Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/84/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110241000 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110241000.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. Eduard Hyránek, PhD., Púchovská 12, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Casa Mia s.r.o., Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 845 902, zast.: JUDr. Ivan Drdoš, advokát, Párovská 26, 949 01 Nitra, proti odporcovi: 1/ Faktoring SK, a.s. v likvidácii, Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545, 2/ MAXAMO, s.r.o., Páričkova 18, 821 08 Bratislava, IČO: 35 934 166 (predtým MAXX 9, s.r.o.), zast.: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, Piaristická 2, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní odporcu v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/89/2010-439 zo dňa 29.04.2013, takto r o z h o d o l : 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/89/2010-439 zo dňa 29.04.2013 v napadnutej časti, v ktorej Okresný súd Bratislava I: a) určil, že právny úkon úpadcu - uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 s odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, p o t v r d z u j e , b) zaviazal odporcu v 1/ rade na zaplatenie sumy 93.512,14 eur s DPH v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/89/2010-439 zo dňa 29.04.2013 v napadnutej časti, v ktorej Okresný súd Bratislava I určil, že právny úkon úpadcu - vydanie zálohu odporcovi v 1/ rade - záložnému veriteľovi medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 uzatvorenej medzi úpadcom a odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný a v časti nepriznania náhrady trov konania žiadnemu účastníkovi m e n í tak, že: a) Návrh navrhovateľa na určenie, že právny úkon úpadcu - vydanie zálohu odporcovi v 1/ rade - záložnému veriteľovi medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 uzatvorenej medzi úpadcom a odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, zamieta. b) Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2/ rade náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.612,64 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. c) Navrhovateľovi a odporcovi v 1/ rade sa náhrada trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a . 3/ Navrhovateľovi a odporcovi v 1/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. 4/ Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2/ rade trovy odvolacieho konania vo výške 123,90 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že právny úkon úpadcu - uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 s odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný. Druhým výrokom určil, že právny úkon úpadcu - vydanie zálohu odporcovi v 1/ rade - záložnému veriteľovi medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 uzatvorenej medzi úpadcom a odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný. Tretím výrokom určil, že odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť sumu 93.512,14 eur s DPH v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým výrokom návrh v ostatných častiach zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol tak s poukazom na §§ 58 ods. 1, 59 ods. 1, 4, 62 ods. 1, 63 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), 151e zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal žalobou, doručenou súdu dňa 11.10.2010, určenia, že: - právny úkon úpadcu - uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 s odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, - právny úkon úpadcu - vydanie zálohu odporcovi v 1/ rade - záložnému veriteľovi medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 uzatvorenej medzi úpadcom a odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, - odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť sumu 93.512,14 eur s DPH v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, - právny úkon úpadcu - uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom v 2/ rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k zálohu je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, - odporca v 2/ rade je povinný zaplatiť sumu 144.764,47 eur v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zistil, že dňa 22.10.2007 uzatvoril úpadca a odporca v 1/ rade Zmluvu o regresnom faktoringu č. XXXXX. Za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy uzatvorili dňa 19.02.2009 tieto zmluvné strany zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci (ďalej len záložná zmluva). Predmetom zálohu bola hromadná hnuteľná vec - nábytok a bytové doplnky uvedené v prílohe č. 1 k Záložnej zmluve zo dňa 19.02.2009 v hodnote 200.232,45 eur bez DPH. Vznik tejto záložnej zmluvy bol zapísaný do Notárskeho centrálneho registra záložných práv (ďalej len NCRzp) dňa 03.03.2009. Dňa 27.05.2009 uzatvorili zmluvné strany Dodatok č. 1 k záložnej zmluve, ktorého predmetom bola úprava plnenia dlžníka pri predaji zálohu. Dňa 10.06.2009 uzatvorili zmluvné strany ďalší dodatok k záložnej zmluve, ktorého predmetom bolo doplnenie spôsobu výkonu záložného práva - priameho predaja bez ponukového konania. Listom zo dňa 08.06.2009 oznámil odporca v 1/ rade začatie výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy. Medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 dlžník vydal záloh odporcovi v 1/ rade pri realizácii záložného práva zo zmluvy. K odsúhlaseniu zásob medzi úpadcom a odporcom v 1/ rade došlo 03.06.2009 a dňa 18.06.2009. Dňa 18.06.2009 uzatvoril dlžník ako predávajúci zastúpený odporcom v 1/ rade ako záložným