Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010259 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111010259.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a členov senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného Jozefa O. pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1T/22/2011 zo dňa 26. 06. 2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. 02. 2015 r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. O. spod obžaloby pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1) dňa 03. 05. 2010 v čase približne o 15:00 hod. v Bratislave na Mlynských H. číslo X v pobočke banky N. K., a.s., sa so zbraňou pod hrozbou bezprostredného násilia zmocnil finančnej hotovosti vo výške 7.725 € patriacej spoločnosti N. Slovensko, a.s., a to tým spôsobom, že po vstupe do pobočky banky vytiahol zbraň doposiaľ nezisteného typu čiernej farby a so slovami „ toto je prepad, chcem peniaze" pristúpil k zákazníckym pultom nachádzajúcich sa po ľavej strane pracoviska, kde sedela pri pulte číslo 1 pracovníčka pobočky C. C. a pri pulte číslo 2 C. L., následne pristúpil k pultu C. C., ktorá začala otvárať trezor, následkom čoho sa v pobočke spustil zvukový alarm, načo sa otočil smerom k pultu C. L. a silným hlasom zakričal „rýchlo dávaj tie peniaze, pohni si!", pričom ju celý čas niekoľkokrát poháňal slovami "rýchlo mi daj peniaze", keďže jej nešiel otvoriť trezor, následne opätovne pristúpil k pultu C. C., ktorá mu podala peniaze spoločne s dymovou bankovkou, čo zistil, a preto sa vrátil k pultu C. L., na ktorý dymovú bankovku odložil, potom C. L. otvorila trezor a vydala mu ďalšie peniaze, po čom sa otočil a odišiel s peniazmi hlavným vchodom pobočky smerom na ulicu, pričom po celý čas na pracovníčky pobočky mieril strelnou zbraňou, ktorú držal v ruke a niekoľkokrát zakričal „rýchlo mi dajte tie peniaze, lebo vás tu vystrieľam", čím takýmto konaním spôsobil spoločnosti N. Slovensko, a.s. škodu vo výške 7.725 €, ktorá bola následne z titulu poistnej zmluvy číslo ZI-102621 uhradená v plnej výške spoločnosťou N. N. S., a.s., so sídlom F. číslo 12, pričom k zraneniu pracovníkov banky nedošlo, 2) dňa 18. 06. 2010 v čase o 15:45 had v Bratislave, Mlynské Nivy 3, vstúpil hlavnými dverami do pobočky N. Slovensko, a.s., zamaskovaný oranžovou šiltovkou, tmavými čiernymi okuliarmi a novinami pred tvárou, následne pristúpil držiac pritom pištoľ čiernej farby v ruke k pultu, kde stála pracovníčka banky, ktorú vyzval slovami: „Dajte mi peniaze, nestláčajte žiaden alarm, nič mi tam nedávajte", čo zopakoval viackrát, na základe čoho mu pracovníčka banky vydala hotovosť z pokladne vo výške 5.875 €, potom prikázal pracovníčke banky, aby si ľahla na zem, čo urobila, a následne odišiel z priestoru pobočky banky hlavnými posuvnými dverami von na neznáme miesto, čím spoločnosti N. Slovensko, a.s., Bratislava, Vysoká 9, P.O.BOX 81, spôsobil škodu v celkovej výške 5.875 €, ktorá bola následne z titulu poistnej zmluvy číslo ZI-XXXXXX uhradená v plnej výške spoločnosťou N. - N. S., a.s., so sídlom Lazaretská číslo 12, pričom k zraneniu pracovníkov banky nedošlo, nakoľko nebolo dokázané, že sa skutky spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkázal spoločnosť G. poisťovňa, a.s., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním zo dňa 17. 10. 