa 30.6.2010 pre zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že obžalovaný dňa 3.7.2009 v čase asi o 13:30 hod. v Bratislave na presne nezistenom mieste v blízkosti I. na Z. K.. Č.. X v osobnom motorovom vozidle zn. E. Q. prevzal od G. O. finančné prostriedky vo výške 10.000 eur, o ktorých vedel, že pochádzajú z krádeže, ktorej sa dopustila G. O. W. W. P. S. a ktorou bola poškodenému R. Q. spôsobená škoda vo výške 25.860 eur, pričom si uvedené finančné prostriedky prisvojil pre vlastnú potrebu. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania došiel k záveru, že skutok sa síce stal a je trestným činom, avšak nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že ho spáchal obžalovaný. K tomuto záveru prvostupňový súd dospel najmä na základe výpovedí svedkov G. O., Q. O. U. P. S., ktorí na hlavnom pojednávaní zhodne potvrdili, že obžalovaný Q. W. nie je tou osobou, ktorej G. O. mala odovzdať sumu 10.000 eur, ktorá pochádzala z krádeže. Hoci títo svedkovia v prípravnom konaní pri rekognícii opoznali obžalovaného ako páchateľa skutku, avšak už neboli opätovne vypočutí vyšetrovateľom ani ku skutku a ani k vykonanej rekognícii po tom, čo bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému, preto prvostupňový súd nemohol na ich neprocesné výpovede pri rozhodovaní prihliadnuť, čím sa dostal do dôkaznej núdze a nemal už k dispozícii žiadne ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné zjavné rozpory vo výpovediach týchto svedkov odstrániť. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr.por. prokurátor písomným podaním doručeným na okresný súd dňa 11.11.2014, pričom dôvody odvolania boli doručené prokurátorom následne písomným podaním doručeným na okresný súd dňa 28.11.2014. V písomných dôvodoch odvolania navrhol prokurátor zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.12.2009, sp.zn. Tpj 63/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2010 pod č. 30, podľa bodu I. ktorého obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr.por. Z tohto stanoviska vyplýva, že výsluchy svedkov vykonané po začatí trestného stíhania, avšak pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia obvinenému, je možné považovať za procesné dôkazy, ktorými je možné dôvodiť v obžalobe. Takto vykonané dôkazy je možné teda vykonať aj na hlavnom pojednávaní, a to aj podľa § 264 ods. 1 Tr.por. za účelom vysvetlenia rozporov vo výpovediach svedka. Tomu v prejednávanej veci neodporuje ani bod II. uvedeného stanoviska, v zmysle ktorého ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia, keďže týmto spôsobom bol v prípravnom konaní prepočutý svedok Q. O., ktorého výpoveď usvedčovala obžalovaného zo spáchania skutku. Na základe toho považuje postup prvostupňového súdu spočívajúci v odmietnutí návrhov prokurátora na prečítanie výpovedí svedkov z prípravného konania za účelom odstránenia podstatných rozporov s výpoveďami na hlavnom pojednávaní za nezákonný, pričom odstránením rozporov malo dôjsť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Teda prvostupňový súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté prokurátorom, na základe ktorých bolo možné náležite zistiť skutkový stav veci, čím považuje prokurátor napadnuté rozhodnutie za nedôvodné. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s rekogníciami, pri ktorých bol obžalovaný opoznaný ako páchateľ. Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní dňa 22.1.2015. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec prvostupňovému súdu z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s rozsudkom prvostupňového súdu a žiada, aby to tak zostalo, je nevinný. Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4.11.1950 („Dohovor“) každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. Podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu, b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú, d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe, e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí. Podľa § 2 ods. 4 Tr.por. každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa § 2 ods. 9 Tr.por. každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podľa § 30 ods. 1 Tr.por. na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená osoba. Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená. Podľa § 30 ods. 2 Tr.por. nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. Podľa § 34 ods. 1 Tr.por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa § 126 ods. 1 Tr.por. ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu. Podľa § 126 ods. 2 Tr.por. rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov. Podľa § 126 ods. 3 Tr.por. k rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu. Podľa § 285 Tr.por súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, f) trestnosť činu zanikla, alebo g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. (takú chybu odvolací súd nezistil). Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len prokurátorom, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom obžalovaný a prokurátor boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr.por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por. Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr.por., že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať, pričom rovnako odmietol vypovedať aj v prípravnom konaní ako obvinený. Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia G. O., Q. O. U. P. S., so súhlasom strán bola prečítaná výpoveď z prípravného konania svedka R. Q. a boli prečítané zápisnice o rekogníciach a listiny vzťahujúce sa k osobe obžalovaného. Ani jeden z vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní (G. O., Q. O. U. P. S.) neuviedol, že osobou, ktorá v motorovom vozidle prevzala 10.000 eur z krádeže, bol obžalovaný Q. W.. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že v prejednávanej veci bolo začaté trestné stíhanie vydaním uznesenia podľa § 199 ods. 1 Tr.por. dňa 8.10.2009. Obvinenie bolo Q. W. vznesené uznesením vydaným podľa § 206 ods. 1 Tr.por. dňa 23.10.2009, pričom obžalovaný ho prevzal pri svojom výsluchu ako obvinený dňa 15.3.2010. V prípravnom konaní boli vypočutí svedkovia G. O. dňa 8.10.2009, Q. O. dňa 8.10.2009 a dňa 19.3.2010, P. S. dňa 19.11.2009 a R. Q. (poškodený ohľadom samotnej krádeže, ktorý pri výpovedi neuviedol žiadne podstatné skutočnosti ohľadom obžalovaného) dňa 4.6.2010. Z uvedeného je zrejmé, že svedkovia, ktorí sa vyjadrovali k osobe, ktorá mala v motorovom vozidle prevziať od G. O. sumu 10.000 eur z krádeže, boli v prípravnom konaní vypočutí ešte pred tým, ako bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému Q. W. s výnimkou výpovede svedka Q.Á. O. vykonanej dňa 19.3.2010. K samotnej výpovedi svedka Q. O. z prípravného konania zo dňa 19.3.2010, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná za účelom odstránenia rozporov, odvolací súd uvádza, že svedok v nej neuviedol, že osobou, ktorá prevzala 10.000 eur v motorovom vozidle od G. O., bol obžalovaný a svedok iba uviedol popis predmetnej osoby spôsobom, že išlo o muža veku cca 50-55 rokov, šedé vlasy, 170 cm vysoký, plnoštíhlej postavy. To znamená, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní s výnimkou zápisníc o rekognícii, nevyplýva, že skutok uvedený v obžalobe mal spáchať práve obžalovaný Q. W.. K výsluchom svedkov v prípravnom konaní vykonaným pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému a k možnosti ich použitia v konaní pred súdom za účelom odstránenia rozporov odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. Na výsluchy svedkov G. O., Q. O. U. P. S. z prípravného konania vykonané pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému nie je možné v súdnom konaní prihliadať, keďže v čase vykonania výsluchov nebol zabezpečený kontradiktórny postup a obžalovaný si reálne nemohol uplatniť právo na obhajobu, ktoré mu vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 Dohovoru a ktoré je konkretizované v § 2 ods. 9 a § 34 ods. 1 a nasl. Tr.por. Z týchto dôvodov nie je potom ani možné výpovede nevykonané kontradiktórne v prípravnom konaní predkladať svedkovi v konaní pred súdom za účelom odstránenia rozporov s výpoveďou na hlavnom pojednávaní podľa § 264 ods. 1 Tr.por., a teda v tomto smere ani neobstojí námietka prokurátora uvedená v odvolaní. Prvostupňový súd správne postupoval, keď výpovede svedkov z prípravného konania nevykonané kontradiktórne (pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanému) neumožnil prečítať za účelom odstránenia rozporov s výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní. Obvinený musí mať už v prípravnom konaní primeranú a dostatočnú možnosť poprieť výpoveď svedka. Vyvodzovať právne dôsledky z výpovede svedka, ktorému obvinený nemohol klásť otázky, resp. ktorého nemohol vypočuť alebo dať vypočuť, je neprípustné, pretože jeho právo na obhajobu by bolo skrátené takým spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 Dohovoru. Prokurátor síce môže oprieť obžalobu aj o výpovede svedkov, ktoré neboli v prípravnom konaní vykonané kontradiktórne, čo