Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/56/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245938 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110245938.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ľubomír Bugáň, Bajkalská 25/A, 825 23 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. Jozefa Pavlíka, nar. 28.02.1955, Gercenova č.13, 851 01 Bratislava, proti odporcovi JUDr. Jozef Blaško, exekútor, Ul. kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce práv. zast. JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce o zaplatenie 4.603,10 EUR s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/171/2011-130 zo dňa 17.9.2014, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/171/2011-130 zo dňa 17.9.2014 vo veci samej m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľov sumu 3.535,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 4.6.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.603,10 EUR od 5.5.2009 do 3.6.2014 - vo zvyšku žalobu z a m i e t a a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4.603,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 5.5.2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu SR vo výške 276,- EUR na účet Okresného súdu Bratislava I, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.11.2010 sa navrhovateľ domáhal o zaplatenie istiny 4.603,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 5.5.2009 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.1.2009 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Ing. Jozefa Pavlíka, bytom Gercenova č. 13, 851 01 Bratislava. Navrhovateľ bol súdom ustanovený ako správca v súlade so Zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií. Po zistení, že voči úpadcovi je vedená exekúcia, požiadal odporcu ako exekútora dňa 24.10.2009 e-mailom, aby mu oznámil výšku sumy ním vymoženú od úpadcu a výšku sumy, ktorá už bola vyplatená oprávnenému, nakoľko v zmysle § 48 Zákona č. 7 Z.z. sa rozdiel uvedených súm vyhlásením konkurzu stáva súčasťou konkurznej podstaty. Dňa 21.04.2009 e-mailom odporca oznámil navrhovateľovi, že od úpadcu vymohol celkovo 16.963,54 EUR, z čoho oprávnenému vyplatil 12.290,44 EUR. Následne v ten istý deň navrhovateľ požiadal odporcu, aby rozdiel uvedených čiastok, t. j. sumu vo výške 4.673,10 EUR do piatich pracovných dní vyplatil do konkurznej podstaty na účet úpadcu vedený vo VÚB, a.s.. Odporca túto čiastku nevyplatil s odôvodnením, že táto čiastka predstavuje trovy exekúcie a hotové výdavky. Po následnej e-mailovej urgencii zo dňa 4.5.2009 odporca z tejto sumy vyplatil sumu vo výške 70,- EUR.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 33 Rob/268/2010 zo dňa 14.2.2011, voči ktorému podal odporca odôvodnený odpor, v ktorom tiež namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I. Krajský súd v Bratislave o tejto námietke rozhodol uznesením zo dňa 31.5.2011 tak, že miestnym príslušným súdom je tunajší súd. Ďalej vo svojom odpore odporca uviedol, že nárok navrhovateľa nie je hmotnoprávne daný, nakoľko podľa § 48 druhej vety z. č. 7/2005 Z.z., „ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate...“. V súdenom prípade vymožené sumy boli hneď po ich čiastkovom vymožení zasielané oprávnenému tak, ako je uvedené vo finančnom zúčtovaní spisu. Zároveň odporca namietol pasívnu legitimáciu v tomto konaní a vyslovil názor, že z obsahu žalobného návrhu si navrhovateľ uplatňuje zodpovednosť za škodu nesprávnym postupom exekútora, t.j. s účinnosťou od 1.7.2004 je pasívne legitimovaný v týchto konaniach štát podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nakoľko suma 70,- EUR nebola po speňažení zaslaná oprávnenému, bola zaslaná navrhovateľovi dňa 13.2.2009. Z tohto dôvodu navrhol odporca súd návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu doručeného súdu dňa 17.10.2011 uviedol, že námietka pasívnej legitimácie nie je dôvodná, nárok navrhovateľa voči odporcovi nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej nezákonným výkonom verejnej moci. Ide o nárok, ktorý vznikol navrhovateľovi priamo voči odporcovi na základe ustanovenia § 48 Zákona