2014. Napadnutému rozsudku vytýkal nesprávne vyhodnotenie dôkazov, konkrétne rekognícií, pri ktorých svedkyne N. C., C. C. a Z.. B. C. opoznali obžalovaného ako páchateľa lúpežných prepadnutí. Svedkyne na hlavnom pojednávaní opísali priebeh rekognície a dôvody, prečo označili obžalovaného. V zmysle ich výpovedí páchateľ počas lúpeží vyslovil pomerne dlhú vetu, ktorú figuranti pre rekognícii prečítali, a svedkyne bez akýchkoľvek zaváhaní označili obžalovaného. Svedok mjr. G. D. je dlhoročný pracovník najskôr kriminálnej polície a následne operatívnej zložky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Odboru kriminálnej polície. Tento vytipoval po vzhliadnutí kamerového záznamu zachytávajúceho priebeh skutku práve obžalovaného O.. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom prvostupňového súdu smerujúceho skôr k spochybneniu vierohodnosti svedka mjr. D.. Na základe týchto dôvodov prokurátor konštatuje, že okresný súd vyhodnotil dôkazy jednostranne v prospech obžalovaného, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu 1. stupňa na opätovné konanie a rozhodnutie. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný písomne vyjadril prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 16. 12. 2014. Svedkyne C., C. a C. uviedli, že v oboch prípadoch bol páchateľ' maskovaný šiltovkou, okuliarmi a šatkou cez ústa, k tomu si ešte zakrýval tvár novinami. Vykonaná rekognícia mala posilniť dôkaznú situáciu a preukázať, že páchateľom je obžalovaný. Opak je však pravdou, pretože ako vyjadril okresný súd v odôvodnení rozsudku opoznávajúce svedkyne vypovedali rozporne, rekognícia je poznačená procesnými chybami najmä v tom, že z výpovede svedka G. D. vyplynulo podozrenie, že opoznávajúce svedkyne mohli obžalovaného pred vykonaním úkonu vidieť. Z fotodokumentácie je zrejmé, že figuranti pri rekognícii boli mohutnejšej postavy ako obžalovaný, poniektorí vyšší, v tmavšom oblečení a iba obžalovaný jediný mal oblečenú bielu mikinu. Súdom zistený priebeh rekognície jednoznačne nezodpovedá ustanoveniu § 126 Trestného poriadku. Okresný súd správne a v súlade so zákonom vyhodnotil priebeh rekognície tak, že táto neposkytuje jednoznačne spoľahlivý dôkaz o tom, že obžalovaný sa žalovaných skutkov dopustil. Správne okresný súd prihliadol na skutočnosť, že žiadna zo svedkýň neuviedla, že páchateľ mal rečovú vadu, pričom obžalovaný znaleckým posudkom preukázal, že trpí dyslaliou partialis, ktorá rečová vada je zjavná a zvýrazňuje sa v strese. Obžalovaný netrpí žiadnou vadou chôdze, ako svedkyňa C. opisovala chôdzu páchateľa, ktorá však ani páchateľa priamo pri skutku nevidela, ale len na obrazovke monitora. Je preto nepravdepodobné, že by počas niekoľkých sekúnd, čo videla páchateľa na obrazovke, mohla vôbec niečo také postrehnúť. Tiež poukázal na výsledky daktylosopického skúmania a analýzu DNA, ktoré spojitosť prepadov s obžalovaným nepotvrdili, priam vylúčili. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava odkázala na písomné odôvodnenie odvolania, stotožnila sa s tam uvedenými argumentmi, preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie súdu 1. stupňa. Obžalovaný A. O. písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, preto odvolací súd v súlade s § 293 ods. 7 Trestného poriadku konal v neprítomnosti obžalovaného. Obhajca obžalovaného vyjadril súhlas s verdiktom súdu 1. stupňa, rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. V dôvodoch poukázal na svoje písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné. Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil. Obžalovaný A. O. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. K času skutkov obžalovaný uviedol, že sa pohyboval po Bratislave ako bezdomovec, prespával popod mosty a na staniciach. Požíval návykové látky. Nikdy nebol držiteľom zbrane. Svedkyne C. C., C. L., N. C. a podporne aj Z.. B. C. popísali priebeh skutkov v súlade s kamerovými záznamami z banky, čo korešponduje so skutkovou vetou. Na základe týchto dôkazov možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že skutky uvedené v obžalobe sa stali, a napĺňajú znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona. Tieto skutočnosti neboli sporné, na rozdiel od dokazovania toho, kto bol páchateľom lúpežných prepadnutí v banke. Za účelom preukázania, či bol páchateľom obžalovaný A. O., boli v prvom rade v prípravnom konaní vykonané rekognície ako neodkladný úkon, bez ktorého by nebolo možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe. Hoci bola obhajobou spochybnená zákonnosť rekognícií z dôvodu, že opoznávajúce osoby mali vidieť obžalovaného pred úkonom, resp. mali vykonávať rekogníciu "spoločne", a tiež že obžalovaný sa fyzicky i odevom líšil od ostatných figurantov, podstatný je najmä ich obsah, ktorý v spojitosti s ďalšími dôkazmi treba vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Len marginálne odvolací súd konštatuje, že z fotodokumentácie z rekognícií nie je badať žiadne podstatné fyzické odlíšenie obžalovaného od figurantov, ktoré by bolo v rozpore s požiadavkou "podobného zovňajšku" v zmysle § 126 ods. 1 Trestného poriadku, a to aj s prihliadnutím na to, že je iluzórne očakávať od orgánov činných v trestnom konaní, aby figurantom zabezpečili farebne rovnaký odev ako je ten, ktorý si oblečie podozrivý, najmä v úzkom časovom priestore, ktorý neodkladnosť úkonu poskytuje. Požiadavke zákona by zrejme nezodpovedali rozdiely vo farbe pleti, v pohlaví, či diametrálne fyzické odlišnosti medzi podozrivým a figurantmi. Naproti nejasnostiam a nejednote v tvrdeniach svedkýň ohľadom priebehu rekognície stoja zápisnice, ktoré majú odrážať skutočný priebeh úkonu, čo jednotliví zúčastnení podpisom potvrdili, a navyše aj výsluch vyšetrovateľa v postavení svedka, čo je síce diskutabilný dôkaz, a možno polemizovať o jeho prijateľnosti, avšak na báze tvrdenia proti tvrdeniu a existencii zápisníc o rekognícii treba tieto vyhodnotiť ako zákonné, kým sa nepreukáže opak. K tomu v tomto konaní nedošlo a pochybnosti sú len vo forme dohadov. Výsledkom rekognícií bolo, že svedkyne C., C. a C. opoznali obžalovaného A. O. ako páchateľa oboch lúpežných prepadnutí. Zákonu zodpovedá aj predchádzajúci opis páchateľa opoznávajúcimi osobami, a práve tento (najmä markanty obžalovaného, ktoré opis svedkýň neobsahoval) je podstatný pre hodnotenie dôkazov vo vzájomných súvislostiach so znaleckým dokazovaním. Svedkami oboch lúpežných prepadnutí boli C. L. a N. C., ktoré sa zhodli, že sa jednalo o tú istú osobu. Opísali ho ako štandardného muža, ktorému nevideli do tváre, jeho reč opísali ako prejav bez prízvuku a bez pozoruhodností. Správnosť vnemov a ich interpretácie však spochybňuje odborné vyjadrenie klinického logopéda, podľa ktorého obžalovaný A. O. trpí zrejmou rečovou vadou spočívajúcou v nesprávnom vyslovovaní hlásky "R", ktorá sa zvýrazňuje v stresovej situácii, a je veľmi ťažké ju vôľou ovládať, najmä v prípadoch ako je obžalovaný, ktorý svoju rečovú vadu počas detstva ani neskôr v súčinnosti s logopédom nekorigoval. Páchateľ opakovane vyslovoval slová " prepad, rýchlo, vystrieľam, alarm", rečová vada páchateľa však pracovníčkam banky v pamäti nezarezonovala. Znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz nebola preukázaná totožnosť osoby páchateľa zachyteného na fotografiách z prepadov s osobou obžalovaného, len bola konštatovaná podobnosť ušnice. Zo správy Oddelenia služobnej kynológie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave vyplýva, že nebola zistená zhodnosť pachových stôp zanechaných na pulte v banke, kam páchateľ vyložil dymovú bankovku, s pachovou stopou obžalovaného. Znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru biológia a daktyloskopia neboli zistené žiadne výstupy spájajúce obžalovaného s miestom činu, t.j. na mieste činu neboli zistené daktyloskopické stopy ani DNA obžalovaného A. O.. Ostatné vykonané dôkazy sa netýkali priebehu skutkov, ale len skutočností, ktoré nastali neskôr v priebehu prípravného konania, preto majú pre posúdenie viny obžalovaného len vedľajší význam. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu I. stupňa o tom, že nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že skutky spáchal obžalovaný A. O.. Pre uznanie viny zo spáchania trestného činu je potrebné, aby boli vylúčené všetky pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov trestného činu obžalovaným. Vo veci boli produkované dve skupiny dôkazov. Za priame dôkazy usvedčujúce obžalovaného je potrebné považovať výpovede zamestnankýň banky, ktoré jednoznačne opoznali obžalovaného podľa hlasu, naproti tomu však nebol produkovaný žiaden objektívny dôkaz, ktorý by obžalovaného s miestom činu spojil. Naopak, druhá skupina dôkazov obžalovaného ako páchateľa skutkov vylučuje. Jedná sa najmä o odborné vyjadrenie klinického logopéda, ktorý obžalovaného vyšetril, pričom jeho odbornosť či objektívnosť nikto v konaní nespochybnil (ani okresný súd, ktorý mal možnosť komunikovať s obžalovaným na hlavnom pojednávaní). Žiadna zo svedkýň o vade reči v prípravnom konaní nehovorila napriek tomu, že k rečovému prejavu páchateľa sa vyjadrovali, dokonca na hlavnom pojednávaní svedkyne vyslovene uviedli, že páchateľ vadou reči netrpel. Tento ich vnem a jeho reprodukcia je v rozpore s tým, čo museli počuť pri hlasovej rekognícii, kedy obžalovaný a figuranti na výzvu vyšetrovateľa predniesli slová obsahujúce hlásku "R". Táto skutočnosť spochybňuje istotu, s akou obžalovaného ako páchateľa označili. Objektivizujúce dôkazy v podobe pachových stôp, DNA či daktyloskopických stôp obžalovaného absentujú, a to čiastočne pre neupotrebiteľnosť stôp z miesta činu, a tiež pre nezistenie zhodnosti s pachovými stopami obžalovaného a čiastočne s DNA obžalovaného. Ani antropologickým porovnaním výzoru páchateľa a obžalovaného nebolo možné páchateľa jednoznačne identifikovať. V tejto dôkaznej situácii nemožno vylúčiť, že vnímanie zamestnankýň banky bolo nesprávne a nezodpovedalo skutočnosti. Uvedené neznamená, že svedkyne museli byť pri identifikácii obžalovaného ovplyvňované, ani že vedome klamali, ale len toľko, že pri lúpežných prepadnutiach boli v strese, pretože sa báli o svoj život, ako aj neskôr pri úkonoch trestného konania, kedy svoje pocity museli oživovať (čo vyplýva v prípade svedkyne C. aj zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, kedy hlavné pojednávanie pre jej psychické rozpoloženie muselo byť prerušené). Správnosť výpovedí zamestnankýň banky nebola žiadnym dôkazom verifikovaná, ich výpovediam je potrebné pripísať istú mieru subjektívnosti, a pri existencii vyviňujúceho dôkazu a absencii objektivizujúcich dôkazov nemožno pochybnosti o osobe páchateľa vylúčiť. Správne uvažoval súd 1. stupňa, keď dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, spáchal obžalovaný, a výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku odvolací súd považuje za správny a zákonný. Hoci oslobodzujúci výrok bol založený na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom, odvolací súd zistil určité procesné pochybenia pri vykonávaní ďalších, menej podstatných dôkazov, ktoré spôsobili ich nezákonnosť (napr. spôsob vedenia výsluchu svedkyne K. D.). Pre rozhodnutie o obžalobe však podstatné neboli, nie sú obsahom hodnotiacich úvah okresného ani krajského súdu, a ani ich opakovanie zákonným spôsobom by neprinieslo iné meritórne rozhodnutie. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.