veriteľom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy - skladovým zásobám vo vlastníctve úpadcu v rámci realizácie záložného práva za kúpnu cenu 93.512,14 eur s DPH. Navrhovateľ preukázal existenciu nepopretých prihlásených pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vo výške 901.347,77 eur. Navrhovateľ preukázal, že celkovo boli v konkurznom konaní 2 K/4/2010 prihlásené veriteľmi a nepopreté pohľadávky vo výške 1.256.301,21 eur a aktuálna súpisová hodnota majetku všeobecnej podstaty je vo výške 119.097 eur, a teda nepostačuje na uspokojenie zistených pohľadávok. Navrhovateľ odôvodnil dôvodnosť návrhu skutočnosťou, že cena, za ktorú úpadca zastúpený odporcom v 1/ rade pri výkone záložného práva odpredal hnuteľné veci - skladové zásoby odporcovi v 2/ rade vo výške 93.512,14 eur, bola výrazne nižšia ako hodnota zálohu 200.232,45 eur bez DPH uvedená v prílohe záložnej zmluvy. Podľa navrhovateľa spornými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2 K/4/2010. Súd v konaní po vyjadrení sporových strán a vykonaní dokazovania konštatoval ako nesporné tieto skutočnosti: - 22.10.2007 uzatvorili úpadca a odporca v 1/ rade Zmluvu o regresnom faktoringu č. XXXXX, - dňa 19.02.2009 tieto zmluvné strany uzatvorili záložnú zmluvu, - vznik záložnej zmluvy bol zapísaný do NCRzp dňa 03.03.2009, - listom zo dňa 08.06.2009 oznámil odporca v 1/ rade začatie výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.02.2009, - medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 úpadca vydal záloh odporcovi v 1/ rade pri realizácii záložného práva zo zmluvy, - 18.06.2009 uzatvoril úpadca ako predávajúci zastúpený odporcom v 1/ rade ako záložným veriteľom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy - skladovým zásobám vo vlastníctve úpadcu v rámci realizácie záložného práva za kúpnu cenu 93.512,14 eur s DPH odporcovi v 2/ rade, - odporca v 2/ rade ďalej odpredal skladové zásoby spoločnosti GT Invest, s.r.o. za kúpnu cenu vo výške 95.200 eur s DPH, - konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo dňa 25.02.2010 (uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 37B/2010 dňa 24.02.2010), - v konkurznom konaní úpadcu boli zistené pohľadávky veriteľov v celkovej výške 901.347,77 eur, ktoré boli splatné pred vznikom odporovaných právnych úkonov, - miera uspokojenia zistených pohľadávok bude nízka. Súd prvého stupňa v konaní vypočul svedkov: A.. J. Z., člena predstavenstva odporcu v 1/ rade, K.. H. Y., vedúcej oddelenia a riadenia rizík odporcu v 1/ rade, A.. S. X., vlastníka spoločnosti GT Invest s.r.o. (neskôr ZTS Trade), C. W. H., štatutára a spoločníka úpadcu, A.. B. L., analytičky odporcu v 1/ rade . Súd prvého stupňa sa najprv vysporiadal s námietkou odporcu v 1/ rade, že navrhovateľ neuplatnil svoj nárok odporovať právnym úkonom odporcu v 1/ rade a odporcu v 2/ rade v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania. Súd konštatoval, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo nesporne 19.02.2009 a k jej registrácii v NCRzp dňa 03.03.2009. Konkurzné konanie na majetok úpadcu sa začalo 25.02.2010 (uznesenie zverejnené 24.02.2010 v Obchodnom vestníku 37B/2010). Súd mal za nesporné, že navrhovateľ právo odporovať úkonom uplatnil v ročnej lehote po začatí konkurzu. Záložné právo vzniklo v zmysle ust. § 151e OZ dňom jeho registrácie 03.03.2009. V zmysle ust. § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno zvýhodňujúcim právnym úkonom urobeným po 24.02.2009. V konaní sa preukázalo, že odporca v 1/ rade svoju pohľadávku voči úpadcovi zabezpečil neskôr ako vznikla, a preto súd vyhodnotil jeho úkony vo vzťahu k úpadcovi ako zvýhodňujúce právne úkony. Z toho dôvodu súd v časti výrokov o neúčinnosti záložnej zmluvy a vydania zálohu odporcovi v 1/ rade vyhovel nároku navrhovateľa v celom rozsahu a ďalšie dokazovanie nevykonával. Súčasne súd vyhovel nároku aj v časti určenia povinnosti odporcovi v 1/ rade zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu sumu 93.512,14 eur (profit z kúpnej zmluvy s odporcom v 2/ rade) v zmysle ust. § 63 ods. 1 ZKR z dôvodu, že úspešne odporovaným právnym úkonom odporca v 1/ rade získal v rozpore so zákonnou úpravou zvýhodňujúcim právnym úkonom 100 % - né uspokojenie svojej pohľadávky voči úpadcovi v čase preukázaného úpadku úpadcu, čím seba nezákonne zvýhodnil pred ostatnými zistenými veriteľmi, ktorých uspokojenie v konkurze bude v podstatne nižšej výške. V časti výrokov o neúčinnosti kúpnej zmluvy s odporcom v 2/ rade a určenia povinnosti odporcovi v 2/ rade vydať do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 144.761,47 eur súd skonštatoval preukázateľnú dobromyseľnosť odporcu v 2/ rade. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo preukázať úmysel odporcu v 2/ rade odporovaným úkonom ukrátiť zistených veriteľov úpadcu ani jeho spriaznenosť s úpadcom (navrhovateľ v tomto zmysle dokazovanie ani nevykonával). Z toho dôvodu mal súd za to, že odporca v 2/ rade vstúpil do právneho vzťahu k úpadcom (zastúpeným odporcom v 1/ rade) ako preukázateľne dobromyseľný a ako taký sa môže úspešne v konaní domáhať ochrany svojej dobromyseľnosti. V prípade výrokov voči odporcovi v 2/ rade z týchto dôvodov neplatila žiadna zákonná prezumpcia, a preto súd vykonal dokazovanie preukazujúce ukrátenie veriteľov úpadcu. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že sporové strany v konaní vyprodukovali viac zoznamov hnuteľných vecí realizovaných v rámci výkonu záložného práva. Súd sa v konaní zaoberal len dvoma zoznamami. Prvým bol zoznam, ktorý tvoril prílohu záložnej zmluvy. Pri tomto zozname súd konštatoval, že preukázateľne bol výsledkom účtovnej evidencie úpadcu a bol vyhotovený v čase podpisu zmluvy dňa 19.02.2009. Čl. II zmluvy definoval záloh ako hromadnú vec, ktorá bola určiteľná v budúcnosti ako zásoby, ktoré budú evidované v účtovníctve úpadcu ku dňu výkonu záložného práva. K výkonu záložného práva prišlo cca 4 mesiace po podpise zmluvy o zriadení záložného práva. Súčasne súd vyhodnotil námietky odporcov voči uvedenému zoznamu ako dôvodné, keď mal za to, že ceny uvedené pri jednotlivých položkách zoznamu boli preukázateľne určené úpadcom a v žiadnom prípade nepredstavovali reálnu hodnotu hnuteľných vecí. Tvrdenie navrhovateľa a svedka H. o tom, že tovar bol predajný na Slovensku s 300 až 500 % maržou, je v príkrom rozpore s preukázanými skutočnosťami. Je nesporné, že podstatnú časť zálohu úpadca s uvedenými maržami predával vo svojej prevádzke v R1 počas obdobia až dvoch rokov a tovar sa mu za uvedenú cenu predať nepodarilo. Je tiež preukázané, že odporca v 1/ rade poskytol úpadcovi dodatočnú lehotu minimálne troch mesiacov, počas ktorej sa úpadca pokúšal tovar predať v akciách, čo sa mu tiež nepodarilo. Keďže úpadca preukázateľne vedel, aká je výška pohľadávky odporcu v 1/ rade zabezpečená zálohom, mal podľa názoru súdu preukázateľne dostatok času na realizáciu predaja predmetu zálohu vo výške vyššej ako bola pohľadávka odporcu v 1/ rade, o čo sa aj pokúsil a nebol úspešný. Preto mal súd za to, že v rozhodnom čase nebolo možné realizovať predaj hnuteľných vecí tvoriacich záloh za cenu vyššiu ako uhradil odporca v 2/ rade. Druhým relevantným zoznamom bol zoznam, ktorý vznikol ako výsledok fyzickej inventarizácie pri výkone záložného práva za účasti zástupcov odporcu v 1/ rade a úpadcu. Predstavoval však len fyzický zoznam hnuteľných vecí na sklade úpadcu k uvedenému dňu. Svedkyňa L. (ako priamy účastník inventarizácie) výslovne uviedla, že 10 % tovaru vedeného v účtovníctve úpadcu ku dňu inventarizácie sa na sklade úpadcu nenachádzalo a viac ako 1/3 tovaru bola viditeľne poškodená, čo sa prejavilo na predajnosti tovaru (znížením hodnoty) a časť poškodení dokonca mohla spôsobiť jeho úplnú nepredajnosť. O reálnej hodnote zálohu svedčí aj výpoveď svedka A.. S. X., vlastníka spoločnosti GT Invest s.r.o. (neskôr ZTS Trade), ktorý tovar odkúpil od odporcu v 2/ rade a uviedol, že bol značnej nekvality, pričom aj ďalší kupujúci G. a fy H. tovar, ktorý od GT Invest s.r.o. odkúpili následne vrátili ako nekvalitný. Svedok potvrdil, že 60 % tovaru zo zálohu je stále v skladoch spoločnosti ako nepredajný a z pohľadu spoločnosti GT Invest s.r.o. tento obchod vyrobil stratu. Svedok potvrdil, že spoločnosť GT Invest značnú časť zálohu nepredala napriek tomu, že tento ponúkala pod cenu, ktorú uhradila odporcovi v 2/ rade, a to ako akciu kedy tovar formou maloobchodného predaja ponúkal tak, že k nákupnej cene od odporcu v 2/ rade pridal 10 % réžiu a z tejto ceny dal zľavu 70 %. Napriek tejto akcii 60 % zálohu nikdy nepredal. Súd sa ďalej stotožnil s argumentáciou odporcov, keď konštatoval, že navrhovateľ v konaní nevyprodukoval žiadny relevantný dôkaz preukazujúci hodnotu zálohu v čase výkonu záložného práva, keďže nepreukázal hodnotu zálohu v danom čase, v danom mieste a za daných okolností. Zoznam tvoriaci prílohu k záložnej zmluve je len zoznamom cien vytvorených úpadcom ako výsledok jeho obchodnej stratégie a obchodných dohôd o cene tovaru a cene prepravy. Súd bral do úvahy aj fakt, že ceny tovaru boli dohodnuté v roku 2007 až 2009 (teda pred finančnou krízou) a o tom, že nezodpovedali cenám v roku 2009 svedčí aj fakt, že spôsobili úpadok úpadcu. Ďalej žiadnym spôsobom nezohľadňovali fakt, že časť tovaru vo výške 10 % objemu v skladoch chýbala a viac ako 1/3 tovaru bola viditeľne poškodená. Súd prvého stupňa po rozsiahlom dokazovaní mal za to, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal žalovaný nárok v časti určenia neúčinnosti právnych úkonov - záložnej zmluvy zo dňa 19.02.2009, vydania zálohu odporcovi v 1/ rade a v zmysle ust. § 63 ods. 1 ZKR v časti určenia povinnosti odporcovi v 1/ rade vydať v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 93.512,14 eur ako profit získaný na základe úspešne odporovaných právnych úkonov, nakoľko preukázal, že uvedenou zmluvou odporca v 1/ rade zabezpečil svoj záväzok neskôr ako vznikol, a teda sa jedná o zvýhodňujúci právny úkon, ktorý urobil v lehote jedného roka pred začatím konkurzu, a preto súd nárokom voči odporcovi v 1/ rade v celom rozsahu vyhovel. Súčasne súd skonštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania nárokov voči odporcovi v 2/ rade, keď nepreukázal neprimeranosť plnenia odporcu v 2/ rade z kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2009, nepreukázal jeho spriaznenosť s úpadcom, ani úmysel ukrátiť veriteľov. Naopak odporca v 2/ rade preukázal ekvivalenciu odporovaného právneho úkonu, preto súd chrániac dobromyseľnosť odporcu v 2/ rade zamietol návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2009 a ako súvisiaci výrok zamietol aj určenie povinnosti odporcovi v 2/ rade zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu rozdiel medzi kúpnou cenu zálohu a účtovnou cenou zálohu a preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri navrhovateľovi súd konštatoval pomerný úspech, nakoľko konštatoval úspech v časti výrokov voči odporcovi v 1/ rade a neúspech v časti výrokov voči odporcovi v 2/ rade a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Pri odporcovi v 1/ rade súd konštatoval neúspech v celom rozsahu. Pri odporcovi v 2/ rade súd konštatoval úplný úspech v konaní, avšak nepriznal mu náhradu trov konania napriek ich uplatneniu z dôvodu, že