Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/738/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110250715 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110250715.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Who is who Verlag für Personenenzyklopädien AG, reg. č.: CH -170.3.004.856-5, so sídlom Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304 Zug, Švajčiarsko, zastúpeného Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, Žilina proti odporkyni: O.. O. G., Č. X, XXX XX I., o zaplatenie 132,11 eura s príslušenstvom a o náhradu trov konania, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 16C/47/2011-205 zo dňa 24. septembra 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., náhradu trov konania 166,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,24 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a ďalej povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 221,64 eura a to na účet Okresného súdu Bratislava I, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.12.2010 voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy vo výške 132,11 eura s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. SK2008-4839 za objednané služby. Služby boli navrhovateľom odporkyni poskytnuté na základe objednávky zo dňa 28.01.2008, predmetom ktorej bolo vydanie encyklopédie Ho is who v Slovenskej republike za predajnú cenu za súčasného poskytnutia životopisných údajom za účelom ich uverejnenia v tlačových, resp. elektronických médiách s tým, že odporkyňa si objednala uverejnenia portrétnej fotografie za cenu 3.980,-Sk. Odporkyňa za služby fakturované faktúrou č. SK2008-4839 nezaplatila a na výzvy navrhovateľa, ktorý odporkyňu vyzval 4 upomienkami nereagovala. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ po začatí konania vo veci samej podaním doručeným súdu prvého stupňa 26.08.2014 vzal návrh v celom rozsahu späť, nakoľko odporkyňa dlžnú istinu uhradila a navrhovateľ na uhradení dlžného úroku z omeškania netrval. Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania spolu vo výške 497,64 eura, pozostávajúcich z náhrady konania vo výške 166,50 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 395,29 eura po zohľadnení odporkyňou uhradenej časti nákladov konania vo výške 64,12 eura (561,79 -64,12=497,67). Uplatnený nárok na náhradu trov konania navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa uhradila dlžnú istinu v auguste 2014, a teda návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Odporkyňa podaním doručeným dňa 18.09.2014 so späťvzatím návrhu zo strany navrhovateľa súhlasila a navrhla, aby o trovách súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., nesúhlasila tak s náhradou trov konania uplatnenou navrhovateľom. Sumu 132,11 eura nezaplatila navrhovateľovi z dôvodu, že by uznala alebo považovala vymáhaný nárok za oprávnený, ale z dôvodu, že z časového hľadiska či ďalších nákladov považovala vedenie sporu za neekonomické a kontraproduktívne. Nesúhlasila tiež s úhradou preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 150,- eur, pretože so závermi znaleckého dokazovania nesúhlasí, tiež nesúhlasila s náhradou trov konania spočívajúcou v náhrade cestovných nákladov, keď navrhovateľ nepreukázal, že cesta na pojednávanie bola vykonaná motorovým vozidlom; z dôvodu nesprávnosti výpočtu nesúhlasila tiež s náhradou za stratu času. Súd prvého stupňa s poukazom na účinné späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom podľa § 96 ods. 1 veta druhá O. s. p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., nakoľko dôvodom späťvzatia návrhu navrhovateľkou bolo správanie odporkyne, keďže navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť z dôvodu uhradenia žalovanej istiny odporkyňou. Z procesného hľadiska tak odporkyňa zavinila zastavenie konania, ktorá tak je povinná na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 166,50 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z preddavku na znalečné vo výške 150,- eur, uhradeného navrhovateľom. Navrhovateľovi ďalej priznal náhradu trov právneho zastúpenia, vychádzajúc z písomného vyúčtovania právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý si náhradu trov konania vyčíslil na 395,29 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávali zo 6 úkonov právnej služby á 16,60 eura, účtované podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 30.06.2013 a podľa § 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. zo substrátu 132,11 eura nasledovne: prevzatie a príprava veci dňa 06.07.2010, podanie návrhu doručené dňa 30.12.2010, písomné podanie zo dňa 10.02.2012 doručené dňa 27.02.2012, účasť na pojednávaní dňa 02.04.2012, písomné podanie zo dňa 07.04.2014 doručené dňa 09.04.2014, písomné podanie zo dňa 22.05.2014 doručené dňa 23.05.2014, paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2010 - 2 x á 7,21 eur (spolu 14,42 eur), paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2012 - 2 x á 7,63 eur (spolu 15,26 eur), paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2014 - 2 x á 8,04 eur (spolu 16,08 eur), spolu vo výške 145,36 eura, od ktorej súd prvého stupňa odpočítal už odporkyňou uhradenú sumu náhrady trov konania vo výške 64,12 eur. Navrhovateľovi tak priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,24 eur (145,36 eur - 64,12eur). Navrhovateľovi nepriznal náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 23,81 eura, náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v náhrade za stratu času v sume 104,08 eura a v náhrade cestovného v sume 122,04 eura, spolu v sume 249,93 eura. V súvislosti s nepriznaním hotových výdavkov spočívajúcich v náhrade za stratu času a v náhrade cestovného sa zaoberal účelnosťou vynaložených trov. Poukázal na to, že sídlo odporkyne a sídlo konajúceho súdu bolo v Bratislave, ktorá je pôsobiskom stoviek advokátov poskytujúcich právne služby. Navrhovateľ si zvolil advokáta so vzdialeným sídlom, čoho nepochybným dôsledkom je navýšenie trov konania. Poukázal na § 2 O. s. p. s tým, že účelnosť vynaložených trov konania je stotožnená s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. októbra 2013, sp. zn.: II.ÚS 736/2012, podľa ktorého slobodu voľby advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú s tým, že prostriedky vynaložené na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú v takejto situácii potrebné na účelné bránenie práva, tak ako to má na mysli § 142 O. s. p. a účastník si ich má znášať zo svojho. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia spočívajúcu v náhrade za stratu času a v náhrade cestovného, keď navrhovateľ nezdôvodnil voľbu na zastúpenie právnym zástupcom s miestom výkonu praxe v Žiline, z akého dôvodu nebolo možné udeliť substitučné zastúpenie pre iného advokáta s miestom výkonu praxe v sídle súdu prvého stupňa, v prejednávanej veci pritom nešlo o mimoriadne právne a skutkovo komplikovaný spor. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a odporkyni uložil zaplatiť na účet súdu sumu 221,64 eura titulom náhrady trov konania štátu, pozostávajúcich z trov na vyplatenej znaleckej odmene znalkyni Mgr. Daniela Novosádová za vypracovanie znaleckého posudku č. 14/2013 zo dňa 24. októbra 2013, ktoré boli hradené zo štátnych finančných prostriedkov na základe uznesenia, č.k.: 16C/47/2011-154 zo dňa 29.11.2013. Záverom rozhodnutia skonštatoval, že o náhrade trov konania nerozhodol v zmysle návrhu odporkyne podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keď v zmysle vyššie uvedeného ustálil, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila odporkyňa. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa, a to proti výrokom, ktorými súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania a ani trov právneho zastúpenia. V odvolaní argumentovala tým, že súhlas so späťvzatím návrhu navrhovateľom podmienila tým, že súd v dôsledku zastavenia konania rozhodne o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.; pritom vyslovene uviedla, že nesúhlasí s trovami konania navrhovateľa vyčíslenými vo výške 497,64 eura. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľovi dobrovoľne zaplatila vymáhanú istinu 132,11 eura a náhradu trov konania 64,12 eura, ktoré predstavovali náhradu zaplateného poplatku a dva úkony právnej služby ako boli vyčíslené vo výzve navrhovateľa zo dňa 28.03.2011, nie však z dôvodu, že považovala vymáhaný nárok za oprávnený, ale z dôvodu, že z hľadiska času a ďalších nákladov považovala ďalšie vedenie sporu za neekonomické a kontraproduktívne. Poukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 12.05.2014, v ktorom vysvetlila dôvody neoprávnenosti nároku navrhovateľa. Zdôraznila, že nároky navrhovateľa nezaplatila v plnom rozsahu. Navrhovateľ pritom odporkyni neposkytol žiadne plnenie, keď v encyklopédii nezverejnil žiadnu fotografiu odporkyne ani jej životopis, nakoľko údaje uvedené pod označením mena odporkyne nemožno považovať za charakteristiku životopisu či odborné aktivity odporkyne. Všetky údaje boli doplnené navrhovateľom bez vedomia odporkyne, a to až v čase, keď objednávku podpísal navrhovateľ dňa 04.06.2008, bez vedomia odporkyne. Odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila úroky z omeškania ako ani časť požadovaných trov konania. Navrhovateľ tak nebol v spore 100% úspešný, napriek tomu však vzal návrh späť. Odporkyňa ďalej uviedla, že je pravdou, že navrhovateľ zverejňoval životopis osôb uvedených v encyklopédii bezplatne, ale túto službu poskytoval vždy iba s objednanou alebo platenou službou, napr. s dodávkou encyklopédie alebo s uverejnením portrétovej fotografie alebo dodaním osvedčenia v pozlátenom ráme. Navrhovateľ podľa všeobecných obchodných podmienok neposlal odporkyni životopis na korektúru, pričom v encyklopédii uviedol údaje, ktoré nekorešpondujú s osobou odporkyne, uviedol iba skutočnosti, ktoré získal z obchodného registra ohľadne spoločnosti BONA SLOVAKIA, všetky údaje pritom uviedol nesprávne. Mala tak za nesporné, že svojím konaním nezavinila zastavenie konania. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie aj navrhovateľ, a to proti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, a to takže odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov konania vo výške 166,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 307,36 eura. Mal za to, že súd prvého stupňa vec podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že netrvá na uhradení nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 23,81 eura, predmetom odvolania je tak 226,12 eura, ktorá predstavuje náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v náhrade za stratu času v sume 104,08 eura a náhrade cestovného v sume 122,04 eura. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nešlo o mimoriadne náročný a komplikovaný spor, keď vo veci bolo potrebné nariadiť pojednávanie až päťkrát a súd vo veci rozhodoval od 30.12.2010 (doručenie návrhu) do 24.09.2014 (vydanie uznesenia o zastavení konania). Právny zástupca sa osobne zúčastnil len na jednom pojednávaní dňa 2.4.2014, za ktoré žiadal náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu, na ostatných pojednávaniach sa nezúčastňoval, svoju neúčasť ospravedlňoval a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zo správania navrhovateľa a jeho právneho zástupcu vyplýva, že sa zúčastnil len jedného pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy, že odporkyňa je advokátkou. Vzhľadom na uvedené mal za to, že na vec nie je možné aplikovať nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I.ÚS 988/12, pretože z tohto vyplýva, že zneužitie práva na zastúpenie advokátom je vedené priamym úmyslom spôsobiť druhej strane škodu. Takýto úmysel však nemožno dovodiť zo skutočnosti, že sa právny zástupca navrhovateľa osobne dostavil len na jedno z piatich nariadených pojednávaní. Odporkyňu pritom pred začatím konania vyzýval k dobrovoľnému plneniu povinnosti a zaslal jej aj návrh mimosúdnej dohody. Navrhovateľ mal vo vzťahu k prejednávanej veci za irelevantný nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 02.10.2013, sp. zn.: II.ÚS 736/2012, keďže v právnej veci, z ktorej vzišiel nález ÚS ČR mali obaja účastníci konania bydlisko v Ostrave, pričom jeden z účastníkov sa nechal zastupovať advokátom so sídlom v Chomutove, ktorý je od Ostravy vzdialený 474 km. Navrhovateľ má sídlo vo Švajčiarsku, odporkyňa má bydlisko v Bratislave a právny zástupca navrhovateľa má sídlo v Žiline, ktorá je od Bratislavy vzdialená 200 km. Mal za to, že nie je povinnosťou navrhovateľa odôvodňovať, prečo si zvolil právneho zástupcu s výkonom praxe v Žiline, súd prvého stupňa ho počas konania na zdôvodnenie výberu nevyzval a nikdy ho nepoučil, že výber zástupcu s výkonom praxe v Žiline môže mať za následok nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia v celej výške. Odporkyňa je advokátkou, sama zapríčinila, že bol podaný návrh na začatie konania, nereagovala na predžalobné výzvy. Zapríčinila, že vo veci musel byť vyhotovený znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že objednávku podpísala. Mal tak za to, že náklady na zastupovanie boli zo strany navrhovateľa vynaložené účelne, o čom svedčí skutočnosť, že odporkyňa žalovanú sumu na účet navrhovateľa uhradila. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.) v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti potvrdiť. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 132,11 eura s úrokom z omeškania vo výške 18% p. a. od 08. júla 2008 do zaplatenia titulom nezaplatenia faktúry za poskytnutú službu- zverejnenie portrétnej fotografie a životopisu v encyklopédii vydávanej navrhovateľom. Nakoľko odporkyňa po začatí konania dlžnú sumu uhradila, odporca podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.08.2014 vzal návrh na začatie konania v celkom rozsahu späť s tým, že na uhradení dlžného úroku netrvá. Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľom súd prvého stupňa konanie zastavil a odporkyňu podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. zaviazal na náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že odporkyňa zaplatením žalovanej sumy procesne zavinila zastavenie konania. Odporkyňa v podanom odvolaní namietala, že žalovanú sumu neuhradila z dôvodu oprávnenosti nároku navrhovateľa, ale z dôvodu, že z hľadiska času a ďalších nákladov považovala ďalšie vedenie sporu za neekonomické a kontraproduktívne s tým, že zaplatenie žalovanej sumy podmienila rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Odvolací súd sa v predmetnej súvislosti stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p. sa totiž vychádza z procesného úspechu v konaní, a teda či a v akom rozsahu sa účastník konania zachoval v zmysle žalobného petitu, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Poukaz odporkyne na zaplatenie žalovanej sumy titulom nehospodárnosti konania tak má odvolací súd za špekulatívny. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno prihliadnuť ani na odvolaciu námietku odporkyne, podľa ktorej mal navrhovateľ objednávku podpísať bez vedomia odporkyne. Odporkyňa tak v podanom odvolaní nespochybnila ani dôvodnosť podaného návrhu podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Odporkyňa v odvolaní ďalej namietala správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, nakoľko navrhovateľ v konaní nebol v plnom rozsahu úspešný, keďže mu odporkyňa neuhradila úroky z omeškania zo žalovanej sumy. Odvolací súd v predmetnej súvislosti zaujal prihliadol na skutočnosť, že konečná výška úrokov z omeškania bola spôsobená predovšetkým dĺžkou súdneho konania, a to predovšetkým v súvislosti so znaleckým dokazovaním nariadeným súdom prvého stupňa, nakoľko odporkyňa založila svoju obranu na spochybnení svojho podpisu na objednávke navrhovateľa, z ktorého dôvodu bolo pojednávanie dňa 02.04.2012 odročené z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania (č.l. 57), pričom znalecký posudok bol súdu prvého stupňa doručený až dňa 25.10.2013 a odporkyňa bola o s výsledkami znaleckého dokazovania oboznámená až listom doručeným dňa 17.02.2014 (č.l. 155), pričom k vyplateniu žalovanej sumy pristúpila dňa 08.08.2014. Vzhľadom na dĺžku konania spôsobenú predovšetkým znaleckým dokazovaním je odvolací súd toho názoru, že skutočnosť, že odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila úroky z omeškania zo žalovanej sumy zakladá neúspech navrhovateľa len v nepatrnej časti podľa § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého má tak aj v konaní čiastočne neúspešný navrhovateľ nárok na plnú náhradu trov konania tak, ako mu boli priznané napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa, predovšetkým s právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Českej republiky z 2. októbra 2013, sp. zn.: II.ÚS 736/2012, na ktorý súd prvého stupňa poukázal v napadnutom uznesení s tým, že prostriedky vynaložené na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania (Bratislava) pôsobia desiatky advokátov považovať za potrebné na účelné bránenie práva. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.