Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/80/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224110 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110224110.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci navrhovateľa: A B reality s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 86, 903 01 Senec, IČO: 35 950 439, proti odporcovi: PPC TEAM plus s.r.o., so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35 700 262, zastúpenému: SP & R s.r.o., JUDr. Marián Rebro, advokát, so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 859 982, o zaplatenie 1.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33 Cb/98/2010 - 62 zo dňa 21.03.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/98/2010 - 62 zo dňa 21.03.2013 m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 378,66 eur a trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 90 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 95,10 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľovi istinu vo výške 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.500 eur od 09.01.2010 do zaplatenia a súčasne mu uložil zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 90,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 409,40 eur. Navrhovateľ ako kupujúci a odporca ako predávajúci uzatvorili dňa 19.11.2009 v zmysle ust. § 409 Obchodného zákonníka kúpnu zmluvu na predaj osobného motorového vozidla zn. S., J. I. A. XHB X,XX T. Q.-G. XM/T, Q. C. XGX - L. P.., Q. S., O. M. - Xdv., predvádzacie vozidlo za celkovú kúpnu cenu 15.350 eur s DPH. Neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky predaja automobilov značky S. (Q.). Na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy navrhovateľ 25.11.2009 uhradil odporcovi zálohu vo výške 1.500 eur. Navrhovateľ mal prevziať predmet kúpy dňa 07.12.2009 v prevádzke spoločnosti odporcu na B. J. Č.. XX Q. W. a doplatiť kúpnu cenu. Navrhovateľ predmet kúpy v zmysle kúpnej zmluvy dodal, odporca si predmet kúpy neprevzal a kúpnu cenu nedoplatil. Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Navrhovateľ od kúpnej zmluvy listom zo dňa 08.12.2009 odstúpil. Odporca toto odstúpenie akceptoval, avšak navrhovateľom uvedený dôvod odstúpenia odporca odmietol. Navrhovateľ z dôvodu odstúpenia od zmluvy požiadal odporcu o vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 1.500 eur. Odporca vrátenie zálohy odmietol, nakoľko si pre porušenie zmluvných povinností zo strany navrhovateľa v zmysle čl. 6 bod 10 VZP uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške zaplatenej zálohy na kúpnu cenu. Uvedená skutočnosť sa stala medzi účastníkmi spornou, a preto bola predmetom dokazovania vo veci samej. Navrhovateľ vyslovil názor, že odporca odstúpenie akceptoval, i keď ide o jednostranný právny úkon, ktorého akceptácia sa nevyžaduje a ktorým sa ruší zmluvný záväzkovo-právny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane. Zmluvná pokuta musí byť viazaná na porušenie zmluvy, čo však VZP odporcu nespĺňajú, keďže nie je dojednané v akom prípade je odporca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu. Poukázal tiež na ust. § 344 Obchodného zákonníka, podľa ktorého možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon, a preto odstúpenie od kúpnej zmluvy aj v súlade s ust. § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka a ust. bodu 7. čl. 6 všeobecných zmluvných podmienok považoval za platné. Vyslovil tiež názor, že ak si aj zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, takáto dohoda je neplatná, pretože neviaže zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, ale na výkon práva, a preto je pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, keďže svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.08.2000, spis. zn. 5Cdo 5/2000, v zmysle ktorého zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Je teda sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti. Možno ju dohodnúť pre prípad nesplnenia vôbec, ako aj pre prípad nesplnenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nemožno ju však dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy nie je totiž porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona, alebo zo zmluvy. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že za dôvod odstúpenia navrhovateľ považoval skutočnosť, že krátko po uzavretí kúpnej zmluvy zistil, že bola zverejnená správa Euro NCAP (European New Car Assessment Programm, čo je nezávislá organizácia hodnotiaca bezpečnosť nových automobilov podporovaná Európskou komisiou, vládami krajín EÚ ako aj spotrebiteľskými organizáciami všetkých krajín EÚ), podľa ktorej sa účinnosť bezpečnostných prvkov vo vozidle daného modelu (S. J. I.) pri nárazových testoch neosvedčila, keďže bola ochrana dospelých pasažierov hodnotená len na 58 %, čo je mimoriadne nízke hodnotenie. V rovnakom čase sa začali objavovať v médiách ďalšie správy o problémoch pri rôznych modeloch zn. Toyota, pre ktoré bolo v Európe stiahnutých z trhu cca. 1,8 milióna vozidiel modelov Y., G., V., Y., I., Q., Y. Y. H., a preto navrhovateľ stratil k zn. S. dôveru a listom doručeným odporcovi dňa 09.12.2009 od kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu výrobných vád predmetu kúpy, ktoré mali predstavovať podstatné porušenie kúpnej zmluvy. Podľa názoru odporcu odstúpiť od zmluvy možno zo zákonných dôvodov, alebo na základe zmluvy; navrhovateľ však odstúpil od zmluvy bez takéhoto dôvodu, a preto mal odstúpenie od zmluvy za neplatné. Uviedol tiež, že nikdy neakceptoval dôvod odstúpenia uvedený navrhovateľom, akceptoval jeho rozhodnutie, že nemá záujem o vozidlo. Navrhovateľovi dodal predmet zmluvy v súlade so zmluvou a navrhovateľ ako kupujúci bez toho, aby motorové vozidlo prehliadol, toto neprevzal, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvná pokuta bola písomne dojednaná pre prípad nesplnenia záväzku alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti; určenie výšky zmluvnej pokuty, t.j. 10 % z kúpnej ceny, bolo dostatočne presné a určité. Zmluvná pokuta bola závislá na existencii záväzku, ktorý bol touto zmluvnou pokutou zabezpečený, t.j. povinnosti na strane predávajúceho a povinnosti na strane kupujúceho. Zmluvná pokuta, ktorú si uplatnil, je za porušenie zmluvy zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal na čl. 6 ods. 7 a 10 VZP; v zmysle čl. 6., bod 7. je kupujúci oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak má predmet zmluvy vady, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami platných právnych predpisov. Zároveň bolo dohodnuté, že v prípade, ak kupujúci odstúpi od zmluvy z dôvodov nezapríčinených predávajúcim, stáva sa uhradená záloha na kúpnu cenu zmluvnou pokutou. Odporca mal za to, že crashtesty, ktoré boli vykonané navrhovateľom označenou spoločnosťou, nemohol ako predajca žiadnym spôsobom ovplyvniť. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy, pričom účinky odstúpenia od zmluvy v obchodných vzťahoch nastávajú okamihom odstúpenia (ex nunc). Strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje zákon. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie, ktoré je viazané spravidla na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, to znamená, že záväzok nezanikne. V zmysle čl. 6 bod 7 VZP bol navrhovateľ ako kupujúci oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, že má predmet zmluvy vady, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Uvedené ustanovenie uviedol aj samotný navrhovateľ v odstúpení ako ustanovenie, v zmysle ktorého odstupuje od kúpnej zmluvy. Navrhovateľ v odstúpení zároveň poukázal na ust. § 436 odsek 1 písmeno d) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého môže kupujúci odstúpiť od zmluvy, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2). V zmysle § 345 odsek 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Navrhovateľ ako dôvod odstúpenia uviedol, že vozidlo v zmysle výsledkov testov organizácie Euro NCAP nespĺňa štandardné bezpečnostné kritéria a ich účinnosť nie je taká, ako bolo navrhovateľovi prezentované pred podpisom kúpnej zmluvy; uvedené považuje navrhovateľ za vadu vozidla, ktorá sa nedá odstrániť a predstavuje porušenie kúpnej zmluvy na strane odporcu podstatným spôsobom. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca ako predávajúci dodal navrhovateľovi zmluvne dohodnutý predmet kúpy dňa 07.12.2009 na zmluvne dohodnutom mieste, a to v množstve, akosti a vyhotovení, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve s tým, že navrhovateľ si tento neprevzal. Súdu z uzavretej kúpnej zmluvy nevyplýva, že by si zmluvné strany dohodli určité konkrétne bezpečnostné kritéria, ktoré malo kupované vozidlo spĺňať, pričom tieto po dodaní nespĺňalo. Podľa odporcu predávané vozidlo je typom, ktorý je na trhu od začiatku roku 2009 a má ako súčasť štandardnej výbavy sedem SRS airbagov a malo všetky vlastnosti, ktoré boli navrhovateľom vymienené a odporcom prezentované v akejkoľvek forme a bolo v súlade s platnými právnymi predpismi riadne homologizované pre Slovenskú republiku. Súd síce nemal v tomto prípade preukázané, aké bezpečnostné kritéria vozidla boli navrhovateľovi zo strany odporcu ako predajcu prezentované v čase podpísania kúpnej zmluvy, v tomto prípade je však možné konštatovať, že nakoľko sa až po podpise kúpnej zmluvy objavili verejne dostupné informácie o tom, že typ vozidla, ktoré bol predmetom kúpy, nespĺňa také bezpečnostné kritéria, ako boli o ňom dovtedy verejne prezentované (známe verejnosti), predstavuje táto skutočnosť dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 6 bod 7 VZP, nakoľko vozidlo nemalo v čase dodania dohodnutú akosť. Navrhovateľove odstúpenie od zmluvy tak súd považoval za platné, a preto na základe uvedeného kúpna zmluva odstúpením navrhovateľa zanikla. Súčasne súd mal však po vykonanom dokazovaní za to, že uvedená skutočnosť nepredstavuje taký dôvod odstúpenia, ktorý by zapríčinil odporca ako predávajúci, ktorý je jedným z predajcov vozidiel značky S. na území Slovenskej republiky, a za ktoré by niesol zodpovednosť v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona. Odporca si zaplatenú zálohu započítal ako zmluvnú pokutu vo výške 10 % z kúpnej ceny, t.j. 1.500 eur z dôvodu neplatného odstúpenia od zmluvy a z dôvodu podstatného porušenia povinností navrhovateľom . Z kúpnej zmluvy vyplýva, že účastníci si dohodli zmluvnú pokutu v článku 6 bod 10 VZP, v zmysle ktorého platí, že ak kupujúci odstúpi od zmluvy z dôvodov nezapríčinených predávajúcim, stáva sa uhradená záloha na kúpnu cenu zmluvnou pokutou. Nakoľko dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona, alebo zo zmluvy, je uvedené ustanovenie ohľadne zmluvnej pokuty neplatné pre rozpor so zákonom. Ak účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. Uvedené vyplýva z judikátu - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.08.2000, spis. zn. 5Cdo 5/2000. Súd mal tak za to, že uvedený článok VZP je neplatný pre rozpor so zákonom. Nakoľko kúpna zmluva po odstúpení navrhovateľa zanikla, zanikol aj záväzok navrhovateľa zaplatiť za vozidlo kúpnu cenu, a tým podľa názoru súdu nevznikol odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 6 odsek 11 VZP, v zmysle ktorého, ak kupujúci ani po druhom upozornení nezaplatí v stanovenej lehote kúpnu cenu v plnej výške, môže si predávajúci uplatniť voči kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 10 % kúpnej ceny vozidla. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil pre vadu tovaru, za ktorú nezodpovedá priamo predávajúci, teda pre dôvod, ktorý nie je na strane predávajúceho. Z uvedeného dôvodu považoval súd nárok navrhovateľa na vrátenie zaplatenej zálohy za oprávnený. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ označil rozhodnutie súdu za vnútorne rozporné, keďže sa v ňom nachádzajú argumenty podporujúce určitý záver a súčasne protiargumenty proti tomuto záveru. Argumenty súdu nepodporujú záver jeho úvah. V tejto súvislosti poukázal na nutnosť takého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu, ako základného práva vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Uviedol, že navrhovateľ a odporca si v kúpnej zmluve dohodli určité práva a povinnosti, ktorými boli viazaní, t.j. predávajúci mal povinnosť dodať tovar - motorové vozidlo bez vád, v určitom množstve, akosti a vyhotovení v zmysle požiadaviek, resp. objednávky kupujúceho, pričom určil deň dodania - 07.12.2009 a povinnosťou kupujúceho bolo prevziať tovar v deň dodania a zaplatiť kúpnu cenu. Zmluvné strany si v kúpnej zmluve dojednali možnosť odstúpenia od zmluvy, pričom podľa § 344 Obch. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Z čl. 6 VZP vyplýva, že kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, že má predmet zmluvy vady a predávajúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak je kupujúci v omeškaní s úhradou kúpnej ceny. Vzhľadom na to, že súd v odôvodnení rozsudku opakovane uvádza, že ....chybné informácie výrobcu vozidla ohľadne bezpečnostných kritérií vozidla nepredstavuje taký dôvod odstúpenia, ktorý by zapríčinil odporca a za ktoré by niesol zodpovednosť a tiež že dospel k záveru, že .... navrhovateľ od zmluvy odstúpil pre vadu tovaru, za ktorú nezodpovedá priamo predávajúci, a teda pre dôvod, ktorý nie je na strane predávajúceho, jednoznačne poukázal na to, že nenastal dôvod, resp. kupujúci bezdôvodne odstúpil od kúpnej zmluvy. Išlo o odstúpenie v rozpore s dojednanými podmienkami a aj so zákonom, a preto nemohlo dôjsť zo strany navrhovateľa k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Z objednávky a ani z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by si kupujúci vymienil konkrétne bezpečnostné kritériá. Poukázal tiež na to, že organizácia Euro NCAP funguje podľa belgických zákonov, ňou vykonávané crashtesty nie sú povinné, pričom jednotlivé modely vozidiel si vyberá sama alebo sú vyberané dobrovoľne od výrobcov. V európskom spoločenstve musí byť konštrukcia vozidla typovo schválená a vozidlo musí byť v každej krajine riadne homologizované. Odporca s poukazom na ust. § 427 ods. 3 Obch. zák., v zmysle ktorého - ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare - konštatoval, že navrhovateľ si v dojednaný deň prevzatia a ani neskôr predmetné vozidlo neprehliadol a ani neprevzal. Teda v konaní nebolo preukázané, že tovar má vady a rovnako nebolo preukázané, že testom Euro NCAP prešlo niekoľko vozidiel rovnakého typu ako predmet kúpy, výsledkom ktorého mohla byť relevantná informácia o jeho bezpečnostných kvalitách; išlo o test jedného vozidla, nie však predmetného konkrétneho vozidla. Na základe uvedeného mal za to, že odporca splnil svoje zmluvné povinnosti, navrhovateľ však porušil svoju povinnosť prevziať tovar a súčasne povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, a to bez udania dôvodu. Odporca zdôraznil, že v obchodnoprávnych vzťahoch je inštitút zmluvnej pokuty založený na princípe objektívnej, a teda absolútnej zodpovednosti dlžníka, t.j. zodpovednosti bez zavinenia, ktorá vylučuje možnosť zbaviť sa zodpovednosti a neumožňuje ani vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, vyplývajúceho zo zákona alebo zo zmluvy. K dôvodnému odstúpeniu od zmluvy však nedošlo, a teda nemožno hovoriť o výkone práva. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľ má dôkazné bremeno ohľadne všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj návrh, pričom odporca nenesie bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v prípadoch, keď iba popiera pravdivosť tvrdení navrhovateľa alebo keď navrhuje návrh zamietnuť. Podľa jeho názoru navrhovateľ v priebehu celého konania neuniesol dôkazné bremeno - nepreukázal, že by odporca porušil svoju povinnosť, dôvodnosť vád na tovare a ani dôvodnosť odstúpenia od zmluvy. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odporca tiež napadol výšku trov konania 409,40 eur, ktorých náhradu súd priznal navrhovateľovi. Z účelne uskutočnený nepovažoval úkon v hodnote 71,37 eur - podanie navrhovateľa, doručené krátkou cestou na pojednávaní, pričom z tohto dôvodu nemal odporca možnosť vyjadriť sa k nemu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne a prizná mu náhradu trov prvostupňového konania v sume 378,66 eur, tak ako boli vyčíslené a tiež náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 90 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 95,10 eur (1 úkon právnej služby za 71,37 eur, režijný paušál 7,81 eur a 20 % DPH) na účet spoločnosti SP & R s.r.o., vedený v S. W., Y..X.