č. 7/2005 Z.z. a vznikol dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 27.1.2009, čiže nemožno hovoriť ani o premlčaní nároku. Ďalej uviedol, že na existenciu nároku nemá vplyv to, akým spôsobom bola vykonaná exekúcia, t.j. či bol výťažok z predaja majetku povinného dosiahnutý prikázaním pohľadávky z účtu v banke, výplatou dividend, či iným spôsobom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: žalobným návrhom, odporom, vyjadrením k odporu, obchodným vestníkom zo dňa 26.1.2009, mailovou komunikáciou, žiadosťou o vyplatenie výťažku, finančným zúčtovaním spisu, uznesením o udelení osobitného poverenia na vykonanie úkonov s cennými papiermi, príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať CP, 2x exekučný príkaz s návratkou doručenky a ostatným spisovým materiálom a na základe zisteného stavu vec právne posúdil najmä podľa § 48 Zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate, ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, aká čiastka predstavuje výťažok exekúcie, aká čiastka bola vyplatená oprávnenému. Na pojednávaní dňa 26.5.2014 odporca uznal časť žalobného nároku do výšky 1.068,- EUR z dôvodu, že odmena exekútora predstavuje sumu 2.925,- EUR, výdaje vo výške 182,- EUR a súdnemu znalcovi bolo vyplatených 498,- EUR.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný. Medzi exekučným poriadkom a jeho vykonávacími predpismi na strane jednej a zákonom o konkurze a reštrukturalizácií je vzťah substiliality a špeciality, čo znamená, že v prípade rozporu ustanovení týchto dvoch právnych predpisov platia ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z.z.. Ak exekútorovi vznikol nárok na trovy exekúcie, mal si svoju pohľadávku na úhradu trov exekúcie prihlásiť do konkurzu voči úpadcovi konkurznou prihláškou v zmysle § 28 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z., preto návrh posúdil ako dôvodný a plne mu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p..
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Svoje obsiahle odvolanie v podstate odôvodnil skutočnosťami, ktoré namietal pred súdom prvého stupňa a na dôvažok dodal, že uznal pohľadávku navrhovateľa pred súdom prvého stupňa v sume 1.068,- EUR a napriek jej zaplateniu súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi uplatnený nárok i v tejto sume.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť. Odvolanie odporcu považoval za nedôvodné a jeho názor na vydanie
trov exekúcie nezlučiteľné s ust. § 48 zák. č. 7/2005 Z.z., pretože trovy exekúcie sú pohľadávkou proti príslušnej podstate. Preto si ich súdny exekútor musí uplatniť ako pohľadávku proti podstate, pričom toto uplatnenie nezakladá právomoc exekútora ponechať si výťažok exekúcie alebo jeho časť. Čo sa týka zaplatenia uznanej sumy vo výške 1.068,- EUR tak je pravdou, že táto bola 3.6.2014 pripísaná na účet navrhovateľa, avšak o jej úhrade odporca ani jeho právny zástupca prvostupňový súd neinformovali, hoci tak mohli urobiť kedykoľvek od zaplatenia až po vydanie napadnutého rozsudku.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je iba v časti dôvodné.
Odvolací súd prejednaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vo veci zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poznamenáva, že i keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, nerozhodol vo veci úplne správne podľa stavu, ktorý bol v čase vyhlásenia jeho rozsudku, nakoľko nevedel (ani vedieť nemohol), že odporca dňa 3.6.2014 zaplatil navrhovateľovi sumu 1.068,- EUR, ktorú predtým v konaní uznal, pretože žiaden z účastníkov konania túto skutočnosť v konaní neoznámil. Odporca mal túto skutočnosť v konaní súdu oznámiť, na základe čoho mohol i navrhovateľ vykonať čiastočné späťvzatie žalobného návrhu, čo sa však nestalo.
Na základe uvedeného preto Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a to v súlade s ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pretože pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom i upravil povinnosť platenia úroku z omeškania v súvislosti so zaplatením časti žalovanej sumy.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.