KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 10. 2015plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/464/2013 z 11. 10. 2015

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2016, sp. zn. 6MCdo/3/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:3112227924.1 (23. 02. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. októbra 2015, sp. zn. 6Co/464/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1110241044.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/464/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110241044
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110241044.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ul. X.. Z. Č.. X, W. W. T.. X. Z. Č.. X , XXX XX O., H.: XX XXX
XXX, zastúpený: JUDr. Petra Hromádková, advokátka, so sídlom ul. Széchenyiho č. 6, 943 01 Štúrovo
proti odporcom: 1/ H.. A. O., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. Q. Č.. XX, XXX XX O. a 2/ X. O., K.. XX.XX.XXXX,
O. T.. Q. Č.. XX, XXX XX O. zastúpená: H.. A. O., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. Q. Č.. XX, XXX XX O., v konaní
o zaplatenie istiny 245,24 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28. januára 2013, č. k. 7C/18/2011-118, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28. januára 2013,
č. k. 7C/18/2011-118, p o t v r d z u j e .
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 130,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy
odo dňa 01.09.2009 do zaplatenia a zároveň odporcu v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 115,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy
odo dňa 26.05.2010 do zaplatenia. Zároveň uviedol, že o náhrade trov konania súd rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 245,24 Eur s
príslušenstvom s tým, že navrhovateľ je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a
odporcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na ulici Z. Č.. X,
O., ktorého správu zabezpečuje navrhovateľ. Odporcovia neuhradili navrhovateľovi časť pohľadávky na
nedoplatku, ktorý bol zistený z ročného zúčtovania nákladov za poskytnuté plnenia spojené s užívaním
bytu za rok 2008 a rok 2009. Navrhovateľ v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov
vyhotovil dňa 04.08.2009 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2008 do
31.12.2008. Ide o vyúčtovanie za rok 2008, pričom za tento rok nedoplatok odporcov za plnenie spojené
s užívaním bytu činil sumu 420,40 Eur. Vyúčtovanie bolo odporcom doručené 16.08.2009, splatnosť
bola určená v lehote 15 dní od doručenia. Odporca v 1/ a 2/ rade z vyúčtovania za rok 2008 uhradili len
časť nedoplatku vo výške 290,19 Eur a zvyšnú časť nedoplatku 130,21 Eur neuhradili. Išlo v podstate o
časť nedoplatku za náklady na kúrenie, keď odporcovia uviedli, že v byte majú individuálne vykurovanie,
t.j. vlastný kotol na rozdiel od ostatných bytov, v ktorých je ústredné kúrenie. Navrhovateľ poukázal na
vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej
úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla v znení platnom v čase
vyhotovenia vyúčtovania za rok 2008, v zmysle ktorého odporcovia majú povinnosť uhrádzať náklady za



vykurovanie bytu aj napriek tomu, že majú v byte zabezpečené individuálne vykurovanie a to v zmysle §
7 ods. 3, 9 cit. vyhlášky. Navrhovateľ mal za to, že odporcovia sú povinní uhrádzať aj náklady za dodávku
tepla a to aj napriek tomu, že majú svoj vlastný kotol, keď poukázal na ust. § 7c ods. 9 písm. c/ zák. č.
182/1993 Z.z., v zmysle ktorého zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
schvaľuje vyúčtovanie úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu podľa § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.,
keď za plnenie sa považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadkov, čistenie žúmp,
užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností
a odvádzanie odpadových vôd.
Zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov 23.09.2009 vyúčtovanie úhrad za
plnenia spojené s užívaním bytov za rok 2008 a tým aj Vyúčtovanie za rok 2008, pričom sa odporcovia
v prekluzívnej lehote 15 dní neobrátili na súd s poukazom na ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v
znení neskorších predpisov, a preto ich právo zaniklo. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie zvyšnej časti
sumy 130,21 eur, ktorá sa stala splatnou dňom 31.08.2009.

Navrhovateľ vyhotovil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2009 a v zmysle
vyúčtovania za rok 2009 nedoplatok odporcov za plnenia spojené s užívaním bytu činil sumu 649,68
eur. Vyúčtovanie za rok 2009 bolo odporcom doručené dňa 10.05.2010, pričom splatnosť nedoplatku
bola určená v lehote 15 dní od doručenia Vyúčtovania za rok 2009, t.j. do 25.05.2010. Odporcovia
dňa 05.06.2010 uhradili len časť nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu v sume 404,44 eur,
zvyšnú časť nedoplatku v sume 115,03 eur odporcovia neuhradili z dôvodu existencie individuálneho
vykurovania. Zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov schválilo dňa
14.07.2010 vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov za rok 2009 a tým aj Vyúčtovanie za
rok 2009. Odporcovia nevyužili svoje právo obrátiť sa na súd v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote,
toto ich právo zaniklo (ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., v znení neskorších predpisov). Navrhovateľ
si uplatnil zvyšnú časť nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2009 vo výške 115,03 eur,
nedoplatok sa stal splatným dňa 25.05.2010.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu v
1/ rade a právneho zástupcu odporcu v 2/ rade s tým, že súd upustil pre zlý zdravotný stav výsluch
odporkyne v 2/ rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil,
že z obsahu zápisnice zo dňa 16.12.2008 okrem iného vyplýva, že bolo odsúhlasené uznesenie:
zhromaždenie súhlasí, aby pri rozúčtovaní tepla pri vyúčtovaní nákladov, počnúc rokom 2008 boli
rozdelené náklady na 1. Základnú zložku 30% a 2. Spotrebnú zložku 70%. Odporcovia v 1/ a 2/ rade
sa podieľajú na základnej zložke, nie na spotrebnej (odporcovia v 1/ a 2/ rade nespochybňovali dodanú
spotrebu tepla do bytového domu).
Vyúčtovanie zo rok 2008 bolo odporcom doručené dňa 16.08.2009, splatnosť nedoplatku bola určená v
lehote 15 dní od doručenia Vyúčtovania za rok 2008 (do 31.08.2009). Odporcovia v 1/ a 2/ rade uhradili
len časť nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu v sume 290,19 eur, zvyšnú časť nedoplatku
vo výške 130,21 eur odporcovia v 1/ a 2/ rade neuhradili (išlo o náklady na kúrenie). Odporca v 1/
rade oznámil na Zasadnutí rady spoločenstva vlastníkov bytov, že odporcovia v 1/ a 2/ rade majú v byte
individuálne vykurovanie, t.j. vlastný kotol, na rozdiel od ostatných bytov, v ktorých je ústredné kúrenie.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt odporcov, sa
nedohodli na inom započítavaní množstva dodávaného tepla na vykurovanie, (ust. § 7 ods. 3 vyhl.).
Zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov schvaľuje vyúčtovanie úhrad za
plnenia spojené s užívaním bytu (ust. § 7c ods. 9 písm. c/, ust. § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. v
znení neskorších predpisov) a za tieto sa považuje najmä: osvetlenie spoločných častí domu, odvoz
odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od
vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd. Zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov schválilo dňa 23.09.2009 vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním
bytov za rok 2008 a tým aj Vyúčtovanie za rok 2008, pričom sa odporcovia v 1/ a 2/ rade v prekluzívnej
lehote 15 dní neobrátili na súd s poukazom na ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších
predpisov, a preto ich právo zaniklo.

Uplatnená zvyšná časť sumy 130,21 eur, sa stala splatnou dňom 31.08.2009.
Navrhovateľ vyhotovil Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2009 a v zmysle
vyúčtovania za rok 2009 nedoplatok odporcov za plnenia spojené s užívaním bytu činil sumu 649,68
eur. Vyúčtovanie za rok 2009 bolo odporcom v 1/ a 2/ rade doručené dňa 10.05.2010, pričom splatnosť
nedoplatku bola určená v lehote 15 dní od doručenia Vyúčtovania za rok 2009, t.j. do 25.05.2010.



Odporcovia dňa 05.06.2010 uhradili len časť nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu v sume
404,44 eur, zvyšnú časť nedoplatku v sume 115,03 eur odporcovia neuhradili z dôvodu existencie
individuálneho vykurovania. Zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
schválilo dňa 14.07.2010 vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov za rok 2009 a tým aj
Vyúčtovanie za rok 2009. Odporcovia v 1/ a 2/ rade nevyužili svoje právo obrátiť sa na súd v zákonom
stanovenej prekluzívnej lehote, toto ich právo zaniklo (ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Zvyšná časť nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2009 vo výške 115,03 eur, nedoplatok
sa stal splatným dňa 25.05.2010.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 7 ods. 3 a § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. v
znení neskorších predpisov, ktorá bola platná ku dňu vyhotovenia vyúčtovania za rok 2008, pričom podľa
ust. § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje
teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na
prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení neskorších predpisov
(platná ku dňu vyhotovenia vyúčtovania za rok 2008), základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2
sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie
a nemajú priamo uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom tepla, pričom podlahová
plocha bytu alebo nebytového priestoru s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom
a) 0, 25 pri bytoch a nebytových priestorov v nadstavbách a v stavbách do podkrovia,
b) 0, 30 pri bytoch a nebytových priestorov alebo ich častí, ktoré sa nachádzajú na najvyššom podlaží,
nad vchodom do domu, nad chodbami a pivničnými priestormi alebo inými priestormi, ktoré nie sú
vykurované,
c) 0, 50 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch.
Podľa ust. § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak sa vlastníci bytov
a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného
tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 až 9 sa neuplatňuje.
Takáto dohoda medzi odporcom v 1/ a 2/ rade a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov z roku 2008,
2009 súdu predložená nebola.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 7c ods. 9 písm. c/ zák. č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého
zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie schvaľuje
ročnú účtovnú závierku a vyúčtovanie úhrad za plnenia. V zmysle ust. § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.
úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne uhrádzať na účet
domu v banke. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo
dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje okrem iného i
dodávku tepla. Podľa ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci
rozhodol, inak jeho právo zaniká. Súd prvého stupňa s poukazom na vyhlášku č. 630/2005 Z.z., ktorou
sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla
v znení platnom v čase vyhotovenia Vyúčtovania za rok 2008. Konštatoval, že odporcovia v 1/ a 2/ rade
sú povinní uhrádzať náklady za vykurovanie, aj keď majú v byte zabezpečené individuálne vykurovanie
(§ 7 ods. 3, 9 vyhlášky) a to z dôvodu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, sa
nedohodli na inom započítavaní množstva dodávaného tepla na vykurovanie, tak ako to vyžadujú platné
právne predpisy. Na byt odporcov v 1/ a 2/ rade je potrebné aplikovať ust. § 7 ods. 3 vyhlášky, pričom
odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhrádzať aj náklady na dodávku tepla.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ vyhotovil Vyúčtovanie za rok 2008 dňa 04.08.2009.
Zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov schválilo dňa 23.09.2009
vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov za rok 2008 a tým aj Vyúčtovanie za rok
2008, pričom sa odporcovia v 1/ a 2/ rade v prekluzívnej lehote 15 dní neobrátili na súd a nevyužili
svoje právo. Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z.,
platná ku dňu vyhotovenia vyúčtovania za rok 2009, základná zložka za dodané teplo podľa odseku
2 sa rozpočítava medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie,
pričom podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru s individuálnym vykurovaním sa vynásobí
koeficientom podľa písm. b/ vo výške 0,25 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym
vykurovaním. Navrhovateľ vyhotovil vyúčtovanie za rok 2009, ktoré odporcovia prevzali dňa 10.05.2010.



Zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov schválilo dňa 14.07.2010 vyúčtovanie úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytov za rok 2009 a tým aj vyúčtovanie za rok 2009 a opakovane odporcovia
v 1/ a 2/ rade nevyužili svoje právo obrátiť sa na súd v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote a
preto toto ich právo podľa § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. zaniklo. Súd prvého stupňa zároveň
konštatoval, že neprihliadol na tú skutočnosť, že odporcom bol daný ústny súhlas ešte pred rokom
2000 s individuálnym vykurovaním, ale od roku 2005 podľa vyhlášky č. 630/2005 Z.z. súhlas všetkých
vlastníkov daný odporcovi v 1/ a 2/ rade daný nebol a preto súd s prihliadnutím na špecifické okolnosti
tohto prípadu zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého
stupňa. Zároveň priznal i úroky z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z..
S poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade a žiadali,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietne alebo rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vráti súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade poukázali na odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom boli zaviazaní
uhradiť žalovanú sumu s poukazom na vyhl. č. 630/2005 Z.z. a to náklady za vykurovanie, aj keď majú
v byte zabezpečené individuálne vykurovanie a to z dôvodu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt odporcov, sa nedohodli na inom započítavaní
množstva dodávaného tepla na vykurovanie, na byt odporcov sa preto aplikuje ust. § 7 ods. 3 cit.
vyhlášky, t.j. odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhrádzať aj náklady na dodávku tepla. Súd
prvého stupňa však neprihliadol na skutočnosť, že odporcom bol 14.09.1997 daný nadpolovičný súhlas
všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome na rekonštrukciu s individuálnym vykurovaním, pričom toto
odôvodnil tým, že po roku 2005 nebol odporcom udelený súhlas všetkých vlastníkov bytov v zmysle
vyhl. č. 630/2005 Z.z..

Odporcovia poukázali na § 2 písm. e/ zák. č. 657/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom
čase, v zmysle ktorého je odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo
využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava
konečnému spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. f/ cit. zákona je konečným spotrebiteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo, alebo ktorej dodávateľ alebo odberateľ
množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Odporcovia však nie sú konečnými spotrebiteľmi dodávaného tepla, lebo nespĺňajú jednu zo základných
charakteristík konečného spotrebiteľa, pretože teplo dodávané do bytového domu nevyužívajú pre
vlastnú spotrebu. V dôsledku vykonanej rekonštrukcie, ktorej súčasťou bola aj realizácia vlastného
nezávislého kúrenia sa odporcovia odpojili od spoločných rozvodov teplej úžitkovej vody a ústredného
kúrenia, účinne zaizolovali rozvody tepla, ktoré prechádzali ich bytom tak, aby nedochádzalo k spotrebe
tepla. Keďže odporcovia nie sú konečnými spotrebiteľmi tepla, nevzťahujú sa na nich pravidlá pre
rozpočítavanie množstva dodaného tepla podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 630/2005 Z.z. a analogicky sa
na nich nevzťahuje ani schvaľovanie vyúčtovania úhrad za plnenie spojené s užívaním bytu v časti
dodávky tepla podľa § 7c ods. 9 písm. c/ zák. č. 182/1993 Z.z.. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal
so zásadnou otázkou a to, či odporcovia sú konečnými spotrebiteľmi v zmysle zák. č. 657/2004 Z.z..
Naopak svoje rozhodnutie oprel iba o výklad podzákonnej normy a preto súd dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Zároveň poukázali i na § 7 ods. 10
vyhl. č. 630/2005 Z.z., v zmysle ktorej ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa
osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovaniu podľa ods. 2 až 9
sa neuplatňuje. Vlastníci bytov sa však v súlade s § 14 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom a účinnom
v rozhodnom čase, rozhodli inak. To, že existovala vzájomná dohoda medzi odporcami a ostatnými
vlastníkmi bytov potvrdzuje i tá skutočnosť, že v období rokov 1998 až 2007 správca odporcom v 1/ a 2/
rade neúčtoval dodávku teplej úžitkovej vody a za nedodané teplo a za tieto ani v priebehu uvedených 10
rokov nevystavoval a neúčtoval zálohové platby. Navyše správca bytového domu dohodu o neúčtovaní
nákladov za teplo dodržiaval až do roku 2007, t.j. ešte dva roky potom, ako nadobudla účinnosť vyhl. č.
630/2005 Z.z.. Byt odporcov neodoberá žiadne teplo z objektu, preto nároky správcu sú neoprávnené,
platba za teplo, ktoré fyzicky odporcovia neodoberajú by bola v rozpore s dobrými mravmi. Priznanie
odplaty za službu, ktorá nebola uskutočnená, je v rozpore aj s účelom zákona, ktorý umožňoval odpojiť
sa od centrálneho dodávateľa tepla.



K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa a navrhovateľovi, aby boli priznané trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 35,27 eur a trovy prvostupňového konania vo výške 178,54 eur. Uviedol,
že na rozpočítavanie nákladov na teplo za obdobie rokov 2008 a 2009 sa vzťahovala vyhláška
č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá
rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva
dodaného tepla a to konkrétne ust. § 7 cit. vyhl. § 7 ods. 10 cit. vyhl. umožňuje vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v dome dohodnúť sa na iných pravidlách na rozpočítavaní. Z poznámky pod čiarou
vyplýva, že dohoda o inom spôsobe rozpočítavania musí byť prijatá na schôdzi vlastníkov.

Súhlas s rekonštrukciou, na ktorú sa odvolávajú odporcovia, nie je v žiadnom prípade dohoda o inom
spôsobe rozpočítavania nákladov. Tiež vyhláška v čase jej prijatia nanovo a záväzným spôsobom
stanovila pravidlá a rozpočítavanie nákladov na teplo, preto i v prípade existencie predchádzajúcej
dohody bolo potrebné v prípade odchýlenia sa od pravidiel rozpočítavania podľa § 7 cit. vyhl. prijať
novú dohodu vo forme požadovanej podľa § 7 ods. 10 vyhlášky, avšak takáto dohoda ani nijaká iná
predchádzajúca dohoda nebola prijatá. Navrhovateľ mal za to, že súd správne postupoval, keď pri
posudzovaní rozpočítavania nákladov neprihliadol na súhlas vlastníkov s rekonštrukciou, pretože tento
súhlas neobsahoval súhlas s iným rozpočítavaním. Navyše po nadobudnutí účinnosti vyhlášky by musel
byť daný nový súhlas. K námietke odporcov, že sa na nich vyhláška nevzťahuje z dôvodu, že nie sú
konečným spotrebiteľom, navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že odporcovia sú alebo nie sú konečnými
spotrebiteľmi, nemá vplyv na to, či sa medzi nich rozpočítava základná zložka, ale len vplyv, aká časť
podlahovej plochy sa berie u nich do úvahy. Vyhláška ustanovuje pravidlá rozpočítavania množstva tepla
dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a na vykurovanie. Predmetom sporu je, či sa má odporcom
rozúčtovávať základná zložka. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky sa základná zložka v zásade rozúčtováva
konečným spotrebiteľom. Avšak podľa § 7 ods. 3 vyhlášky sa základná zložka rozpočítava aj medzi
užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, t.j. aj medzi iné osoby,
než sú koneční spotrebitelia. Odsek 3 je teda špeciálnou doplňujúcou úpravou k odseku 2. Navyše
odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení bytového domu, pre ktoré je
taktiež teplo určené a teda využívajú toto teplo pre vlastnú spotrebu, pričom tu dochádza k spoločnej
spotrebe všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

To, že si niekto neuplatňuje svoje právo, ešte neznamená, že ho nemá a už vôbec to neznamená,
že to preukazuje nejakú dohodu. Zo zápisnice schôdze vlastníkov, na ktorú sa odporcovia odvolávajú,
jednoznačne vyplýva, že k dohode a spôsobe rozúčtovania nákladov nedošlo. Nie je zrejmé, s kým mali
odporcovia uzatvoriť danú dohodu, nie však s ostatnými vlastníkmi.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporcov v súlade
s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
dospel k záveru, že odvolaniu odporcov v 1/ a 2/ rade nie je dôvodné.

Predmetom žalobného nároku navrhovateľa je zaplatenie sumy 245,24 eur s príslušenstvom z dôvodu,
že odporcovia neuhradili navrhovateľovi časť pohľadávky na nedoplatku ročného zúčtovania nákladov
súvisiace s užívaním bytu za obdobie roku 2008 a 2009, pričom suma 130,21 eur predstavuje nedoplatok
z titulu nákladov na kúrenie z vyúčtovania za rok 2008 a suma 115,03 eur predstavuje nedoplatok na
kúrenie za rok 2009 s tým, že zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
schválilo dňa 23.09.2009 vyúčtovanie úhrad za plnenie spojené s užívaním bytov za rok 2008 a tým
aj vyúčtovanie za rok 2008 a vyúčtovanie za rok 2009 zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov
schválilo dňa 14.07.2010.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade opätovne na vytýčenom pojednávaní zdôraznili, že 14.09.1997 dostali od
Zhromaždenia vlastníkov bytov súhlas na odpojenie z centrálneho vykurovania, išlo o ústny súhlas.

Nakoľko súhlas Spoločenstva vlastníkov bytov v roku 1997 bol daný, odporca v 1/ rade a v zastúpení aj
za odporkyňu v 2/ rade uviedol, že opätovne musel byť daný súhlas Spoločenstva vlastníkov bytov, ako
vyhl. č. 630/2005 Z.z. nadobudla platnosť a účinnosť. Dodal, že to je v rozpore s retroaktivitou. Navyše
vyhl. č. 630/2005 Z.z. je len podzákonnou normou, avšak zákon o energetike hovorí, že subjektom pre



rozúčtovávanie môže byť len konečný spotrebiteľ a preto zdôraznil, že odporcovia v 1/ a 2/ rade nie sú
konečnými spotrebiteľmi.

Zástupca navrhovateľa na odvolacom pojednávaní uviedol, že v roku 1997, keď mal byť daný súhlas
pre odporcov, súhlas bol len na vykonanie rekonštrukcie a nie súhlas s iným rozúčtovávaním. Zdôraznil,
že v období dania súhlasu na vykonanie rekonštrukcie pre odporcov, t.j. v roku 1997, sa úplne inak
rozpočítavalo teplo a tiež nebol dôvod riešiť takýto súhlas k námietke retroaktivity. Zástupca navrhovateľa
uviedol, že predmetom sporu nie je rozúčtovávanie nákladov za predchádzajúce obdobie, ale za
obdobia, ktoré platili za účinnosti vyhlášky. Zdôraznil, že vyhláška bola vydaná v súlade so zákonom
o energetike, pričom ust. § 18 ods. 8 zákona o energetike hovorí, že pravidlá rozpočítavania určí
všeobecne záväzný predpis a to bez toho, aby určil medzi koho sa má rozpočítavať dodané teplo.