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny, založený na riadne zistenom skutkovom stave, na ktorý bola aplikovaná správna právna norma za podpory ustálenej judikatúry súdov. Odôvodnenie rozsudku spĺňa zákonnú požiadavku vyplývajúcu z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nesúhlasil s polemizujúcou právnou argumentáciou odporcu; išlo najmä o platnosť odstúpenia navrhovateľa od zmluvy v súlade s ustanovením § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. zák. a čl. 6 bod 7 VZP. Pre prípad, ak by aj navrhovateľovo odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné, resp. platné, s poukazom na judikatúru NS SR sp. zn. 2Cdo 141/2000, 5Cdo 5/2000 a tiež judikatúru NS ČR, je ustanovenie bodu 10 čl. 6 VZP, týkajúce sa dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute, neplatné. Následne, vychádzajúc z prejavu vôle odporcu v liste zo dňa 17.12.2009 o akceptácii odstúpenia od zmluvy, záväzok zmluvných strán zanikol dohodou a strany sú povinné vydať si skôr poskytnuté plnenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby vo výške 95,02 eur spolu s DPH. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania. Podľa § 213 ods. 1 je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 - 7. V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, následne ho však nesprávne právne posúdil, a preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť. Postup odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. je odôvodnený skutočnosťou, že v odvolacom konaní nebolo potrebné vykonané dokazovanie zopakovať a ani nariadiť nové dokazovanie. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ ako kupujúci a odporca ako predávajúci (ktorí sú podnikateľmi), dňa 19.11.2009 platne - v písomnej forme - uzatvorili podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnu zmluvu č. E., v ktorej sa odporca zaviazal dodať navrhovateľovi osobné motorové vozidlo zn. S., J. I. A. XHB X,XX T. Q.-G. XM/T, Q. C. XGX - L. P.., Q. S., O. M. - Xdv., predvádzacie vozidlo za celkovú kúpnu cenu 15.350 eur s DPH a s termínom dodania 07.12.2009. Povinnosťou kupujúceho bolo po zaplatení kúpnej ceny prevziať predmet kúpy. Neoddeliteľnou súčasťou označenej zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky predaja automobilov značky S. (Q.), o ktorých navrhovateľ prehlásil, že ho predávajúci s nimi oboznámil a výslovne s nimi súhlasí, čo potvrdil svojím podpisom. Na základe označenej kúpnej zmluvy navrhovateľ 25.11.2009 uhradil odporcovi zálohu na kúpnu cenu vo výške 1.500 eur, čím zmluva nadobudla účinnosť. V obchodných vzťahoch, ktorým vzťah účastníkov konania nepochybne je, možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákon (§ 344 Obch. zák.). Z ustanovenia § 345 vyplýva, že od zmluvy môže odstúpiť ktorákoľvek zmluvná strana, ak existuje skutočnosť zakladajúca podstatné porušenie zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy je v právnej teórii definované ako subjektívne právo účastníka zmluvy; predpokladá aktívne konanie toho, kto chce toto právo uplatniť. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom účastníka zmluvy, ktorým prejavuje vôľu zrušiť zmluvu. Tento sa stáva perfektným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Odstúpenie od zmluvy sa najčastejšie uplatňuje ako forma sankcie za porušenie určitej povinnosti vyplývajúcej niektorému účastníkovi zo zmluvy alebo zo zákona. Zmluvná strana spravidla pristúpi k odstúpeniu od zmluvy v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti druhou stranou. Na základe odstúpenia od zmluvy v zmysle § 351 ods. 1 zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Ak povinnosť, ktorá bola porušená, je zabezpečená zmluvnou pokutou, zákonodarca v ustanovení § 302 prelamuje princíp akcesority zabezpečovacích záväzkov a ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zmluvnú pokutu. To znamená, že strana, ktorá v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou odstúpila od zmluvy, po odstúpení od zmluvy už nemôže požadovať plnenie, ale nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jej zostáva zachovaný. Zmluvná, t.j. konvenčná pokuta je teda jedným z nástrojov slúžiacich k zaisteniu záväzkov v občianskoprávnych i obchodných vzťahoch a tiež ako nástroj prevencie porušovania zmluvných vzťahov a ako paušalizovaná náhrada škody, vzniknutej z takého porušenia. V obchodných záväzkových vzťahoch je povinnosť platiť zmluvnú pokutu povinnosťou objektívnou, ktorá vzniká bez ohľadu na to, či ten, kto porušil povinnosť zaistenú zmluvnou pokutou, toto porušenie zavinil a tiež bez ohľadu na to, či v dobe porušenia povinnosti nenastali okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Popri citovaných zákonných ustanoveniach si v danom prípade zmluvné strany v čl. 6 