Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/99/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245388 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110245388.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 1.703,93 Eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/140/2011-123 zo dňa 28. 05. 2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/140/2011-123 zo dňa 28. 05. 2013 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.703,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 20. 11. 2010 do zaplatenia. Súčasne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 102,- Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 19. 11. 2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na uhradenie istiny vo výške 1.703,93 Eur s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 23. 05. 2008 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla na komunikácii D1 km: 149,00. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom a portálu dopravného značenia, čím prišlo ku škode na majetku žalobcu vo výške 24.992,98 Eur. Žalovaný na základe listu zo dňa 02. 10. 2009 uhradil žalobcovi sumu 23.289,05 Eur, pričom pri výpočte škody nepriznal amortizáciu vo výške 1.703,93 Eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Ďalej uviedol, že odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nových dielov zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle vyhlášky MVRR č. 158/2004 Z. z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel. Súd prvého stupňa konštatoval, že odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, a preto nemožno prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi. K vznesenej námietke premlčania prvostupňový súd uviedol, žalobca si najskôr uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu u žalovaného, žalovaný aj plnil, takže až odmietnutím plnenia v celej uplatnenej výške vznikol u žalobcu dôvod na podanie žaloby. Poukázal pritom na preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou SATES, a. s., Považská Bystrica ako zhotoviteľom zo dňa 15. 12. 2008, v ktorom je uvedené, že dielo je bez vád a že nedošlo k zvýšeniu ani k zníženiu realizačnej ceny a ani k zľave ceny. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vzhľadom na čiastočné plnenie zo strany žalovaného, ním samým produkované ospravedlnenie žalobcovi za zdĺhavé vybavenie jeho nárokov, sa javí námietka premlčania ako vyslovene účelová s cieľom vyhnúť sa plneniu bez právneho a skutkového opodstatnenia. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 442 ods. 1, § 443, § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 9 ods. 1, ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. Namietal závery súdu prvého stupňa, ktorými vyslovil, že námietka premlčania uplatnená žalovaným je účelová s cieľom vyhnúť sa plneniu bez právneho a skutkového opodstatnenia. Má za to, že prvostupňový súd námietku premlčania nesprávne posúdil vo vzťahu ku všetkým argumentom podaným žalovaným, k relevantnej právnej úprave a vo vzťahu ku skutkovému stavu aj nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal okamihom, kedy sa žalobca dozvedel o osobe zodpovednej za škodu, pričom žalovaný vychádzal z listu žalobcu zo dňa 11. 06. 2008, t. j. ku dňu vyhotovenia tohto listu bolo žalobcovi zrejmé, kto za škodu zodpovedá, pretože to sám v uvedenom liste uvádza. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvého stupňa nerozlíšil jednotlivé poškodené predmety, keďže ako vyplýva z dokumentu vyčíslenie škody, pri škodovej udalosti zo dňa 23. 05. 2008 boli poškodené zvodidlá a portálové značenie. Zvodidlá boli opravené samotným žalobcom, ktorých oprava bola vykonaná dňa 23. 05. 2008, dňa 24. 05. 2008 a dňa 02. 07. 2008. Vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobcom týkajúcich sa nákladov na opravu zvodidiel je zrejmé, že ich oprava bola najneskôr vykonaná dňa 02. 07. 2008 a s prihliadnutím na okamih, kedy sa žalobca dozvedel o osobe zodpovednej za škodu, t. j. 11. 06. 2008, možno všetky nároky uplatnené v súvislosti s opravou zvodidiel žalobou podanou dňa 19. 11. 2010 považovať preto za premlčané, a to ku dňu 11. 06. 2010. Čo sa týka poškodenia portálovej konštrukcie s dopravným značením, žalovaný uviedol, že žalobca sa o rozsahu škody musel dozvedieť dňa 23. 05. 2008, t. j. v deň vzniku škodovej udalosti, nakoľko v ten istý deň zabezpečoval miesto dopravnej nehody a začal s odstraňovaním následkov. Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Nie je potrebné, aby poškodený poznal výšku presne, ale v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súd, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca bol schopný vzniknutú majetkovú ujmu vyčísliť bezprostredne po škodovej udalosti, t. j. 23. 05. 2008, nakoľko poznal obstarávaciu cenu, za ktorú portálovú konštrukciu nadobudol a uviedol do prevádzky a v deň vzniku škody boli zamestnanci žalobcu prítomní na mieste vzniku škody, pričom odstraňovali následky vzniknutej škody. Úvaha súdu, že žalobca sa až z preberacieho protokolu dozvedel o rozsahu škody, nemá oporu v skutkových zisteniach, na ktoré žalovaný poukázal a tiež v ustálenej súdnej praxi. K samotnej amortizácii, ktorá tvorila predmet konania, žalovaný uviedol, že žalobca mal vykonávať údržbu diaľnic a ich súčasti nezávisle od ich poškodenia pri dopravnej nehode, nakoľko podliehajú opotrebeniu. Práve z tohto dôvodu považuje žalovaný vykonanú amortizačnú zrážku vo výške žalovanej sumy za dôvodnú. V zmysle právnej úpravy sa síce žalobca dovoláva povinnosti udržiavať komunikácie a ich súčasti v tzv. stopercentnom stave, na strane druhej je však povinný tento stav aj preukázať, ak si uplatňuje právo na náhradu škody. Žalovaný nepovažuje za právne akceptovateľné, ak sa výška skutočnej škody na veci stotožňuje s nákladmi, ktoré poškodený vynaložil na uvedenie veci do zlepšeného (teda nie pôvodného stavu). Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26. 11. 2013 vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, podľa ktorého je potrebné rozlišovať jednotlivé poškodené predmety v nadväznosti na vznik premlčania nároku na náhradu škody. Má za to, že sa nejedná o samostatné nároky z dvoch či viacerých oddeliteľných škodových udalostí, ale o jednu škodovú udalosť, o jedno porušenie právnej povinnosti, ktorého následkom vznikla žalobcovi škoda. Podľa názoru žalobcu nárok na náhradu škody z danej škodovej udalosti tvorí neoddeliteľný celok a premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca bol schopný vzniknutú majetkovú ujmu vyčísliť bezprostredne po škodovej udalosti, teda dňa 23. 05. 2008, žalobca uviedol, že oprava portálového dopravného značenia sa začala uskutočňovať dňa 20. 11. 2008, a teda nebolo možné v deň vzniku škody určiť náklady na jej odstránenie. O výške škody sa preto žalobca mohol dozvedieť najskôr z faktúr vystavených dodávateľom portálovej konštrukcie, a to z dní 15. 12. 2008 a 17. 12. 2008. Žalobca sa teda s názorom prvostupňového súdu jednoznačne stotožňuje tak v časti týkajúcej sa námietky premlčania, ako aj nároku žalovaného na amortizačnú zrážku. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Predmetnom daného súdneho konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1.703,93 Eur, ktorý vznikol v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 23. 05. 2008. Žalovaná suma predstavuje výšku amortizácie, ktorú žalovaný nepriznal žalobcovi v rámci likvidácie predmetnej poistnej udalosti. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú a uviedol, že „žalobca si najskôr uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu u žalovaného, žalovaný aj plnil, takže až odmietnutím plnenia v celej uplatnenej výške vznikol u žalobcu dôvod na podanie žaloby“. Ďalej uviedol, že „vzhľadom na čiastočné plnenie zo strany žalovaného, ním samým produkované ospravedlnenie žalobcovi za zdĺhavé vybavenie jeho nárokov, sa javí námietka premlčania ako vyslovene účelová s cieľom vyhnúť sa plneniu bez právneho a skutkového opodstatnenia“. Je nutné konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej prvostupňový súd vyslovil neopodstatnenosť vznesenej námietky premlčania, nespĺňa kritériá stanovené § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia nevyplýva, ako dospel súd prvého stupňa k záveru, že až odmietnutím plnenia v celej výške vznikol u žalobcu dôvod na podanie žaloby. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého považuje námietku premlčania za účelovú vzhľadom na čiastočné plnenie zo strany žalovaného, ním samým produkované ospravedlnenie žalobcovi za zdĺhavé vybavenie jeho nárokov. Okrem uvedeného súd prvého stupňa pri posudzovaní premlčania nároku na náhradu škody nerozlišoval, že v danom prípade vznikla škoda jednak na zvodidlách a jednak na portálovej konštrukcii. V zmysle ustálenej judikatúry nároky na náhradu škôd vznikajúcich porušovaním tej istej právnej povinnosti nemožno z hľadiska premlčania považovať za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol najskôr po skončení porušovania právnej povinnosti alebo po zavŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky, na uplatnenie ktorých začína plynúť premlčacia doba, len čo sa poškodený o vzniknutých škodách dozvedel. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa sa bude opätovne zaoberať vznesenou námietkou premlčania, pričom túto bude posudzovať pri vzniku škody na zvodidlách a portálovej konštrukcii jednotlivo. V konaní potom ustáli vedomosť žalobcu o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde a ustáli vedomosť o škodcovi. V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t. j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Ak súd prvého stupňa po opätovnom posúdení námietky premlčania dospeje k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, bude sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu, pričom odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu ohľadom amortizácie za správny. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.