výslovne vyplýva aj z prokurátorom citovaného stanoviska Najvyššie súdu SR zo dňa 7.12.2009, sp.zn. Tpj 63/2009, ale vystavuje sa v prípade týchto dôkazných prostriedkov v súdnom konaní riziku, že ak jeden alebo viacero z takto vypočutých svedkov zmenia svoju výpoveď v konaní pred súdom, prokurátor neunesie v konaní pred súdom dôkazné bremeno a obžalovaný bude oslobodený spod obžaloby. K vykonaným rekogníciam v prípravnom konaní, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní ako listinné dôkazy, odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti. Rekognície, pri ktorých svedkovia opoznali obžalovaného, boli vykonané v prípravnom konaní svedkami G. O. dňa 8.10.2009, Q. O. dňa 8.10.2009 a P. S. dňa 19.11.2009. Tieto rekognície pritom neboli vykonané v súlade s Trestným poriadkom a nie je možné na ich výsledky ako na dôkaz vôbec prihliadať z nasledujúcich dôvodov. Svedkovia neboli pri rekognícii najprv vyzvaní, aby opísali osobu, ktorej totožnosť sa má zistiť, pričom za tento opis nemožno považovať ani ich prvotné výpovede z dôvodu, že rekognície boli vykonané podľa fotografií tváre a v prvotných výpovediach svedkovia dotknutú osobu z pohľadu tváre neopisovali (s výnimkou uvedenia vlasov), keďže - svedkyňa G. O. pri výpovedi dňa 8.10.2009 uviedla, že má ísť o muža okolo 50 rokov, šedivé vlasy, priemerná postava, - svedok Q. O. pri výpovedi dňa 8.10.2009 uviedol iba to, že by vedel osobu opoznať a nijakým spôsobom osobu neopísal, - svedok P. S. pri výpovedi dňa 19.11.2009 uviedol, že má ísť o muža 40 - 50 ročného, 165 cm vysokého, postavy primeranej výške, má svetlé vlasy a plešinu, asi je Róm. Navyše podľa Trestného poriadku sa pri rekognícii obligatórne vyžaduje účasť nezúčastnenej osoby, čo v prípade vykonaných rekognícií v prejednávanej veci splnené nebolo. Pri rekogníciách vykonaných svedkami G. O. U. Q. O. je v zápisnici uvedená ako osoba zúčastnená na rekognícii por. O.. P. O., pričom ani v jednom prípade nie je podpísaný v zápisnici. Pri rekognícii vykonanou svedkom S. bol okrem vyšetrovateľa a svedka prítomný kriminalistický technik npor. V. S.. Z ustanovenia § 30 ods. 2 Tr.por. vyplýva, že nezúčastnenou osobou môže byť len osoba, u ktorej nie sú pochybnosti o nezaujatosti okrem iného vo vzťahu k orgánu činnému v trestnom konaní. Takou osobou nemôže byť policajt pôsobiaci na to istom policajnom riaditeľstve alebo jeho nadriadenom alebo podriadenom orgáne ako konajúci vyšetrovateľ resp. poverený príslušník PZ, keďže v takom prípade možno mať odôvodnenú pochybnosť o nezaujatosti vo vzťahu k orgánu činnému v trestnom konaní. Uvedené sa stalo aj v prejednávanej veci. V pribratí nezúčastnenej osoby ide o obligatórny postup, ktorý má prispieť k objektívnemu priebehu rekognície (ohľadom tejto skutočnosti ide o rovnakú právnu úpravu ako v prípade vykonania domovej prehliadky podľa § 105 ods. 2 Tr.por.) a zmyslom pribratia nezúčastnenej osoby je v prípade pochybností o náležitom vykonaní úkonu, pri ktorom zákon vyžaduje účasť nezúčastnenej osoby, vrátane jeho zákonnosti, takúto osobu k spôsobu a okolnostiam vykonania úkonu vypočuť ako svedka, čo sa javí minimálne problematickým, keď má ísť o policajta pôsobiaceho na rovnakom, príp. nadriadenom alebo podriadenom orgáne ako konajúci policajt. Odvolací súd teda pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov v súlade so závermi prvostupňového súdu musí jednoznačne konštatovať, že dôkazy vykonané v prejednávanej veci v súlade s Trestným poriadkom nepreukazujú bez dôvodných pochybností skutočnosti, ktoré sú uvedené v podanej obžalobe, a to z toho pohľadu, že by žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí tieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Pre uznanie viny nemožno rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti. Obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť preukázaná, a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pre reo). Vina obžalovanému musí byť pritom preukázaná bez akýchkoľvek pochybností na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu. Odvolací súd dospel po vykonanom dokazovaní v zhode so závermi napadnutého rozsudku k záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania zostali dôvodné pochybnosti, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, spáchal obžalovaný, a preto prvostupňový súd správne v súlade so zákonom obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.por. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a zamietol ho. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok