Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/238/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111200386 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111200386.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ U.. A.. O.Á. S., E.. XX.XX.XXXX, I. P. Č.. X, P., 2/ I. S., E.. XX.XX.XXXX, I. P. Č.. X, P., proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 3, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 75.000,- eur pre navrhovateľa 1/ a v sume 25.000,- eur pre navrhovateľku 2/, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/1/2011-148 zo dňa 3. marca 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 83 O.s.p. v spojení s § 103 a § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. a vecne tým, že v identickej právnej veci z hľadiska skutkového aj právneho základu, medzi rovnakými účastníkmi na Okresnom súde Bratislava I už prebieha iné konanie pod sp. zn. 10C/223/2009, ktoré sa začalo skôr ako konanie vo veci sp. zn. 11C/1/2011 s tým, že konanie vo veci sp. zn. 10C/223/2009 nie je ku dňu rozhodnutia vo veci sp. zn. 11C/1/2011 právoplatne skončené, a preto ide nepochybne o prekážku litispendencie, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a bráni súdu, aby pokračoval v konaní sp. zn. 11C/1/2011, a preto konanie z dôvodu prekážky prv začatého súdneho konania zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že okrem podmienky totožnosti účastníkov uvedených konaní je splnená aj podmienka totožnosti skutkového a právneho základu oboch vecí, nakoľko navrhovatelia 1/ a 2/ odvíjajú svoj nárok od nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorým je postup súdneho exekútora O.. P. O. v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. Er 59/1996 (EX 365/2002). Na podporu svojho záveru o existencii prekážky litispendencie ďalej uviedol, že v oboch veciach je namietané konanie súdneho exekútora spočívajúce v nezákonnom vykonaní dražby nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/, v zatajení námietky zaujatosti voči jeho osobe vznesenej navrhovateľkou 2/ dňa 25.06.2007 pri uskutočnení nezákonnej dražby, v nepredložení exekučného spisu na rozhodnutie o námietke zaujatosti, v marení spravodlivosti exekučného konania a v porušení ústavného práva navrhovateľov na súdnu a inú právnu ochranu. Súd prvého stupňa upriamil pozornosť na skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa v oboch veciach domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. a v konaní sp. zn. 10/223/2009 sa navyše domáhajú aj náhrady ušlého zisku v sume 296.255,72 eur s príslušenstvom, čo však nemá na prekážku litispendencie pri náhrade nemajetkovej ujmy žiaden vplyv. Zároveň poukázal na to, že je irelevantná suma uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy v petite návrhu vo veci sp. zn. 11C/1/2011, pretože právny a skutkový základ je ten istý, a preto je totožný aj predmet konania. V tejto súvislosti navyše skonštatoval, že navrhovatelia 1/ a 2/ môžu disponovať návrhom na začatie konania vo veci sp. zn. 10C/223/2009 a meniť uplatňovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že o náhrade nemajetkovej ujmy rozhoduje súd na základe voľnej úvahy. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, mu ich náhradu nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, je nepresvedčivé, arbitrárne a nepreskúmateľné, pričom postupom súdu došlo k odňatiu možnosti navrhovateľom riadne konať vo veci samej pred súdom a navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a priznať trovy odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvého stupňa vec nedostatočne zistil a vadne právne posúdil, nakoľko je nesporným a preukázateľným, že útoky voči integrite navrhovateľov zo strany zaujatého exekútora mali viacero podôb, čiastkových útokov, a teda iných útokov, ako je riešené v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/223/2009 s tým, že podľa právnej praxe nemajetková ujmu, vzhľadom na jej rôzne podoby a rôzne čiastkové útoky, nemožno zovšeobecňovať. Namietli právny názor súdu prvého stupňa, že navrhovatelia 1/ a 2/ môžu disponovať návrhom na začatie konania vo veci sp. zn. 10C/223/2009 a meniť uplatňovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že si nedostatočne osvojil platné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré jednoznačne limitujú a znemožňujú navyšovanie nároku na odškodnenie po jeho uplatnení formou predbežného nároku na náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovatelia 1/ a 2/ zároveň poukázali na to, že súd prvého stupňa sa ústavne konformne nevysporiadal so skutočnosťou, že navýšenie nároku na odškodné v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10C/223/2009 nie je za súčasného stavu možné, nakoľko nemajetková ujma vo finančnom vyjadrení je majetkovým právom a toto podlieha premlčaniu podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. l O.s.p. a prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ nemožno priznať úspech. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 83 O.s.p., začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Odvolací súd z obsahu spisu v posudzovanej veci zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom na začatie konania zo dňa 07.01.2011 domáhajú voči odporcovi náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom svoj návrh odôvodnili skutkovým a právnym základom totožným s návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Bratislava I dňa 30.11.2009 pod sp. zn. 10C/223/2009. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa riadne a dostatočne odôvodnil skutkové a právne skutočnosti, o ktoré navrhovatelia opierajú v oboch právnych veciach svoj uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a stotožňuje sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, že hoci navrhovatelia si v konaní sp. zn. 10C/223/2009 popri náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 32.077,87 eur (v rozdielnej výške ako v posudzovanej veci) uplatňujú aj náhradu za ušlý zisk, táto skutočnosť nemá vplyv na prekážku litispendencie, pretože skutková a právna stránka oboch vecí je nepochybne rovnaká. Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľov 1/ a 2/, že platné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. neumožňujú navyšovanie nároku na odškodnenie po jeho uplatnení formou predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, nakoľko svoje tvrdenie nepodporili žiadnymi relevantnými právnymi skutočnosťami, z ktorých by vyplývalo, že výšku nároku na náhradu škody nemožno po jej uplatnení v zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. zvyšovať. Odvolací súd v tejto súvislosti navyše uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí poukazuje na nespochybniteľné právo navrhovateľov disponovať návrhom na začatie konania vo veci sp. zn. 10C/223/2009 a meniť uplatňovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa sa preto neobmedzil vo svojich tvrdeniach výlučne na zvyšovanie uplatňovanej sumy nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právo meniť (disponovať) návrh na začatie konania je ustanovené § 95 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v posudzovanej veci a vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/223/2009 sú totožné tak z hľadiska účastníkov predmetných konaní, ako aj predmetu konania, v dôsledku čoho sú splnené podmienky zakladajúce zákonnú prekážku litispendencie v zmysle § 83 O.s.p., ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a bráni súdu, aby pokračoval v konaní, sú irelevantné ďalšie odvolacie námietky navrhovateľov týkajúce sa výšky uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá nemá vplyv na identickosť skutkového a právneho stavu uvedených konaní, pričom ani samotní navrhovatelia v tomto smere nespochybnili názory súdu prvého stupňa svedčiace o tom, že návrh na začatie konania v posudzovanej veci korešponduje s obsahom návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. 10C/223/2009, ktorá bola iniciovaná pred začatím predmetného konania, a preto bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Navrhovatelia iba vo všeobecnej rovine namietli odlišnosť čiastkových útokov exekútora v posudzovanej veci a vo veci sp. zn. 10C/223/2009 s tým, že nemajetkovú ujmu nemožno generalizovať, ale nijakým spôsobom nespochybnili rozhodujúce skutočnosti opísané súdom prvého stupňa, ktoré skutkovo spájajú obe súdne konania a zároveň predstavujú ich rovnaký skutkový ako aj právny základ. Odvolací súd zároveň zistil, že prekážka prv začatého súdneho konania naďalej trvá, keďže konanie vedené pod sp. zn. 10C/223/2009 nie je doposiaľ právoplatne skončené. Odvolací súd na záver uvádza, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p., nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia je nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovatelia domáhajú a z akých dôvodov, ako súd prvého stupňa vec právne posúdil, dbajúc na presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia, a to so zreteľom na povahu a formu napadnutého rozhodnutia (uznesenie) s analogickým použitím ustanovení o rozsudku v primeranom rozsahu (§ 167 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.