v zmysle ust. § 100 ods. 2 ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a z toho dôvodu by výrok priznávajúci náhradu trov konania navrhovateľa bol z dôvodu vylúčenia z uspokojenia nevykonateľný, a preto súd odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 1/ rade, ktorý uviedol, že odvolanie podáva proti 1., 2. a 3. výroku. Od počiatku konania bol ako odporca v 1/ rade Faktoring SK, a.s. v likvidácii, so sídlom Tallerova 10, 811 22 Bratislava, IČO: 31 566 545. V rozsudku je však odporca v 1/ rade označený ako subjekt: JUDr. Peter Grom, Cukrová 14, Bratislava, SKPÚ Faktoring SK, a.s. v likvidácii, Cukrová 14, Bratislava, IČO: 31 566 545. Takéto označenie odporcu v 1/ rade považuje odvolateľ za zmätočné a spôsobilé vyvolať pochybnosť o osobe účastníka konania, ktorej je ukladaná povinnosť a ktorá by mala mať nárok na podanie opravného prostriedku proti napadnutému rozsudku. JUDr. Peter Grom nepôsobí v konaní ako advokát, splnomocnenec ani ako správca konkurznej podstaty odporcu v 1/ rade, ale ako likvidátor, na ktorého zo zákona prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu - predstavenstva. Táto skutočnosť má za následok, že rozsudok je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, teda konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej - nie je zrejmé, proti ktorému subjektu výroková časť rozhodnutia smeruje. Zároveň sa JUDr. Petrovi Gromovi odňala možnosť konať ako účastníkovi konania, pokiaľ by výklad označenia odporcu v 1/ rade označoval práve takúto fyzickú osobu. Tieto skutočnosti sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil, prečo pri právnom posúdení vyhodnotil zákonnú jednoročnú dobu podľa § 59 ods. 4 ZKR ako dodržanú napriek tomu, že záložná zmluva bola podpísaná, teda právny úkon bol urobený mimo tejto doby. Podľa odvolateľa záložná zmluva je právnym úkonom už v čase pred jej registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Zákonodarca neurčuje, či tento právny úkon má byť v čase jeho urobenia účinný, už registrovaný, či má záložné právo v tom istom čase vzniknúť. Postačuje urobenie právneho úkonu. Zákonodarca s registráciou spája len ten právny následok, že záložné právo vzniká. V žiadnom prípade nie je určené, že predchádzajúci právny úkon, akým je záložná zmluva, vznikol, či bol urobený až v deň registrácie záložného práva. Zákonodarca rozlišuje dva rozdielne právne inštitúty, a to zriadenie záložného práva a vznik záložného práva. Ust. § 59 ods. 4 ZKR umožňuje odporovať len právnym úkonom. Navrhovateľ požadoval a súd v určovacej časti výroku sa zaoberali len dvojstranným právnym úkonom Záložnej zmluvy z 19.02.2009. Navrhovateľ v žalobnom petite nepožadoval určenie a súd ani neurčil ako neúčinný jednostranný právny úkon Casa Mia s.r.o., ktorým bola žiadosť o registráciu záložného práva. Jedine záložná zmluva, ktorá bola urobená ešte pred začiatkom jednoročnej doby pre možnú odporovateľnosť a nie žiadosť o registráciu, ktorá bola urobená v rámci tejto zákonnej doby, bola predmetom žaloby a výroku napadnutého rozhodnutia. Záložná zmluva musí byť posudzovaná ako samostatný právny úkon i pri aplikácii § 59 ods. 4 ZKR. Je preto nesprávne tvrdenie navrhovateľa i súdu, podľa ktorého by dňom urobenia právneho úkonu záložnej zmluvy bol deň registrácie záložného práva, ktoré sa zmluvou zriadilo. V prípade určenia neúčinnosti vydania zálohu v čase medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 zo strany Casa Mia s.r.o. záložnému veriteľovi súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Casa Mia s.r.o. a odvolateľ nikdy nemali v úmysle privodiť vznik záložného práva spôsobom ustanoveným § 151 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože k vydaniu zálohu zo strany Casa Mia s.r.o. záložnému veriteľovi do úschovy nikdy de facto ani de iure nedošlo, ani k vydaniu zálohu zo strany Casa Mia s.r.o. tretej osobe do úschovy. Keďže účastníci privodili vznik záložného práva registráciou už 03.03.2009 pod spisovou značkou NCRzp4037/2009, nebolo potrebné a ani ho druhýkrát nemohli privodiť vydaním zálohu záložnému veriteľovi. Aj v prípade, ak by k takémuto vydaniu bolo došlo, vydanie zálohu by nebolo právnym úkonom, ale iba skutočnosťou. Či je vydanie zálohu záložnému veriteľovi v predmetnej veci právnym úkonom, alebo iba skutočnosťou, je významné z dôvodu, že ZKR nielen v § 59 ods. 4, ale vo všetkých ustanoveniach upravujúcich odporovateľné právne úkony umožňuje odporovať len právnym úkonom a nie skutočnostiam. Ak by aj prvostupňový súd z dokazovania vyvodil, že k vydaniu zálohu odvolateľovi došlo, potom nemohol vec právne posúdiť tak, že určil neúčinnosť skutočností, keď mohol určiť jedine neúčinnosť právneho úkonu. To, že záloh bol vydaný odvolateľovi, nevyplývalo zo žiadnych dôkazov a vykonanie takého dôkazu ani nikým nebolo navrhnuté. Z dokazovania vyplynulo, že v čase medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 dochádzalo k inventarizácií skladových zásob Casa Mia s.r.o., na ktoré sa popri zamestnancoch zúčastňovali aj zamestnanci záložného veriteľa. Inventarizácia sa uskutočňovala výhradne v prevádzkových priestorov Casa Mia s.r.o., ktoré mala v nájme v areáli R1 na Rožňavskej ulici v Bratislave. Navrhovateľom a ani iný účastníkom nikdy neboli predložené odovzdávacie protokoly dosvedčujúce vydanie zálohu odvolateľovi, odvolateľ nikdy neevidoval hnuteľné veci tvoriace záloh vo svojej účtovnej evidencii svojich skladových zásob. Záloh nebol vydaný odvolateľovi, ale priamo kupujúcemu. Odvolateľ ďalej uviedol, že v prvostupňovom konaní preukázal, že veritelia ukrátení nemohli byť. Dôvodom, pre ktorý by odporovateľné právne úkony nemohli privodiť ukrátenie veriteľov je skutočnosť, že ku škode na majetku by bolo došlo aj v prípade, že by odvolateľ nebol uzavrel záložnú zmluvu, prípadne, by záložné právo nevykonal. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že Casa Mia s.r.o. mala zabezpečené skladové priestory pre skladovanie zálohu iba do 15.06.2009. Po skončení nájmu na nebytové priestory, v ktorých sa záloh nachádzal teda Casa Mia s.r.o. preukázateľne nemala zabezpečené ani základné podmienky pre ďalší predaj, ani pre ďalšie skladovanie. Je len logické, že tovar pozostávajúci z bytových doplnkov a nábytku by bez skladovania v zodpovedajúcich priestorov podliehal rýchlej skaze pod vplyvom poveternostných podmienok, vandalizmu a odcudzenia. Z toho logicky vyplýva, že ak by odvolateľ záložné právo nevykonal od júna 2009 do apríla 2010, kedy bol vyhlásený konkurz, nebolo by k dispozícii zo zálohu nič, čo by malo hodnotu spôsobilú uspokojovať veriteľov. Z dokazovania na prvostupňovom súde vyplynulo, že tovar tvoriaci záloh nebol predaný Casa Mia s.r.o. za viac než dva roky, nepredal sa ani pred výkonom záložného práva napriek akciám výrazne znižujúcim ceny. Keďže tovar nevedel predať, okrem záložného veriteľa, po taký dlhý čas a napriek výrazným cenovým akciám ani samotný úpadca, je možné vyvodiť, že k predaju tovarov mimo predaja za pomoci odvolateľa by buď nebolo došlo alebo by došlo za nízku cenu. Keďže podľa § 57 ods. 4 ZKR nie je možné odporovať iným úkonom, než právnym úkonom ukracujúci uspokojenie veriteľov, pričom úkony odvolateľa vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôkazy neukrátili uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, existuje ďalší dôvod pre zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku. Z § 63 ods. 1 ZKR vyplýva, že zákonodarca mal úmysel postihnúť len tie neúčinné právne úkony, ktoré sa týkali veci, práva, alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré sa previedli z majetku dlžníka. Z majetku Casa Mia s.r.o. sa previedlo iba vlastnícke právo k hnuteľným veciam iba na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2009. Samotná záložná zmluva z majetku Casa Mia s.r.o. neprevádzala veci, práva ani iné majetkové hodnoty. Vydanie zálohu záložnému veriteľovi vôbec nenastalo. Ako zmätočné sa javí rozhodnutie i odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý na jednej strane určil neúčinnosť úkonov záložnej zmluvy a vydania zálohu, čo nie je v súlade s § 63 ods. 1 ZKR, avšak vo veci neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2009 žalobu zamietol. Zároveň poukázal na to, že kúpna zmluva bola v zmysle § 63 ods. 1 ZKR potenciálne jediným právnym úkonom, z ktorého by bolo možné vyvodzovať vznik povinnosti poskytnúť žalovanú sumu 93.512,14 eur v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I. Právnemu úkonu záložnej zmluvy nemožno odporovať z dôvodu, že bol uskutočnený mimo zákonnej jednoročnej lehoty. Vydanie zálohu záložnému veriteľovi v predmetnej veci nie je právnym úkonom, ale iba skutočnosťou, ktorá navyše nikdy de facto ani de iure nenastala. Preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie. Odporca v 1/ rade vo svojom podaní zo dňa 21.06.2013 dal súdu prvého stupňa podnet na vydanie opravného uznesenia týkajúci sa označenia odporcu v 1/rade v záhlaví rozsudku. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2/ rade, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu v 2/ rade trovy konania, hoci konštatoval plný úspech odporcu v 2/ rade v konaní s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 ZKR z dôvodu, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy konania účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa domnieval, že výrok priznávajúci náhradu trov konania by bol nevykonateľný. Z gramatického výkladu ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vyplýva, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania (konkurzného konania), pričom je nepochybné, že odporca v 2/ rade nie je účastníkom konkurzného konania. Takýmito trovami zákonodarca rozumie trovy účastníkov konkurzného konania spojené s podaním prihlášky, výkonom ich práv v konkurze účasťou na schôdzach veriteľov, nakladaním do spisov a podobne. Uvedená právna vec je však sporom o zaplatenie pohľadávky, pričom trovy konania z takéhoto súdneho sporu nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze, nakoľko by bolo aj nespravodlivé, aby správca uplatňoval rôzne údajné právne nároky úpadcu voči tretím osobám, pričom dotknuté tretie osoby by museli znášať trovy takýchto zjavne bezúspešných konaní. Preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I v časti trov konania tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť odporcovi v 2/rade trovy konania vo výške 8.800,43 eur, a to na č. účtu právneho zástupcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. prejednal odvolanie odporcu v 1/ a 2/ rade a po zopakovaní dokazovania a oboznámením sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie odporcov je v časti dôvodné. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či návrh na uplatnenie svojho nároku podal navrhovateľ včas v súlade s § 57 ods. 2 ZKR účinného k 31.12.2011 a či v zmysle § 59 ods. 4 ZKR ide o zvýhodňujúci právny úkon, ktorý bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V tejto súvislosti sa odvolací súd musel vysporiadať s názorom súdu prvého stupňa, že záložné právo vzniklo v zmysle §151e Obč. zák. dňom jeho registrácie 03.03.2009 a navrhovateľ uplatnil svoj nárok v lehote jeden roka pred začatím konkurzného konania. Je dôležité zdôrazniť, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon urobený. Pokiaľ právny úkon dlžníka nie je právne účinný, nemôže týmto právnym úkonom dôjsť k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Urobením právneho úkonu je potrebné rozumieť účinnosť právneho úkonu. V zmysle § 151e ods. 5 Obč. zák. záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi. Podľa odporcu v 1/ rade k odovzdaniu hnuteľných vecí veriteľovi nikdy nedošlo.Vznik záložného práva odovzdaním hnuteľných vecí záložnému veriteľovi je však len jednou z možností vzniku záložného práva. Účastníci zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci sa v zmluve v čl. III dohodli, že na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v NCRzp, teda nie odovzdanie záložnému veriteľovi. To znamená, že účinnosť záložného práva nastala až jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 03.03.2009. V zmysle § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Podľa § 14 ods. 3 ZKR zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie. Právne účinky zverejnenia nastanú nasledujúci deň po faktickom zverejnení. Uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 24.02.2010. Právne účinky nastali 25.02.2010. Odporovať teda bolo možné zvýhodňujúcim právnym úkonom urobeným po 25.02.2009, čo je v súlade s § 59 ods. 4 ZKR. Navrhovateľ teda uplatnil svoj nárok odporovať právny úkon v lehote jedného roka pred začatím konkurzného konania. Odvolací súd skonštatoval, že navrhovateľ svoje právo uplatnil včas v súlade s § 57 ods. 2 ZKR (účinného k 31.12.2011). Odvolací súd sa ďalej zaoberal tvrdením odporcu v 1/ rade, že označenie odporcu v 1/ rade tak ako ho označil súd: JUDr. Peter Grom, Cukrová 14, Bratislava, SKPÚ Faktoring SK, a.s. v likvidácii, Cukrová 14, Bratislava, IČO: 31 566 545 je spôsobilé vyvolať pochybnosť o osobe účastníka konania. Podľa výpisu z obchodného registra obchodné meno odporcu v 1/ rade je: Faktoring SK, a.s. v likvidácii, Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545. Likvidátorom spoločnosti je JUDr. Peter Grom, A. Gwerkovej 28, 851 04 Bratislava. Je nesporné, že v danom prípade išlo o zrejmú nesprávnosť, ktorú súd prvého stupňa odstránil vydaním uznesenia č.k. 2 Cbi/89/2010-471 zo dňa 16.07.2013. V predmetnom konaní sa navrhovateľ (správca úpadcu) domáhal určenia že: - právny úkon úpadcu - uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 s odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, - právny úkon úpadcu - vydanie zálohu odporcovi v 1/ rade - záložnému veriteľovi medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 uzatvorenej medzi úpadcom a odporcom v1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, - odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť sumu 93.512,14 eur s DPH v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, - právny úkon úpadcu - uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom v 2/ rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k zálohu je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, - odporca v 2/ rade je povinný zaplatiť sumu 144.764,47 eur v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 22.10.2007 uzatvoril úpadca a odporca v 1/ rade Zmluvu o regresnom faktoringu č. XXXXX. Za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy uzatvorili dňa 19.02.2009 Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam- nábytok a bytové doplnky v hodnote 200.232,45 eur. Vznik tejto zmluvy bol zapísaný v NCRzp dňa 03.03.2009. Listom zo dňa 08.06.2009 oznámil odporca v 1/ rade začatie výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy zo dňa 19.02.2009. K odsúhlaseniu zásob medzi úpadcom a odporcom došlo 03.06.2009 a dňa 18.06.2009 bola uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bol predaj zálohu. Dňa 18.06.2009 uzatvoril dlžník ako predávajúci zastúpený odporcom v 1/ rade ako záložným veriteľom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy - skladovým zásobám vo vlastníctve úpadcu v rámci realizácie záložného práva za kúpnu cenu 93.512,14 eur s DPH. Samotný záloh bol v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2009 odovzdaný priamo kupujúcemu (odporcovi v 2/ rade), ktorý kúpnu cenu 93.512,14 eur zaplatil v zmysle cit. zmluvy priamo záložnému veriteľovi - odporcovi v 1/ rade. Navrhovateľ preukazoval existenciu nepopretých prihlásených pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vo výške 901.347,77 eur. Preukazoval, že celkovo boli v konkurznom konaní 2 K/4/2010 prihlásené veriteľmi a nepopreté pohľadávky vo výške 1.256.301,21 eur a aktuálna súpisová hodnota majetku všeobecnej podstaty je vo výške 119.097 eur, a teda nepostačuje na uspokojenie zistených pohľadávok. Navrhovateľ odôvodnil dôvodnosť návrhu skutočnosťou, že cena, za ktorú úpadca zastúpený odporcom v 1/ rade pri výkone záložného práva odpredal hnuteľné veci - skladové zásoby odporcovi v 2/ rade vo výške 93.512,14 eur bola výrazne nižšia ako hodnota zálohu 200.232,45 eur bez DPH uvedená v prílohe záložnej zmluvy. Podľa navrhovateľa spornými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2 K/4/2010. Napadnutý úkon uzatvorenia záložnej zmluvy medzi úpadcom a odporcom v 1/ rade je v zmysle ust. § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktorým úpadca zabezpečil svoj záväzok neskôr ako vznikol. Navrhovateľ uviedol, že oba napadnuté úkony a síce záložná zmluva s odporcom v 1/ rade a kúpna zmluva s odporcom v 2/ rade boli uzatvorené v období počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ku kúpnej zmluve uviedol, že bola právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, nakoľko kúpna cena 93.512,14 eur bola výrazne nižšia ako cena zálohu 238.276,61 eur. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné, ale ktorými dlžník spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojím majetkom. Jedným z právnych predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby, ktorou môže veriteľ dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je platnosť právneho úkonu. Hmotnoprávnym predpokladom každej zodpovednosti je podľa § 57 ods. 4 ZKR ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Podľa citovaného ustanovenia sa vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca preukázať, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Úprava odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka ZKR má umožniť, aby sa do konkurznej podstaty získala náhrada za majetok, o ktorý bola právnymi úkonmi dlžníka zmenšená na úkor konkurzných veriteľov. Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa ods. 2 zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Podľa ods. 3 zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods. 4 odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. V predmetnom konaní, t.j. v konaní odporovateľnosti zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, bolo potrebné skúmať, že: 1) právny úkon dlžníka, ktorý sa odporuje je platný, 2) v zmysle § 59 ods. 1 ZKR dlžník zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol (zvýhodňujúci právny úkon) 3) tento zvýhodňujúci právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. 1) Podľa názoru odvolacieho súdu uzatvorená záložná zmluva je platná. Bola uzatvorená písomne (§ 151b ods. 1 Obč. zák.), bola určená pohľadávka, ktorú zabezpečuje a záloh (§ 151b ods. 2), došlo k registrácii v NCRzp, došlo k dohode o výkone záložného práva ako i k oznámeniu výkonu záložného práva. 2) Bolo nesporne preukázané, že záväzok úpadcu - Zmluva o regresnom faktoringu č. XXXXX - vznikol dňa 22.10.2007 a Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, ktorou bol zabezpečený záväzok, bola uzatvorená dňa 19.02.2009, t.j. neskôr ako vznikol záväzok. Vznik záložnej zmluvy bol zapísaný v NCRzp dňa 03.03.2009. Táto samotná skutočnosť je dôvodom na odporovanie zvýhodňujúceho právneho úkonu. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom navrhovateľa, že „je absolútne irelevantné, či bola kúpna cena za hnuteľné veci primeraná alebo nie, nakoľko neprimeranosť kúpnej ceny nie je potrebné preukazovať. Podstatné je, že došlo k naplneniu zásadnej podmienky - napadnutý právny úkon, ktorým úpadca zabezpečil svoj záväzok, vznikol neskôr, ako samotný záväzok“. 3) V konaní navrhovateľ preukázal existenciu nepopretých prihlásených pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vo výške 901.347,77 eur. Preukázal, že celkovo boli v konkurznom konaní 2 K/4/2010 prihlásené veriteľmi a nepopreté pohľadávky vo výške 1.256.301,21 eur a aktuálna súpisová hodnota majetku všeobecnej podstaty je vo výške 119.097 eur, a teda nepostačuje na uspokojenie zistených pohľadávok. Tým bolo preukázané ukrátenie pohľadávok veriteľov v čase urobenia odporujúceho právneho úkonu. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu v časti určenia, že právny úkon úpadcu - uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 s odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, je správne. Taktiež výrok, ktorým súd prvého stupňa určil, že odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť sumu 93.512,14 eur s DPH v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku, je správny. V konaní bolo preukázané, že odporca v 1/ rade zvýhodňujúcim právnym úkonom získal finančné prostriedky vo výške 93.512,14 eur, čím uspokojil svoju pohľadávku na úkor ostatných veriteľov. Odvolací súd poznamenáva, že zvýhodňujúci právny úkon, ktorému možno odporovať v zmysle § 59 ods. 1 ZKR je práve záložná zmluva, nakoľko týmto právnym úkonom odporca v 1/ rade zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol. Pokiaľ ide o druhý výrok, ktorým súd prvého stupňa určil, že právny úkon úpadcu - vydanie zálohu odporcovi v 1/ rade - záložnému veriteľovi medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 uzatvorenej medzi úpadcom a odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, tento výrok súdu je nesprávny. V dodatku k záložnej zmluve si zmluvné strany totiž dohodli, že medzi spôsoby výkonu záložného práva podľa čl.V. bod 1. záložnej zmluvy patrí aj urýchlený priamy predaj zálohu záložným veriteľom bez uskutočnenia ponukového konania podľa čl. V. bodu 1. písm. b) prvá odrážka záložnej zmluvy. Je nepochybné, že k odovzdaniu zálohu záložnému veriteľovi nedošlo. Záloh bol vydaný priamo kupujúcemu (odporcovi v 2/ rade) v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 18.06.2009. Preto určenie súdom prvého stupňa, že „vydanie zálohu odporcovi v 1/ rade - záložnému veriteľovi medzi 03.06.2009 a 18.06.2009 zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 19.02.2009 uzatvorenej medzi úpadcom a odporcom v 1/ rade je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný“, je nesprávne. Samotné vydanie zálohu (ako tvrdí aj odporca v 1/ rade) nie je ani právny úkon, ale iba skutočnosť. Určenie neúčinnosti vydania zálohu je i vo vzťahu k povinnosti odporcu v 1/ rade zaplatiť sumu 93.512,14 eur s DPH v prospech všeobecnej konkurznej podstaty bezpredmetné. Odvolací súd sa s výrokmi, ktorými navrhovateľ žiadal o určenie, že: - právny úkon úpadcu - uzatvorenie kúpnej zmluvy s odporcom v 2/ rade, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k zálohu je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I neúčinný, - a odporca v 2/ rade je povinný zaplatiť sumu 144.764,47 eur v prospech všeobecnej konkurznej podstaty v konaní 2 K/4/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré súd prvého stupňa zamietol, nezaoberal, nakoľko voči nim odvolanie zo strany odporcu v 1/ rade nebolo podané. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu v 1/ rade, že veritelia nemohli byť ukrátení, pretože ku škode by bolo došlo aj v prípade, že by odporca v 1/ rade nebol uzavrel záložnú zmluvu, prípadne ak by záložné právo nevykonal. Takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. Základom pre odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu je to, že právny úkon dlžníka je odporovateľný vtedy, ak dlžník zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku. Dodatočné zabezpečenie záväzku je spravidla neobvyklé a môže smerovať k účelovému zvýhodneniu veriteľa tým, že sa mu vytvorí výhodnejšia právna pozícia práve pre prípad vyhlásenia konkurzu. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu sa dá odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas jeho úpadku. Tieto skutočnosti musí preukázať navrhovateľ. Navrhovateľ preukázal, že odporca v 1/ rade uskutočnil zvýhodňujúci právny úkon v čase úpadku dlžníka. K odvolaniu odporcu v 2/ rade odvolací súd poukazuje na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Názor odvolateľa, že z gramatického výkladu ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vyplýva, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania (konkurzného konania), pričom je nepochybné, že odporca v 2/ rade nie je účastníkom konkurzného konania, pričom takýmito trovami zákonodarca rozumie trovy účastníkov konkurzného konania spojené s podaním prihlášky, výkonom ich práv v konkurze účasťou na schôdzach veriteľov, nakladaním do spisov a pod., je nesprávny. Zákonodarca za účastníkov konania považuje nielen veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky, ale aj účastníkov konania, ktoré súvisia s konkurzným konaním. S konkurzným konaním súvisí aj tento súdny spor o odporovateľnosti právnych úkonov, kde odporca v 2/ rade je účastníkom konania. Preto sa ust. § 100 ZKR vzťahuje aj na neho. Pokiaľ ide o nepriznanie trov konania v predmetnom konaní odporcovi v 2/ rade, odvolací súd poukazuje na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Citované zákonné ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Ak odporca v 2/ rade vo veci samej mal úspech v konaní, tento úspech sa mal premietnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania, preto súd prvého stupňa mal vychádzať z úpravy v § 142 ods. 1 O.s.p.. Konanie o trovách bolo závislé od výsledku konania vo veci samej, bez ohľadu na úpravu v ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Preto bolo potrebné o nároku na náhradu trov súdneho konania rozhodnúť, aby reálne mohlo dôjsť k naplneniu ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Takéto trovy musia najprv vzniknúť, musí byť o nich rozhodnuté, keďže len ako existujúce trovy súdneho konania môžu byť z uspokojenia v konkurze vylúčené v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Zákonné ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR preto nemôže ovplyvniť zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania v rovine trov súdneho konania. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd v časti napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa nepriznania trov konania odporcovi v 2/ rade zmenil tak, že mu priznal trovy prvostupňového konania vo výške 1.612,64 eur v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy konania odporca v 2/ rade vyčíslil dňa 18.06.2013 a pozostávajú z trov právneho zastúpenia JUDr. Ing. Branislava Pecha, advokáta, ktoré mu boli priznané v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom odporovacia žaloba je svojou povahou určovacou žalobou, kde základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Preto mu odvolací súd priznal odmenu podľa §§ 11 ods. 1, 16 ods. 3, 15 písm. a), 17 advokátskej tarify, a to za 5 úkonov po 58,69 eur (prevzatie a príprava - 18.04.2012, vyjadrenie - 23.04.2012, účasť na pojednávaní - 24.04.2012, 18.06.2012, 01.10.2012), 5 x paušál po 7,63 eur, za 3 úkony po 60,07 (účasť na pojednávaní 14.01.2013, 18.02.2013, 29.04.2013), 3 x paušál po 7,81 eur, 20 % DPH, náhrada cestovného vo výške 511,67 eur a náhrada za stratu času vo výške 449,35 eur. Súd odporcovi v 2/ rade nepriznal súdny poplatok za odpor vo výške 66 eur, nakoľko v konaní nebol vydaný platobný rozkaz a odpor zo strany odporcu v 2/ rade nebol podaný. Navrhovateľovi odvolací súd trovy prvostupňového konania nepriznal, nakoľko mal len pomerný úspech v časti výrokov voči odporcovi v 1/ rade a neúspech v časti výrokov voči odporcovi v 2/ rade. Odporcovi v 1/ rade taktiež odvolací súd nepriznal trovy prvostupňového konania, nakoľko odporca v 1/ rade mal neúspech v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že nepriznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní mal len pomerný úspech. Trovy odvolacieho konania nepriznal odvolací súd ani odporcovi v 1/ rade, nakoľko aj ten mal v odvolacom konaní len pomerný úspech. Odporca v 2/ rade mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 132,90 eur za podanie odvolania podľa § 13 ods. 2 písm. b/ vyhl., t.j. 30,03 eur a 1 x paušálna odmena po 7,81 eur a účasť na pojednávaní dňa 26.02.2015 podľa ods. 1, t.j. 64,53 eur v rátane 1 x paušálnej odmeny po 8,39 eur a 20 % DPH. Odvolací súd podotýka, že podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR sú z uspokojenia vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.