KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 10. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/38/2015 z 27. 10. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2015, sp. zn. 3CoKR/38/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1111201267.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111201267 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111201267.2

Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: CRESCENT CAPITAL (JERSEY) LIMITED, Templar House, Don Road, St. Helier, Jersey, Channel Islands, Veľká Británia, zastúpeného: Advokátska kancelária vm lawyer, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 863 581 a Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833, proti žalovanému: Viedenská brána s.r.o, Mlynské Nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 36 868 655, zastúpenému: Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Cbi/3/2011-354 zo dňa 09.03.2015 v časti výroku o trovách právneho zastúpenia, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 2Cbi/3/2011-354 zo dňa 09.03.2015 mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 514,36 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa 1.) zamietol žalobu žalobcu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, podľa § 157 ods. 1 veta prvá Zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých predpisov, v znení neskorších noviel (ďalej len „ZKR“), z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, keďže tento nevzniesol formálnu námietku proti jeho prijatiu v štádiu jeho schvaľovania. 2.) Podľa § 142 ods. 1 Zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) rozhodol, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí náhrada trov konania. Trovy konania prvostupňový súd vyčíslil celkovou sumou 79.199,74 Eur, ktorá suma pozostávala zo - súdneho poplatku za odvolanie proti predbežnému opatreniu vo výške 33,- Eur a - trov právneho zastúpenia. Pri trovách právneho zastúpenia vychádzal z hodnoty sporu 4.856.270,33 Eur bez bližšieho zdôvodnenia, čo pri siedmych úkonoch právnej služby (-prevzatie a príprava, -pojednávanie dňa 21.01.2014, 28.01.2014, 21.10.2014, 13.01.2015 a 09.03.2015 každý úkon v hodnote 10.140,85 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, -odvolanie proti predbežnému opatreniu zo dňa 19.02.2014 v hodnote 5.070,43 Eur + režijný paušál 8,04 Eur) predstavovalo sumu 65.972,28 Eur. Po pripočítaní dane z pridanej hodnoty vo výške 13.194,46 Eur celkovú výšku trov právneho zastúpenia prvostupňový súd ustálil sumou 79.166,74 Eur.

Proti takto určenej výške trov konania podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní namietal: a) nesprávne uplatnenie § 10 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) pri určení tarifnej odmeny advokáta. Uviedol, že predmetom tohto sporu nie je výška akéhokoľvek peňažného plnenia alebo spor o pohľadávku, záväzok alebo vec, ktorej hodnota by sa dala vyjadriť peniazmi. V tomto spore ide o odstránenie právnej neistoty o tom, či je alebo nie je reštrukturalizačný plán účinný voči žalobcovi a

vzhľadom na to mal prvostupňový súd použiť pri výpočte výšky trov právneho zastúpenia § 11 ods. 1 pís. a/ vyhlášky, podľa ktorej je sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, t.j. priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. b) nesprávne určenie hodnoty sporu. Uviedol, že ak by sa mali určiť trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky prvostupňový súd pochybil pri výpočte týchto trov pri určení hodnoty sporu, ktorá nebola vo výške 4.856.270,33 Eur (výška prihlásenej pohľadávky žalobcu ako veriteľa v reštrukturalizačnom konaní), ale iba výška uspokojenia žalobcu ako veriteľa v reštrukturalizácii, ktorá predstavovala len 4 percentá z ním prihlásenej pohľadávky, t.j. 194.250,81 Eur, v rozsahu 96 percent výška prihlásenej pohľadávky žalobcu ako veriteľa v reštrukturalizačnom konaní, v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu, zanikla. c) neúčelnosť trov konania. Odvolateľ namietal nezaoberanie sa účelnosťou trov právneho zastúpenia v rozhodnutí prvostupňového súdu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolateľ žiadal odvolací súd o zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu v časti trov konania, v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie, resp. aby toto rozhodnutie zmenil v zmysle § 220 OSP, tak ako to uviedol v dôvodoch odvolania. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožní s petitom odvolania, žiadal o pripustenie dovolanie na Najvyšší súd SR, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie v rozsahu predpokladanom v § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a dospel k záveru, že odvolaniu v požadovanom rozsahu je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bolo určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu prijatého schvaľovacou schôdzou veriteľov dňa 27.08.2010, potvrdeného Krajským súdom v Bratislave č.k. 2CoKR/74/2010-498 zo dňa 17.12.2010, voči spoločnosti žalobcu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu vo výške 4.856.270,33 Eur. Žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto správne okresný súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo - súdneho poplatku zaplateného žalovaným za odvolanie proti predbežnému opatreniu vo výške 33,- Eur a - trov právneho zastúpenia žalovaného. Spornou v predmetnej veci je otázka sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby stanovenej výpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty predmetu sporu. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky platí, že za tarifnú hodnotu, ak nie je ustanovené inak, sa považuje výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Hodnotu predmetu žalobcom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch i keď podaním tejto žaloby žalobca sleduje dosiahnutie konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch (t.j. v konečnom dôsledku ide o prihlásenú pohľadávku žalobcu ako veriteľa vo výške 4.856.270,33 Eur), nemožno prehliadať, že žalobou na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky tohto plánu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podanou žalobou žalobcu sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. Právny záver, ktorý by vychádzal z úvahy, že predmet konania v prejednávanej veci - v širšom kontexte je oceniteľný peniazmi (4.856.270,33 Eur) nemožno považovať za správny (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010 sp.zn. 3 M Cdo 9/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.07.2010 sp zn. 2 M Cdo 8/2009, nález Ústavného súdu SR z 03.04.2013 sp.zn. III. ÚS 48/2013).

Trovy právneho zastúpenia potom pozostávajú z odmeny za sedem úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej - odvolanie proti predbežnému opatreniu zo dňa 19.02.2014, účasť na pojednávaniach konaných v dňoch 21.01.2014, 28.01.2014, 21.10.2014, 13.01.2015 a 09.03.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, písm. c/ vyhlášky, odmena vo výške 61,87 Eur, s výnimkou písomného podania - odvolania proti predbežnému opatreniu,

ktoré podľa §13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky predstavuje odmenu vo výške 30,94 Eur (61,87 x 6 = 371,22 + 30,94 = 402,16). Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 Eur (8,04 x 7 = 56,28). Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd odmenu a náhradu hotových výdavkov zvýšil o daň z pridanej hodnoty (458,44 : 20 = 22,92). Trovy konania tak predstavujú sumu identifikovanú vo výroku tohto uznesenia.

V zmysle § 149 ods. 1 OSP je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalovaného.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie §-u 142 ods. 1 OSP, keďže žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech avšak trovy si v súvislosti s odvolacím konaní neuplatnil odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1111201267)

  1. 9. 3. 2015Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Cbi/3/2011 z 9. 3. 2015
  2. 27. 10. 2015Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/38/2015 z 27. 10. 2015 (toto rozhodnutie)