VZP - ostatné ujednania - (okrem iného) dostatočne presne a jednoznačne dojednali podmienky, za ktorých môže každá z nich odstúpiť od zmluvy: V zmysle bodu 7 je kupujúci oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade, že má predmet zmluvy vady, pričom odstúpenie sa má uskutočniť v súlade s príslušnými ustanoveniami platných právnych predpisov. Z bodu 10 vyplýva, že ak kupujúci odstúpi od zmluvy z dôvodov nezapríčinených predávajúcim, stáva sa uhradená záloha na kúpnu cenu zmluvnou pokutou. Z dikcie citovaných ustanovení je zrejmé, že písomne dojednaná zmluvná pokuta - pokiaľ ide o dôvod - je obmedzená výlučne na porušenie zmluvnej povinnosti ktoroukoľvek zo zmluvných strán. V bode 7 zabezpečuje riadne a včasné splnenie predmetu zmluvy na dojednanom mieste; vznik povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty (v danom prípade na vrátenie prevzatej zálohy na kúpnu cenu) je teda viazaný na porušenie povinností, ktoré prevzal predávajúci na základe zmluvy. Bod 10 zabezpečuje splnenie základných povinností kupujúceho, najmä prevziať včas a riadne splnený predmet zmluvy a zaplatiť kúpnu cenu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prejednávanej veci odstúpenie od zmluvy nebolo kvalifikované ako porušenie zmluvnej povinnosti. Odvolací súd akceptuje názor, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, ktoré oprávnenej osobe náleží. (§ 48 ods. 1 a § 3 ods. 1 Obč. zák.). Z takého dôvodu by bolo dojednanie zmluvnej pokuty pre odstúpenie od zmluvy, (teda nie pre niektorý z prípadov porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti) v rozpore s účelom zmluvnej pokuty, a teda neplatné v zmysle § 39. Navrhovateľ v liste zo dňa 08.12.2009, ktorý odporca prevzal 09.12.2009 (teda po uplynutí dohodnutého termínu plnenia zo strany odporcu), svoje odstúpenie od kúpnej zmluvy odôvodnil tým, že vozidlo v zmysle výsledkov testov organizácie Euro NCAP nespĺňa štandardné bezpečnostné kritériá a ich účinnosť nie je taká, ako bolo prezentované pred podpisom kúpnej zmluvy, čo považoval za závažnú vadu vozidla, ktorá sa nedá odstrániť a predstavuje porušenie kúpnej zmluvy na strane odporcu podstatným spôsobom. Súčasne žiadal vrátenie zálohy na kúpnu cenu v plnej výške s tým, že ju nemožno považovať za zmluvnú pokutu v zmysle čl. 6 bod 10 VZP, pretože odstúpenie od zmluvy je právom kupujúceho, pre výkon ktorého nie je možné dohodnúť zmluvnú pokutu. Odporca listom zo dňa 17.12.2009 navrhovateľovi oznámil, že akceptuje odstúpenie od zmluvy, i keď sám zmluvu podstatným spôsobom neporušil; neakceptuje však dôvod odstúpenia, keďže predmetné motorové vozidlo je pre Slovenskú republiku riadne homologizované a navrhovateľom tvrdené skutočnosti nebránia jeho riadnej prevádzke. Súčasne si s poukazom na čl. 6 bod 10 VZP sám uplatnil nárok na zmluvnú pokutu s tým, že v prípade objednania iného vozidla by odporca zaplatenú zálohu započítal na jeho cenu. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačné, že navrhovateľ si v zmluve nevymienil žiadne špecifické vlastnosti predmetu kúpy, a to ani pokiaľ ide bezpečnostné kritériá a tiež že v dojednanom čase plnenia (a ani neskôr) si predmet kúpy neprehliadol a ani neprevzal. Z ustanovení Obchodného zákonníka (§ 425 ods. 1, § 427 ods. 1) bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že pri tzv. miestnej kúpe, t.j. ak má byť tovar odovzdaný a prevzatý priamo medzi účastníkmi zmluvy (ako vyplýva aj zo zmluvy medzi účastníkmi konania), je kupujúci povinný prezrieť si tovar čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, čo je okamih rozhodujúci pre zodpovednosť predávajúceho za (najmä zjavné) vady tovaru. Je tiež preukázané, že navrhovateľ si predmet kúpy neprezrel, ani nezariadil, aby bol prezretý spôsobom zodpovedajúcim predmetu kúpy, t.j. vôbec nezisťoval, a teda ani nemohol zistiť existenciu skutočností relevantných v zmysle zmluvných dojednaní pre platné odstúpenie od kúpnej zmluvy pre vady predmetu kúpy v zmysle čl. 6 bod 7 VZP a § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. zák., t.j. dodanie tovaru s vadami, v dôsledku ktorých je zmluva porušená podstatným spôsobom. V tejto súvislosti je potrebné tiež konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal, že predmetom crashtestov bol práve predmet kúpy a ani to, že by bol testovaný určitý väčší počet vozidiel typu ako predmet kúpy, výsledkom čoho by mohla byť relevantná informácia priamo a bez ďalšieho zakladajúca existenciu konkrétnych vád predmetu kúpy prezentovaných navrhovateľom v písomnom odstúpení od zmluvy. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ - kupujúci - porušil svoju primárnu zmluvne dojednanú povinnosť prevziať tovar a následne povinnosť zaplatiť kúpnu cenu (a to ešte pred účinným odstúpením od zmluvy), a to bez preukázania existencie zmluvne dojednaného (čl. 6 bod 7 VZP), resp. zákonného dôvodu na takéto konanie, t.j. na odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci odporca výslovne súhlasil s odstúpením navrhovateľa od zmluvy, nebolo potrebné spochybňovať platnosť tohto odstúpenia. Z hľadiska práva na dojednanú zmluvnú pokutu však bolo potrebné skúmať na koho strane došlo k porušeniu zmluvne dojednaných povinností, zakladajúce dôvody odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, založenou na rozpornom závere, že síce nemal preukázané, že by si zmluvné strany dohodli určité konkrétne bezpečnostné kritériá, ktoré malo kupované vozidlo spĺňať, avšak tieto po dodaní nespĺňalo. Vychádzal z toho, že až po podpise kúpnej zmluvy sa objavili verejne dostupné informácie o tom, že typ vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy, nespĺňa také bezpečnostné kritéria, ako boli o ňom dovtedy známe verejnosti, čo považoval dôvod na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 6 bod 7 VZP, a práve z tohto dôvodu považoval odstúpenie navrhovateľa od zmluvy za platné, v dôsledku čoho kúpna zmluva zanikla; súčasne však výslovne konštatoval, že nejde o taký dôvod odstúpenia, ktorý by zapríčinil odporca. Ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo zo strany navrhovateľa k platnému odstúpeniu od zmluvy, avšak nie z dôvodu podľa čl. 6 bod 7, ale na základe prejavu vôle zmluvných strán, a preto argumenty uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyslovujúce neplatnosť zmluvného dojednania v čl. 6 ods. 10 VZP pre rozpor so zákonom, považoval za neprijateľné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odmietol aj tvrdenie navrhovateľa, že odporca tým, že odmietol vydať navrhovateľovi uhradenú zálohu na kúpnu cenu v sume 1.500 eur, sankcionoval výkon práva navrhovateľa, t.j. odstúpenie od zmluvy, zmluvnou pokutou. Jeho tvrdenie sa nezakladá na skutkových okolnostiach daného prípadu, ktorými - ako vyplýva z vykonaného dokazovania - sú vzájomné práva a povinnosti dojednané v kúpnej zmluve, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky na strane jednej a nepreukázanie zákonných, či zmluvne dojednaných dôvodov na odstúpenie od zmluvy na strane druhej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na to, že odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, vzniklo mu voči navrhovateľovi právo na náhradu trov prvostupňového konania, a to vo výške 378,66 eur a tiež trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 90 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 95,10 eur spolu s DPH za 1 úkon právnej služby (71,37 eur +7,81 eur +15,84 eur). Trovy právneho zastúpenia odporcu v konaní na súde prvého stupňa celkom: 378,66 eur boli určené nasledovne: Hodnota predmetu konania predstavuje istinu vo výške 1.500 eur. Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 01.06.2009 aj v znení účinnom od 01.06.2010 predstavuje hodnota 1 úkonu právnej služby sumu 71,37 eur. Preukázateľne vykonané úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a ods. 2 vyhlášky): prevzatie a príprava právneho zastúpenia - vyjadrenie k žalobnému návrhu - 16.09.2010 2 x 71,37 € 142,74 € - 2 x režijný paušál po 7,21 € 14,42 € - DPH 19 % 29,86 € spolu: 187,03 € - ďalšia porada s klientom 25.02.2013 47,58 € - účasť na pojednávaní 28.02.2013 71,37 € - účasť na pojednávaní - vyhlásenie rozsudku 21.03.2013 17,85 € - 2 x režijný paušál po 7,63 € 22,89 € - DPH 20 % 31,94 € spolu: 191,63 € Priznanú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi odporcu na účet spoločnosti SP & R s.r.o., vedený v S. W., Y..X.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Tento rozsudok bolo členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).