Súd prvého stupňa správne postupoval, ak vec správne posúdil s poukazom na vyhlášku Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., pričom poukázal najmä na ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. a ust.
§ 7 ods. 10 vyhlášky. Vyhláškou č. 630/2005 Z.z. sa ustanovuje teplota úžitkovej vody na odbernom
mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní uhrádzať náklady za
vykurovanie, aj keď majú v byte zabezpečené individuálne vykurovanie a to z dôvodu, že vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, sa nedohodli na inom započítavaní množstva dodávaného
tepla na vykurovanie. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že v danej veci je potrebné aplikovať
ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. s tým, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhrádzať aj náklady
na dodávku tepla. Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky Úradu pre regulácii sieťových odvetví č. 630/2005
Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania
množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla,
základná zložka na dodané teplo podľa ods. 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových
priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, to platí pre obdobie a vyúčtovanie za rok 2008, ale aj
pre obdobie a vyúčtovanie za rok 2009. Pokiaľ odporcovia v odvolaní, ale aj v priebehu odvolacieho
pojednávania namietali, že im bol daný súhlas ešte pred rokom 2000 s individuálnym vykurovaním, túto
skutočnosť v priebehu konania nepreukázali, tvrdiac, že súhlas bol daný ústne. Navrhovateľ v konaní
tvrdenie odporcov poprel, keď uviedol, že v roku 1997 bol daný odporcom len súhlas na vykonanie
rekonštrukcie. Správne zástupca navrhovateľa poukázal na tú skutočnosť, že v roku 1997 nebol dôvod
riešiť predmetný súhlas, nakoľko až v roku 2005 bolo potrebné postupovať podľa vyhl. č. 630/2005
Z.z. a od roku 2005, ani v roku 2008 a 2009, t.j. obdobie, za ktoré si navrhovateľ uplatnil nedoplatok
ročného zúčtovania nákladov súvisiace s dodávaním tepla, zo strany odporcov súhlas preukázaný
nebol. Správne navrhovateľ poukázal na predmetnú vyhlášku a ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v zmysle
ktorej sa základná zložka rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú
individuálne vykurovanie, t.j. ako v danom prípade odporcovia v 1/ a 2/ rade. Práve citovaná vyhláška
určuje konkrétne pravidlá v súvislosti s rozpočítavaním množstva tepla dodaného na prípravu teplej
úžitkovej vody a na vykurovanie (§ 1 písm. b/ cit. vyhl.). Ak by aj bol odporcom v 1/ a 2/ rade daný súhlas
v roku 1997, čo však odporcovia v 1/ a 2 / rade nepreukázali, vzhľadom na zmenu právnych predpisov,
t.j. vzhľadom na vyhl. č. 630/2005 Z.z., bolo potrebné, resp. ust. § 7 ods. 10 cit. vyhlášky umožnilo
odporcom v 1/ a 2/ rade dohodnúť sa na iných pravidlách na rozpočítavaní, ktorá dohoda by musela byť
prijatá na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko vyhláška nanovo stanovila pravidlá
rozpočítania nákladov na teplo.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporcovia v 1/ a 2/ rade mali právo v
prekluzívnej lehote 15 dní, sa obrátiť na súd v prípade, že zhromaždenie Spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov schválilo vyúčtovanie úhrad dňa 23.09.2009 za rok 2008 a dňa 14.07.2010
vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov na rok 2009, pričom právo obrátiť sa na súd v
zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., v znení neskorších predpisov, súd prvého stupňa považoval za
jediný zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv,
v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaný. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa
má za to, že ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., v znení neskorších predpisov síce predstavuje
jediný zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích
práv, v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní, alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli
dozvedieť, alebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia, avšak



z dikcie i gramatického výkladu tejto právnej normy je zrejmé, že zákon stanovuje ochranu len pre
prehlasovaných vlastníkov v dome. V danom prípade však zhromaždenie Spoločenstva vlastníkov bytov
schvaľovalo vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov za rok 2008 a za rok 2009, avšak
nerozhodovalo o iných pravidlách v súvislosti s rozpočítavaním. Naopak rozpočítavanie nákladov za
teplo za roky 2008 a 2009 bolo upravené priamo vyhl. č. 630/2005 Z.z. naproti tomu v prípade prijatia
iných pravidiel v súvislosti s rozpočítaním dodaného množstva tepla, tieto pravidlá musia byť prijaté a
schválené na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa. Preto v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách tohto odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 7C/18/2011

    potvrdené